Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8d3/361933.f0891d.pdf
PDF · 106.19 KB
No categories available
3Cdo/210/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 210/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. M. T., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému E., s.r.o. so sídlom
v B., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. G., advokátkou so sídlom vo Z., o zaplatenie
3 755,73 € s príslušenstvom a vrátenie veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 44 C 40/2008, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 8. apríla 2010 sp. zn. 6 Co 64/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla
2010 sp. zn. 6 Co 64/2010 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. decembra 2009 č.k. 44 C 40/2008-137
žalovaného zaviazal k povinnosti v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 3 755,73 € s 9,5 % úrokom
z omeškania od 17. januára 2007 do zaplatenia a súčasne žalobcovi uložil povinnosť v tej istej
lehote vrátiť žalovanému koženú sedaciu súpravu A. v zostave 3,2,1 – R 502. Žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi 1 199,96 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že účastníci 24. októbra 2004 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
kožená sedacia súprava A. v zostave 3,2,1 R 502 (ďalej len „sedacia súprava“) za kúpnu cenu
118 655 Sk. Na predmete kúpy sa v záručnej dobe vyskytli vady (poškodenie kože na
viacerých miestach), ktoré žalobca riadne reklamoval a keďže žalovaný reklamácie neuznal
a išlo o vady neodstrániteľné, listom zo 16. januára 2007 odstúpil od zmluvy. Odstúpením od
zmluvy došlo k jej zrušeniu, preto s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka zaviazal
účastníkov na vrátenie plnenia, ktoré podľa zmluvy dostali. Námietku premlčania vznesenú
žalovaným, keď uviedol, že nárok z bezdôvodného obohatenia je premlčaný vzhľadom na
okamih uzavretia zmluvy (24. októbra 2004) a podanie žaloby na súd žalobcom až 13. júna
2008, čo je po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nepovažoval za dôvodnú. Mal za to, že nárok na vrátenie vzájomného plnenia
vzniká až okamihom, keď došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a nakoľko k odstúpeniu od
zmluvy došlo 16. januára 2007 a žaloba bola podaná 13. júna 2008 neuplynula ani subjektívna
ani objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. apríla 2010 sp. zn.
6 Co 64/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol;
žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho
názoru, že žalobca uplatnil právo zo zodpovednosti za vady po uplynutí záručnej doby, preto
jeho právo v zmysle § 626 ods. l Občianskeho zákonníka zaniklo. V odôvodnení uviedol, že
v konaní bolo nesporné, že dňa 24 .októbra 2004 žalobca kúpil u žalovaného sedaciu súpravu
za kúpnu cenu 118 655 Sk ako i že záručná doba trvala 2 roky, z čoho vyvodil, že skončila
24. októbra 2006. Keďže bolo preukázané, že na sedacej súprave sa vyskytli neodstrániteľné
vady, ktoré bránia tomu, aby sa mohla riadne užívať ako vec bez vady, vzniklo žalobcovi
právo zo zodpovednosti za vady v zmysle § 623 ods. l Občianskeho zákonníka a žalobca mal
právo na výmenu sedacej súpravy alebo právo od zmluvy odstúpiť. Žalobca vady sedacej
súpravy reklamoval listami z 18. júla 2007 a 26. septembra 2006, avšak z ich obsahu
nemožno vyvodiť, aké právo zo zodpovednosti za vady žalobca uplatnil. Tieto listy žalobcu
považoval za neurčité právne úkony, ktoré sú v dôsledku toho neplatné (§ 37 Občianskeho
zákonníka). Žalobca až listom z 23. októbra 2006 riadne a platne uplatnil práva zo
zodpovednosti za vady tým, že od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka odstúpil. Keďže žalobca tento list podal na poštovú prepravu 24. októbra 2006,
odvolací súd vychádzajúc z predpokladu, že list bol doručený žalovanému najskôr 25. októbra
2006 dospel k záveru, že sa tak stalo po uplynutí záručnej doby, ktorá uplynula 24. októbra
2006. Na základe uvedeného zmenil podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu
zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil
tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 242 ods. l písm. b/ O.s.p.), ako i že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesúhlasil so záverom odvolacieho
súdu o neuplatnení práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe, nakoľko odvolací súd
nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej doby, keď vychádzal z toho, že táto začala
plynúť 24. októbra 2004, t.j. dňom uzavretia kúpnej zmluvy. V tomto smere poukázal na
ustanovenie § 621 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záručná doba začína plynúť
od prevzatia veci kupujúcim. Nakoľko sedaciu súpravu prevzal 25. októbra 2004, ktorá
skutočnosť vyplýva zo záručného listu, záver odvolacieho súdu o uplynutí záručnej doby
24. októbra 2006 nepovažoval za správny. Ďalej namietal, že odvolací súd pochybil, keď
vecne prejednal odvolanie žalovaného, nakoľko žalovaný odvolanie podal oneskorene.
Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je
vecne správny a nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadne včasnosti podania odvolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p. proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. l
O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje
podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.
S ohľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či konanie nie je zaťažené
procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. O procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení
ide vtedy, a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesná vada tejto povahy nebola v dovolaní
tvrdená a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.
Rovnako dovolací súd vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či v konaní nedošlo
k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesná vada konania tejto povahy, napriek tomu, že bola
v dovolaní namietaná, v dovolacom konaní nevyšla najavo. Námietku žalobcu, že odvolací
súd prejednal odvolanie žalovaného napriek tomu, že bolo podané oneskorene, dovolací súd
nepovažuje za opodstatnenú. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný podal
odvolanie včas na poštovú prepravu 7. januára 2010 a nedoručenie tejto zásielky súdu prvého
stupňa nastalo v dôsledku nesprávneho postupu pošty a nie žalovaným. Za tejto situácie
správne odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za podané včas, vec v odvolacom
konaní prejednal a o nej rozhodol.
Dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal
správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na právnom závere o zániku
práva zo zodpovednosti za vady pre neuplatnenie v záručnej dobe. Dovolací súd sa s týmto
právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje a nepovažuje ho za daného stavu veci za
správny.
Podľa § 620 ods. l Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov.
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim (§ 621 ods. l veta prvá
Podľa § 626 ods. l Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady veci, pre
ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.
Dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že pri skúmaní otázky uplatnenia
práva zo zodpovednosti za vady je potrebné sa zaoberať tým, či úkon, ktorým bolo toto právo
uplatnené, bol urobený platným spôsobom, včas, na správnom mieste a dôvodne, ako i s jeho
názorom, že neplatným a teda neúčinným uplatnením by bolo také uplatnenie práva zo
zodpovednosti za vady, z ktorého by nebolo možné vyvodiť, či a aké konkrétne právo zo
zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave na mysli. Záver odvolacieho súdu, že
v danom prípade žalobca platne a účinne uplatnil právo zo zodpovednosti za vady, a to právo
odstúpiť od zmluvy, až listom z 23. októbra 2006 považuje za správny, zodpovedajúci
zistenému skutkovému stavu. Až obsah tohto listu totiž konkretizuje, ktoré právo zo
zodpovednosti za vady žalobca uplatňuje; predchádzajúce listy žalobcu z 18. júla 2004
a 26. septembra 2006 sú z tohto pohľadu neurčité (§ 37 Občianskeho zákonníka), a preto ich
nemožno považovať za platné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady.
Dovolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu
o neuplatnení práva zo zodpovednosti za vady žalobcom v 24 mesačnej záručnej dobe;
odvolací súd nesprávne začiatok plynutia záručnej doby odvíjal do uzavretia kúpnej zmluvy
(24. október 2004) a nie od prevzatia sedacej súpravy žalobcom. Zo záručného listu (č.l. 78
spisu) totiž nesporne vyplýva, že žalobca sedaciu súpravu prevzal 25. októbra 2004. Nakoľko
v zmysle § 621 Občianskeho zákonníka záručná doba plynie od prevzatia veci kupujúcim,
rozhodujúcim okamihom pre plynutie záručnej doby v danom prípade bol deň 25. október
2004, kedy žalobca sedaciu súpravu prevzal, a nie 24. október 2004 ako nesprávne ustálil
odvolací súd. Preto vychádzajúc z predpokladu odvolacieho súdu, že odstúpenie od zmluvy
uplatnené žalobcom v liste z 23. októbra 2004 došlo žalovanému (spoločnosti D., a.s.) najskôr
25. októbra 2006, žalobca uplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a jeho
právo zo zodpovednosti za vady nezaniklo.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnych
záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolateľ preto
opodstatnene v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. marca 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková