Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
03f/364803.5bc81c.pdf
PDF · 111.94 KB
No categories available
2Cdo/72/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 72/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. P., so sídlom
v B., proti ţalovanej M. H., bývajúcej v Č., zastúpenej JUDr. L. Š., advokátom v Č.,
o zaplatenie 977,86 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
7 C 1/2009, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
z 11. augusta 2009, sp. zn. 5 Co 144/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 11. augusta 2009 sp. zn.
5 Co 144/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. februára 2009 č.k. 7 C 1/2009-109 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 977,86 € spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 29. júla 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 58,55 €, v mesačných
splátkach po 60,-- € počnúc právoplatnosťou rozsudku vţdy do 15. dňa toho-ktorého
kalendárneho mesiaca aţ do úplného zaplatenia s tým, ţe nezaplatením čo i len jednej splátky
sa stane zročným celý dlh. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe 11. júla 2006 o 10.50 hod.
v meste Č. sa priamo do jazdnej dráhy otvorila drevená brána v celkovej dĺţke veľkého
krídla 4,4 m patriaca k domu ţalovanej, čím došlo ku kolízii s motorovým vozidlom značky
P., evidenčné číslo C. a tým k vzniku škody. Rozhodnutím o priestupku vydaným
Okresným riaditeľstvom policajného zboru Slovenskej republiky, Okresným dopravným
inšpektorátom Čadca z 13. septembra 2006 č. O. bola ţalovaná podľa § 22 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. k/, l/ zákona č. 372/1990 Zb.). Z poistnej
zmluvy č. X. uzavretej 15. mája 2006 medzi ţalobkyňou a spoločnosťou A., s.r.o. Č. ako
poisteným vyplýva, ţe táto zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 16. mája 2006 na
dobu neurčitú. Predmetom poistenia bolo ţivelné poistenie, poistenie proti odcudzeniu
a poistenie zodpovednosti za škodu do výšky 500 000,-- Sk. Spoločnosť A., s.r.o. (poistený)
a poškodený J. K. oznámili vznik škody na motorovom vozidle poisťovni. Z faktúry č. X.
z 28. júla 2006 bolo zrejmé, ţe v súvislosti s vyššie uvedenou nehodou bola poškodenému
J.K. vyfakturovaná k úhrade suma 36 246,-- Sk. Z likvidačnej správy vyplýva, ţe z poistnej
udalosti si poistený A. s.r.o. Č. uplatnil 30 459,-- Sk bez DPH, od tejto sumy bola odrátaná
spoluúčasť 1 000,-- Sk. Plnenie, ktoré ţalobkyňa poskytla 13. júna 2007 predstavovalo sumu
29 459,-- Sk. Ţalovaná na výzvu ţalobkyne na zaplatenie regresného nároku nereagovala.
Súd posúdil danú vec podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 822 a § 827 Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení ďalej uviedol, ţe ţalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú
spoločnosti A. s.r.o. Č. a na základe regresného nároku je povinná plniť poisťovni. Zároveň
vyhovel ţiadosti ţalovanej o splácanie dlhu v mesačných splátkach po 60,-- € s poukazom na
jej sociálne pomery. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 11. augusta 2009 sp. zn.
5 Co 144/2009 rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa. Konštatoval, ţe okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu
a dôsledne vyhodnotil preukázaný skutkový stav v odôvodnení napadnutého rozsudku,
na ktoré odvolací súd poukázal a s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţnil. S poukazom
na § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla zrušiť
rozsudok krajského a okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, ţe konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Namietala, ţe v rámci podaného odvolania ţalovaná poukázala na to, ţe vyšli
najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.
Konkrétne poukázala na rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu v Ţiline
z 3. februára 2009 č. K. (právoplatnosť nadobudlo 10. februára 2009), ktorým bolo zrušené
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci z 13. septembra 2006 č. O..
Prvostupňový súd vychádzal predovšetkým z predmetného rozhodnutia okresného
dopravného inšpektorátu. I napriek tomu, ţe toto rozhodnutie bolo zrušené, odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu. Porušil tak svoju
zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. Zdôraznil, ţe
odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, chýbajú mu náleţitosti v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p. a povaţuje ho za nepreskúmateľné, čo predstavuje porušenie ústavne zaručeného
práva na súdnu ochranu uvedenú v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Poukázala na to, ţe okresný súd svojím konaním ţalovanej ako účastníčke konania odňal
moţnosť konať pred súdom, čo namietala aj v odvolaní. Ţalovaná zaslala súdu
ospravedlnenie svojej neúčastí na pojednávaní z dôvodu respiračného ochorenia, avšak
nemala vedomosť o tom, ţe má poţiadať i o odročenie pojednávania (pretoţe nebola
zastúpená právnym zástupcom). Odvolací súd sa týmto odvolacím dôvodom nevysporiadal
a tento ani nepreskúmal. Záverom podotkla, ţe odvolací súd je s poukazom na § 212 ods. 1
O.s.p. povinný zaoberať sa dôvodmi odvolania a týmito je i viazaný. Navrhla odloţiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovanej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov,
dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietky dovolateľky a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád. Podľa § 237 O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ O.s.p. dovolateľka v dovolaní
nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., namietanú v dovolaní,
dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa účastníkovi konania postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníma moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004
sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj
dôvodnosť podaného dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Predmetom konania je zaplatenie 977,86 € s príslušenstvom titulom regresného nároku
ţalobkyne (poisťovne) voči ţalovanej. Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel vychádzajúc (okrem
iného) z rozhodnutia o priestupku vydaným Okresným riaditeľstvom policajného zboru
Slovenskej republiky, Okresným dopravným inšpektorátom Čadca z 13. septembra 2006
č. O.. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala ţalovaná odvolanie. V odvolaní uviedla,
ţe predmetné rozhodnutie o priestupku bolo ako nezákonné zrušené rozhodnutím Krajského
riaditeľstva policajného zboru v Ţiline z 3. februára 2009 č.p. K.. Ďalej uviedla, ţe okresný
súd konal v jej neprítomnosti napriek ospravedlneniu neúčasti, čím jej odňal moţnosť konať
pred súdom. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Ţiadnym spôsobom sa
nevysporiadal s významnou skutočnosťou uvedenou v odvolaní ţalovanej, t.j. zrušenie
rozhodnutia o priestupku, z ktorého okresný súd vychádzal. Nezaoberal sa ani skúmaním, či
ţalovaná dôvodne namietala odňatie moţnosti konať pred súdom prvého stupňa.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia.
Z uvedeného je teda zrejmé, ţe odvolací súd sa nezaoberal skutočnosťami uvedenými
v odvolaní ţalovanej, jeho rozhodnutie preto nemoţno pokladať za dostatočne odôvodnené.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe týmto došlo k porušeniu
základného práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý vedie nielen k prípustnosti, ale aj
k dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku.
Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na výskyt vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd sa uţ nezaoberal
ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní, resp. vecným prieskumom napadnutého
rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová