Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)b3c/361777.91f93e.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
6Cdo/243/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 243/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B., proti
ţalovaným 1/ M. M., bývajúcemu v Ţ., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. A. Š.,
advokátkou so sídlom v Ţ., a 2/ M. Š., bývajúcemu v J., o zaplatenie 1 465,45 EUR
(44 148,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 14 C 36/2009,
o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 28. apríla 2010 sp.zn.
7 Co 4/2010 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 28. apríla 2010
sp. zn. 7 Co 4/2010 a rozsudok Okresného súdu Ţilina z 8. septembra 2009 č. k.
14 C 36/2009-57 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Ţilina
z 8. septembra 2009 sp.zn. 14 C 36/2009-57, ktorým bola ţalovaným 1/ a 2/ uloţená
povinnosť zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1 465,45 Eur spolu s 9,5 %-tným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 430,66 Eur od 14. marca 2007 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 34,79 Eur od 29. októbra 2008 do zaplatenia.
Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takto rozhodol poukazujúc na to, ţe
súd prvého stupňa na základe skutkových okolností dospel k správnemu záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku ţalobkyne vo vzťahu k ţalovaným 1/ a 2/.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný 1/, ktoré bolo
doplnené podaním jeho právnej zástupkyne. Ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. V dovolaní okrem iného namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola
odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe sa k veci nemohol riadne vyjadriť a navrhovať
dôkazy, nakoľko mu nebolo doručené predvolanie na súdne pojednávanie. Tento nedostatok
neodstránil ani odvolací súd, pretoţe rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalovaný 1/
tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník
neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.
Citované ustanovenie umoţňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania
prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, ţe účastník bol
na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepoţiadal
z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre moţnosť prejednať vec
v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne, pretoţe jeho nesprávny postup
v tomto smere môţe mať za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho
z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho
prítomnosti.
Nato aby bolo moţné hovoriť o tom, ţe bol účastník na pojednávanie riadne
predvolaný, musí mu byť predvolanie na pojednávanie riadne doručené.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení.
Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku
počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň
doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umoţňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, ţe adresát sa v dobe doručenia
(t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je
výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe
doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia
o uloţení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne
doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou
vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa povaţujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak. Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke
skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia
zdrţoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto
prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je
povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy
na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia
nezdrţoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené
na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom
doručení je moţný, len ak je zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania
zdrţoval a mal tak reálnu moţnosť dozvedieť sa, ţe bude vykonaný opätovný pokus
o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe prvostupňový súd nariadil
pojednávanie na deň 8. septembra 2009, na ktoré predvolal zástupcu ţalobkyne i oboch
ţalovaných. Z obsahu doručenky o doručení predvolania na pojednávanie ţalovanému 1/,
zaloţenej v spise na č.l. 49, je zrejmé, ţe obsahuje len údaje o tom, ţe prvý neúspešný pokus
o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 15. júla 2009, opakované
doručenie (pokus o doručenie) bolo vykonané 16. júla 2009 a zásielka sa vrátila
prvostupňovému súdu 5. augusta 2009. Okolnosť, ţe sa adresát v mieste doručenia dňa
15. júla 2009 zdrţoval, doručenka nepotvrdzuje, pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený
nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“).
Za týchto okolností bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať šetrenie na zistenie tejto
okolnosti. Prvostupňový súd však takto nepostupoval, preto jeho právny záver o uplatnení
fikcie doručenia predvolania nebol správny. V dôsledku toho nesprávne konštatoval splnenie
podmienok pre moţnosť prejednania veci v neprítomnosti ţalovaného 1/ v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. Pretoţe tento nedostatok nebol odstránený ani odvolacím súdom, bolo konanie
pred oboma súdmi zaťaţené vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t. j.
odňatím moţnosti ţalovanému 1/ konať pred súdom.
So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou
vadou postihnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Rozsudky oboch súdov zrušil v celom rozsahu, teda
i vo vzťahu k ţalovanému 2/, pretoţe vzhľadom na uloţenú povinnosť zaplatiť ţalovanú sumu
spoločne a nerozdielne bol od rozhodnutia o napadnutom výroku závislý aj výrok vo vzťahu
k tomuto ţalovanému, ktorý dovolaním nebol dotknutý (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. marca 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová