Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/210/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M. T., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému E., s.r.o. so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. G., advokátkou so sídlom vo Z., o zaplatenie

3 755,73 € s príslušenstvom a vrátenie veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 8. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla

2010 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. decembra 2009 č.k. -137

žalovaného zaviazal k povinnosti v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 3 755,73 € s 9,5 % úrokom

z omeškania od 17. januára 2007 do zaplatenia a súčasne žalobcovi uložil povinnosť v tej istej

lehote vrátiť žalovanému koženú sedaciu súpravu A. v zostave 3,2,1 – R 502. Žalovaného

zaviazal nahradiť žalobcovi 1 199,96 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že účastníci 24. októbra 2004 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

kožená sedacia súprava A. v zostave 3,2,1 R 502 (ďalej len „sedacia súprava“) za kúpnu cenu

118 655 Sk. Na predmete kúpy sa v záručnej dobe vyskytli vady (poškodenie kože na

viacerých miestach), ktoré žalobca riadne reklamoval a keďže žalovaný reklamácie neuznal

a išlo o vady neodstrániteľné, listom zo 16. januára 2007 odstúpil od zmluvy. Odstúpením od

zmluvy došlo k jej zrušeniu, preto s poukazom na zaviazal

účastníkov na vrátenie plnenia, ktoré podľa zmluvy dostali. Námietku premlčania vznesenú

2

žalovaným, keď uviedol, že nárok z bezdôvodného obohatenia je premlčaný vzhľadom na

okamih uzavretia zmluvy (24. októbra 2004) a podanie žaloby na súd žalobcom až 13. júna

2008, čo je po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, nepovažoval za dôvodnú. Mal za to, že nárok na vrátenie vzájomného plnenia

vzniká až okamihom, keď došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a nakoľko k odstúpeniu od

zmluvy došlo 16. januára 2007 a žaloba bola podaná 13. júna 2008 neuplynula ani subjektívna

ani objektívna premlčacia doba v zmysle ods. l, 2 . Výrok

o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. apríla 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol;

žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho

názoru, že žalobca uplatnil právo zo zodpovednosti za vady po uplynutí záručnej doby, preto

jeho právo v zmysle ods. l zaniklo. V odôvodnení uviedol, že

v konaní bolo nesporné, že dňa 24 .októbra 2004 žalobca kúpil u žalovaného sedaciu súpravu

za kúpnu cenu 118 655 Sk ako i že záručná doba trvala 2 roky, z čoho vyvodil, že skončila

24. októbra 2006. Keďže bolo preukázané, že na sedacej súprave sa vyskytli neodstrániteľné

vady, ktoré bránia tomu, aby sa mohla riadne užívať ako vec bez vady, vzniklo žalobcovi

právo zo zodpovednosti za vady v zmysle ods. l a žalobca mal

právo na výmenu sedacej súpravy alebo právo od zmluvy odstúpiť. Žalobca vady sedacej

súpravy reklamoval listami z 18. júla 2007 a 26. septembra 2006, avšak z ich obsahu

nemožno vyvodiť, aké právo zo zodpovednosti za vady žalobca uplatnil. Tieto listy žalobcu

považoval za neurčité právne úkony, ktoré sú v dôsledku toho neplatné (§ 37 Občianskeho

zákonníka). Žalobca až listom z 23. októbra 2006 riadne a platne uplatnil práva zo

zodpovednosti za vady tým, že od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 veta prvá Občianskeho

zákonníka odstúpil. Keďže žalobca tento list podal na poštovú prepravu 24. októbra 2006,

odvolací súd vychádzajúc z predpokladu, že list bol doručený žalovanému najskôr 25. októbra

2006 dospel k záveru, že sa tak stalo po uplynutí záručnej doby, ktorá uplynula 24. októbra

2006. Na základe uvedeného zmenil podľa rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu

zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1

a ods. l

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

3

veci ( ods. l písm. b/ ), ako i že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Nesúhlasil so záverom odvolacieho

súdu o neuplatnení práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe, nakoľko odvolací súd

nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej doby, keď vychádzal z toho, že táto začala

plynúť 24. októbra 2004, t.j. dňom uzavretia kúpnej zmluvy. V tomto smere poukázal na

ustanovenie , podľa ktorého záručná doba začína plynúť

od prevzatia veci kupujúcim. Nakoľko sedaciu súpravu prevzal 25. októbra 2004, ktorá

skutočnosť vyplýva zo záručného listu, záver odvolacieho súdu o uplynutí záručnej doby

24. októbra 2006 nepovažoval za správny. Ďalej namietal, že odvolací súd pochybil, keď

vecne prejednal odvolanie žalovaného, nakoľko žalovaný odvolanie podal oneskorene.

Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je

vecne správny a nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadne včasnosti podania odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený v súlade s

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l

), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje

podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

S ohľadom na dovolací súd skúmal, či konanie nie je zaťažené

procesnou vadou v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení

ide vtedy, a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesná vada tejto povahy nebola v dovolaní

tvrdená a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Rovnako dovolací súd vzhľadom na skúmal, či v konaní nedošlo

k tzv. inej (než v uvedenej) procesnej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesná vada konania tejto povahy, napriek tomu, že bola

v dovolaní namietaná, v dovolacom konaní nevyšla najavo. Námietku žalobcu, že odvolací

súd prejednal odvolanie žalovaného napriek tomu, že bolo podané oneskorene, dovolací súd

nepovažuje za opodstatnenú. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný podal

odvolanie včas na poštovú prepravu 7. januára 2010 a nedoručenie tejto zásielky súdu prvého

stupňa nastalo v dôsledku nesprávneho postupu pošty a nie žalovaným. Za tejto situácie

správne odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za podané včas, vec v odvolacom

konaní prejednal a o nej rozhodol.

Dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením veci je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal

správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na právnom závere o zániku

práva zo zodpovednosti za vady pre neuplatnenie v záručnej dobe. Dovolací súd sa s týmto

právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje a nepovažuje ho za daného stavu veci za

správny.

Podľa ods. l záručná doba je 24 mesiacov.

Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim (§ 621 ods. l veta prvá

).

Podľa ods. l práva zo zodpovednosti za vady veci, pre

ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.

Dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že pri skúmaní otázky uplatnenia

práva zo zodpovednosti za vady je potrebné sa zaoberať tým, či úkon, ktorým bolo toto právo

uplatnené, bol urobený platným spôsobom, včas, na správnom mieste a dôvodne, ako i s jeho

názorom, že neplatným a teda neúčinným uplatnením by bolo také uplatnenie práva zo

zodpovednosti za vady, z ktorého by nebolo možné vyvodiť, či a aké konkrétne právo zo

zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave na mysli. Záver odvolacieho súdu, že

v danom prípade žalobca platne a účinne uplatnil právo zo zodpovednosti za vady, a to právo

odstúpiť od zmluvy, až listom z 23. októbra 2006 považuje za správny, zodpovedajúci

zistenému skutkovému stavu. Až obsah tohto listu totiž konkretizuje, ktoré právo zo

zodpovednosti za vady žalobca uplatňuje; predchádzajúce listy žalobcu z 18. júla 2004

a 26. septembra 2006 sú z tohto pohľadu neurčité ( ), a preto ich

nemožno považovať za platné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady.

Dovolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu

o neuplatnení práva zo zodpovednosti za vady žalobcom v 24 mesačnej záručnej dobe;

odvolací súd nesprávne začiatok plynutia záručnej doby odvíjal do uzavretia kúpnej zmluvy

(24. október 2004) a nie od prevzatia sedacej súpravy žalobcom. Zo záručného listu (č.l. 78

spisu) totiž nesporne vyplýva, že žalobca sedaciu súpravu prevzal 25. októbra 2004. Nakoľko

v zmysle záručná doba plynie od prevzatia veci kupujúcim,

rozhodujúcim okamihom pre plynutie záručnej doby v danom prípade bol deň 25. október

2004, kedy žalobca sedaciu súpravu prevzal, a nie 24. október 2004 ako nesprávne ustálil

odvolací súd. Preto vychádzajúc z predpokladu odvolacieho súdu, že odstúpenie od zmluvy

uplatnené žalobcom v liste z 23. októbra 2004 došlo žalovanému (spoločnosti D., a.s.) najskôr

25. októbra 2006, žalobca uplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a jeho

právo zo zodpovednosti za vady nezaniklo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnych

záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolateľ preto

6

opodstatnene v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušil ( ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. marca 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková