Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. Š., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. L. D., advokátkou v B., proti odporcom 1/ B., so sídlom v B. a 2/ Ing. E. P.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. R. V., advokátkou so sídlom B., o neplatnosť právneho

úkonu a vypratanie, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2008 sp. zn. 2Co

278/06, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. apríla 2006 č. k. -166 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode užívacieho

práva na byt vo vlastníctve odporcu 1/, uzatvorenej 8. septembra 1993 medzi M. S. (údajnou)

a odporkyňou 2/, k bytu č. X na K. ulici č. X v B. a zároveň aj jeho vypratania odporkyňou 2/.

Súd prvého stupňa zamietol i protinávrh odporkyne 2/, ktorým žiadala určiť, že zmluva o prevode

užívacieho práva na predmetný byt uzatvorená 14. októbra 1992 medzi nadobúdateľkou M. S.

a V. U. ako prevodcom je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že uložil navrhovateľke

zaplatiť odporcovi 1/ sumu 2 846,- Sk a odporkyni 2/ 6 996,- Sk, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Odporkyňu 2/ zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za protinávrh vo

výške 1 000,- Sk do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Súd prvého stupňa sa prejudiciálne

zaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode užívacieho práva na uvedený byt uzavretou 14.

októbra 1992 medzi V. U. a M. S., nakoľko navrhovateľka od nej odvodzovala svoje členské

práva v bytovom družstve a následne aj svoje práva ako nájomníčky tohto bytu. Súd mal za

preukázané, že v čase uzavretia tejto zmluvy platili Stanovy Ľ., účinné od 27. apríla 1991 do 10.

decembra 1992, ktoré v čl. 9 bode 4 umožňovali len prevod členstva medzi príbuznými

v priamom rade a manželmi bez požiadavky základného členského vkladu a takýto prevod

užívacích práv k bytu nepripúšťali. V čase uzavretia zmluvy o prevode užívacích práv z 14.

októbra 1992 medzi V. U. a navrhovateľkou platila pre byty v domoch ľudových bytových

družstiev právna úprava vzťahujúca sa na byty tzv. štátne (podľa

platného do 31.decembra 1991 v spojení so o hospodárení s bytmi)

a táto právna úprava nemala ustanovenia o prevode užívacích práv a povinností, možný bol len

prevod členských práv a povinností v súvislosti s výmenou bytov, čo podliehalo súhlasu

v prípade štátneho bytu národným výborom a v prípade družstevného bytu súhlasu

predstavenstva. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná zmluva je podľa § 39

pre rozpor zo zákonom neplatná. Keďže hmotnoprávny vzťah účastníka

konania k prejednávanej veci má iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa

v konaní rozhoduje a navrhovateľka s poukazom na vyriešenie prejudiciálnej otázky nenadobudla

hmotnoprávny vzťah k predmetnému bytu, na podanie návrhu vo veci samej nemala aktívnu

vecnú legitimáciu, a preto súd návrh zamietol. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa odporkyne

2/ v rámci obrany poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky vo vzťahu k

zmluve o prevode užívacieho práva na byt zo 14. októbra 1992, bolo povinnosťou súdu sa touto

otázkou zaoberať prejudiciálne, preto protinávrh odporkyne 2/ z dôvodu nadbytočnosti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 27. februára 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým bol návrh

navrhovateľky zamietnutý a vo výrokoch o trovách konania) podľa ako vecne

správny potvrdil. V odôvodnení svojho rozsudku sa odvolací súd stotožnil so skutkovými aj

právnymi závermi súdu prvého stupňa. Vyslovil, že na strane navrhovateľky nebol daný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode užívacieho práva

k predmetnému bytu, uzavretej 8. septembra 1993, nakoľko takýmto rozhodnutím by sa jej

právne postavenie nezmenilo. Taktiež uviedol, že navrhovateľka nemala ani aktívnu vecnú

legitimáciu na podanie takejto žaloby. Odporkyni 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal ( v spojení s ).

Rozsudok odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním. Navrhovala rozsudky

odvolacieho aj prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietala, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal trestnoprávnymi aspektami prípadu, čo malo za

následok nesprávne právne posúdenie veci ( ). Napriek tomu, že súd

v trestnom konaní zistil, že k prevodu členských a užívacích práv došlo podvodným spôsobom

a teda, že odporkyňa 2/ obývala predmetný byt neoprávnene, odvolací súd iba skonštatoval, že

k prevodu došlo, bez toho, aby z tohto zistenia vyvodil akýkoľvek relevantný záver. Podľa

názoru dovolateľky bolo pritom uvedené zistenie zásadnou skutočnosťou pre posúdenie jej práva

domáhať sa navrátenia veci do predošlého stavu. Naopak, oba súdy nad rámec návrhu

a vykonaného dokazovania posudzovali existenciu naliehavého právneho záujmu, avšak

nesprávne. Opomenuli, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona

a k tejto skutočnosti je súd povinný pri rozhodovaní prihliadať. Z tohto hľadiska bolo skúmanie

existencie jej naliehavého právneho záujmu úplne irelevantné. Podľa publikovanej judikatúry

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy podľa môže mať

i osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takej žalobe mohlo mať priaznivý

dopad na jej právne postavenie. V konaní bolo preukázané, že túto požiadavku spĺňa bez

akýchkoľvek výhrad. Dovolateľka považovala svoje právne postavenie za neisté, pričom

vyslovením neplatnosti zmluvy v zmysle jej návrhu by nadobudla pôvodné postavenie riadnej

členky družstva a riadnej užívateľky predmetného bytu a následne by ho mohla nadobudnúť do

vlastníctva. Namietala, že spochybňovaním jej naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti zmluvy o prevode užívacieho práva na byt z 9. augusta 1993, jej bolo odňaté právo na

súdnu ochranu a teda postupom odvolacieho aj prvostupňového súdu jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle Dovolateľka napokon tvrdila aj to, že súdy

neboli oprávnené skúmať platnosť zmluvy o prevode užívacieho práva na byt zo

14. októbra 1992 a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. .

Odporca 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril a odporkyňa 2/ ho navrhla odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o každom mimoriadnom opravnom prostriedku

má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len na taxatívne

ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V prejednávanej veci je dovolaním navrhovateľky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je prípustné, ak je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1

). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238

ods. 3 ).

Dovolaním navrhovateľky nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie je proti nemu prípustné. Dovolací súd dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil

právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Dovolanie navrhovateľky nie je preto podľa § 238

ods.1 až 3 procesne prípustné.

Dovolanie navrhovateľky by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich vyplýva

pre dovolací súd z ustanovenia . Dovolací súd sa preto neobmedzil len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale so zreteľom na obsah dovolania zaoberal

sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba zdôrazniť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia. Iné vady, i kedy k ním v konaní došlo a prípadne by mali aj za následok

nesprávne rozhodnutie, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska

posúdenia existencie niektorých z procesných vád v zmysle nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a navrhovateľka

v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nie je možné vyvodiť.

Dovolateľka tvrdí, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.

f/ ). Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie

vadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka

konania (napr. práva zúčastniť sa pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať

opravný prostriedok alebo vyjadrenie a pod.).

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka namieta, že k odňatiu možnosti konať pred

súdom došlo spochybňovaním naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti

zmluvy o prevode užívacieho práva na byt zo dňa 9. augusta 1993.

V danej veci sa navrhovateľa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia

neplatnosti zmluvy o prevode užívacieho práva na byt vo vlastníctve odporcu 1/, uzatvorenej

8. septembra 1993 medzi M. S. (údajnou) a odporkyňou 2/, k bytu č. X na K. ulici č. X v B.

a zároveň aj jeho vypratania odporkyňou 2/. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu ( tiež aj súdu prvého stupňa) považoval návrh navrhovateľky za určovaciu

žalobu v zmysle Rozhodnutím oboch súdov o návrhu nešlo o postup,

ktorým by súd účastníkovi znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva

. Ak má byť splnený predpoklad prípustnosti dovolania podľa

písm. f/ , musí zo strany súdu dôjsť k porušeniu konkrétneho procesného práva účastníka,

ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Teda

o vadu podľa ide len vtedy, ak z hľadiska zachovania postupu súdu

určeného zákonom alebo ďalšími záväznými právnymi predpismi, išlo o nesprávny postup súdu,

ktorý sa prejavil v priebehu konania; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch, na ktorých

založili súdy svoje rozhodnutia. Ako už bolo uvedené vyššie ustanovenie

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou

súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne

posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod

prípustnosti dovolania podľa , pretože právnym posudzovaním súd

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Z hľadiska navrhovateľkou tvrdených vecných nesprávností rozhodnutí súdov treba uviesť, že

dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci súdmi nižších

stupňov až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu procesne prípustné; o tento

prípad ale v danej veci nejde. Či už teda súdy nižších stupňov založili rozsudky na správnom

alebo nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací súd ich rozhodnutia z uvedeného aspektu

neposudzoval), neodňali tým navrhovateľke možnosť pred súdom konať ( ).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky v

súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Najvyšší súd Slovenskej republiky im náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. februára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta