Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/22/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: M. R., nar. X., bytom B., proti žalovanému:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.03.2010 č. k. -31, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 31. marca 2010 č. k. -31 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č.: A/2009/00140/02-Ma zo dňa 07.09.2009 žalovaný ako odvolací

správny orgán podľa o správnom konaní (správny poriadok)

potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej

Sobote, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. H/2009/03372/3/KB z 26.06.2009

vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne

stravovanie v zmysle a o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

2

niektorých zákonov a o správnom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“).

Žalovaný v úvode svojho zamietavého rozhodnutia načrtol časový vývoj konania,

začatého pôvodnou žiadosťou žalobkyne zo 14.10.2003. Touto žiadosťou sa žalobkyňa

domáhala priznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne

stravovanie. Po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 16.09.2003 potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici zamietajúci žalobu žalobkyne, žalobkyňa svoju pôvodnú

žiadosť zo dňa 14,10.2003 doplnila ďalšou žiadosťou z 09.05.2007 s priložením odborného

lekárskeho nálezu z internej a diabetologickej ambulancie zo dňa 07.05.2007.

Na základe hore uvedenej žiadosti a upozornenia Okresnej prokuratúry v Rimavskej

Sobote prvostupňový správny orgán požiadal žalobkyňu o doplnenie žiadosti. Nakoľko tak

neurobila napriek poučeniu, po uplynutí lehoty zastavil konanie. Až na základe rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 23.04.2008 rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovanej

o zamietnutí odvolania žalobkyne, bol zmenený so zdôraznením nevyhnutnosti spolupráce

so žalovaným, ako aj s upozornením, že je v jej vlastnom záujme, aby sa zúčastnila ústneho

prejednania jej žiadosti v prípade, ak bude na to vyzvaná.

Prvostupňový správny orgán v zmysle staršej právnej úpravy, tzn. § 50 až 57 na účely

o sociálnej pomoci vydal posudok č.: H/2008/178373-3,

podľa ktorého sa žalobkyňa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Po podanom odvolaní žalobkyňou žalovaný ako druhostupňový správny orgán

spracoval dňa 30.01.2009 podľa novšej právnej úpravy, tzn. § 11 ods. 15 a prílohy č. 2

lekársky posudok, v zmysle ktorého má žalobkyňa mieru funkčnej

poruchy 50 %, čím sa podľa § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím. Vzhľadom na nové skutkové zistenia žalovaný zrušil prvostupňové

rozhodnutie a vec vrátil na nové konanie s odôvodnením, aby prvostupňový správny orgán

kompletne prešetril sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne

vo všetkých oblastiach a po prešetrení sociálnych dôsledkov rozhodol o jej žiadosti.

3

Na základe hore uvedených skutočností si žalovaný následne osvojil zistenia

prvostupňového správneho orgánu, tzn. že u žalobkyne rozhodujúcim kritériom

pre stanovenie miery funkčnej poruchy je závažná obezita, ktorá má vplyv na celkový

metabolizmus (vrátane sekundárnej metabolickej poruchy tukov a cukrov) a tiež na pohybový

aparát. Pridruženým ochorením sú zažívacie ťažkosti po operácii žlčníka, nie sú však podľa

žalovaného aktuálne objektivizované.

S odkazom na ustanovenie a ako aj

so zdôraznením tej skutočnosti, že citovaný nepozná výnimku z tvrdosti

zákona, a preto nie je možné navrhnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov na diétne stravovanie pre iné ochorenia ako sú uvedené v prílohe č. 5 cit. zákona,

tak na základe týchto skutočností žalovaný rozhodol tak, ako vyslovil vo svojom výroku.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu

(označenú ako návrh na preskúmanie a rozhodnutie súdom) zo dňa 21.09.2009.

Krajský súd ako prvého stupňa po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil,

že konajúci sudcovia nie sú z prejednania a rozhodnutia vo veci vylúčení, žalobu zamietol

z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žaloba preto nie je dôvodná.

Svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný v konaní o žiadosti žalobkyne postupoval

v súlade s ustanoveniami § 38 ods. 1 písm. a) a ods. 5, § 1, § 8 ods. 1 písm. a) a odsek 2

Podľa krajského súdu predpokladom pre priznanie požadovaného peňažného

príspevku je to, aby osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bola podľa komplexného

posudku odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Žalobkyňa však podľa tohto

posudku nespĺňala podmienky pre priznanie kompenzácie a kompenzácia diétneho

stravovania jej ani nebola navrhnutá, pretože v konaní nebolo zistené, že by žalobkyňa trpela

niektorou zo skupín chorôb a porúch uvedených v prílohe č. 5

4

Preto krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide teda o fakultatívnu

dávku, ktorá je závislá od toho, či na základe vecne správneho, komplexného posudku bol

alebo nebol peňažný príspevok navrhnutý.

III.

Odvolanie žalobkyne

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 26.05.2010 (č. l. 36) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobkyňa charakterizovala vynesený rozsudok ako „komunisticko-

fašistický“ a poukázala na to, že hrubo porušuje v jej ,

v ktorom je napísané, že každý má právo na ochranu zdravia.

Ďalej žalobkyňa polemizovala s názorom krajského súdu, že jej choroba (povinná

diéta) nie je zaradená do zoznamu chorôb. Zdôraznila, že svoju diétu posudzuje ako liek.

Tiež vytkla krajskému súdu pochybenie, keď nezrušil rozhodnutia soc. úradov,

ktorými boli žalobkyni priznaná diéta. Rovnako poukázala na to, že krajský súd nezobral

do úvahy nové vyšetrenia a nové skutočnosti, hoci to na predvolaní je jasne napísané. Podľa

žalobkyne, v uvedených vyšetreniach je úplne jasne povedané, že diéta je pre žalobkyňu

jediná cesta ku zdraviu. Navyše, podľa žalobkyne, tento krajský súd bol povinný zaručiť

humánnu stránku vo veci.

Rovnako žalobkyňa vyslovila svoj názor o hrubom porušení zákonov a a preto

záverom navrhla zrušiť rozsudok ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil

na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 39) zo dňa 08.06.2010 vyplýva, že zotrváva na svojich

záveroch vyslovených na základe odborných lekárskych nálezov MUDr. K., MUDr. J.,

MUDr. K. a MUDr. L.

Ďalej žalovaný upozornil na to, že nové odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa

predložila počas pojednávania na krajskom súde, nemohli byť zohľadnené pri rozhodovaní

o peňažnom príspevku v odvolacom správnom konaní. navyše žalovaný zdôraznil,

5

že ani z týchto nových nálezov nevyplýva skutočnosť, že by žalobkyňa mala chorobu alebo

poruchu uvedenú v prílohe č. 5

K tvrdenému porušeniu práva žalobkyne podľa

žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím vo veci nepriznania peňažného príspevku

na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie žalobkyni nebola spôsobená ujma

na zdraví, ani nemala vplyv na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, teda toto ústavné právo

žalobkyne nebolo napadnutým rozhodnutím porušené.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal podané odvolanie zamietnuť a napadnuté

rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je

vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom

uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s c ods. 1 konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

6

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na právne vyhodnotenie námietky žalobkyne, že rozsudok krajského súdu porušil jej

ústavné právo uvedené v .

Podľa má každý právo na ochranu zdravia.

Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť

a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom žalovaného (vyslovený v jeho Vyjadrení

z 08.06.2010 k odvolaniu žalobkyne), že „Rozhodnutiami príslušných správnych orgánov

vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne

stravovanie nebola spôsobená ujma na zdraví, ani nemala vplyv na bezplatnú zdravotnú

starostlivosť, teda toto ústavné právo žalobkyne nebolo napadnutým rozhodnutím porušené.“

V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na predmet , tak ako je

to zákonodarcom jasne vyjadrené v jeho ustanovení . Predmetom je

podpora sociálneho začlenenia konkrétnej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

(ako eliminácie následkov postihnutia zdravia) do spoločnosti, a nie vykonanie úkonov

bezplatnej zdravotnej starostlivosti vrátane poskytnutia zdravotníckych pomôcok v záujme

ochrany zdravia tak, ako tvrdí žalobkyňa.

Podľa tento zákon upravuje právne vzťahy

pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz") a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu

so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz").

Podľa cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených

v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok

a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd k záveru, že krajský súd svojim

rozsudkom a ani žalovaný nezasiahli do ústavného práva žalobkyne podľa čl. 40 na ochranu

zdravia.

7

Najvyšší súd ako odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou uvádza,

že napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia.

Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,

ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobkyne ako aj s prihliadnutím na názory žalovaného Najvyšší

súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo

na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-zabezpečovacích

vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 8. marca 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová