Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-2Tk/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Paraniča a prísediacich F. E. a V. H., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2022, v trestnej veci obžalovanej P. K. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, takto,

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaná :

P. K., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom R. IX - K., t.č. v U. a U. K.

je vinná, že

v byte na 2. poschodí obytného domu na ul. S. XX v K., v čase od 23.00 hod. dňa 02.09.2020 do skorých ranných hodín dňa 03.09.2020, porodila živé a životaschopné dieťa, ktoré bezprostredne po jeho pôrode usmrtila udusením, tak, že po narodení dieťaťa, prerezala pupočnú šnúru dieťaťa črepinou skla, dieťa zabalila do plachty, uložila do plastového vedra, prikryla ho perinkou, dekou, mikinou a vankúšom a následne toto vedro zaniesla na lúku na koniec ulice S. v K., do krovinatého porastu, kde dieťa ponechala a na uvedenom mieste bolo nájdené až dňa 07.09.2020, pričom bezprostrednou príčinou smrti dieťaťa bolo udusenie pri obmedzení dýchacích pohybov a nedostatku vzduchu v dôsledku jeho uloženia do vedra a prikrytia prikrývkami,

teda

iného úmyselne usmrtila a čin spáchala na chránenej osobe - dieťati,

tým spáchala

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , s použitím Tr. zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa je obžalovaná povinná nahradiť poškodenému V. Košice škodu vo výške 284,93 eura.

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal na tunajší súd dňa 3.6.2021, sp. zn. -30 obžalobu na obvinenú P. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Obžalovaná hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.7.2021 nespravila žiadne z vyhlásení podľa , súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom znalca V.. Q. P., svedkyne Q. M., Y. D., Q. D.,

Ďalej bola na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného prečítaná výpoveď poškodeného T. R. z prípravného konania na č.l. 80 až 88 a nasl.., W. D. z č.l. 124-128. Taktiež boli prečítané aj listinné dôkazy, a to znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2019 z 12.11.2020 na č.l. 182 a nasl., Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2306 z 26.11.2020 na č.l. 188 a nasl., znalca V.. V. H., č. 30/2020 z 10.11.2020 na č.l 197-217, znalkyne V.. J. V. K. č. 67/2020 z 9.11.2020 na č.l. 223 a nasl., znalca V.. Q. P., W. č. 1/2021 zo dňa 19.1.2021 na č.l. 256-276. Ďalej bola zo súhlasom obžalovanej a prokurátora prečítaná zápisnica o výsluchu znalkyne V.. J. V. K. zo dňa 9.2.2021 na č.l. 129, o výsluchu znalca V.. Q. P., W.. zo dňa 23.4.2021 na č.l. 132. Ďalej súd vykonal dokazovanie prehratím zvukového záznamu na tiesňovú linku na č.l. 324. Súd prečítal aj listinné dôkazy a to, predbežnú správu z pitvy zo dňa 8.9.2020 na č.l. 138, zápisnicu o obhliadke miesta činu na č.l. zo dňa 7.9.2020 na č.l. 280 a nasl., zápisnicu o obhliadke miesta činu na č.l. zo dňa 7.9.2020 na č.l. 284 a nasl., fotodokumentáciu na č.l. 293-297, 297-304, 205-312, lekársku správu na č.l. 314 z 3.9.2020, lekársku správu na č.l. 315, záznam z tiesňovej linky na č.l. 318-324, úradný záznam s fotodokumentáciou zo dňa 11.11.2020 na č.l. 327-334, úradný záznam na č.l. 335, výpis z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 353, charakteristiku z miesta pobytu na č.l. 354, odpis RT zo dňa 10.1.2022 na č.l. 521, charakteristika ÚVV z 21.12.2021 na č.l. 518-519.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.7.2021, nechcela spraviť vyhlásenie podľa . Uviedla, že v živote by mu neublížila s čistou hlavou. Na otázky ďalej uviedla, že na všetko si nepamätá. Neužíva žiadne lieky. Čo sa týka skutočností tesne pred pôrodom uviedla, že nevie, bola v šoku. Niektoré veci si fakt nepamätá. Nikto jej nepomáhal s pôrodom. Keď rodila bol pri nej jej priateľ W. D.. Pri pôrode jej vôbec nepomáhal. Jej priateľ spal. Rodila v obývačke bytu, ktorý sa nachádza na adrese S. XX na druhom poschodí. O pomoc poprosila Q., že jej je zle, že ju bolí brucho a nech jej spraví čaj. Ona jej povedala, že si ho má spraviť sama. Ona žiadny telefón Q. z ruky nevytrhla. Nemá žiadne deti, to bolo jej prvé dieťa. Nevedela, že mala pôrodné bolesti. Jej matka býva na S. XX, na šiestom poschodí. Mamu o pomoc pri pôrode neprosila, jej mama tam nebola. Na otázku, že po pôrode či dieťa javilo známky života uviedla, že nevie, či plakalo alebo sa hýbalo. Odkiaľ to má vedieť. Na otázku čo spravila s dieťaťom nechcela odpovedať.

Nakoľko ďalej odmietla vypovedať vo veci bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania na č.l. 55-61 zo dňa 15.10.2020. Pri svojom výsluchu v prípravnom konaní popísala predchádzajúci fyzický útok jej druha W. D. zo dňa 2.9.2020 na jej osobu, kde jej mala pomôcť „starostkyňa“ (svedkyňa V.. Q. M. a aj jej syn, ktorý neskôr vybehol z auta. Uviedla, že jej druh W. D. sa jej aj predtým vyhrážal, že to decko z nej vybije. Poukázala na to, že jej druh „berie drogy a potom je hotový“. Po bitke bola šokovaná a plakala.

Keď ju bil ani nevie, či žilo, ako keby ani nedýchalo. Po bitke krvácala z nosa a mala bozule na čele. Nepamätala si, kedy naposledy cítila, či dieťatko v bruchu žije. Pôrodné bolesti, resp. bolesti začali u nej v ten deň keď ju W. zbil a bol večer. Všetci už spali, ona sa zobudila, že má bolesti a myslela si, že má menštruáciu, zobudila W. D., že má bolesti, aby jej urobil čaj, on jej povedal, že si má spraviť čaj sama, že má byť ticho. V štvorizbovom byte spala v izbe s W. D., ktorý je otec dieťaťa, v druhej izbe spal jeho brat Y. D. s priateľkou, v ďalšej izbe spala Q. so svojimi sestrami a ďalšej svokor Y. D. so svojou priateľkou. Na izbách boli zatvorené dvere. Povedala W., nech volá sanitku, nevedela či rodí alebo či má menštruáciu tak preto. On jej ju nezavolal, telefón má iba Q.. Dva-tri krát zaspala a zase sa zobudila na bolesť. Nevedela koľko bolo hodín bola tma. W. ju mal zbiť okolo 13.00 hod. bolesti dostala až keď sa zobudila v noci. Nevedela, že rodí, bola v šoku, keď po nej W. ziapal a kričal, keď od neho chcela čaj. Nevedela čo robí, bola v šoku. Rodila na posteli na chrbte, W. sa nezobudil, bol zdrogovaný, on si z toho nič nerobil, on spal. Nepamätala si ako dlho trval pôrod. Nikto pri nej nebol iba W. D. ale ten spal. Ďalej uviedla, že veď keď W. začal po nej ziapať tak ani nemohla kričať ani za mamou nemohla ísť tak ziapal. Nikto nebol v izbe, nikto ju asi nepočul. Dieťa porodila na posteli. Ďalej uviedla, že si pamätá, že išla s dieťatkom na balkón, zobrala tam dajaké sklo s ktorým pretrhla pupočnú šnúru, tam na posteli z nej vyšla placenta. Placentu vyhodila cez balkón, do dačoho zabalila, ale nevedela do čoho. Na balkóne bolo vedro, ona to vedro vzala, nevedela uviesť kde bolo dieťa ale na rukách ho nemala. Následne uviedla, že ona ešte neodrodila, na balkóne si čupla a vyšla z nej placenta a potom to dieťa a tak so sklom roztrhla tú šnúru a placentu vyhodila von. Tam na balkóne boli také obliečky z paplónov tak dieťa zabalila a položila do vedra. nepamätá si, či dieťa plakalo, nepozrela sa na neho, nevie či to bol chlapec alebo dievča. Nepamätala sa, či sa dieťa hýbalo. Ako na balkóne rodila čupnutá bol pod ňou koberec, ona dieťa nedržala aby nespadlo na koberec. Nič iné nevzala a išla s tým vedrom do lesa. Ani nevedela kam chce ísť, bola z toho mimo. Ani nebol nikto hore. Na požiadanie ukázala ako rodila dieťa v učupení.

Nikoho nezobudila, keď zistila, že rodí lebo bola v šoku keď zistila, že na ňu W. ziapal. Po ceste keď dieťa niesla do lesa nestretla nikoho. Nepamätala sa, či počas toho ako dieťa niesla do lesa, či plakalo, alebo sa hýbalo. Na dieťa vo vedre položila také obliečky. Pamätala sa, že ako tam to do lesa odniesla, bol tam taký vankúš a aj ten tam dala. Nepozerala na dieťa, či žije. Bola tma. Ráno sa ostatní nepýtali na dieťa, povedala to iba W., povedala mu čo sa stalo, že dieťa dala preč, nepovedala mu kde ho odložila, on sa jej na to ani nepýtal a všetkým začal rozprávať, že čo urobila. E. po nej začali kričať, že dostane 25 rokov. Po tom ešte horšie zošokovala, lebo začali po nej všetci ziapať. Nehovorila kde je to dieťa, lebo bola v šoku. Veci na ktorých rodila mali vraj oni (otec a sestry) vziať a hodiť do kontajnera. Priateľ bol drzý, nadával jej a aj jeho brat jej jednu tresol. O dieťati nehovorila nikomu iba Q. o tej placente. Vedela, že z balkóna vyhodila placentu. Q. to povedala, lebo ona jediná nekričala. Na otázku, či vie povedať čo je potrat a pôrod uviedla, že ona je prvá rodička, nevie rozdeliť, ona tomu nechápala. Rodina chcela dieťa vidieť. Ona stále túžila po dieťati, vedela by sa o neho aj sama postarať. Otcom dieťaťa bol W. D.. Na gynekologické kontroly nechodila, mala stratu dokladov. Bola rada, že decko v nej žije kope. W. jej robil zle, to ho navádzala jedna osoba. Ona ho potrebovala. Mala s ním normálny života kvôli tej žene, tá im ho rozbila a má celý život pokazený. K tej osobe uviedla, že to bola K., priezvisko nevedela povedať. Nevedela povedať v ktorom mesiaci dieťa porodila, nechodila po doktoroch až teraz jej prišlo, že bola v 7 mesiaci a decko malo 50 cm. Ona chcela mať to dieťa, ale W. sa jej vyhrážal, že to decko z nej vybije, a to preto, že s ním už nechcela byť lebo drogoval. Niekedy k nim ani nešla spať. Predtým na ňu nadával, pľul, že je neplodná. Predtým mu hovorila, že keď sa nedá do poriadku a neprestane drogovať tak s ním nebude. Skoro každý deň mali hádky, kde mu vravela, aby sa dal do poriadku inak pôjde preč. Aj W. hovoril, že sa na dieťa teší, ale ona mu vravela, že ako sa môže tešiť, keď stále droguje a tá K. ho na drogy navádzala. S W. žila už 4 roky. O dieťa ostatným nepovedala hneď ráno, lebo bola v šoku a s nimi sa nedalo ani po dobrom ani po zlom, stále po nej kričali. Na otázku, prečo dieťa nechala prikryté a odišla od neho, a čo si myslela, že čo sa sním stane uviedla, že „čo ja viem, bola som v šoku“. Nevedela uviesť koľko mohlo takto dieťa prežiť vo vedre. Uvedomila si čoho sa dopustila, mrzí ju to a veľmi to ľutuje.

Zo zápisnice o výsluchu poškodeného T. R. z prípravného konania zo dňa 6.4.2021 na č.l. 80 a nasl. je zrejmé, že pracuje ako sociálny referent n T. sociálnych vecí na meste K., kde na základe plnej moci je oprávnený zastupovať mesto K.. V. K. bolo vykonávateľom sociálneho pohrebu predčasne narodeného dieťaťa, pričom na základe požiadavky o pochovanie ako oprávnená osoba v zastúpení mesta kontaktoval zmluvnú pohrebnú službu, ktorá uskutočnil v danom prípade pohreb. V tomto trestnom konaní si uplatnil škodu vo výške 284,93 eura, ktorá súvisela priamo s nákladmi na tento pohreb.

D. V.. Q. P., W.. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.10.2021 poukázal na závery svojho znaleckého posudky č. 1/2021 zo dňa 19.1.2021 na ktorý sa v plnom znení odvolal. Dodal, že menovaná si bola vedomá svojho skutku, ktorý vykonala, čo zdôvodnil v záveroch jeho posudku. Na otázky ďalej uviedol, k hormonálnym zmenám prebiehajúcich u ženy počas tehotenstva a ich vplyvom na konanie ženy počas pôrodu a bezprostredne po ňom uviedol, že u ženy počas tehotenstva dochádza k hormonálnym zmenám, ktoré majú vplyv na fyzický stav a samozrejme, čo sa týka aj psychiky. V úvode tehotenstva sú tieto zmeny spôsobilé ženskými pohlavnými hormónmi, neskôr sa k týmto zmenám pripájajú hormóny plodu, takzvané placentárne hormóny. V priebehu tehotenstva dochádza k širokej škále zmien fyzického stavu ženy a taktiež aj psychického stavu. K vplyvu intelektuálnych a rozumových schopností na správanie obžalovanej uviedol, že pôrod ako samotný dej je veľmi individuálny a čo sa týka aj rodičiek sú rodičky, ktoré tento akt zvládajú bez akýchkoľvek problémov a sú také, ktoré pôrod nezvládajú. Vplyv intelektu môže zohrávať úlohu pri samotnom pôrode, ale sú rodičky, ktoré sú s vyšším intelektom a samotný dej nezvládajú a sú rodičky, ktoré majú nižší intelekt a tento dej zvládajú bez problémov. Je to veľmi individuálne. K vplyvu sociálnych pomerov na správanie obžalovanej uviedol, že vzhľadom k sociálnym pomerom a pomerom k domácnosti v ktorých žila priebeh jej tehotenstva bol určite stresujúci. Toto mohlo mať aj vplyv, vzhľadom k chovaniu jej partnera, jednak pri ako aj pred pôrodom, alebo pri deji ktorý ona nazývala ako potrat. Je to veľmi individuálne ale vzhľadom k pomerom obžalovanej je to u nej veľmi pravdepodobné. K vplyvu sitovej oplieštenosti, resp. nedostatočnej citovej vybavenosti obžalovanej na jej správanie pri pôrode uviedol, že tehotenstvo u každej ženy je väčšinou očakávané a žena sa z tehotenstva teší. Tým pádom aj počas tehotenstva ženy majú značný strach o svoj plod dieťaťa. Sú veľmi úzkostlivé a preciťujú každý negatívny zážitok. Samotným aj stresujúcim zážitkom môže byť aj pôrod a hlavne starostlivosť o narodenie zdravého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, čo obžalovaná urobila po pôrode išlo z jej strany o značne negatívne cítenie k dieťaťu. Pri vypracovaní posudku čerpal z odborných zdrojov v oblasti gynekológia a pôrodníctvo zo zameraním na psychosomatiku, psychológiu a psychiatriu v tehotenstve, pričom tie témy sú v literatúre veľmi dobre rozobrané. Za jeho prax vypracoval dva posudky s podobným zameraním, tento je tretí. K otázke s akou istotou vie potvrdiť, či obžalovaná konala alebo nekonala v stave rozrušenia pôrodom uviedol, že k tejto otázke sa v znaleckom posudku vyjadruje znalec pôrodník. Tento psychický stav nemá nič spoločné s príčetnosťou a ako pôrodník, ex post je veľmi ťažko sa vyjadriť. Ak by bol pri deji vedel by povedať, či situácia, to rozrušenie matky nastalo, alebo nenastalo. Ako príklad uvádza pôrod v zdravotníckom zariadení, kde môžu tento stav u každej jednej rodičky rozanalyzovať a adekvátne sa k tomu vyjadriť. Nakoľko tam nebol prítomný, nie je možné to na 100 percent určiť. To nepovie žiaden znalec nikdy. K definícii stavu citového rozrušenia matky po pôrode uviedol, že v odbornej literatúre je ustálená definícia, ktorá hovorí, že rozrušenie spôsobené pôrodom je zmeneným duševným stavom, ktorý má svoj pôvod vo fyzických procesoch vyvolaných pôrodom a ktorý oslabuje vôľu rodičky a jej odolnosť voči rôznym vonkajším a vnútorným podnetom a brzdí plne rozvinutie materského pudu. Touto sa riadil aj pri vypracovaní znaleckého posudku. Na vplyv konania obžalovanej ako prvorodičky uviedol, že obžalovanú je možné zaradiť k typu, a to páchateľky pomerne mladej, emocionálne nevyzretej s nižším intelektom. Ide o neželané tehotenstvo o ktorom rodina nevie, gravidita sa tají, nenavštevuje poradňu, nerobia prípravy, vytesňuje aj fakt, že raz bude rodiť. Nevie ani predpokladaný čas pôrodu dieťaťa. Neplánuje ho priamo zabiť pasívne očakáva, čo sa stane, očakáva niečo z vonku, čo ju zbaví problému. Čo sa týka, či ide o prvorodičku je v tomto prípade veľmi individuálne. Ďalej uviedol, že pôrod mimo zdravotníckeho zariadenia a bez pomoci najbližších môže vplývať na rodičku, ale čo sa týka samotného pôrodu je v takom prípade u každej ženy individuálny. Ženy v marginalizovaných skupinách majú mnohokrát pôrod mimo zdravotníckeho zariadenia, mimo zdravotnej pomoci a zvládajú ho bezproblémovo. Stav citového rozrušenia končí pri spánku rodičky a rozrušenie už nie je prítomné v okamihu, keď rodička vykoná nejakú uvedomelú činnosť smerujúcu k starostlivosti o dieťa. Je to v podstate zadefinované, keď kočí tento stav rozrušenia. Na otázku, či je táto doba citového rozrušenia ohraničená spánkom prvorodičky po pôrode uviedol, že rodička sa po pôrode väčšinou obvykle upokojuje a dostavuje sa spánok a okamihom zaspatia rodičky končí aj jej rozrušenie. Taktiež sa uvádza, že rozrušenie už nie je prítomné v okamihu, keď rodička vykonáva nejakú uvedomelú činnosť smerujúcu k starostlivosti o dieťa. Napríklad umytie dieťaťa, ošetrenie pupočníka, uloženie dieťaťa atď. Táto doba je ohraničená prvým spánkom prvorodičky. Na otázku, či je možné, aby táto doba trvala dlhšie aj po vykonaní uvedomelých úkonov matky, uviedol, že každá rodička je individuálna a na túto otázku nevie exaktne nevie exaktne odpovedať.

Ďalej na otázku, či je pretrhnutie pupočnej šnúry uvedomelým úkonom uviedol, že výkon keď prvorodička nejakým spôsobom oddelí dieťa od placenty, čiže odstrihne, nastrihne, alebo prereže pupočnú šnúru je výkon, ktorý si podmet plne uvedomuje. V konkrétnom prípade, že nešlo u obžalovanej o stav rozrušenia

spôsobeného pôrodom vychádzal z toho, že tehotná bola ešte pred pôrodom napadnutá svojim druhom. Tento stav ale nesúvisí s pôrodom. Obvinená opakovane v noci mala fyziologické pôrodné bolesti, ktoré si uvedomovala a podľa jej udania dva až trikrát zaspala a zobudila sa na ne. Celý proces pôrodu podľa udania prebehol fyziologicky bez komplikácií, bez akýchkoľvek pôrodných poranení, čo je u prvorodičky nezvyčajné, bez väčšej straty krvi, značných pôrodných bolestí a vyčerpania rodičky. Pôrod si v podstate uvedomovala, pupočnú šnúru prerušila cielene a po spontánnom pôrode placenty ju vyhodila von z balkóna. V tejto ako by „tretej doby pôrodnej „ nedošlo ani ku krvácaniu, ani ku iným komplikáciám súvisiacich s pôrodom. Menovaná pri plnom vedomí uložila dieťa do vedra a zabalila do plienky a odniesla na odľahlé miesto do lesa mimo, kde rodila. Následne sa vrátila do bytu, kde následne zaspala a všetko vyrozprávala svojmu druhovi až ráno po zobudení sa. Prvé vedomé konanie obžalovanej podľa anamnestického zhodnotenia jej výpovede bolo to, že sa v noci zobudila na bolesť, ktorú ona pripisovala ako keby mala menštruáciu. Ona vo výpovedi neuvádza, že išlo o pôrod, hovorí viackrát o potrate. Prvé vedomé konanie po pôrode podľa jej udania hneď zaspala, následne po zobudení hovoríme už o plne vedomom konaní. O priebehu pôrodu svedčia aj vyšetrenie obžalovanej na Ústavnej pohotovostnej službe dňa 3.9.2020 o 18:38 hod. V.. R., ktorá z lekárskeho hľadiska zhodnotila, že pôrod prebehol spontánne, mimo zdravotníckeho zariadenia, bez akýchkoľvek komplikácií a popôrodných poranení. K otázke, či konanie obžalovanej, úkony starostlivosti o dieťa po pôrode sa dá chápať ako vedomé konanie uviedol, že aj v posudku sa vyjadril, že menovaná vykonala rozrušenie pupočnej šnúry, vyhodenie placenty cez balkón, zabalenie dieťaťa, podotkol, že živého dieťaťa do nejakej plachty, uloženie do vedra a zanesenie mimo mesta ako vedomú činnosť. Ďalej uviedol, že negatívny postoj partnera a rodiny aj okolia na tehotenstvo, môže značne negatívne vplývať na celý priebeh tehotenstva u tehotnej a nakoniec aj na samotný pôrod. Napadnutie menovanej jej druhom bolo v značnom predstihu a podľa jej vyjadrení nebolo jediné v priebehu tehotenstva. Samotné napadnutie na celý priebeh pôrodu, ako aj taký vplyv nemalo, ale aj tu je možné hovoriť o výraznej individualite psychického stavu rodičky. Znalec sa obdobne vyjadril aj v rámci svojho výsluchu dňa 23.4.2021 v prípravnom konaní na č.l. 132 a nasl., kde v podstate totožne odpovedal na kladené otázky.

B. V.. Q. M. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.10.2021 zhodne ako v prípravnom konaní popísala útok W. D. na poškodenú 2.9.2020. Obžalovanú poznala, nakoľko bola jej bývalá žiačka. Dlho ju nevidela, lebo umiestnená v deckom domove. Na zastávke videli, že nejaký chlap bije ženu, z okna v aute kričala nech prestane. Ten jej povedal, ž nech sa nestará, že je to jeho priateľka, tak vystúpila z auta a išla k nemu. Ten chlapec ju poznal a ešte raz mu povedala nech ju nebije. On na ňu skríkol, dvihol ruku, vtedy to uvidel jej syn, vystúpil z auta a rozbehol sa za ním lebo on už utekal. Obžalovanú zdvihla zo zeme a zobrala ju do obchodu do kaviarne a tam ju posadila a dala jej napiť vodu a pýtala sa jej či je v poriadku. Veľmi plakala a držala si brucho. Povedala jej že je tehotná, z nosa jej išla krv, a že ju len zbil. Uviedla, že nejaká známa ho navádzala, aby ju zbil. Po tom ako sa rozprávali uviedla, že cíti bábätko v bruchu, že je tehotná tak 7-8 mesiacov. Obžalovaná, jej povedala, že sa cíti lepšie, vyprevadila ju na chodník a išla domov. Na otázky ďalej uviedla, že ju W. D. bil päsťou do tváre, do ramena a potom keď ju dvihla, si všimla, že mala na tričku odtlačok od podrážky topánky v oblasti brucha. Nevidela, aby ju W. D. kopal. Nepamätala sa či sa sťažovala obžalovaná na nejaké bolesti, tiekla jej krv z nosa. Nemala ťažkosti ohľadom tehotenstva po bitke jej uviedla, že je všetko v poriadku. Obžalovaná nechcela privolať záchranku. Obžalovaná jej odpovedala, že je sním preto, lebo ho má rada. Počas útoku bol W. D. pod vplyvom omamných látok, pozná ho je to jej bývalí žiak. Bol slušný, bezproblémový, dostal sa do zlej partie, a čo sa táka 8 a 9 ročníka bol problémový. Obžalovaná bola jej žiačka, ale len v prvom alebo druhom ročníku. Vyjadrila sa aj k svedkyni Q. D., ona bola normálna, ale keď prišla do puberty išlo to s ňou dole vodou. Vie, že teraz neužíva omamné a psychotropné látky, býva na K. ulici, kde má aj priateľa. Nemá vedomosť o tom, aby obžalovaná užívala nejaké drogy.

B. Y. D. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021 uviedol, že obžalovaná žila s jeho synom. To čo sa stalo sa dozvedel nasledujúci deň poobede. On nič nepočul. Poobede zistil, že obžalovaná nemá brucho, tak poslal dcéru Q. D., nech ide zistiť ako to je možné. Potom zavolal sanitku a policajtov. Obžalovaná rozprávala so zdravotníkmi, ktorí ju následne zobrali do sanitky. Rozprávali s ňou aj policajti, v ten deň ju nechali, nezobrali ju. Na druhý deň bol pri lesíku na lúke. Tam išla s policajtmi ukázať, kde dala syna. Potom ju už zobrali. Následne ukazovali v telke čo sa stalo. Na otázky ďalej uviedol, že on sa osobne obžalovanej nepýtal kde má dieťa. Nikto to nevedel. Dozvedeli sa to až vtedy keď ukázala to decko. Sanitku volal preto, lebo videl, že obžalovaná nemá brucho a ako je možné, že dieťa zrazu nie je. P. s Q. išli a našli tam aj placentu. Keď sa odohral pôrod v obývačke spal syn W. D.

a obžalovaná. On spal v detskej izbe sám. Jeho dcéra Q. spala zvlášť v spálni. Uviedol, že obžalovaná sa pohádala deň predtým s jeho synom. Jeho syn W. sa zobudil až na druhý deň , zobral neurol asi 10 kúskov a keď sa zobudil bol v šoku čo sa vlastne stalo. On nič nepočul. On by dieťa zachránil, nenechal by to, aby to spravila. W. dieťa čakal a tešil sa na dieťa. Obžalovaná sa s jeho snom mali radi. Ona fetovala pri bruchu. Oni sa hádali stále, nechcel aby fetovala. W. drogoval. Pred ním sa väčšinou nehádali. Ak sa hádali, tak si nadávali. Keď doma tak vtedy. Vie že pred pôrodom W. obžalovanú zbil a sa pohádali. V izbe kde sa odohral pôrod bola manželská posteľ a ešte dve válendy. Tam spal W. a P.. Na balkóne bolo len drevo aj to nie veľa. Videl tam krv, zakrvavený paplón aj deku aj to zobrali vyšetrovatelia. Ďalej uviedol, že obžalovaná nedrogovala, ona fetovala toulén. Obžalovaná s jeho dcérou Q. vychádzali, boli kamarátky. Po tom čo poslal dcéru zistiť, že kde je dieťa mu Q. povedala, že nemá decko, že potratila, alebo také dačo a že tam videla placentu. On bol vtedy mimo. C. ich, plakal, čakal to dieťa.

Deti mali mobilný telefón. Q. mala stále telefón. Asi aj vtedy ho mala. V domácnosti mala telefón len Q..

Obžalovaná k jeho výpovedi uviedla, že mal pravdu čo sa týka hádok, lebo u nich bola stále hádka. Taktiež uviedla, že je pravdou, že sa tešili na malého.

Svedkyňa Q. D. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021 uviedla, že obžalovaná je bratova žena. Bol medzi nimi dobrý priateľský vzťah. Bola doma a obžalovaná bola vonku s bratom. Išli vonku a hádali sa. Pri zastávke ju bil, potom krvácala. Obžalovaná prišla domov večer a povedala jej že má bolesti. Ona jej chcela zavolať sanitku, len obžalovaná nechcela. Obžalovaná chcela čaj, ale nemali ho. Potom išla obžalovaná do izby a aj ona išla do izby. Obžalovaná bola sama v izbe s bratom, ale ten spal. Išla k obžalovanej, kde spala a spýtala sa jej, že čo sa deje a tá jej povedala, že nevie, že len vracia. Išla do izby na hluk, len otvorila dvere. Potom balkón bol trošku otvorený. To videla, keď nazrela do izby. Pýtala sa obžalovanej, že prečo nejde vracať na záchod. Ona uviedla, že čo už, že vracala cez balkón. Potom išla do izby a obžalovaná ostala v izbe s jej bratom. Asi tak o hodinu počula detský plač. Išla do izby otvorila dvere a tam nebolo nič. Takže po otvorení dverí nepočula žiaden plač. Išla na chodbu či tam niekto neplače, ale nepočula nič. Následne išla do izby a počula asi po hodine, že niekto otvára dvere a ide von. O hodinku počula, že niekto otvoril dvere a vrátil sa. Ona sa pýtala, že kto to je ale tá osoba neodpovedala. Nebola zisťovať kto prišiel, bála sa. Išla spať. Ráno sa zobudili a otec sa jej pýtal, že kde má obžalovaná brucho. Obžalovaná nechcela povedať lebo sa bála. Potom jej povedal, že jej povie, že sa bojí. Išla s obžalovanou vonku cez balkón dozadu a tam bola tá placenta. Zobali tu placentu, zabalila ju do deky a išli ku bráne bytovky. Potom zavolala sanitku a policajtov. Potom prišli policajti. Do sanitky ju zobrali záchranári a zobrali aj tú placentu. Obžalovaná sa vrátila večer. Spala a u matky. To, že prišla večer vie od brata, ktorý ju našiel vonku, keď mala ísť ku matke. Po tom prišla obžalovaná ku nim dole ráno do bytu, svedkyňa sa jej pýtala čo sa stalo, ale bála sa jej povedať. Potom prišli policajti a zobrali ju. Išla s nimi a ukázala im to dieťa. Malo byť zakopané, či vo vedre. Potom už neprišla domov. Na otázky ďalej uviedla, že v čase skutku už mala dieťa, teda vie ako prebieha pôrod. Ohľadom bolestí jej obžalovaná uviedla, keď ku nej prišla, že ju tlačí dole. Navrhla jej že zavolajú sanitku, ale obžalovaná nechcela. Povedala, že ju to prejde. Ona mala mobilný telefón, ale v zlom technickom stave. Sanitku jej chcela privolať, že by išla dole k susede, čo býva pri nich a od nej by zavolala sanitku. Potom z izby nepočula nič. Následne počula plač a išla do izby. Nakoľko vznikli rozpory ohľadom jej predchádzajúcej výpovedi z prípravného bola jej prečítaná zápisnica o jej skoršej výpovedi. K rozporom ohľadom podania čaju, zobratia mobilného telefónu, vstupu do izby keď obžalovaná zjajkla uviedla, že jej čaj nedala. Ohľadom mobilu sa nepamätala, či jej ho obžalovaná zobrala a že išla do izby keď počula plač. To čo povedala na hlavnom pojednávaní je pravda. Ďalej uviedla, že videla zakrvavenú deku, pričom obžalovaná uviedla na deku, že to nie je nič. Obžalovanej sa pýtala na dieťa, ale ona jej to nechcela povedať. Zakrvavenú deku našli pri balkóne vzadu. Ohľadom ďalšieho rozporu v jej výpovedi z prechádzajúcou výpoveďou z prípravného konanie, že v prípravnom konaní uviedla, že mali nájsť nejakú vec, o ktorej nevedeli o čo ide pod balkónom a P. to označila za dieťa a to ste zabalili do deky a na pojednávaní uviedla, že je to placenta uviedla, že netvrdila, že ide o placentu. Ona vtedy nevedela čo to je. Obžalovaná jej povedala, že to je decko. To zabalila. Placentu našla pod balkónom na deke, na smetiach. K spolužitiu obžalovanej a W. D. uviedla, že mali medzi sebou hádky a došlo aj k fyzickému napádaniu obžalovanej od W. D.. Obžalovaná neužívala drogy len niekedy fetovala toulén. W. D. vedel, že je tehotná, a myslel si že je to jeho dieťa. W. D. bil obžalovanú aj v čase keď vedel, že je tehotná. K bitkám došlo viacej krát, snažila sa brániť obžalovanú. Ohľadom dĺžky doby po ktorú počula plač, uviedla, že si nepamätá. V izbe bola tma, bolo vidieť len otvorený balkón. Keď bola v izbe navštíviť obžalovanú, W. spal. Nenapadlo ju, že by to mohli byť pôrodné bolesti. obžalovaná sa cítila zle, vracala.

Plač dieťaťa počula len raz. Ona nevedela, že druhý krát, či niekto keď počula hluk nevedela, či osoba vchádza dnu alebo išla von.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že jej švagriná vo všetkom klamala. To čo rozprávala je všetko blud. V niektorých veciach veľmi preháňa a vôbec nie je pravda čo povedala. Napríklad to čo povedala s tým čajom. Ona jej povedala, že nech jej správí čaj. Tak ona tvrdila, že čaj nemajú a doma nesprala, lebo spala u nich a ona dobre vie kde spala. Tu keď rozprávala, že ju W. D. bil vôbec ju nebránili. Ona s ním mala stále hádky. To nebolo ani raz, bolo to stále. Ďalej, že svedkyňa uviedla, že fetovala, to nie je pravda. Vyrastala v detskom domove, v živote nefetovala.

Nakoľko svedok W. D. opakovane nebol schopný svedeckej výpovede na hlavnom pojednávaní bola prečítaná so súhlasom strán jeho výpoveď z prípravného konania z 18.3.2021 na č.l. 124-124. Z výpovedi je zrejmé, že obžalovaná bola jeho družka a boli spolu dva roky a žili spolu v byte u jeho rodičov, kde mali samostatnú izbu. Počas ich spolužitia boli bez príjmu, nepoberali žiadne dávky a živil ich jeho otec. Uviedol, že nevedel o tehotenstve obžalovanej . K pôrodu obžalovanej uviedol, že tú noc prespal. Bol pod vplyvom drog (Neurol). Cez deň sa jeho otec a jeho brat začal zaujímať, čo sa stalo, kde má jeho družka brucho, na čo im obžalovaná povedala, že placentu hodila cez balkón a decko skryla niekde vonku. Hneď na to volali sanitku, ktorá zobrala vyhodenú placentu, ako aj družku, ale po vyšetrení sa vrátila naspäť domov. Decko začali hľadať a pýtali sa P. kde ho skryla. Ešte v ten deň čo odišla do nemocnice. Obžalovaná odišla zo spoločnej domácnosti k jej matke odkiaľ ju zobrali policajti. Priznal fyzický útok na obžalovanú v deň pôrodu, pričom ho aj detailne popísal. Uviedol, že počas ich vzťahu sa hádali a aj fyzicky napádali. Bol presvedčený, že otcom dieťaťa bol on. Keď napadol družku na zastávke nevedel, že je tehotná. Pred pôrodom s obžalovanou spal asi mesiac a pol dozadu. Všimol si, že družka má veľké brucho, ale nevedel, že je tehotná. Ďalej uviedol, kto s nimi býval v štvorizbovom byte. Na druhý deň ráno mal zistiť, že nie je s obžalovanou niečo v poriadku jeho otec, on spal do 12.00 hod. Otec ho zobudil a povedal, čo sa vlastne stalo. Keď vstal obžalovaná bola smutná a plakala. Mobilný telefón u nich nemá nikto. Jeho sestra išla za susedou a volala sanitku. Ďalej sa priznal k užívaniu Subotexu, pričom popísal spôsob jeho užívania.

Zo znaleckého posudku V.. B. H. J., W.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. XX/XXXX z 25.11.2020 na č.l. 139 a nasl. ohľadom posúdenia príčiny smrti novorodenca je zrejmé, že v danom prípade išlo o živonarodeného životaschopného jedinca, ktorý sa narodil dňa 3.9.2020 v skorých ranných hodinách v čase okolo 01.00 hod. K vloženiu dieťaťa do vedra a jeho prikrytiu došlo zakrátko po pôrode (v priebehu niekoľkých minút). Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie pri obmedzení dýchacích pohybov a nedostatku vzduchu v dôsledku jeho uloženia do vedra a prikrytia prikrývkami (perinka, mikina, deka, vankúš). K smrti dieťaťa došlo dňa 3.9.2020 v priebehu niekoľkých minút po uložení dieťaťa do vedra a prikrytí prikrývkami. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilnú smrť

- udusenie spôsobené druhou osobou. Smrti dieťaťa by sa dalo zabrániť v úvodných fázach dusenia, a to včasným vybratím dieťaťa z uvedeného vedra (cca do 2-5 minút) a poskytnutím laickej a následne odbornej lekárskej pomoci. Fyzický útok na P. K. zo strany W. D. dňa 2.9.2020 nemal vplyv na príčinu úmrtia dieťaťa a s veľkou pravdepodobnosťou ani na začiatok priebehu pôrodu. Po tomto útoku neboli u menovanej zistené žiadne poranenia. Vyšetrené okolnosti úmrtia dieťaťa nie sú v rozpore s pitevným nálezom. Ďalej je z posudku zrejmé, že vonkajšia a vnútorná obhliadka dieťaťa bola vykonaná dňa 8.9.2020. K smrti dieťaťa došlo dňa 3.9.2020 v skorých ranných hodinách v priebehu niekoľkých minút po uložení dieťaťa do vedra a prikrytí prikrývkami. Pri pitve dieťaťa neboli zistené žiadne zranenia, ktoré by sa podieľali na príčine smrti. Škrabancovitá kožná odrenina na pravom kolene dieťaťa mohla vzniknúť pri manipulácii s dieťaťom pri ukladaní do vedra, avšak uvedené poranenie bolo ľahkého charakteru a nebol v príčinnej súvislosti so smrťou dieťaťa. Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie pri obmedzení dýchacích pohybov a nedostatku vzduchu v dôsledku jeho uloženia do vedra a prikrytia prikrývkami (perinka, mikina, deka, vankúš). Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilnú smrť - udusenie spôsobené druhou osobou.

Zo znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2119 z 14.10.2020 na č.l. 182-184 je zrejmé, že porovnávací materiál (predmet č. 1 - novorodenec ramenná kosť, predmet č.2 - ľavá stehnová kosť, predmet č. 3 - bukálny ster odobratý od osoby P. K.) bol vyhodnotený ako vhodný na skúmanie. Porovnávaním a štatistickým zistením boli zistené, že osobu „P. K.“ nie je možné vylúčiť ako biologickú matku porovnávanej osoby označenej ako („novorodenec

- stehenná kosť. Pravdepodobnosť, že osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál je 66 800 krát väčšia ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. DNA profil zistený z predmetu č. 2 bol porovnaný v národnej databáze DNA profilov, pričom bol zistený DNA profil svedčiaci o mužskej genetickej príbuznosti v priamej línii (rodič/otec-potomok) a osobou W. D. , nar. X.XX.XXXX. Porovnávaním a štatistickým vyhodnotením bolo zistené, že osobu W. D. nie je možné vylúčiť ako biologického otca porovnávanej osoby novorodenca.

Zo znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2306 z 12.11.2020 na č.l. 185 a nasl. je zrejmé, že z porovnávacích materiálov (predmet č. 5- črepina skla, predmet č. 6 - črepina skla, predmet č. 7 - platové vedro, predmet č. 9 - porovnávací materiál

- daktyloskopické odtlačky P. K.) neboli na predmetoch 5, 6, 7 zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy.

Zo znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2306 z 12.11.2020 na č.l. 188 a nasl. je zrejmé, že z porovnávacích predmetov (č. 1 - vankúš, č. 2 - šedá mikina s kapucňou, č. 3 - ružová deka, č. 4- detská perinka s čiernymi škvrnami, č. 5 - črepina skla, č. 6 črepina zo skla, č. 7 - plastové vedro, č. 8 - porovnávací materiál - bukálny výter P. K.), že na uvedených predmetoch bol orientačnou skúškou zistená prítomnosť ľudskej krvi (č. 1, 2, 5,6 ) a na premetoch (č.3, 5,6, 7) sa nachádzal ľudský trichologický materiál - ľudské vlasy chlpy a ich úlomky, pričom DNA profil biologických materiálov zaistených bol zistený z predmetu č. 2.. A to mikiny ( z krvného oteru na obr. č. 4, č. 6 , č. 9 v znaleckom posudku) a ten sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby označenej ako P. K.. Teda DNA analýzou bolo zistené, že pôvodcom troch vyššie uvedených stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený ako P. kroková - predmet č. 8.

Zo znaleckého posudku W.. Q. H.., znalca psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 30/2020 na č.l. 197 a nasl. je zrejmé, že celková úroveň rozumových schopností korešponduje s dosiahnutým vzdelaním (osobitná ZŠ, neukončená osobitná SŠ) pracovným zameraním (nepracovala doposiaľ nikde) a životnými skúsenosťami. Výkonovo spadá do intelektového pásma prehĺbenej subnormy v rámci ľahkej duševnej zaostalosti (IQ=67-72). Teda kapacita pre vnímanie a chápanie reality je teda rozvinutá na neadekvátnej úrovni. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky v zadaných úlohách, usúdil, že sa u obžalovanej môžu vyskytovať poruchy pamäte, občas v zmysle patológie. Preto usúdil, že sa u nej môžu vyskytovať problémy v oblasti reprodukcie deja. Rozumová úroveň je v dôsledku práve uvedeného nedostatočná, jedná sa o simplexnú osobnosť, bez nejakých výrazných nárokov na život, ktorá nie je schopná riešiť komplexnejšie problémy, ktoré život prirodzene z času na čas prináša. Viacmenej sa u nej jedná o bezcieľne trávenie času s tým, že ?nejako bude“. K štruktúre osobnosti obžalovanej uviedol, že, jej osobnosť bola od ranného detstva poznačená nestabilitou (pokútna rodičovská výchova, bývanie na R. IX, umiestnenie do detského domova, navštevovanie osobitnej i základnej školy, pobyt v resocializačnom/reedukačnom centre a pod.), minimálnym záujmom o dodržiavanie noriem a spoločenských pravidiel, pasivitou v prístupe k životu a žiadnou snahou o rozvíjanie svojho vnútra. Ďalej uviedol, že citová vybavenosť obžalovanej je na nedostatočnej úrovni, nedáva priestor nejakým hlbším emočným precíteniam, napokon podľa názoru znalca toho ani nie je v podstate kapacitne schopná a však za toto obžalovaná nemôže. K schopnosti správne vnímať a zapamätať si a následne reprodukovať zapamätané uviedol, že tieto schopnosti sú u obžalovanej značne limitované. Udalosti - tak ako ich popisuje - v zásade sedia s tým, čo sa asi v skutočnosti stalo. Jedná sa o to, že popisuje dva rozhodujúce incidenty z toho dňa: agresívny atak zo strany jej druha a neskorší pôrod, ktorý sa skončil tragicky. Domnieva sa, že v prípade W. D. sa vyjadruje v súlade s realitou, čo potvrdzujú tiež slová starostovej ženy a jej syna, čo išli okolo. Atak jej druha na ňu pôsobil negatívne a skľučujúco, avšak je presvedčený, že podobné agresívne prejavy sa zo strany W. D. vyskytovali aj skôr, čiže toto nebolo prvý krát čo na ňu takto nevyberavo zaútočil, preto z toho nebola paralyzovaná a pod., a preto sa večer pobrala spať práve k D., akoby sa nič nestalo. Čo sa týka priebehu samotného pôrodu, tento opisuje strieda, nejasne, nekonkrétne akoby to chcela slovami len preletieť, až na opakované kladené otázky a „držanie“ pri tejto téme sa rozhovorí podrobnejšie pričom ďalej popísal podané informácie. Na záver k tomuto uvádza, že schopnosť obvinenej správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti je značne limitovaná (osobnostne, mentálne a celkovo kapacitne) a pozoruje skony k zakrývaniu skutočností, týkajúcich sa trestného konania.

Na nejaké sofistikované fabulácie, simulácie a disimulácie nemá potrebnú intelektovo-rozumovú kapacitu, preto (aj počas prvého výsluchu na polícii, kde bol prítomný) sa skrývala len za vetu „som prvorodička, nevedela som, čo sa deje, som bola v šoku“, ktorú opakovala mnohokrát. Podstatné však z hľadiska trestného konania je, že sa po vhodne cielených otázkach dokáže rozpamätať na detaily priebehu pôrodu, pričom nemal pocit, že by v týchto okamihoch niečo násilne menila a prispôsobovala sebe samej. K sociálnym aspektom u menovanej ktoré mali vplyv na jej psychiku znalec v posudku uviedol, že pri ich popise je nevyhnutné stále brať do úvahy jej celoživotný kontext, pretože to aké vzťahy má v súčasnosti, je podmienené tým, aké vzťahy mala možnosť vídavať a zažiť v minulosti, obzvlášť v detstve. Rodičovský vzor absentoval, zdravý rovesnícky taktiež (keďže sa ocitla v detskom domove), výchovno- morálny aspekt u nej (o ktorý sa snažili pracovníci detských domovov a reedukačného centra) nenašiel živnú pôdu. K popísaniu tehotenstva obžalovanou uviedol v znaleckom posudku, že paradoxne ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu sa o tehotenstve ako takom vyjadrila pozitívne: tešila sa, keď zistila, že je tehotná, doslova vraví „ Priala som si mať decko“. Od prvého momentu vedela, že je tehotná, čo komentuje „nebolo mi treba ani tehotenský test“, a spoznala to na základe príznakov, akými sú nevoľnosti, zvýšená chuť do jedla, potreba nadmerného spánku pocit únavy a podobne. V rozpore s tým, aká bola údajne zo svojho otehotnenia šťastná, vyznievajú slová, že ku gynekológovi nikdy nešla, pretože vraj nemala žiadne doklady. Znalec usudzuje, že hoci sa sama vyjadruje, že bola z tehotenstva dobre naladená a smerom k dieťaťu pozitívne očakávajúca, pravda bude zrejme niekde inde: jednak zrejme videla, že otcom bude človek, ktorý sa k nej správa nie práve najcitlivejšie a netreba disponovať ani nadmerným dôvtipom, aby vytušila, že sa podobne laxne (možno až agresívne) bude správať aj k dieťaťu a zároveň si na základe komplexného znaleckého vyšetrenia nie je celkom istý, či vôbec obžalovaná dokáže k nejakej ľudskej bytosti prechovávať vrelé a empatiou sýtené pocity. K vplyvu fyzického útoku na P. K. na jej správanie pred počas a po pôrode uviedol, že si myslí, že to vplyv malo, že sa v nej akoby niečo zlomilo, pretože útočiť na ženu a obzvlášť tehotnú v pokročilom štádiu tehotenstva je v každom prípade trestuhodné. Až do takej mieri ako vyššie napísal si to obžalovaná neuvedomuje, čo súdi podľa toho, že aj napriek tomu útoku si k nemu o pár hodín nato ľahla spať do izby. V súhrne sa domnieva, že pre ňu fyzický útok zo strany druha bol nepríjemný, bola vďačná starostovej manželke, že sa o ňu postarala a spolu so synom jej pomohli, no zrejme vplyvom simplexnej štruktúry osobnosti a obzvlášť vplyvom socio-kultúrnych vzorcov správania a zákonitostí v partnerských vzťahoch v danej komunite to nebrala tragicky a ultimatívne v zmysle rázneho odchodu od tohto svojho druha. K posúdeniu interpersonálnych väzieb obžalovanej so zameraním sa k jej blízkemu okoliu uviedol, že si nemyslí, že obžalovaná je schopná nadviazať zrelý blízky vzťah. Jednak pre to nemala vhodný a pozitívny vzor (otec vo väzení, matka nezodpovedá a o výchovu svojich detí sa nestarajúca), následne sa ocitla na mieste kde sú interpersonálne vzťahy neraz patologizované (detské domovy, reedukačné centrum), napokon sa dala dokopy s mužom, ktorý sa k nej správal podľa všetkého odmerane, dominantne a neraz zrejme aj agresívne. Je ťažké si predstaviť pre kohokoľvek, kto nikdy nebol v podobnej situácii si predstaviť, čo asi zažíva menovaná: v podstate žije iba zo dňa na deň, bez akejkoľvek perspektívy, pri pohľade do minulosti vidí sklamanie za sklamaním a do budúcnosti sa radšej ani nedíva. V tomto rámci a kontexte vyrastala a v ňom sa aj nejako snaží prežiť. Zrejme podľa okolia (kde má podobných vzorov viac než dosť) sa díva na životnú realitu okolo seba a nič viac si priať nedovolí. Preto by v jej prípade nepoužíval formuláciu interpersonálne „väzby“, pretože ak aj pripustíme, že nejaké má, tak sú skôr v rovine vyfantazírovanej blízkosti a spolupatričnosti, než by takto aj reálne existovali. K prípadnému motivačnému pozadiu konania obžalovanej, ako aj možným spúšťačom takéhoto správania uviedol, že spoľahlivú odpoveď na takto koncipovanú otázku nedokáže poskytnúť. Ak si znalec zhrnie fakty a údaje zo spisu a výsledky znaleckého šetrenia, vychádza mu nasledovné: a/ vedela, že je tehotná, a to od prvých príznakov naznačujúcich túto skutočnosť, b/ vraví, že sa na dieťa tešila (o čom znalec osobne pochybuje), c/ to, aký je jej druh musela vedieť dlhodobo, pretože ak niekto zbije tehotnú ženu, tak ju nevyhnutne a zákonite musel zbiť aj predtým, d/ podľa všetkého mala možnosť voľby v inkriminovanú noc, kedy aj keby jej nikto od D. nechcel zavolať sanitku, istotne by sa našiel v bloku niekto iný, kto by tak učinil (navyše, ak v tom istom vchode býva jej mama), e/ počula, že dieťa plače, čo aj sama potvrdzuje, f/ ako dôvod tohto činu uvádza, že bola prvorodička, čo v kontexte toho, že vedela, že je tehotná a na dieťa sa tešila znalec považuje za zavádzajúce,

g/ dokázala ísť po pôrode po sklo, ktorým následne prerezala pupočnú šnúru + dokázala sa zbaviť placenty spôsobom ako je popísané v spise + dokázala zabaliť dieťa do plachty, dať ho do vedra, prikryť vankúšom, odniesť ho do lesa a vrátiť sa späť domov, čiže všetko to, čo ak by bola v šoku, prípadne v zmenenom stave vedomia, tak by nebola schopná takej to sekvencie, h/ napokon, čo je najdôležitejšie, dokáže spätne (pri vhodne kladených otázkach a nepustení odbáčať) popísať podrobným spôsobom priebeh toho všetkého. Znalec motivačné konanie nepozná, myslí si, že motivačné konanie nepozná ani obžalovaná sama, pravdou môže byť pokojne to, že to bol momentálny nápad, ňou považovaný za najvhodnejší.

K otázke, či charakter trestného činu a spôsob jeho vykonania zodpovedá osobnosti P. K., sa vyjadril, že zodpovedá.

Zároveň vyslovil potrebu znaleckého skúmania znalcom z odvetvia psychiatria. Na záver posudku znalec uviedol, že si myslí, že obžalovaná si je vedomá skutku, ktorý spáchala, podotkol však, že treba viac než inokedy brať do úvahy jej životný príbeh, za ktorý v mnohom nemôže, a ktorý jej veľa pozitívneho nepriniesol.

Zo znaleckého posudku V.. J. V. K., V.., znalkyne z odboru D. a farmácia, odvetvie psychiatria č. 67/2020 na č.l. 223 a nasl. je zrejmé, že obvinená v čase spáchania trestného činu netrpela a ani toho času netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. U obvinenej sa jedná o ľahkú duševnú zaostalosť so signifikantnou poruchou správania. Prejavuje sa narušeným vývinom, so zníženými rozumovými schopnosťami, emočnou nezrelosťou, až prejavmi emočnej a sociálnej depravácie s nedostatočne diferencovanými vyššími citmi etickými, sociálnymi a morálnymi, bez rozvinutej záujmovej sféry, nedodržiava zaužívané zvyky a spoločenské konvencie, s poruchami správania s afektívnymi prejavmi, ku svojmu správaniu menej kritická, aj keď má nadhľad na to, čo je nedovolené a zakázané. Duševná zaostalosť je stav trvalý.

Obvinená aj napriek zníženiu kognitívnych funkcií vzhľadom na charakter skutku bola v čase skutku schopná rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania. Schopnosť obvinenej ovládať svoje konanie v čase skutku vzhľadom na impulzivitu a emočnú labilitu, vzhľadom na sklon k afektovému a skratovitému správaniu a vzhľadom ku konfliktovému a stresujúcemu rodinnému prostrediu bola nepodstatne zmenšená, podstatné zníženie či vymiznutie tejto schopnosti u obvinenej nezistila. Konzum ani závislosť od alkoholu ani iných návykových látok u obvinenej zistená nebola. K posúdeniu či v čase spáchania trestného činu bola obvinená správne chápať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, znalkyňa v posudku uviedla, že pri náležitom vysvetlení a zjednodušení obvinená napriek zníženému intelektu chápe zmysel trestného konania, ale nedokáže sa dostatočne obhajovať, a doporučuje, aby jej bol ustanovený právny zástupca aj v prípade ak by bola prepustená z väzobného stíhania. Zároveň počas procesných úkonov u obvinenej predpokladá výskyt primitívnych účelových a agravačných tendencií (počas znaleckého vyšetrenia napr. opakovane deklarovala: „ja si nepamätám, čo som urobila ... predsa ja som bola v strese, lebo som prvorodička ... ja za to nemôžem, čo sa stalo, ...“).

Keďže obvinená nie je duševne chorá, jej pobyt z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný. Mentálna retardácia resp. duševná zaostalosť je stav trvalý, ktorý nie je možné psychiatrickou liečbou ovplyvniť, psychiatrickou medikamentóznou liečbou je možné ovplyvniť poruchy správania pri mentálnej retardácii, vzhľadom na to doporučuje menovanej uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

K svojmu znaleckému posudku sa vyjadrila aj v rámci svojho výsluchu dňa 9.2.2021 v prípravnom konaní na č.l. 129 a nasl., kde uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov konštatovaných v znaleckom posudku vypracovanom pod č. -67/2020. k otázkam vyšetrovateľa uviedla, že v čase spáchania skutku u obžalovanej nedošlo k vzniku žiadnej ani krátkodobej, či prechodnej psychickej poruchy alebo poruchy, psychotického charakteru. Na otázku, či obžalovaná aj napriek diagnóze (ľahká duševná zaostalosť so signifikantnými poruchami správania) bola obžalovaná v čase skutku rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania, uviedla, že tak ako uviedla v odpovedi na otázku č. 2, aj napriek zníženiu kognitívnych funkcií (rozumových funkcií myslenia, intelektu) tieto sú u menovanej znížené len do stupňa ľahkej duševnej zaostalosti a tak menovaná bola schopná rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania.

K otázke tzv. rozumovej popôrodnej alebo laktačnej psychóze, a či ju mala obvinená v súvislosti s týmto trestným činom uviedla, že diagnózy popôrodová a laktačná psychóza sa dnes nenachádzajú v rámci medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH10, tieto diagnózy predstavujú staršiu terminológiu a dnes sú tieto stavy radené medzi akútne a prechodné psychotické poruchy, kde sa už vyjadrila v prvej odpovedi, že u menovanej táto diagnóza v čase skutku zistená nebola.

Zo znaleckého posudku V.. Q. P., W.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo 1/2021 z 19.1.2021 na č.l. 256 a nasl. je zrejmé, že z lekárskeho hľadiska a podľa sprostredkovanej výpovede menovanej pôrod prebehol spontánne, mimo zdravotnícke zariadenie, bez akýchkoľvek komplikácií a popôrodných poranení (vyšetrenie na ÚPS 3.9.2020 o 18.38 - Dr. R.). Ďalej uviedol, že rozrušenie spôsobené pôrodom je výnimočné rozpoloženie matky, ktoré spočíva vo fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom (napr. neznesiteľné bolesti, značná strata krvi, celková vyčerpanosť). Rozrušenie spôsobené pôrodom znamená zmenený duševný stav, ktorý je spôsobený fyziologickými procesmi, ktoré oslabujú vôľu rodičky a jej odolnosť voči vnútorným a vonkajším vplyvom a brzdia plné rozvinutie materského pudu. Stav rozrušenia netrvá obvykle dlho. Chovanie ženy pri pôrode je závislé na jej duševnom a telesnom stave pred pôrodom, v prostredí v ktorom rodí, na vzťahu k pôrodu a dieťaťu. Pod novonarodeným dieťaťom rozumieme dieťa od začiatku pôrodu (nezáleží na tom, či opustilo matkino telo, alebo nie), pričom musí byť v čase vraždy živé a natoľko vyvinuté, aby bolo schopné mimomaternicového života aspoň určitý čas (nezáleží na tom, či bude životaschopné, alebo nie). Pri pôrode sa rozumie počas priebehu pôrodu, čiže od jeho začiatku až do jeho skončenia. Hneď po pôrode sa rozumie počas priebehu pôrodu, čiže od začiatku až do jeho skončenia. Hneď po pôrode sa rozumie čas po skončení pôrodu. Táto doba „hneď po pôrode“ nie je presne určená a ani ju nie je možné presne stanoviť, posudzuje sa individuálne s prihliadnutím na konanie matky tesne po pôrode, bežne trvá do okamihu, kedy sa matka po pôrode prvý krát vyspí. Keď sa prebudí, býva už posilnená spánkom a potom jej stav rozrušenia spôsobený pôrodom už nemožno pripustiť. Ošetrenie dieťaťa po pôrode svedčí o cielenom konaní matky a taktiež vylučuje jej stav rozrušenia spôsobený pôrodom. Rodička v čase pôrodu je plná očakávania z pôrodu. Ak ide o pôrod mimo zdravotnícke zariadenie, bez prítomnosti personálu, blízkych ide o porodenie dieťaťa, o ktoré nemá záujem, pričom rodička nevie ako samotný pôrod môže dopadnúť je v stave značného psychického napätia, rozrušenia, až v strese. Menovaná bola dňa 2.9.2020 okolo 13.000 hod. napadnutá svojim druhom W. D. na zastávke autobusu - bil ju do hlavy, zvalil ju na zem, kopal ju do chrbta, stúpal jej viackrát na brucho. Po incidente menovaná neudávala žiadne problémy zo stránky pôrodníckej (bolesti, krvácanie, tvrdnutie bruška). Obvinená potom v noci „nevie udať čas“ (cca okolo 01,00) dostala bolesti - nevedela či rodí, alebo či má menštruáciu. Nikto v tom čase jej nezavolal sanitku (druh bol vraj zdrogovaný) a ona podľa udania 2 krát zaspala a zobudila sa. Následne podľa udania rodila na posteli na chrbte, nepamätala si ako dlho, išla s dieťaťom na balkón, zobrala nejaké sklo s ktorým pretrhla pupočnú šnúru, na posteli z nej vyšla placenta, ktorú vyhodila cez balkón. Nepamätá sa, či dieťa plakalo, nevie či to bol chlapec či dievča. Následne udáva, že dieťa plakalo. Aj vtedy nikto hore nebol. Dieťa uložila do vedra kde boli z paplóna obliečky a nejaký vankúš a zaniesla ho do lesa. Po návrate z lesa išla spať a až ráno priateľovi povedala, že potratila. V závere uviedol ,že stav tehotnej bolesti a pôrod nesúvisel s napadnutím (bitkou) spôsobeným jej druhom. Tento stav by už nastal bezprostredne po napadaní menovanej. Obvinená opakovane až v noci mala fyziologické pôrodné bolesti, ktoré si uvedomovala, a podľa jej udania 2-3 krát zaspala a zobudila sa. Celý proces pôrodu prebehol fyziologicky bez komplikácií, bez akýchkoľvek pôrodných poranení, väčšej krvnej straty, značnej pôrodnej bolesti a vyčerpanosti rodičky. Pôrod si uvedomovala, pupočnú šnúru prerušila cielene a po pôrode placenty ju vyhodila von z balkóna. V tejto akoby III. dobe pôrodnej nedošlo ani ku krvácaniu ani ku iným komplikáciám súvisiacich s pôrodom. Menovaná dieťa pri plnom vedomí uložila do vedra a odniesla na odľahlé miesto do lesa mimo priestoru kde rodila. Následne sa vrátila do bytu kde znova zaspala a všetko vyrozprávala svojmu druhovi až ráno po zobudení sa. Na záver uviedol, že podľa konania obžalovanej a všetkých popísaných okolností jedná sa u obvinenej o vedomé konanie, ktoré nie je spôsobené pôrodom.

Z predbežnej správy z pitvy zo dňa 8.9.2020 na č.l. 138 je zrejmé, že pitvu vykonali znalci V.. B. H. J. W.. a V.. W. R., a na základe vonkajšej a vnútornej obhliadky zaslali predbežnú súdnolekársku správu, pričom okrem iného bolo zistené , že ide o donoseného novorodenca mužského pohlavia s pokročilými hnilobnými zmenami tkanív a orgánov s prítomnosťou početných lariev múch prestupujúcich do telových dutín. Pri pitve bol odobratý DNA materiál na DNA analýzu, histologické a toxikologické vyšetrenia a bola vyhotovená fotodokumentácia z pitvy.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 7.9.2020 na č.l. 280-283 je zrejmé, že miestom obhliadky bol byt na 2. poschodí na ul. S. XX v K.. Miesto činu bolo riadne obhliadnuté a zadokumentované s príslušnou fotodokumentáciou. V priebehu obhliadky miesta činu neboli zaistené žiadne stopy. Obhliadka bola vykonaná dňa 7.9.2020 v čase o 21.00 hod. do 21.30 hod. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.1.2022 bola oboznámená fotodokumentácia na č.l. 305-312 z tejto obhliadky.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 7.9.2020 na č.l. 284-288 je zrejmé, že miestom obhliadky bola lúka za ulicou S. v K.. Obhliadka bola vykonaná dňa 7.9.2020 od 17.00 do 17.55 hod.., pričom uvedenej obhliadky sa zúčastnil aj súdny lekár V.. B. H. J., W... Miesto činu sa nachádza na svahu R. nad ul. S. v K., nad miestom, kde v minulosti stál obytný dom č. 30. Na uvedený svah vedie z konca ul. S. poľná cesta, po ktorej prejdení asi 50 m, ďalej kolmo od nej napravo, vo vzdialenosti asi 10 m, je krovinatý porast v ktorom sa nachádzalo plastové vedro, prikryté sivým vankúšom. Pri tejto prehliadke bolo zaistených 7 biologických stôp k ďalšiemu znaleckému skúmaniu. Následne bola na hlavnom pojednávaní oboznámená fotodokumentácia na č.l. 293-297 z tejto obhliadky.

Zo zápisnice zápisnica o ohliadke tela a fotodokumentácie obžalovanej na č.l. 298 - 30 je zrejmé, že na tele obžalovanej nie sú prítomné viditeľné poranenia. V rámci obhliadky bol obžalované odobratý bukálny výter pre potreby znaleckého skúmania.

Z lekárskej správy L. K. z 3.9.2020 na č.l. 314 je zrejmé, že obžalovaná dňa 3.9.2020 o 18:38 bola privezená RZP, nakoľko údajne potratila. Zároveň je zrejmé bola predložená v deke zabalená placenta o priemere 15 cm.

Z lekárskej správy - nálezu L. K. zo dňa 7.9.2020 a prílohy na č.l. 315-316 je zrejmé, že dňa 3.9.2020 bola k obžalovanej vyslaná RZP (hlásenie 17:10:22, príchod o 17:18 odovzdanie o 18:00 hod.). Diagnóza obžalovanej bola stanovená ako kompletný alebo bližšie neurčený potrat bez komplikácií. Z anamnézy RZP, je okrem iného zrejmé, že obžalovaná podľa udania bola včera večer vonku, keď išla domov začala krvácať, vypadol z nej plod, zabalila ho do plachty a nechala tak v byte. Po rozbalení plachty bolo zistené, že v plachte bola zabalená placenta.

Zo záznamu z volania na tiesňovú linku z 16.9.2020 na č.l. 318-324 je zrejmé, že dňa 3.9.2020 o 17:04:47 hod. prijalo KOS ZSS tiesňové volanie z mesta K., ulica S. XX. Volajúca sa v hovore nepredstavila. V tiesňovom volaní odznelo, že potrebujú pomoc pre P. K.. Ide o krvácajúcu prvorodičku, z ktorej niečo vypadlo. Volajúca nevedela udať, či pacientka porodila, alebo potratila.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.1.2022 bol v zmysle § 270 ods. 2 prehratý zvukový záznam hovoru na tiesňovú linku zo dňa 3.9.2020 v čase o 17.11 hod. z ktorého je zrejmé, že osoba so ženským hlasom volala RZP pre P. K.. Ďalej uviedla, že P. K. je prvorodička a nechce im povedať, že či porodila alebo potratila. Ďalej uvádza, že to čo s nej vypadlo majú zabalené v deke. Zároveň z hovoru je zrejmé, e P. K. bola vystresovaná.

Z úradného záznamu ORPZ, Odbor Kriminálnej polície Košice z 11.11.2020 na č.l. 327-324 je zrejmé, že došlo k popísaniu kamerových záznamov z útoku W. D. na obžalovanú dňa 2.9.2020 v časovom úseku od 18:00 hod. do 20:00 hod.. Útok je popísaný v čase 19.00.47 hod.: je vidno ako na trávnatom poraste za zastávkou MHD, osoba v čiernej bunde a sivých teplákoch stotožnená ako W. D., nar. XX.XX.XXXX, smeruje k P. K., ktorá samu snaží ujsť (foto č. 9) a v čase 19.00.49 hod. na P. K. vyskočí (foto č. 10) a následne ju strháva na zem (foto č. 11) v zapätí W. D. začne v čase 19.00.52 hod. pravou nohou 10 x kopať priamo do hlavy P. K. a 1 x ľavou nohou (foto č. 12), pričom P. K. leží na zemi a snaží sa rukami brániť pred údermi. V čase 19.01.08 hod. sa P. K. posadí na zemi a W. D. k nej pristúpi odzadu a ľavou rukou ju udrie do hlavy (foto č. 13), pričom P. K. následkom úderu v čase 19.01.14 hod. padá na zem (foto č. 14). V čase od 19.01.14 hod. P. K. leží na zemi a W. D. chodí popri nej (foto č. 15) v čase 19.01.59 hod. na ceste zastaví biele vozidlo v čase 19.02.02 hod. začne W. D. znova útočiť na P. K., a to tak, že sa postaví ponad P. K., ktorá leží na zemi a snaží sa ju rukami udrieť, pričom sa ona bráni a v čase 19.02.10 hod. s pravou rukou ju udrie no nie je možné z pohľadu kamery určiť do ktorej časti tela (foto č. 16). W. D. ďalej stojí nad P. K. a snaží sa ju udrieť v tú chvíľu z vozidla v čase 19.02.16 hod. vystúpi pani V.. Q. M., ktorá rýchlou chôdzou kráča k útočiacemu W. D. ten v čase 19.20.20 hod. útočiť prestane odstúpi od sediacej P. K. a ľavou rukou zaženie V.. Q. M., aby odišla. A v zapätí sa otočí

k P. K. postaví sa ponad ňu a v čase 19.02.25 hod. ľavou rukou jej dá facku po jej pravom líci. V tom čase z vozidla odkiaľ vystúpila pani V.. Q. M. vystúpi z vodičových dverí osoba v tmavom oblečení a rozbehne sa po útočiacom W. D.. U. W. D. prestáva, keď osoba z vozidla (syn V.. Q. M.) pribehne k W. D., ktorý utekal smerom k zastávke MHD.

Z úradného záznamu PRPZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície z 7.9.2020 na č.l. 335 je zrejmé, že dňa 7.9.2020 v čase o 14.00 hod. sa na policajnú stanicu R. IX v K. dostavila P. K., ktorá uviedla, že v čase 03.09.2020 v čase okolo 18.00 hod. bola prevezená RZP do L. na C. B. v Košiciach, nakoľko mala potratiť. Uviedla, že niekedy v noci zo dňa 02.09.2020 na 03.09.2020 porodila sama v byte na ul . S. XX na 2. poschodí svoje dieťa, ale po pôrode bola v šoku a svoje dieťa dala pod perinu. Nikto iný v izbe nebol, len ona a nikomu o pôrode nepovedala. Podľa jej slov bola vo veľkom šoku a nevedela ani či rodí alebo čo sa s ňou deje. Dňa 3.09.2020 jej niekto privolal RZP, ona nevie kto, ktorá ju priviezla na ošetrenie. DO RZP nastúpila iba s porodenou placentou. Dnešného dňa uviedla, že pred tým ako išla dňa 3.9.2020 do nemocnice, tak najprv placentu vyhodila z balkóna do smetí. Túto potom vzal niekto z rodiny a uložil ju do deky, kto ona uviesť nevie. Dieťa následne sama vložila do vedra, pozakrývala ho a bez toho, aby niekto o tom vedel dieťa odniesla do lesa nad sídliskom R. IX. O tomto nikoho neinformovala, nepovedala to ani v nemocnici, až dnes na Policajnej stanici R. IX. O tomto nikoho neinformovala. Staršími referentmi pre prácu v komunitách bola s P. K. vykonaná previerka na mieste, kde mala dieťa uložiť, kde na lúke nad sídliskom v kríkoch je ružové vedro pozakrývané plachtami a handrami, ktoré menovaná označila ako vedro do ktorého uložila svoje dieťa, ktoré porodila. Miesto činu bolo zabezpečené príslušníkmi OO PZ Košice Sídlisko KVP.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov na č.l 353, je zrejmé, že obžalovaná doposiaľ spáchal 4 priestupky ( dva na úseku dopravy, proti verejnému poriadku, a proti majetku) za obdobie od 17.7.2019 do 07.09.2020.

Zo správy obce na č.l. 354 zo dňa 18.3.2021 je zrejmé, že obžalovaná má trvalý pobyt hlásený v mestskej časti K. - R. IX, t.č. bez prihlásenia na ulici S. XX, K.. Je slobodná. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na MÚ MČ K. - R. IX, v priestupkovom konaní riešená nebola.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaná doposiaľ nemá žiaden záznam.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice z 21.12.2021 na č.l. 518 je zrejmé, že obžalovaná počas výkonu väzby má problémy v dodržiavaní podmienok v ústave. Úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku si neplní, režim dňa nedodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného výkonu väzby neprebieha v požadovanom sociálnom smere. Doposiaľ jej boli uložené 3 disciplinárne tresty za nadväzovanie kontaktov s inými osobami.

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona odňatím slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov, alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaná vo svojej výpovedi v podstate spáchanie skutku priznala. Postupne popísala útok W. D. na jej osobu, priebeh pôrodu, následne spôsob ako naložila s dieťaťom, ako aj udalosti po tom ako ráno vstala. Poukazuje pri tom na to, že bola v šoku, že si to nepamätá. Svoje konanie ľutuje, uviedla, že ak

by bola pri zmysloch nikdy by to neurobila. V jej výpovedi boli drobné odchýlky ohľadom pôrodu dieťaťa, kde najprv zistila, že rodina na posteli neskôr na koberci na balkóne, pričom neskôr uviedla, že najprv z nej vyšla maternica a následne, dieťa, čo je však z fyziologického hľadiska nemožné. Rovnako v konaní pred súdom uviedla, že o pomoc žiadala Q. D., aby jej spravila čaj, tá to odmietla, v prípravnom konaní však uviedla, že požiadala o pomoc svojho druha, ktorý odmietol a na ňu naziapal. Ďalej uviedla, že požiadala W., aby jej zavolal pomoc on ju nezavolal, telefón má iba Q.. V prípravnom konaní uviedla, že sa bála požiadať o pomoc lebo bola v šoku a W. na ňu ziapal. V konaní pred súdom však uviedla, že jej druh W. D. iba spal. Obžalovaná opakovane uvádza, že bola v šoku a nepamätá si určité skutočnosti. Na výskyt primitívnych účelových a agravačných tendencií obžalovanej poukázala aj znalkyňa V.. J. V. K., V.. vo svojom posudku z odvetvie psychiatria č. 67/2020 na č.l. 223 (počas znaleckého vyšetrenia napr. opakovane deklarovala: „ja si nepamätám, čo som urobila ... predsa ja som bola v strese, lebo som prvorodička ... ja za to nemôžem, čo sa stalo, ...“). K jej sklonom k fabuláciám sa vyjadril aj znalec W.. Q. H., vo svojom znaleckom posudku z oblasti psychológie č. 30/2020 na č.l. 197 a nasl. „Na nejaké sofistikované fabulácie, simulácie a disimulácie nemá potrebnú intelektovo-rozumovú kapacitu, preto (aj počas prvého výsluchu na polícii, kde bol prítomný) sa skrývala len za vetu „som prvorodička, nevedela som, čo sa deje, som bola v šoku“, ktorú opakovala mnohokrát“. Súd však pri hodnotení rozdielov jej výpovede, resp. nepamätaniu si určitých skutočnosti poukazuje aj na diagnostikovanú ľahkú duševnú zaostalosť obžalovanej.

Čo sa týka výpovede svedka W. D. z prípravného konania túto považuje za pravdivú len ohľadom skutočnosti, že v čase pôrodu obžalovanej spal. V ostatnom je nevierohodná, nelogická, pričom svedok sa pravdepodobne snaží javiť v „lepšom svetle“. Súd jednak poukazuje na to, že obžalovaný je dlhodobým užívateľom omamných a psychotropných látok, pričom pod ich vplyvom nebol opakovane schopný svedčiť na hlavnom pojednávaní. Nemožno uveriť jeho tvrdeniam, že nemal vedomosť o tom, že jeho družka je tehotná, keď Q. D. a Y. D. vedomosť W. D. o tehotenstve jeho družky potvrdili. Svedok ďalej popísal útok na obžalovanú avšak poprel vedomosť, že vedel, že je tehotná. Následne však poukázal, že ho zobudil otec a pýtal sa, že kde má obžalovaná brucho. Aj vzhľadom na tieto logické rozpory, stav obžalovaného pod vplyvom návykových látok nemôže súd hodnotiť ako hodnovernú.

B. Q. D., ako je vzhľadom na vykonané dokazovanie bola jediná osoba, ktorá rozprávala s obžalovanou počas jej pôrodu. Popísala konflikt medzi obžalovanou a jej bratom s tým, že obžalovaná prišla večer domov, že má bolesti. Vedela, že obžalovaná má bolesti, pričom obžalovaná odmietla zavolanie sanitky. Potvrdila, že jej brat W. D. spal ako aj skutočnosť, že od nej obžalovaná pýtala čaj. Neskôr počula v izbe detský plač po kontrole izby nevidela nič. Následne asi po hodine počula ako niekto išiel z izby von a neskôr ako niekto prichádza do bytu. Ráno ju mal otec upozorniť, že obžalovaná nemá brucho a poslal ju za ňou tá jej to odmietla povedať, pričom išla s obžalovanou vonku, kde našli placentu, avšak v tom čase nevedela, čo to je a tú zabalili do plachty. Následne ona zavolala „sanitku a policajtov“. Aj keď uviedla, že nemala funkčný telefón pomoc by išla privolať k susede. Súd vyhodnotil túto výpoveď ako dôveryhodnú, pričom nezistil skutočnosť, pre ktorú by v prípade požiadania o pomoc svedkyňa túto odmietla. Aj samotná obžalovaná tvrdí, že nikoho nežiadala o pomoc. Skutočnosť, či jej svedkyňa odmietla dať čaj nech si ho urobí sama, prípadne, že ho nemali súd nepovažuje vzhľadom na trestnú činnosť obžalovanej ako nepodstatnú. Čo sa týka popisu spolunažívania obžalovanej a jej brata sú zisťuje snahu svedkyne vykresľovať obžalovaného v lepšom svetle. Ňou tvrdená skutočnosť, že obžalovaná „drogovala“ sa nepotvrdila.

B. Y. D., ktorý je otcom W. D., k samotnému skutku neuviedol nič nakoľko spal. Vyjadroval sa len ku skutočnostiam, ktoré sa odohrali nasledujúci deň ráno. Uvidel, že obžalovaná nemá brucho a poslal za ňou Q.. Aj keď uviedol, že volal sanitku z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sanitku volala Q. D.. Ohľadom spolužitia obžalovanej a jej syna uviedol, že sa hádali. Skutočnosť, že obžalovaná užívala toulén sa nijako nepotvrdila.

B. Q. M. vo svojej výpovedi popísala priebeh útoku W. D. na obžalovanú, pričom súd jej výpoveď považuje za dôveryhodnú, ktorá je navyše objektivizovaná aj popisom z kamerového záznamu z 2.9.2020. Zároveň uviedla, že obžalovaná nemala po útoku ťažkosti ohľadom tehotenstva.

Z vyššie uvedeného dokazovania s ohľadom aj na výpovede obžalovanej a svedkov je zrejmé, že obžalovaná po predchádzajúcom fyzickom napadnutí svojim druhom dňa 2.9.2020 v čase okolo 19:00 hod. (úradný záznam ORPZ, Odbor Kriminálnej polície Košice z 11.11.2020 na č.l. 327-324) sa vrátila

do bytu na druhom poschodí na ul. S. XX v K., kde v čase od 23.00 hod. dňa 02.09.2020 do skorých ranných hodín dňa 3.9.2020 porodila živé a životaschopné dieťa (znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2119 z 14.10.2020 na č.l. 182-184, znalecký posudok V.. B. H. J., W.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. 49/2020 z 25.11.2020 na č.l. 139 ) . V izbe sa nachádzal jej druh, ktorý v tom čase spal, nakoľko bol pod vplyvom drog. Po narodení dieťaťa na posteli, prerezala pupočnú šnúru dieťaťa črepinou zo skla, po porodení placenty túto vyhodila cez balkón, následne dieťa zabalila do plachty, uložila ho do platového vedra, prikryla ho perinkou dekou, mikinou a vankúšom a následne toto vedro zaniesla na lúku na koniec ulice S. do krovinatého porastu, kde dieťa vo vedre ponechala (zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 7.9.2020 na č.l. 284-288). Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti dieťaťa bolo udusenie pri obmedzení dýchacích pohybov a nedostatku vzduchu v dôsledku jeho uloženia do vedra a prikrytia prikrývkami (znalecký posudok V.. B. H. J., W.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. XX/XXXX z 25.11.2020 na č.l. 139). Následne sa vrátila do uvedeného bytu na miesto, kde porodila a vedľa svojho spiaceho druha zaspala. Následne na druhý deň ráno, osoby žijúce s ňou v byte, zistili, že nemá brucho, pričom zo strachu im odmietla uviesť čo sa stalo. Následne s Q. D. išli hľadať placentu, ktorú vyhodila z balkóna, pričom prítomný nevedeli, či je to placenta alebo dieťa a Q. D. jej zavolala rýchlu zdravotnú pomoc v čase 3.9.2020 o 17:04:47 hod.. Následne bola obžalovaná prevezená rýchlou zdravotnou pomocou do UNLP, kde bola aj vyšetrená, pričom už počas jej prevozu bolo zistené, že v plachte sa nachádzala placenta (lekárska UNLP Košice zo dňa z 3.9.2020 na č.l. 314, resp. lekárska správa na č.l. 7.9.2020 a prílohy na č.l. 315-316). Následne sa dňa 7.9.2020 v čase o 14.00 hod na policajnú stanicu dostavila obžalovaná, kde uviedla, čo spravila s dieťaťom, pričom aj ukázala príslušníkom vedro v krovinatom poraste (úradný záznam PRPZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície z 7.9.2020 na č.l. 335). Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná bola v čase spáchania skutku príčetná ( znalecký posudok V.. J. V. K., V.., znalkyne z odvetvia psychiatria č. 67/2020 na č.l. 223) a že v čase spáchania skutku obžalovaná nekonala v stave rozrušenia spôsobeného pôrodom (znalecký posudok V.. Q. P., W.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo č. 1/2021 z 19.1.2021).

V danom prípade súd sa v rámci dokazovania dôsledne zaoberal otázkou, či obžalovaná nekonala v stave rozrušenia spôsobeného pôrodom, pričom vzhľadom na uvedené dokazovanie má za to, že v prípade obžalovanej nešlo o takéto konanie a teda sa v danom prípade nejedná o trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146 Tr. zákona. Súd k tomuto uvádza, že rozrušením spôsobeným pôrodom je výnimočné rozpoloženie matky, ktorého pôvod spočíva vo fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom. Rozhodujúcim podkladom na posúdenie otázky, či obvinená konala v takomto psychickom stave, je posudok znalca pôrodníka. Pritom nie je podstatné, či boli narušené schopnosti obvinenej rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a ovládať ho. V danej veci súd predovšetkým prihliadal na znalecký posudok ako aj výpoveď V.. Q. P., W.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, kde znalec zhodne tvrdí, že podľa konania obžalovanej a všetkých popísaných okolností jedná sa u obvinenej o vedomé konanie, ktoré nie je spôsobené pôrodom. Súd nemal pochybnosti ohľadom takto vykonaného znaleckého dokazovania. Zároveň súd podotýka, že aj z lekárskej správy - nálezu UNLP Košice zo dňa 7.9.2020 a prílohy na č.l. 315-316 je zrejmé, že pôrod obžalovanej prebehol bez komplikácií, teda obžalovaná nemala žiadne zranenia a teda obžalovaná bola v dobrom zdravotnom stave. Rozrušenie spôsobené pôrodom znamená zmenený duševný stav, ktorý je spôsobený fyziologickými procesmi, ktoré oslabujú vôľu rodičky a jej odolnosť voči vnútorným a vonkajším vplyvom a brzdia plné rozvinutie materského pudu. Stav rozrušenia netrvá obvykle dlho. Rozrušenie už nie je prítomné v okamihu, keď rodička vykonáva nejakú uvedomelú činnosť smerujúcu k starostlivosti o dieťa. Napríklad umytie dieťaťa, ošetrenie pupočníka, uloženie dieťaťa atď.. Znalec za tento uvedomelý úkon považuje v danom prípade už prerezanie pupočníkovej šnúry črepinou zo skla a teda od tohto momentu obžalovaná konala pri plnom vedomí. Súd poukazuje, že za ďalšie uvedomelé konanie obžalovanej vzhľadom na vykonané dokazovanie je možné považovať zbavenie sa placenty (vyhodenie z balkóna), zabalenie dieťaťa do plachty a uloženie ho do vedra, prikrytie vedra perinkou dekou a vankúšom a následne vynesenie vedra na odľahlé miesto. Pri tomto posudzoval súd aj správanie obžalovanej keď nevyhľadala pomoc, pričom svoj pôrod v podstate zatajovala pred okolím. Obžalovaná nevyhľadala ani v čase pôrodu pomoc, napríklad svoju matku, ktorá býva v tom istom vchode na 6 poschodí. Je nepochybné, že obžalovaná bola v strese, jednak z predchádzajúceho napadnutia svojim druhom, ako aj zo skutočností, že rodila sama bez cudzej pomoci, avšak uvedené rozrušenie nebolo možné považovať za tzv.

rozrušenie spôsobené pôrodom, ktoré by odôvodňovalo prekvalifikovanie skutku na trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146 Tr. zákona.

Pri takto ustálenom skutkovom stave súd má dôvodne za to, že obžalovanej ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané protiprávne konanie (v skutkovej vete) rozsudku, čím naplnila znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ , Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že iného úmyselne usmrtila a uvedený čin spáchala na chránenej osobe (dieťati). Obžalovaná je trestne zodpovedná páchateľka (má viac ako 14 rokov a v čase skutku nebola nepríčetná) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovanej bol zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je ochrana ľudského života. Obžalovaná pritom konala v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcela spôsobom uvedeným v porušiť záujem ním chránený.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľky, jej pomermi a možnosťou jej nápravy, ako aj na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona odňatím slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov, alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523360'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na chránenej osobe.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľky, bral do úvahy jej doterajšie správanie, príčiny, ktoré ju viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustila takého protiprávneho konania.

Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovanej. Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona a to, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Aj keď obžalovaná nespravila prehlásenie v zmysle a nasl. , popísala svoje konanie, sama oznámila trestný čin orgánom činným v trestnom konaní a je zrejmé, že svoje konanie ľutuje. Čo sa týka prejavenej ľútosti tu je potrebné poukázať posudok z oblasti psychológie, kde znalec u obžalovanej konštatuje tzv. citovú otupenosť, za ktorú obžalovaná fakticky nemôže. Zároveň súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona. A to že obžalovaná pred spáchaním tohto trestného činu viedla riadny život. Priťažujúce okolnosti podľa Tr. zákona súd nezistil.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že dĺžka uloženého trestu vo výmere 14 rokov je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľky. Zároveň súd bral aj do úvahy aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, a to, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj vzhľadom na pomery páchateľky má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľku neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľke uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom (20-25 rokov alebo trest odňatia slobody doživotie).

Na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona sa pomery páchateľa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný; z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a v podstate sa hodnotia rodinné a osobne pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste.

Súd pri mimoriadnom znížení trestu zohľadnil individuálne okolnosti prípadu a pomery obžalovanej. Za tieto okolnosti považuje jednak napadnutie jej druha krátko pred pôrodom (aj keď to nemalo z fyziologického hľadiska žiaden vplyv), ťažké sociálne pomery obžalovanej ako aj pomery v samotnej domácnosti a aj samotný pôrod, keď rodila prvý krát bez akejkoľvek pomoci. V neposlednom rade

poukazuje aj na diagnostikovanú ľahkú duševnú zaostalosť obžalovanej, ktorá mala na konanie obžalovanej takisto vplyv. Na záver poukazuje aj na závery znaleckého posudku W.. Q. H.., kde znalec uviedol, že si myslí, že obžalovaná si je vedomá skutku, ktorý spáchala, podotkol však, že treba viac než inokedy brať do úvahy jej životný príbeh, za ktorý v mnohom nemôže, a ktorý jej veľa pozitívneho nepriniesol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že u obžalovanej boli splnené zákonné podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, zohľadňujúc všetky relevantné skutočnosti pre uloženie druhu trestu a jeho výmery vrátane uvádzaných pomerov obžalovanej a jej predchádzajúceho života, ktoré vo ktoré vo svojom súhrne prispeli ku dôvodnosti použitia aplikácie podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Na základe vyššie uvedeného obžalovanej tak uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov. Súd nepoužil pri zaradení obžalovanej ustanovenie § 48 ods. 3 Tr. zákona, teda že súd do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Obžalovaná pred spáchaným tohto trestného činu nebola vo výkone trestu. Je pravdou, že jej správanie vo výkone trestu je opísané negatívne, avšak treba brať ohľad na ľahkú duševnú zaostalosť obžalovanej s poruchami správania, ktoré možno eliminovať len pri adekvátnej psychiatrickej liečbe. Súd tak obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zákona), nakoľko má za to, že, so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jej náprava lepšie zaručená.

V zmysle § 76 ods. 1 súd obligatórne ukladal aj obžalovanej aj ochranný dohľad, nakoľko ten uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v trvaní 3 (troch) rokov.

Spolu s uloženým trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanej aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Jeho uloženie odporučila v znaleckom posudku MUDr. J. V. K., znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá vyšetrila duševný stav obžalovanej.

Zároveň súd rozhodol o nároku na náhradu škody, ktorá bola uplatnená riadne a včas a tak podľa je obžalovaná povinná nahradiť poškodenému Mestu Košice so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice škodu vo výške 284,93 eura , ktorá súvisela priamo s nákladmi vynaloženými na pohreb.

Súd o nároku opatrovníka poškodeného Q.. M. nerozhodoval, nakoľko nemohol v tomto štádiu trestného konania o tomto rozhodnúť. Opatrovník Poškodeného si svoj nárok uplatnila v súlade s , v spojení s o obetiach trestných činov. Súd však poukazuje na vyššie uvedeného zákona: Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. To znamená, že tento nárok možno uplatniť až po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní a tak súd o tomto nároku nerozhodoval.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.