Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/30/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republike

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. J., bývajúceho v D.,

proti odporcom 1/ Daňovému úradu Veľký Krtíš, so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 2/A,

2/ Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica

č. 19, o náhradu škody a o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. -57 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. -61,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. -57 a proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k. -61

o d m i e t a .

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 14. decembra 2010 č.k. 12 Co 311/2010-

57 na odvolanie navrhovateľa potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. marca

2010 č.k. -19, ktorým okresný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, pretože u navrhovateľa neboli splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu svojvoľného a zrejme bezúspešného

uplatňovania alebo bránenia práva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezrozumiteľný obsah

navrhovateľových podaní bránil prvostupňovému súdu zisťovať u navrhovateľa predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov

2

na ochranu jeho záujmov v zmysle Uviedol, že bolo vecou účastníka konania

tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení. Konštatoval, že

okresný súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť a navrhovateľa o jeho procesných právach

poučil.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 14. decembra 2010 č.k.

61 na odvolanie navrhovateľa potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

z 13. augusta 2010 č.k. -48, ktorým odmietol podanie, ktoré by podľa svojho

obsahu mohlo byť návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a ktorým odporcom 1/, 2/

nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ bol

okresným súdom vyzvaný na odstránenie vád tohto podania. Po doplnení podania

navrhovateľom okresný súd však zistil, že v konaní v časti o nariadenie predbežného

opatrenia nebolo možné pokračovať z dôvodu absencie potrebných náležitostí. Odvolací súd

ďalej uviedol (ako v predchádzajúcom rozhodnutí), že nezrozumiteľný obsah

navrhovateľových podaní zároveň bránil prvostupňovému súdu zisťovať u navrhovateľa

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov

advokátov na ochranu jeho záujmov v zmysle Zároveň tiež konštatoval, že

okresný súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť a navrhovateľa o jeho procesných právach

poučil.

Proti týmto uzneseniam krajského súdu podal včas dovolania navrhovateľ. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu týkajúce sa návrhu podľa

zrušiť. Pokiaľ ide o rozhodnutie o odmietnutí podania žiadal, aby dovolací súd plne nariadil

predbežné opatrenie. V dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 14. decembra 2010 č.k. -57 uviedol, že toto uznesenie je v rozpore

so , ktorým bol novelizovaný

() a o poskytovaní právnej pomoci

osobám v hmotnej núdzi. Mal za to, že je osobou v hmotnej núdzi a ako účastníkovi

konania mu bolo uprené právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Poukázal na to, že

vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník a ďalej sa mal vecou zaoberať sudca, čo však splnené

nebolo a preto takýto postup považuje za porušenie svojich práv. Uviedol, že nemá právnické

vzdelanie, čo bolo tiež dôvodom podania žiadosti v zmysle Súd nemal vo veci

právomoc konať z dôvodu, že jeho postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd

konal v rozpore so zákonom a . Vyslovil názor, že súd mal

povinnosť ustanoviť mu zástupcu v zmysle Navrhovateľ nebol vyzvaný

na predloženie relevantných dôkazov, čo znamenalo, že súd ani nevedel, v čom je podstata

prípadu. Toho, čoho sa navrhovateľ domáha vie však formulovať len právnik. V dovolaní

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. decembra 2010 č.k.

61 uviedol, že 30 dňová lehota na vydanie predbežného opatrenia nebola dodržaná,

do vydania rozhodnutia ubehlo 6 mesiacov. Pokladal to za hrubé porušenie Trval

na ustanovení zástupcu z radov advokátov podľa

Odporcovia 1/, 2/ sa k dovolaniam navrhovateľa nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že

dovolania podala včas osoba k tomu oprávnená – účastník konania ( ). Hoci

dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta

druhá ), v danom prípade nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia

považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie

končí. Dovolací súd pritom vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému dovolanie

smeruje. Dospel k záveru, že ak predmetom dovolacieho prieskumu je aj rozhodnutie,

týkajúce sa žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa

(tak, ako tomu bolo v posudzovanej veci), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky.

Trvanie na nej by totiž v takomto prípade viedlo k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným

úkonom účastník sledoval a k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom

predmetom prieskumu má byť práve záver odvolacieho súdu o tom, či účastník (ne)má právo

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Treba však zdôrazniť, že dovolací súd sa môže

správnosťou napadnutého rozhodnutia zaoberať po vecnej stránke len za predpokladu, ak

účastník úspešne uplatní niektorý z dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle

Dovolací súd teda najskôr skúmal, či dovolania navrhovateľa proti napadnutým

uzneseniam odvolacieho súdu sú prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V posudzovanej veci navrhovateľ dovolaniami napadol potvrdzujúce rozhodnutia

odvolacieho súdu vydané vo forme uznesenia. V zmysle je dovolanie

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je tiež prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenia nevykazujú znaky vyššie uvedených uznesení, preto

prípustnosť dovolania z ustanovenia , nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v V zmysle tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. b/, c/, d/,

e/, g/ dovolateľ nenamietal a vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

V dovolaní proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o neustanovení

zástupcu z radov advokátov navrhovateľovi dovolateľ namietal vadu podľa § 237 písm. a/

Domnieval sa, že ak mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd

nemal v danej veci právomoc konať.

Treba zdôrazniť, že aj v prípade, že by účastníkovi bola súdom odňatá možnosť konať

pred súdom, nemá to za následok nedostatok právomoci súdu. Predmetom konania je náhrada

škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Z ustanovenia vyplýva, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci

prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7

ods. 3 ). Je zrejmé, že v prejednávanej veci je daná právomoc súdu. Prípustnosť

dovolania preto nemožno vyvodiť ani z

Osobitne dovolací súd skúmal, či účastníkovi konania nebola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom ( ).

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci však nejde.

Z obsahu dovolania navrhovateľa možno vyvodiť námietku, že odvolací súd dospel

k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov

advokátov (resp. pre oslobodenie od súdnych poplatkov ako jednej z podmienok vyhovenia

návrhu podľa ). Treba uviesť, že rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov

advokátov nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Tento záver

opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že dáva odňatie možnosti

konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho

právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní

(posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu pri aplikácii práva, mal by jeho postup za následok

(len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle

Podľa , každý má právo domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

().

K rozhodovaniu vyšším súdnym úradníkom na okresnom súde treba uviesť, že

v zmysle veta druhá odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje

za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec

na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Aj v tomto smere je dovolanie navrhovateľa

neopodstatnené (nešlo o prípad uvedený v posledná veta ), pretože vecou

sa po podaní odvolania zaoberal sudca, resp. senát odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nebolo

vydané v zákonnej lehote, dovolací súd uvádza, že táto lehota je významná len pri návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má zákonom požadované náležitosti, čo v tomto

prípade splnené nebolo.

Dovolací súdu dospel k záveru, že odvolací súd postupoval (v oboch prípadoch)

v súlade so zákonom a postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie navrhovateľovi

možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia Nedošlo k znemožneniu

realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany ich práv a právom chránených záujmov, pretože odvolací súd nepostupoval v rozpore

s príslušnými procesnými ustanoveniami.

Keďže v prejednávanej veci dovolania navrhovateľa smerovali proti uzneseniam

odvolacieho súdu, proti ktorým podľa a prípustné nie sú a neboli zistené

ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolania ako neprípustné odmietol ( v spojení s

).

Odporcovia 1/, 2/ mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu

trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá

v spojení s a ). Odporcom však v dovolacom konaní

žiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová