Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/3/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského

na neverejnom zasadnutí 8. marca 2011 v Bratislave o dovolaní obvineného

Ľ. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. októbra 2007, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ľ. H. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10. mája 2007, sp. zn. ,

bol obvinený Ľ. H. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §

201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu hanobenia miesta posledného

odpočinku podľa § 365 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase v období od septembra 2004 do 6. novembra 2006 v P. na

ulici M. v byte nachádzajúcom sa na 5. poschodí, kde býval u svojej priateľky J. P., viackrát,

najmenej však jedenkrát týždenne, sexuálne zneužíval jej dcéru, maloletú T.P, nar. X., a to

vždy počas neprítomnosti matky maloletej v byte, a to takým spôsobom, že maloletú T.P.

chytil za ruku, stiahol ju na posteľ v spálni, alebo na gauč v obývačke bytu, chytil jej ruky

a násilím roztiahol nohy, následne si na ňu ľahol tak, aby sa nemohla brániť a svojim

stoporeným pohlavným údom sa obtieral o jej pohlavné orgány až pokiaľ neprišlo u neho

k ejakulácii, následkom čoho maloletá T.P. utrpela okolo vchodu do pošvy excoriácie a

začervenanie, následne chytil ruku maloletej T.P. a priložil ju na svoj stoporený pohlavný úd

a pridŕžajúc jej ruku na stoporenom pohlavnom úde takto masturboval až pokiaľ nedosiahol

ejakuláciu a taktiež viackrát, naposledy dňa 6. novembra 2006 v čase okolo 15.00 hod. žiadal

od maloletej T.P., aby ho orálne uspokojila, a keď toto odmietla, chytil jej rukami hlavu

a pritláčal

jej ju k svojmu stoporenému pohlavnému údu, prstami jej otváral ústa, aby tam mohol

vsunúť svoj pohlavný úd a počas toho ako mala maloletá pohlavný úd v ústach, masturboval.

2/ dňa 31. októbra 2006 v čase o 18,20 hod. v P. na mestskom cintoríne

na ulici B. medzi hrobmi vzbudzoval verejné pohoršenie najmenej pred dvoma

návštevníčkami cintorína a to tak, že bol celkom nahý, pričom mal v konečníku zastrčenú

sviečku a v ruke si držal svoj pohlavný úd a masturboval.

Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 36

písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 10 (desať) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné sexuologické

liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a obvinený Ľ.H..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom zo 4. októbra 2007, sp. zn.

na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obvineného podľa

, zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu a podľa vo veci rozhodol tak, že podľa

ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. odsúdil obvineného Ľ. H.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov a podľa

(správne malo byť Tr. zák.) ho pre výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Naproti tomu odvolanie obvineného Ľ. H. ako nedôvodné podľa

zamietol.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený Ľ. H.

prostredníctvom obhajkyne dovolanie dotýkajúce sa všetkých jeho výrokov vzťahujúcich

sa k výroku o vine v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v § 371

ods. 1 písm. e/, g/ a i/ , z ktorých prvý predpokladá, že vo veci konal alebo rozhodol

orgán činný v trestnom konaní sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania, ďalší, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a napokon, že rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní ako dôvod dovolania uplatnil aj konanie

na súde prvého stupňa, nakoľko vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom

opravnom prostriedku ( ).

Prvý z uplatnených dovolacích dôvodov mal byť podľa obvineného naplnený tým,

že vyšetrovateľka D. P., činná v jeho trestnej veci, mala mať mimoriadne priateľské vzťahy so

svedkyňami, ktorých výpovede sa vzťahovali k namietanému skutku v bode 2/

prvostupňového rozsudku. Dovolací dôvod podľa

je daný tým, že údajná rekognícia a konfrontácia neboli vykonané v zmysle zákona.

Pri prvom úkone boli totiž ako figuranti použité osoby, ktoré mali od 16 do 29 rokov. Išlo tak

len o splnenie formálnych povinností zo strany orgánu činného v trestnom konaní s vopred

jasným výsledkom – získať dôkaz proti obvinenému. Za zákonne vykonaný dôkaz nemožno

považovať ani vykonanie konfrontácie 14. novembra 2006, kedy bol ešte v procesnom

postavení svedka a nie obvineného. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1

písm. i/ obvinený Ľ. H. neuviedol žiadne právne námietky voči posúdeniu skutku

v bode 2/ prvostupňového rozsudku, ale výlučne namietal jeho spáchanie, neúplnosť

vykonaného dokazovania a nesprávne hodnotenie dôkazov. V tejto spojitosti namietal

predovšetkým usvedčujúce výpovede svedkýň M. T. a H. R., ktoré označil za protichodné

a vyfabrikované z podnetu starej matky poškodenej v bode 1/, ktorá sa mu chcela pomstiť.

Súdom konajúcim v pôvodnom konaní ďalej vyčítal, že sa nevysporiadali s výpoveďou jeho

družky, svedkyne J. P., svedčiacej v jeho prospech. Páchateľom činu v bode 2/ rozsudku

okresného súdu bol niekto iný, čo preukazujú pokračujúce útoky v rovnakom prevedení aj

potom ako on bol už vo väzbe. Vzhľadom na existujúce pochybnosti o jeho vine v bode 2/

malo byť rozhodnuté v jeho prospech tak, že v označenom bode mal byť oslobodený spod

obžaloby.

Obvinený v podanom dovolaní nenavrhol postup, ktorým má dovolací súd napraviť

vyčítané pochybenia v napadnutom rozhodnutí. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava

v podanom vyjadrení navrhla dovolanie obvineného odmietnuť podľa ,

lebo ani jeden z ním uplatnených dovolacích dôvodov nie je splnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, prostredníctvom obhajcu

(, ), s obsahovými náležitosťami uvedenými v

ods. 1, ods. 2 a v zákonnej lehote po tom, čo obvinený využil svoje zákonné právo

podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ), ale zároveň

aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. e/ a g/

dovolací súd predovšetkým skúmal, či tam uvedené okolnosti boli obvinenému

známe už v pôvodnom konaní a či ich namietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom,

pretože ak by tak oprávnená osoba neurobila, hoci jej také okolnosti boli známe, uvedené

dovolacie dôvody vzhľadom na ustanovenie by použiť nemohla.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v z obsahu spisu

vyplýva, že obvinený Ľ. H. námietku zaujatosti, svojou podstatou korešpondujúcu

s uvedeným dovolacím dôvodom uplatnil na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 4. októbra

2007 (č.l. 241). Vyjadrenie obvineného o uvedenej otázke treba považovať

za súčasť jeho odvolacích námietok pričom vyčítaným pochybením, že vo veci konala

vyšetrovateľka, ktorá bola zaujatá (a teda mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného

konania) sa mal zaoberať odvolací súd, pretože ide o okolnosť, ktorá by pri včasnosti

vznesenia námietky a jej dôvodnosti opodstatňovala podanie dovolania (§ 317 ods. 1

). Keďže v odvolacom konaní nebolo objasňované kedy sa obvinený dozvedel o ním

tvrdených dôvodoch majúcich založiť vylúčenie vyšetrovateľky z vykonávania úkonov

trestného konania, nebolo možné uzavrieť, že námietka nebola vznesená bezodkladne, a preto

sa o nej nebude konať ( ), ktorý záver by inak eliminoval dovolací súd

v možnosti skúmať tento dovolací dôvod, nakoľko by platilo, že oprávnená osoba jej známu

okolnosť neuplatnila v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd sa dovolacím

dôvodom podľa zaoberal z vecného hľadiska, postupom podľa

zadovážil vyjadrenie namietanej vyšetrovateľky a dospel k záveru,

že nebol preukázaný jej žiadny vzťah, najmä nie mimoriadne priateľský k svedkyniam a ani

to, že by vyšetrovateľka mala byť spolužiačkou svedkyne J. P. ako to tvrdil obvinený

v podanom dovolaní. U namietaného orgánu činného v trestnom konaní nie je daná

pochybnosť o jeho nezaujatosti podľa , a preto nie je splnený ani uplatnený

dovolací dôvod podľa vyžadujúci zistenie, že vo veci konal

alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

Rovnako sa dovolací súd nestotožnil s tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o konfrontácie

odhliadnuc od toho, že zákonnosť týchto dôkazných prostriedkov výslovne obvinený skôr

nenamietal, podstatným pre záver o nesplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. g/ je zistenie, že v pôvodnom konaní súdom označené dôkazné prostriedky

na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby vykonané neboli a súdy z nich

nevychádzali ani pri svojom rozhodovaní ako je to zrejmé z odôvodnení prvostupňového

i odvolacieho rozsudku.

Čo sa týka zákonnosti vykonanej rekognície osoby treba uviesť, že táto bola vykonaná

podľa podľa fotografií a nie postupom podľa zaradením

obvineného medzi viaceré osoby. Neobstojí preto jeho námietka, že zámerne v porovnaní

s ním ako osobou staršou (v čase úkonu mal obvinený 43 rokov) boli vybratí podstatne mladší

figuranti vo veku 16 rokov až 29 rokov. To potvrdzuje napokon aj samotný obvinený v ním

osobne odôvodnenom odvolaní (č.l. 233 spisu) kde spochybňuje možnosť svojho opoznania

svedkyňami aj preto, že ho opoznávali podľa fotografie asi 12 rokov starej. V skutočnosti

v pripojených fotoalbumoch v spise sú zaradené fotografie obvineného z mladšieho obdobia

jeho života, pričom tieto sú podobné s ďalšími tam zaradenými fotografiami a od týchto

sa nápadne neodlišujú. Vzhľadom na takéto zistenie nemožno prijať názor o nezákonnosti

rekognície. Inou otázkou je, či z tohto dôkazu ako aj ďalších relevantných dôkazov boli

urobené správne skutkové závery.

Správnosť zisteného skutku, vrátane toho, že obvinený je jeho páchateľom nie je

dovolací súd oprávnený posudzovať nielen v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. g/ , ale túto otázku, ktorá musí byť konečným spôsobom uzavretá v pôvodnom

konaní, nemožno v konaní o dovolaní skúmať vôbec, čo vyplýva z úpravy uvedenej

v ustanovení , veta za bodkočiarkou podľa ktorej dovolací súd

správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť.

V rámci dovolacieho dôvodu uvedeného v (v dovolaní

nesprávne označeného písmenom „j“) je možné účinne namietať len právne chyby,

teda, že zistený skutok mal byť posúdený ako trestný čin, resp. ak bol obvinený uznaný

za vinného, že skutok nie je trestným činom alebo je iným trestným činom (či už miernejším

alebo prísnejším) alebo, že rozhodnutiu inak je založené na nesprávnom použití

hmotnoprávneho ustanovenia (napr. o premlčaní a pod.).

Obsah konkrétne uplatnených námietok a tvrdení musí vecne zodpovedať

konkrétnemu použitému dovolaciemu dôvodu. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len

formálne odkazuje na určitý dovolací dôvod alebo obsahovo je mimo rámca takého

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť bez preskúmania veci. Tak

je tomu aj v posudzovanom prípade. Dovolanie obvineného Ľ. H. právnemu posúdeniu skutku

v bode 2/ prvostupňového rozsudku nevyčíta žiadne pochybenia, ale v rámci dovolacieho

dôvodu podľa spochybňuje iba správnosť skutkových zistení

v dôsledku neúplného dokazovania ako aj nesprávneho hodnotenia dôkazov.

Vzhľadom na vyššieuvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

dospel k záveru, že neboli splnené dôvody dovolania, a preto podľa

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Ľ. H. bez preskúmania veci odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 08. marca 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková