Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/30/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: M. L., bytom P., proti žalovanej: Sociálna

poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove zo dňa 09. apríla 2010 č. k. -27, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 09. apríla 2010 č. k. -27 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej

č.: 322-5553-GC-04/2008 zo dňa 08. decembra 2008 r u š í a vec jej v r a c i a na ďalšie

konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: 322-5553-GC-04/2008 zo dňa 08. decembra 2008 žalovaná ako

odvolací správny orgán s odkazom na o Sociálnej

2

poisťovni v znení (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 a 3 o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“) zmenila čiastočne odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočka Humenné, č. 700-2940066508-GC04/08 z 30. júla 2008 vo veci predpisu

poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie žalobcu, a v zostávajúcom

zvyšku ho potvrdila.

Podľa v znení účinnom ku dňu vydania

správneho rozhodnutia Ústredie rozhoduje v prvom stupni vo veciach dôchodkového

zabezpečenia, v druhom stupni vo veciach nemocenského poistenia, dôchodkového

zabezpečenia a posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia, v ktorých v prvom stupni

rozhodovala pobočka, v rozsahu vymedzenom osobitným predpisom.

Podľa v hore cit. znení platí, že ak povinnosť platiť

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania

a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu

vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená,

pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003.

V prvostupňovom rozhodnutí pobočka žalovanej predpísala žalobcovi, ako samostatne

zárobkovo činnej osobe, za obdobie od 01.12.1998 do 07.02.1999 a ďalej od 08.02.2000

do 31.12.2000 poistné na nemocenské poistenie v sume 1.766,– Sk, poistné na dôchodkové

zabezpečenie v sume 10.117,– Sk, tzn. spolu čiastka 11.883,– Sk.

V konaní boli podľa žalovanej preukázané, že žalobca bol v zmysle § 4a ods. 1

písm. a) o sociálnom zabezpečení na základe Osvedčenia č. 1/1993

z 19.03.1993 samostatne zárobkovo činnou osobou od tohto dňa, tzn. 19.03.1993

až do 31.12.2000 Ako samostatne zárobkovo činná osoba bol podľa § 14 ods. 7 písm. a)

povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie.

3

Ďalej podľa žalovanej nie je sporné, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba

neuhradil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie

od 01.11.1998 do 07.02.1999, a ďalej od 08.02.2000 do 31.12.2000. Podľa názoru

posudkového lekára (vyjadrené v Stanovisku k dočasnej pracovnej neschopnosti

z 22.05.2008) v dobe od 01. novembra 1998 do 20. novembra 1998 a od 08. februára 2000

do 31. decembra 2000 ako samostatne zárobkovo činná osoba bol práceschopný a bol

schopný vykonávať zárobkovú činnosť.

Následne žalovaná s odkazom na ustanovenie

Z.z. a o Liečebnom poriadku (ďalej na účely tohto

rozsudku len „“) vykonala výklad textu „ s výnimkou obdobia, počas

ktorého boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) uznané za dočasne práceneschopné

na výkon pracovnej činností“, pričom dospela k záveru, že „vystavenie potvrdenia dočasnej

pracovnej neschopnosti je takým právne relevantným dokladom, ktorý môže vystaviť

iba na to oprávnená osoba a v lehotách stanovených zákonom. .... Neexistenciu takéhoto

právne relevantného dokladu preto nemôže nahradiť ani vyjadrenie posudkového lekára

o tom, že zdravotný stav poistenca by podmieňoval jeho pracovnú neschopnosť, a to napriek

tomu, že poistenec v dôsledku zlého zdravotného stavu nebol schopný vykonávať zárobkovú

činnosť na základe svojho živnostenského oprávnenia.“ Preto podľa žalovanej je základnou

podmienkou pre aplikáciu výnimky z povinnosť platiť poistné (§ 14 ods. 7 písm. a/) to,

aby boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti.

V súvislosti s týmto záverom vyzdvihla žalovaná aj nepravdivé tvrdenie žalobcu, ktorý

o sebe tvrdil, že za práceneschopného uznaný bol, avšak doklady sa stratili. Takisto poukázala

na povinnosť ošetrujúceho lekára a lekára ústavného zariadenia vystaviť tlačivo – potvrdenie

dočasnej pracovnej neschopností, ak zistili, že zdravotný stav žalobcu podmieňuje jeho

vystavenie.

Podľa v hore uvedenom znení účinnom

do 31.12.2003 Fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku

2 písm. a) až d) sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie s výnimkou obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c)

a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej

4

činnosti, bola im poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok;

to neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných

vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Prešove žalobu (označenú

ako Podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) zo dňa 14.01.2009. V ňom argumentoval

najmä, že v období od 21. novembra 1998 bol zdravotne nespôsobilý k vykonávaniu

akejkoľvek pracovnej činnosti, a to v dôsledku ťažkého úrazu, nepretržitého liečenia

s opakovanými hospitalizáciami a operačnými zákrokmi – amputácia dolnej končatiny. Ďalej

žalobca v svojej žalobe zdôraznil, že od toho istého dňa (21. novembra 1998) nepoberal

nemocenské dávky, ako aj iné formy podpory, a v tejto súvislosti nevyžiadaval vypisovanie

potvrdenia o dočasnej neschopnosti napriek tomu, že existujúci zdravotný stav toto

podmieňoval.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania,

oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Preto žalobu zamietol.

Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca dňa 21.11.1998

utrpel úraz a od 01.05.2000 je poberateľom invalidného dôchodku. V medziobdobí absolvoval

hospitalizáciu, množstvo lekárskych zákrokov a ošetrení.

S odkazom na právny stav (, ,

a ) sa krajský súd stotožnil

s argumentáciou správnych orgánov. Najmä sa stotožnil z argumentáciou, že vylúčenie

odvodovej povinnosti žalobcu pre účely je potrebné

vykladať v súlade so o Liečebnom poriadku. Súčasne krajský

zdôraznil, že absenciu tlačiva o potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti nemôže nahradiť

správa posudkového lekára o zdravotnom stave.

5

III.

Odvolanie žalobcu

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 21.05.2010 (č. l. 38) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca poukázal na následky svojho ťažkého úrazu z 21.11.1998 –

amputácia dolnej pravej končatiny, ktoré si vyžiadali nepretržitú liečbu s opakovanými

operačnými úkonmi i opakovanými hospitalizáciami (naposledy dňa 03.04.2003).

Žalobca ďalej poukázal na to, že nakoľko v príslušnom období nepoberal nemocenské

dávky a iné formy podpory, tak v tejto súvislosti potvrdeniu o práceneschopnosti nevenoval

pozornosť aj napriek tomu, že zdravotný stav tomuto nasvedčoval, a to až do doby, kedy bol

žalobca na túto skutočnosť upozornený pobočkou žalovanej v Humennom. Preto žalobca

tvrdí, že žiadal praktického lekára o spätné vystavenie požadovaného potvrdenia; táto

skutočnosť však podľa žalobcu v stanovisku pobočky žalovanej v Humennom absentuje.

Takisto žalobca zdôraznil, že správne orgány mali podľa jeho mienky v súlade

s rozsudkom krajského súdu č. k. –52 zo dňa 04.12.2007 (jeho relevantnú časť

odcitoval) najmä zisťovať, či jeho zdravotný stav v príslušnom období od 21.11.1998

do 07.02.1999 a od 08.02.2000 do 31.12.2000 podmieňoval alebo vylučoval jeho pracovnú

neschopnosť.

Žalobca tiež poukázal na formálnu argumentáciu rozhodnutia žalovanej týkajúcu

sa potvrdenia o práceneschopnosti a nie skutkového (zdravotného) stavu, ktorý by mal byť

rozhodujúci na posúdenie jeho pracovnej schopnosti. Žalovaná ignorovala podstatu hore

uvedeného rozhodnutia krajského súdu zo 04.12.2007, tzn. došetriť práceneschopnosť,

ale otázkou vypísania potvrdenia o pracovnej neschopnosti. Takýto prístup žalovanej

ako aj samotné rozhodnutia potom žalobca označil za svojvoľné a nekvalifikované.

6

Nakoľko žalovaná v svojom napadnutom rozhodnutí vymedzila svoju ďalšiu úlohu

ako „v náležitom rozsahu zistiť skutkový stav došetrenia práceneschopnosti v rokoch 1998 -

1999 a stratu dokladov o uznaní za práceneschopnosť.“, tak žalobca vyslovil záver, že týmto

vymedzením svojej úlohy žalovaná vylúčila šetrenie podstaty skutkového stavu.

Záverom žalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu z dôvodu procesného

pochybenia a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 41) zo dňa 24. júna 2010 vyplýva, že žalobca neuviedol

žiadne nové, právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie právoplatného

rozhodnutia žalovanej. Preto sa žalovaná pridržiava obsahu svojho písomného vyjadrenia

z 8. apríla 2009.

Žalovaná sa ďalej stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že absenciu tlačiva

o potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti nemôže nahradiť správa posudkového lekára

o zdravotnom stave. Preto podľa žalovanej nepostačuje, ak v dotknutom období žalobca

spĺňal podmienky dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak nepreukázal doklad o dočasnej

pracovnej neschopnosti, ktorý mohol vystaviť iba prakticky alebo ošetrujúci lekár.

Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

7

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

preto postupom podľa v spoj. s rozsudok zmenil tak,

že podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil

mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Hoci sa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,

ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, tak na druhej strane

podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia

žalovanej, je právna otázka, či absenciu tlačiva o potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti

nie je možné nahradiť správou posudkového lekára o zdravotnom stave v súlade

so

Tak žalovaná ako aj krajský súd zhodne dospeli k právnemu záveru, že ustanovenie

(najmä v časti týkajúcej sa uznania za dočasne

práceneschopného na výkon pracovnej činnosti) je nutné vykladať v nadväznosti

na

Žalovaná navyše konštatovala, že „vystavenie potvrdenia dočasnej pracovnej

neschopnosti je takým právne relevantným dokladom, ktorý môže vystaviť iba na to

oprávnená osoba a v lehotách stanovených zákonom. .... Neexistenciu takéhoto právne

relevantného dokladu preto nemôže nahradiť ani vyjadrenie posudkového lekára o tom,

že zdravotný stav poistenca by podmieňoval jeho pracovnú neschopnosť, a to napriek tomu,

že poistenec v dôsledku zlého zdravotného stavu nebol schopný vykonávať zárobkovú činnosť

na základe svojho živnostenského oprávnenia.“ Preto podľa žalovanej je základnou

podmienkou pre aplikáciu výnimky z povinnosť platiť poistné (§ 14 ods. 7 písm. a/) to,

aby boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti.

8

Najvyšší súd musí takýto výklad práva označiť za rozporný s cieľom, ktorý v čase

svojej platnosti sledoval a s ním súvisiace právne predpisy prijaté

zákonodarcom pre oblasť nemocenského a zdravotného poistenia.

Podľa tento zákon upravuje zriadenie, činnosť a organizáciu

Sociálnej poisťovne, financovanie a vykonávanie nemocenského poistenia, nemocenského

zabezpečenia (ďalej len "nemocenské poistenie") a dôchodkového zabezpečenia.

Podľa tento zákon upravuje podmienky poskytovania

zdravotnej starostlivosti na základe povinného zdravotného poistenia bezplatne, za čiastočnú

úhradu, na základe zmluvného pripoistenia, za celú úhradu a služieb súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa zdravotná starostlivosť je starostlivosť

o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), ktorú

poskytuje zdravotnícky pracovník (§ 54 ods. 3); poskytuje sa v zdraví, v chorobe,

v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.

Podľa dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom,

keď ju lekár zistil. Ak má zamestnanec zmenu už odpracovanú, začína sa nasledujúcim

pracovným dňom. Len vo výnimočných prípadoch, najmä ak poistenec nemohol prísť

k lekárovi skôr, môže lekár uznať dočasnú pracovnú neschopnosť začínajúcu sa skorším

dňom, najviac však tri dni späť; ak ide o psychiatrické ochorenie, najviac sedem dní späť.

V prípade náhleho ochorenia alebo život ohrozujúceho stavu, ku ktorému došlo v cudzine,

môže ošetrujúci lekár so súhlasom posudkového lekára uznať dočasnú pracovnú neschopnosť

aj nad rámec týchto lehôt, najviac však 30 dní spätne.

9

Na základe uvedených ustanovení Najvyšší súd zdôrazňuje, že poskytovanie

zdravotnej starostlivosti predstavuje základný nástroj zameraný na odstránenie prekážok

spôsobujúcich dočasnú pracovnú neschopnosť jednotlivca. Iba osobu lekára zákon oprávňuje

na zistenie stavu, kedy zdravie fyzickej osoby si vyžaduje ochranu, zachovanie, poprípade

navrátenie s tým, že lekár je najpovolanejšou osobou usúdiť, či nariadený výkon zdravotnej

starostlivosti bude dočasne spojený aj s pracovnou neschopnosťou alebo bude postačovať iné

riešenie vzniknutej situácie.

Preto je celkom logické, že v zmysle sa dočasná

pracovná neschopnosť začína dňom, keď ju lekár ako takú zistí, a to pri splnení niektorých

výnimočných podmienok aj so spätnými účinkami.

Navyše v administratívnom spise sa nachádza napríklad prípis N. a.s. X. z 02.07.2008,

v ktorom sa ako dôvod nevystavenia dokladu o pracovnej neschopnosti uvádza to, že žalobca

ako pacient si ho nežiadal. Obdobné dôvody uvádza žalobca s tým, že sa počas svojej

pracovnej neschopnosti nedomáhal svojho práva na vyplatenie rôznych dávok zdravotného,

či nemocenského zabezpečenia.

Preto za tejto situácie sa ako rozporný s právom sociálneho zabezpečenia javí záver

žalovanej, že jediným dôkazom, ktorý je schopná uznať za účelom preukázania dočasnej

pracovnej neschopnosti žalobcu v dotknutom období, je iba doklad o pracovnej neschopnosti,

hoci zdravotný stav žalobcu bol v období od 21. novembra 1998) do 31. decembra 2000 tak

závažný, že mal byť podľa žalobcu dôvodom na priznanie invalidity s odôvodnením samotnej

žalovanej: „pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek

sústavné zamestnanie“.

Potom je neudržateľná formulácia žalovanej (1. ods. na str. 6 rozhodnutia), že „v dobe

od 1. novembra 1998 do 20. novembra 1998 a od 8. februára 2000 do 31. decembra 2000 ako

samostatne zárobkovo činná osoba bol [žalobca] práceschopný a bol schopný vykonávať

zárobkovú činnosť.“

10

Na základe vyslovených záverov Najvyšší súd musí vzhľadom na osobitosti

prejednávanej veci, že v tomto prípade nie je možné absolutizovať doklad o pracovnej

neschopnosti pred zistením lekára o zdravotnom stave žalobcu (viď najmä Stanovisko

k dočasnej pracovnej neschopnosti z 23.05.2008 (č.500/2008), kde posudkový lekár

MUDr. A. nepopiera, že by žalobca nespĺňal podmienky na uznanie dočasnej pracovnej

neschopnosti od utrpenia úrazu, tzn. od 21.11.1998.

Preto Najvyšší súd sa musel stotožniť s názorom žalobcu, že žalovaná sa vo svojom

šetrení vôbec nezaoberala otázkou pracovnej neschopnosti žalobcu, ale výslovne sa zamerala

na otázku vypísania potvrdenia o pracovnej neschopnosti, ktorá, ako už Najvyšší súd

raz konštatoval, je v prejednávanej veci pre uznanie žalobcu za dočasne práceneschopnú

osobu v zmysle druhoradá.

S prihliadnutím na citované právne závery Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovanej pri aplikácii vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto bolo následné rozhodnutie žalovanej

a jej prvostupňového orgánu o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť za dotknuté obdobie

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie žalobcu nesprávne.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na argumenty žalovanej Najvyšší súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle

ods. 4 veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania

proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

11

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko však pre konajúci súd zo spisu

nevyplývajú žiadny výdavky, na ktoré sa vzťahuje náhrady trov konania, tak nemohol trovy

konania priznať.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava povinnosti zaplatiť poistné

ako osobe zúčastnenej na sociálnom poistení, resp. sociálnom zabezpečení je spojená

s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 08. marca 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová