Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b27/364801.1c6fe4.pdf
PDF · 113.35 KB
No categories available
2Cdo/30/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 30/2011
Slovenskej republike 2 Cdo 31/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. J., bývajúceho v D.,
proti odporcom 1/ Daňovému úradu Veľký Krtíš, so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 2/A,
2/ Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica
č. 19, o náhradu škody a o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 12 C 104/2010, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 311/2010-57 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 312/2010-61,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 311/2010-57 a proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 312/2010-61
o d m i e t a .
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 311/2010-
57 na odvolanie navrhovateľa potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. marca
2010 č.k. 9 C 33/2010-19, ktorým okresný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, pretože u navrhovateľa neboli splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu svojvoľného a zrejme bezúspešného
uplatňovania alebo bránenia práva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezrozumiteľný obsah
navrhovateľových podaní bránil prvostupňovému súdu zisťovať u navrhovateľa predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov
na ochranu jeho záujmov v zmysle § 30 O.s.p. Uviedol, že bolo vecou účastníka konania
tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení. Konštatoval, že
okresný súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť a navrhovateľa o jeho procesných právach
poučil.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 312/2010-
61 na odvolanie navrhovateľa potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
z 13. augusta 2010 č.k. 12 C 104/2010-48, ktorým odmietol podanie, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a ktorým odporcom 1/, 2/
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ bol
okresným súdom vyzvaný na odstránenie vád tohto podania. Po doplnení podania
navrhovateľom okresný súd však zistil, že v konaní v časti o nariadenie predbežného
opatrenia nebolo možné pokračovať z dôvodu absencie potrebných náležitostí. Odvolací súd
ďalej uviedol (ako v predchádzajúcom rozhodnutí), že nezrozumiteľný obsah
navrhovateľových podaní zároveň bránil prvostupňovému súdu zisťovať u navrhovateľa
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov na ochranu jeho záujmov v zmysle § 30 O.s.p. Zároveň tiež konštatoval, že
okresný súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť a navrhovateľa o jeho procesných právach
poučil.
Proti týmto uzneseniam krajského súdu podal včas dovolania navrhovateľ. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu týkajúce sa návrhu podľa § 30 O.s.p.
zrušiť. Pokiaľ ide o rozhodnutie o odmietnutí podania žiadal, aby dovolací súd plne nariadil
predbežné opatrenie. V dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 311/2010-57 uviedol, že toto uznesenie je v rozpore
so zákonom. Dal do pozornosti súdu zákon č. 495/2009 Z.z., ktorým bol novelizovaný
Občiansky súdny poriadok (§ 30) a zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v hmotnej núdzi. Mal za to, že je osobou v hmotnej núdzi a ako účastníkovi
konania mu bolo uprené právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Poukázal na to, že
vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník a ďalej sa mal vecou zaoberať sudca, čo však splnené
nebolo a preto takýto postup považuje za porušenie svojich práv. Uviedol, že nemá právnické
vzdelanie, čo bolo tiež dôvodom podania žiadosti v zmysle § 30 O.s.p. Súd nemal vo veci
právomoc konať z dôvodu, že jeho postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd
konal v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že súd mal
povinnosť ustanoviť mu zástupcu v zmysle § 30 O.s.p. Navrhovateľ nebol vyzvaný
na predloženie relevantných dôkazov, čo znamenalo, že súd ani nevedel, v čom je podstata
prípadu. Toho, čoho sa navrhovateľ domáha vie však formulovať len právnik. V dovolaní
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 312/2010-
61 uviedol, že 30 dňová lehota na vydanie predbežného opatrenia nebola dodržaná,
do vydania rozhodnutia ubehlo 6 mesiacov. Pokladal to za hrubé porušenie O.s.p. Trval
na ustanovení zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p.
Odporcovia 1/, 2/ sa k dovolaniam navrhovateľa nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) zistil, že
dovolania podala včas osoba k tomu oprávnená – účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Hoci
dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta
druhá O.s.p.), v danom prípade nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia
považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie
končí. Dovolací súd pritom vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému dovolanie
smeruje. Dospel k záveru, že ak predmetom dovolacieho prieskumu je aj rozhodnutie,
týkajúce sa žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p.
(tak, ako tomu bolo v posudzovanej veci), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky.
Trvanie na nej by totiž v takomto prípade viedlo k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným
úkonom účastník sledoval a k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom
predmetom prieskumu má byť práve záver odvolacieho súdu o tom, či účastník (ne)má právo
na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Treba však zdôrazniť, že dovolací súd sa môže
správnosťou napadnutého rozhodnutia zaoberať po vecnej stránke len za predpokladu, ak
účastník úspešne uplatní niektorý z dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolací súd teda najskôr skúmal, či dovolania navrhovateľa proti napadnutým
uzneseniam odvolacieho súdu sú prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V posudzovanej veci navrhovateľ dovolaniami napadol potvrdzujúce rozhodnutia
odvolacieho súdu vydané vo forme uznesenia. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je tiež prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenia nevykazujú znaky vyššie uvedených uznesení, preto
prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 1, 2 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle tohto
ustanovenia O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. b/, c/, d/,
e/, g/ dovolateľ nenamietal a vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
V dovolaní proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o neustanovení
zástupcu z radov advokátov navrhovateľovi dovolateľ namietal vadu podľa § 237 písm. a/
O.s.p. Domnieval sa, že ak mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd
nemal v danej veci právomoc konať.
Treba zdôrazniť, že aj v prípade, že by účastníkovi bola súdom odňatá možnosť konať
pred súdom, nemá to za následok nedostatok právomoci súdu. Predmetom konania je náhrada
škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Z ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že
v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré
vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci
prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7
ods. 3 O.s.p.). Je zrejmé, že v prejednávanej veci je daná právomoc súdu. Prípustnosť
dovolania preto nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. a/ O.s.p.
Osobitne dovolací súd skúmal, či účastníkovi konania nebola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci však nejde.
Z obsahu dovolania navrhovateľa možno vyvodiť námietku, že odvolací súd dospel
k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov (resp. pre oslobodenie od súdnych poplatkov ako jednej z podmienok vyhovenia
návrhu podľa § 30 O.s.p.). Treba uviesť, že rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov
advokátov nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Tento záver
opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti
konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho
právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie
zástupcu z radov advokátov súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní
(posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu pri aplikácii práva, mal by jeho postup za následok
(len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie
(I. ÚS 46/05).
K rozhodovaniu vyšším súdnym úradníkom na okresnom súde treba uviesť, že
v zmysle § 374 ods. 4 veta druhá O.s.p. odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje
za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Aj v tomto smere je dovolanie navrhovateľa
neopodstatnené (nešlo o prípad uvedený v § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.), pretože vecou
sa po podaní odvolania zaoberal sudca, resp. senát odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nebolo
vydané v zákonnej lehote, dovolací súd uvádza, že táto lehota je významná len pri návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má zákonom požadované náležitosti, čo v tomto
prípade splnené nebolo.
Dovolací súdu dospel k záveru, že odvolací súd postupoval (v oboch prípadoch)
v súlade so zákonom a postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Nedošlo k znemožneniu
realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany ich práv a právom chránených záujmov, pretože odvolací súd nepostupoval v rozpore
s príslušnými procesnými ustanoveniami.
Keďže v prejednávanej veci dovolania navrhovateľa smerovali proti uzneseniam
odvolacieho súdu, proti ktorým podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie sú a neboli zistené
ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho
dovolania ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
O.s.p.).
Odporcovia 1/, 2/ mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu
trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporcom však v dovolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová