Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/100/2010

Najvyšší súd 3 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. M. K., proti odporcovi : Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti 1. Slovenský pozemkový fond , Búdkova 36, Bratislava a 2. Hlavné mesto SR Bratislava , Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. (198/2004) zn.: /D zo dňa 13. augusta 2007, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -18 zo dňa 29. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č.k. -18 zo dňa 29. septembra 2009 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu Č.j.: (198/2004) Zn.: /D zo dňa 13.08.2007 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p . z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

odporcu č. (198/2004) zn.: /D zo dňa 13. augusta 2007 a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Uvedeným rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán rozhodol

podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom

2

a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v reštitučnej veci navrhovateľa tak, že nespĺňa podmienky uvedené v a o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len ) , preto sa mu nenavracia vlastnícke právo k pozemkom a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom kat. území – R., zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. X., č. X., č.X. a č. X. z dôvodu, že : 2 a/ na parcele č. X. u výmery 4740 mnie je preukázaný prechod vlastníctva z pôvodného vlastníka na čsl. štát v zmysle 2 Z .z., na parcele č. X. u výmery 296 mnie je preukázaný žiadny prechod vlastníctva z pôvodného vlastníka na čsl. štát v zmysle ustanovení ods. l písm. a/ až t/ a zákona, b/ na parcele č. X. a X. nie je preukázané, že pozemky prešli z pôvodného vlastníka do vlastníctva čsl. štátu kúpnou zmluvou uzavretou v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle ust. ods. l písm. j/ zákona, c/ na parcele č. X. nie je preukázané, že pozemok p rešiel z pôvodného vlastníka do vlastn íctva čsl. vyvlastnením bez náhrady v zmysle ust. zákona, alebo vyvlastnením za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bola vyvlastnená v zmysle ust. , pozemok prešiel do vlastníctva štátu kúpnou zmluvou, uzatvorenou v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle ust. ods. l písm. j/ zákona, d/ na parcele č. X., X. a X. nie je preukázané, že pozemky prešli z pôvodného vlastníka do vlastníctva čsl. štátu vyvlastnením bez náhrady v zmysle ust. ods. l písm. m / , alebo vyvlastnením za náhradu, ak pozemok existuje a nikdy neslúžil účelu, na ktorý bol vyvlastnený v zmysle ust. ods. l písm. l/ zákona.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že preskúmaním veci

a vykonaného dokazovania správnym orgánom mal za preukázané, že správny orgán dôsledne postupoval v dôkaznom konaní pre presné a úplné zistenie skutočného stavu aj v súvislosti s preukázaním finančnej náhrady, a pretože podmienky ustanovené v a , pokiaľ sa jedná o nárok navrhovateľa, u namietaných nehnuteľností neboli splnené, nebolo možné ani priznať (navrátiť) vlastnícke právo k pozemkom a priznať právo na náhradu za vyvlastnené pozemky.

Ďalej uviedol, že r eštitučný nárok bol uplatnený vo vzťahu k pozemkom

nachádzajúcim sa v katastrálnom území – R., vedených v PK vložkách č. X., č. X. a č. X. ako parcely č. X., č. X., č. X. a č. X., ktorých pôvodným spoluvlastníkom bol podľa zápisu na strane B uvedených vložiek v podiele 1/5 a 1/10 sám navrhovateľ, na parcelách číslo X., X., X. vedených v PK vložke č. X. bol pôvodným spoluvlastníkom navrhovateľ v podiele 1/10 a jeho matka V. K., rod. H., neskôr vydatá F., v podiele ½ (5/10).

Z predložených listinných dokladov vyplynulo, že časť parcely č. X. vo

2

výmere 4770 mbola vyvlastnená navrhovateľovi rozhodnutím ObNV Bratislava – Nové Mesto č. Výst. 330 -251/66-St/14 zo dňa 14.3.1966 v podiele 1/10 pre stavbu vozovne DPMB Bratislava s tým, že mu prislúcha

3

náhrada v inom pozemku a s tým, že náhradný pozemok mu poskytne Finančný odbor Mestského národného výboru v Bratislave a na jeho žiadosť ho prevedie do jeho vlastníctva.

2

Ohľadom časti parcely č. X. vo výmere 296 mv podiele 1/10 je

nesporné, že navrhovateľ nepreukázal prechod vlastníctva na československý štát , nenamietal správnosť údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí a ani nespochybnil skutočnosť, že k zmene vlastníctva k tejto časti na československý štát nedošlo.

2

Ohľadom parcely č. X. - vinica vo výmere 1453 ma parcely č. X. -

2

vinica vo výmere 1487 m, ktorých bol navrhovateľ spoluvlastníkom v podiele 1/5 podľa zápisu B-1/PK vl. č. X. súd zistil, že navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.1968 odpredal svoj podiel čsl. štátu, zastúpenému Mestským investorským útvarom Bratislava , pre účel realizácie stavby zaradenej do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.

2

Parcela č.X. - vinica vo výmere 957 m, ktorej bol navrhovateľ

spoluvlastníkom v podiele 1/5, táto je podľa identifikácie parciel zlúčená do KN parciel č. X. a č. X. – ostatná plocha, a podľa LV č. X. je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava. Navrhovateľ časť pôvodného 2 pozemku vo výmere 473 mvo svojom podiele 1/5 odpredal kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.1988 Národnému výboru hlavného mes ta Bratislava, v zastúpení Výstavby hlavného mesta SR Bratislava , pre výstavbu 115 malometrážnych 2 bytov a časť z vykupovanej výmery a to 148 mje v užívaní JRD. Kúpna cena bola vyplatená dňa 16.11.1988 v sume 3936,-Kčs. Časť parcely č.X. 2 vo výmere 484 mbola navrhovateľovi vyvlastnená rozhodnutím zo dňa 7.3.1988 pre účely výstavby Domu dôchodcov za vyplatenú náhradu, o čom svedčí finančný poukaz Výstavby hlavného mesta SR Bratislava č. 32/1988 - Ma zo dňa 21.9.1988.

2

Ohľadom parcely č. X. vo výmere 1158 m(parc. č. X. roľa

2 2

vo výmere 615 ma parc. č. X. roľa vo výmere 615 m), ktorých bol navrhovateľ podľa PK vložky č. X. spoluvlastníkom v podiele 1/10 a v podiele ½ jeho matka, vydatá K. a neskôr F., je preukázané, že dňa 13.1.1971 bola matke navrhovateľa (v podiele ½) a navrhovateľovi (v podiele 1/10) vyvlastnená z parcely č. X. výmera 1043 m2, z parcely X. výmera 558 2 2 2 ma z parcely č. X. výmera 558 m(spolu výmera 2159 m) pre výstavbu Centrálneho stavebného dvora S. N. Náhrada za vyvlastnené pozemky bola navrhovateľovi vyplatená (S. N.) poštovou poukážkou s dátumom 15.11.1971.

Pri posudzovaní námietok navrhovateľa krajský súd dospel k záveru,

že tieto sú nedôvodné. Za nespornú považoval skutočnosť, že nakoľko k uzatváraniu kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.1968 (ktorou navrhovateľ odpredal svoj podiel na parcele č .X. - vinica a parcele č. X. - vinica) došlo v čase, kedy sa na týchto pozemkoch už vyše roka stavalo a navrhovateľ bol štátom nútený urobiť právny úkon, ktorý by za iných okolností neurobil, je možné túto situáciu považovať za konanie v tiesni. Avšak predpokladom navrátenia vlastníctva podľa ods. l písm. j/ oprávnenej osobe je, aby pozemok v zákonom stanovenom období (t.j. v čase od 25.2.1948

4

do 1.1.1990), prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Obidve zákonné podmienky, t.j. tieseň i nápadné nevýhodné podmienky musia byť splnené súčasne. V danom prípade súd konštatoval, že sa nejednalo o nápadne nevýhodné podmienky, nakoľko kúpna cena bola stanoven á v súlade s cenovým predpisom platným v čase jej uzatvorenia, pričom podľa znaleckého posudku dostali predávajúci (a teda aj navrhovateľ) dokonca viac, aj keď za nižšiu výmeru ako by mali nárok podľa vtedy platného oceňovacieho predpisu. Námietka navrhovateľa týkajúca sa prísľubu, že pozemky budú určené ako stavebné parcely pre vlastníkov, pričom z predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že pozemky mali byť použité na výstavbu sídliska, je neodôvodnená.

2

K námietke navrhovateľa, že ča sť parcely č. X. vo výmere 4740 mbola

vyvlastnená bez náhrady krajský súd konštatoval, že v rozhodnutí o vyvlastnení ObNV Bratislava – Nové Mesto č. Výst. 33 -251/66-St/14 zo dňa 14.3.1966 je stanovené, že podľa vyhlášky č. ide o ostatný pozemok, za ktorý navrhovateľovi prislúcha náhradný pozemok, ktorý mu poskytne Finančný odbor Mestského národného výboru v Bratislave, pokiaľ oň požiada. Je nesporné, že účel vyvlastnenia bol dodržaný, nakoľko na predmetnom pozemku sa v súčasnosti nachádza električkové depo Gaštanový Hájik.

K ďalšej námietke navrhovateľa týkajúcej sa parcely č . X. vo výmere 2 484 msúd konštatoval, že táto parcela bola vyvlastnená rozhodnutím odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III. č. VÚP -3790/1987/88- JUDr.F. zo dňa 7.3.1988 pre účely výstavby Domu dôchodcov, pozemok bol použitý na účely vyvlastnenia a navrhovateľovi bola vyplatená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti (pozri vyššie).

2

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa parcely č. X. vo výmere 133 m

súd uviedol, že odporca rozhodnutím číslo (198/2004) zn.: /D zo dňa 15. augusta 2007 rozhodol tak, že navrhovateľovi sa priznáva náhrada v pôvodnom katastrálnom území R. (o.i. aj za nehnuteľnosť PK vl. X. parc. č. 2 X. vo výmere 133 m, druh pozemku roľa, vlast. podiel pôvodného vlastníka 1/10, podiel oprávnenej osoby 1/10 ) z dôvodu prekážok vydania podľa d/ Toto rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom a je právoplatné. Čo sa týka časti tejto parcely (č.X.) 2 vo výmere 296 mv podiele 1/10 je nesporné, že navrhovateľ nepreukázal prechod vlastníctva na štát , preto ani nenamietal správnosť údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Záverom krajský súd konštatoval, že o ďalších uplatnených reštitučných

nárokoch, týkajúcich sa nehnuteľností v pôvodnom katastrálnom území R.

2

a to: PK X., parc. č.X. - lúka vo výmere 383 m, PK vl. č. X. parc. č. X. -

2 2

roľa vo výmere 115 m, parc.č. X. - roľa vo výmere 27 m, a parc. č. X. -

2

roľa vo výmere 27 m, o týchto už správny orgán rozhodol rozhodnutím číslo (198/2004) zn.: /D zo dňa 15.8.2007. Ďalším , taktiež právoplatným rozhodnutím číslo (198/2004) zn.: /D zo dňa 15.8.2007, správny orgán zastavil konanie (pôvodne začaté pod číslom

5

(198/2004) vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom v pôvodnom

2

katastrálnom území B – R. PK vl. č. X. parc. č.X. - lúka vo výmere 360 m

2

podiel 1/5; PK vl. č. X. - lúka vo výmere 725 m, podiel 1/5 a PK vl. č. X.

2

parc.č. X. a X. - vinice a les vo výmere 577 m, podiel 1/5 z dôvodu, že navrhovateľ svoj návrh na začatie konania týkajúci sa týchto nehnuteľností vzal späť, a preto sa súd týmito nehnuteľnosťami ani nezaoberal.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý

dôvody v ňom rozviedol v troch bodoch.

l/ k pozemku uvedenému pod písm. a/(parc. č. X.) žiadal preukázať, že

o vyvlastnení, ktoré bolo v prospech DPMB bol informovaný, nako ľko tvrdí, že sa o ňom dozvedel až pri transformácii JRD Vinohrady. Súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení má byť aj doklad o jeho doručení, pretože sú to základné dokumenty o nadobudnutí vlastníctva. Naviac, vyvlastnenie bolo v prospech DPMB, ktorý bol a je aj teraz vo vl astníctve magistrátu. Nesúhlasí s názorom že: „Nezáujem vlastníka o poskytnutie náhradného pozemku štátom je relevantný odmietnutiu náhrady štátom , a preto považuje náhradu za vyvlastnený pozemok za vyplatenú “. Správnosť tohto výroku považuje v rozpore s odôvodnením ďalšej časti pozemku na tejto parcel e, ktorý bol zobratý bez akéhokoľvek jednania pre vybudovanie druhého telesa štátnej cesty v Bratislave–Krasňany smerom Račianske mýto, u ktorého nevie preukázať jeho prechod do vlastníctva štátu, ale na pozemku je cesta, ktorá slúži svojmu účelu. Namietal, že ani v jednom prípade s ním nebolo rokované, pozemok bol zobratý , zastavaný a náhrada neposkytnutá. Naviac , ani v vyhl. MF č. , sa jasne nehovorí o povinnosti žiadať ná hradný pozemok a ani poučenie o tom, že ak oň nepožiadal má sa za to, akoby bolo zaplatené. Vyvlastnenie bez náhrady je jednoznačne preukázané, čí m je podmienka ods. l písm. m/ pre poskytnutie náhrady splnená.

2/ k pozemkom uvedeným pod písmenom b/ (parc.č.X. a č. X.) uviedol,

že Obvodný pozemkový úrad Bratisl ava uznal splnenie podmienky – uzavretie zmluvy v tiesni ale neuznal podmienku nevýhodných podmienok . Nevýhodné podmienky vidí v tom, že zvýhodnenú sadzbu v limite do 800 m2 dostali iba za 507 m2 a to jeden raz, napriek tomu, že vinicu mali rozdelenú a v užívaní piati súrodenci. Túto skutočnosť potvrdzuje aj k ópia žiadosti na Povereníctvo pre financie SNR o udelenie výnimky zo dňa 7.6.1968, ktorú doporučil a pravdivosť overil Obvodný národný výbor Bratislava -Ružinov. Predpokladá, že týmto je splnená aj druhá podmienk a ods. l písm. j/

3/ k pozemkom uvedeným pod písm. c/ (parc.č.X.) uviedol, že sa jedná

o vinicu v intraviláne obce, ktorá bola vyvlastnená na 2 -krát. Prvá časť

2

o výmere 484 mz parc. č. X. k.ú. R., bola vyvlastnená bez uzavretia kúpnej zmluvy a bez súhlasu, čo potvrdzuje rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava III, odbor výst avby a územného plánovania zo 7.3.1988 pod č.zn.VÚP-3790/1987/88-JUDr.F. o vyvlastnení, ktoré pripája a odstupuje od požiadavky reštitúcie pozemkov uvedených v ďalších bodoch.

6

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského

súdu ako správny a vydaný v súlade so zákonom potvrdiť. Pridržal sa dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia a k námietkam navrhovateľa uvedeným v odvolaní doplnil, že v priebehu správneho konania navrhovateľ nepožadoval preukázan ie, že bol o vyvlastnení časti parcely 2 zapísanej vo vl. č. X. vo výmere 4740 minformovaný. Ako nápadne nevýhodné podmienky predaja uvádzal ich nízku cenu z dôvodu, že mali byť ocenené ako pozemky v intraviláne, nie extraviláne. Podľa neho ďalším dôvodom mala byť vyplatená cena vo zvýhodnenej sadzbe do 800 m2 každému spoluvlastníkovi. Keďže v priebehu konania takúto námietku nevzni esol, jej riešením sa nemohol ani odp orca zaoberať. Pokiaľ ide o náhradu do výmer y 2 2 800 m, vykupovaný pozemok bol vo vým ere 2720 ma ocenenie vychádzalo okrem oceňovacieho predpisu aj zo smerníc MF SR číslo F -9722/1967-Maj z roku 1967 a uznesenia rady ZsKNV č. 293/67, podľa ktorých bola výme ra 2 2 507 mz celkovej výmery pozemku ocenená zvýhodn ene na 10 Kčs za m 2 a len zbytok výmery cenou 0,40 Kčs za m .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2, § 246c

, ďalej len ) presk úmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s § a nasl. , vec prejed nal bez nariadenia pojednávania (, ods. 2 veta prvá ) a po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcout.gov.sk , www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (, O.s.p .).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského

súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu rozhodujúceho o reštitučnom nároku navrhovateľa podľa Z.z .

o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným

zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je , spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi , zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

Tzv. reštitučné zákony (a j ), však nezmiernili

všetky majetkové krivdy spáchané v rokoch 1948-1989. Vždy zostáva priestor na úvahu, či prijatá legislatíva je tým najlepším riešením alebo či mala byť legislatívna právomoc uplatnená iným spôsobom, nakoľko rôzne nespravodlivosti z minulých období nemožno úplne napraviť nikdy. Reštitučné zákony tiež neobnovujú vlast níctvo k odňatému majetku automaticky, ale len vytvárajú podmienky na návrat majetku pôvodným vlastníkom, pričom sa od nich oprávnene očakáva, že splnia určité povinnosti v súvislosti s majetkovou rehabilitáciou. Zákonná úprava (v rámci ktorej sa stanovili tie, ktoré podmienky – obmedzujúce kritéria - reštitučných nárokov a nie iné), mala za úlohu zabezpečiť právnu istotu vo vlastníckych vzťahoch a tiež chrániť ekonomické záujmy štátu. Neobmedzená majetková rehabilitácia by bola technicky a ekonomicky nezvládnuteľná a eliminovala

7

by dobrú vôľu štátu napraviť spáchané krivdy. Tomuto tvrdeniu svedčia tie ustanovenia zákonov, ktoré označujú pôvodných vlastníkov nie ako vlastníkov, ale iba ako oprávnené osoby a právo požadovať vrátenie majetku ako nárok.

V zmysle takéhoto výkladu možno potom uviesť, že navrhovateľ bol

oprávnený žiadať vrátenie majetku, ktorého bol vlastníkom, resp. jeho právna predchodkyňa za predpokladu, že splní zákonom stanovené podmienky, t.j. medzi inými, ž e žiada o majetok, ktorý prešiel na štát v dôsledku skutočností vymenovaných v Keďže dôvody na navrátenie vlastníctva sú v citovanom zákone taxatívne vymedzené, pokiaľ sa vlastníctvo k pozemku podľa režimu uvedeného v zákona nenavracia, nemôže nastúpiť ani prípad tzv. náhradného riešenia, t.j. poskytnutie iných pozemkov alebo finančnej náhrady.

Po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu a z predloženého

spisového materiálu krajského súdu, súčas ť ktorého tvoril administratívny spis odporcu, najvyšší súd zistil, že navrhovateľ si dňa 5. februára 2004 uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle , konkrétne , a to k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území R., ktoré z dôvodov uvedených v , , a zákona prešli v období od 25.2.1948 až 1.1.1990 do vlastníctva štátu. V žiadosti uviedol, že pôvodným vlastníkom bola V. K. rod. H. do roku 1935, potom do roku 1986 F., ktorá zomrela dňa 10.5.1986. Pôvodná vlastníčka mala päť detí a to M. (navrhovateľ), R., A., Š. a A. Navrhovateľ si uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli zapísané vo vložke č. X. ako 2 parc.č. X. - roľa vo výmere 5169 m, vo vl.č. X. ako parc.č. X. - lúka vo 2 2 výmere 743 m, vo vl.č. X. ako parc.č.X., č.X. – vinica o výmere 2931 m, vo 2 vl. č. X. ako parc.č. X. - vinica vo výmere 957 m, vo vl.č. X. ako parc.č. X., 2 č. X. – roľa vo výmere 2388 m, vo vl. č. X. ako parc. č. X. - lúka vo výmere 2 2 725 ma vo vl.č. X. ako parc.č.X., č.X. - vinica, les vo výmere 577 m , 2 2 z ktorých jeho podiel tvorí 2956 m , z toho v čase vyvlastnenia 1251,6 m bol intravilán.

v ust. , upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré boli neboli vydané podľa osobitného pre dpisu ( , § -39 ). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

- poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

- lesný pôdny fond.

Podľa , oprávneným osobám sa

navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú p rávnickú osobu v dôsledku

j/kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l/vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m/vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

8

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania

náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. l uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby uvedené v § 2 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľ nosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočnosti taxatívne ust anovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v ods. l (do 31.12.2004) , a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa ako aj, že žiadané nehnu teľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ( ).

Podľa , vlastníctvo

k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak

a/ pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby, okrem

povinnej osoby (§ 4 ods.1),

d/ pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osoby zastavaný.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátenie vlastníctva k pozemku

alebo rozhodnutia o priznaní práva na náhradu podľa a reštitučného zákona platia všeobecné predpisy zákona o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení o správnom konaní (správny poriadok) podľa reštitučného zákona.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie

reštitučného nároku navrhovateľa na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení reštitučného zákona . Odvolací súd posudzoval rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku, a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu .

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických

osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (244 ods. 1 ) a ich úlohou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Okrem toho je povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia . Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej

9

skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Navrhovateľ v odvolaní vzniesol námietky, ktoré sú zhrnuté pod bodom

1/ až 3/ tohto rozsudku, a týkali sa výroku napadnutého rozhodnutia odporcu pod bodom a/, b/ a c/. K časti parcely č. X. namietal, že bola vyvlastnená pre DPMB bez vyplatenia náhrady, a preto neobstojí protirečivý názor odporcu o nepriznaní mu práva na náhradu z dôvodu, že náhradu za vyvlastnený pozemok mal údajne odmietnuť , čo sa považuje za vyplatenie, a že účel vyvlastnenia bol dodržaný ako aj to, že nie je preukázaný prechod vlastníctva na štát. K parcelám č.X. a č. X. dokladmi preukázal splnenie podmienky uzavretia kúpnej zmluvy v tiesni (ktorú odporca uznal) ale aj nápadne nevýhodných podmienok , ktoré neuznal, a ktoré vidí v tom, že kúpna cena bola vyplatená jedenkrát, nie jednotlivo každému zo spoluvlastníkov , ktorí svoje podiely užívali rozdelené 20 rokov. Čo sa týka časti parcely č .X. aj tu sú podľa neho splnené podmienky pre vyplatenie náhrady, pretože žiadnu nedostal, o tom, že mala byť vložená a poukázaná suma 39 Kčs do SŠS na jeho účet (ktorý nemal) nevedel , aj keď jeho pobyt bol známy, kúpnu zmluvu neuzavrel a nehnuteľnosť bola vyvlastnená bez vedomia a súhlasu.

Z podkladov spisu je zrejme, že krajský súd sa stotožnil so závermi

odporcu. Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu (vzhľadom na vyššie uvedené a odvolaním vymedzené námietky ), považuje rozhodnutie odporcu za predčasné a vydané na základe zistenia skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúd enie veci, pretože z doteraz vykonaného dokazovania nie je jednoznačné, prečo a v čom nespĺňa kritéria , K námietke týkajúcej sa uzavretia kúpnej zmluvy odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 26.02.2009 ohľadne „nápadne nevýhodných podmienok“ , a pokiaľ ide o absenciu vyvlastňovacieho rozhodnutia, je povinnosťou správneho orgánu (s poukazom na zmysel a účel reštitučného zákona), vykonať všetky dôkazy na odstránenie pochyb ností. Správny orgán sa taktiež dostatočne nezaoberal skutočnosťou, či navrhovateľovi nevzniklo právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva (resp. právo na náhradu) aj podľa ďalšieho zákonného dôvodu ustanoveného v pís m. o/

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom na charakter súdneho

prieskumu zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že celé rozhodnutie správneho orgánu, ktorý bude opätovne rozhodovať v merite veci (aj keď sa námietky uplatnené v odvolaní týkali len časti jeho výroku), zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( veta prvá a v súvislosti s ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224

ods. l tak, že navrhovateľovi nepri znal ich náhradu, pretože ich neuplatnil.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. marca 2011

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotov enia: Emília Čičková