Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d90/362059.3a1b89.pdf
PDF · 128.61 KB
No categories available
8Sžf/25/2010
Najvyšší súd 8Sžf/25/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci žalobcu: P., s.r.o., K., H. N. X., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom
so sídlom v P., N. S.. E. X., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/225/2595-43174/2009/990723-r zo dňa 8. apríla 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/24/09-43 zo dňa 19. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3S/24/09-43 zo dňa 19. marca 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žalovaný rozhodnutím č. I/225/2595-43174/2009/990723-r zo dňa 8. apríla 2009
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kežmarok č. 716/230/30839/08/Čer
zo dňa 25. novembra 2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 4528,87 € a zároveň nebola uznaná daňová
strata vykázaná na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie v sume 3257,08 €.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 a na základe jej výsledkov
vydal dodatočný platobný výmer č. 716/230/30839/08/Čer zo dňa 25. novembra 2008, ktorým
mu vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie v sume
136 437 Sk. Daňovou kontrolou zistil, že žalobca zúčtoval do nákladov na ťarchu účtu X. –
Výkopové práce a zemné práce celkovú sumu 676 460 Sk, a to faktúrami (interné) číslo X.
v sume 281 506 Sk s dátumom dodania dodávky 22. decembra 2005 a X. v sume 394954 Sk
s dátumom dodania 22. decembra 2005 od dodávateľa G., s.r.o., M. za práce vykonané v Nitre
pre odberateľa S. L., s.r.o. Z miestneho zisťovania správcom dane, o ktorom bola spísaná
zápisnica č. 623/320/3080l/2008/Ct zo dňa 24. júna 2008 vyplynulo, že žalobca realizoval
pre S. L., s.r.o. dve stavby v Nitre, a to stavebno-montážne práce pre M. N. – Z., K. U.,
rozšírenie, ktoré boli odovzdané najneskôr 30. októbra 2005 a stavebno-montážne práce pre
M. N. – K., W. N., odovzdané dňa 2. októbra 2005. Pretože na súpisoch prác
k dodávateľským faktúram G., s.r.o. nie je uvedený dátum odovzdania prác, podľa vyjadrenia
konateľa tejto spoločnosti boli dané v mesiacoch november a december, na faktúrach je
uvedený termín dodania 22. decembra 2005. Podľa zistenia správcu dane posledné výnosy,
ktoré dosiahol žalobca za práce na stavbe N. - K., sú výnosy dosiahnuté za práce na základe
odberateľskej faktúry č. X., ktoré boli odovzdané dňa 13. októbra 2005 a posledné výnosy,
ktoré žalobca dosiahol za práce na stavbe N. – Z., sú výnosy dosiahnuté za práce na základe
odberateľskej faktúry č. X., ktoré boli odovzdané dňa 15.10.2005. Z toho dôvodu náklady
zaúčtované na základe dodávateľských faktúr s int. č. X. a X. v celkovej výške 676 460 Sk,
na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť G., s.r.o., nie je možné považovať za daňové
náklady v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., pretože boli dodané neskôr, ako boli
dodané a fakturované odberateľovi. Podľa zistenia správcu dane, spoločnosť G., s.r.o. mala
od 11. januára 2007 neznámu adresu sídla a dňom 3. júna 2008 bola vymazaná z obchodného
registra ex offo. K žalobcom predloženému čestnému prehláseniu konateľa tejto spoločnosti
P. M. o tom, že spoločnosť vystavila faktúry č. X. a č. X. pre spoločnosť P., s.r.o. za
subdodávateľsky vykonané práce žalovaný uviedol, že firma G., s.r.o. nemohla vystaviť
faktúry č. X. a X., keďže ide o interné čísla dodávateľských faktúr zúčtovaných v účtovníctve
firmy P., s.r.o. a od firmy G., s.r.o. boli vystavené faktúry s číslami X. a X.. Okrem toho
v záhlaví vyhlásenia je uvedená adresa P. M., bytom G. , K. a v osvedčení o pravosti podpisu
je uvedená adresa konateľa K. – S.. Konateľ teda nemá adresu trvalého pobytu s uvedením U.,
čísla domu a obce, čo podľa vyjadrenia pracovníčky Mestského úradu K. – S. znamená, že ide
o bezdomovca, ktorému sú písomnosti doručované prostredníctvom mestského úradu.
Kontrolou tiež bolo zistené, že žalobca nemá k faktúram s interným číslom X. a X. časovo ani
vecne súvisiace výnosy zúčtované v účtovníctve za rok 2005. Z miestneho zisťovania správcu
dane S. L., s.r.o. vyplynulo, že stavebno-montážne práce, ktoré pre túto spoločnosť v Nitre
vykonával žalobca, boli odovzdané – ako už bolo uvedené, najneskôr 30. októbra 2005 a 2.
októbra 2005, takže práce od dodávateľa G., s.r.o. boli žalobcovi dodané neskôr, ako boli
dodané a odovzdané odberateľovi S. L., s.r.o. K námietkam žalobcu, že práce od
subdodávateľa boli dodané až pri kolaudácii predmetných stavieb (v decembri 2005), ktoré sa
uskutočnili medzi generálnym investorom S., a.s. a spoločnosťou S. L., s.r.o. žalovaný
uviedol, že toto tvrdenie je účelové, pretože podľa čl. III bodu 3.2 rámcovej zmluvy sa
žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonané práce účtovať po ich potvrdení zodpovednou
osobou objednávateľa S. L., s.r.o. v jednotkových cenách, pričom mohol fakturovať len
skutočne vykonané práce a dodávky. Z vystavených odberateľských faktúr a priložených
súpisov vykonaných prác je zrejmé, aké práce boli vykonané, v akých množstvách a cenách aj
s dátumom ich odovzdania v mesiaci októbri 2005, preto nie je možné, aby subdodávateľ G.,
s.r.o. dodal v decembri 2005 práce, ktoré už boli odovzdané a fakturované. Nebolo
preukázané ani tvrdenie žalobcu, že išlo o odstraňovanie závad, pretože odberateľ si
neuplatnil na práce dodané spoločnosťou P., s.r.o. reklamáciu v zmysle rámcovej zmluvy a pri
kolaudácii neboli zistené závady, ktoré by sa týkali prác odovzdaných spoločnosťou P., s.r.o.
K tvrdeniu žalobcu, že z faktúr č. X. a č. X. zo dňa 22. decembra 2005 a priloženého súpisu
prác od subdodávateľa G., s.r.o. je zrejmé, že prislúchajú k odberateľským faktúram č. X. a X.
a sú nákladmi v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že nebola
jednoznačne preukázaná ich vecná súvislosť, nakoľko špecifikácia niektorých položiek
v súpise prác subdodávateľa nie je totožná s prácami fakturovanými odberateľovi. Vzhľadom
na uvedené dospel žalovaný ako odvolací orgán k záveru, že správca dane pri neuznaní
nákladov v sume 676 460 Sk postupoval správne.
II.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný na
konanie vo veci, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania,
oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. V odôvodnení rozsudku s poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov v znení neskorších predpisov uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj celého administratívneho konania sa v plnom rozsahu
stotožňuje s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného a jeho odôvodnením, v ktorom sa
dostatočne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania a vyhodnotil všetky dôkazy
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, dňa
19. decembra 2008 bola spísaná Daňovým Úradom L. zápisnica o miestnom zisťovaní
u spoločnosti S. L., s.r.o. za účasti štatutárnych zástupcov spoločnosti, z ktorej vyplynulo, že
1/ na žalobcom dodané práce nebola v dohodnutej záručnej dobe uplatnená žiadna reklamácia,
že 2/ na stavbe N. - Z. žalobca vykonával práce (špecifikované v súpise vykonaných prác) aj
po poslednom zápise v stavebnom denníku, t.j. po 22. augusta 2005 a kolaudačné konanie sa
neuskutočnilo medzi spoločnosťou S. L., s.r.o. a žalobcom, ale medzi generálnym investorom
S., a.s. a spoločnosťou S. L., s.r.o., a to dňa 12. decembra 2005 a že 3/ rovnako na stavbe N. -
K. žalobca vykonával práce (špecifikované v súpise vykonaných prác) aj po poslednom
zápise v stavebnom denníku, t.j. po 19.09.2005, kolaudačné konanie sa uskutočnilo medzi
generálnym investorom S., a.s. a spoločnosťou S. L., s.r.o., a to dňa 16. decembra 2005
a neboli pri nej zistené vady, ktoré by sa týkali prác odovzdaných žalobcom. Žalobca zotrval
na tvrdení, že náklady za práce fakturované spoločnosťou G., s.r.o. faktúrami č. X. na sumu
334 992 Sk a č. X. na sumu 469 995 Sk sú nákladmi časovo a vecne prislúchajúcimi na jeho
výnosy, ktoré fakturoval spoločnosti S. L., s.r.o. faktúrami č. X. a č. X.. Toto tvrdenie však
žalobca dostatočne nepreukázal, a to ani prehláseniami konateľky spoločnosti S. L., s.r.o. zo
dňa 19. decembra 2008 a bývalého konateľa spoločnosti G., s.r.o. z dôvodov, ktoré uviedol
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia a s ktorými sa súd stotožnil. K argumentácii
žalobcu, že podľa ust. § 2 ods. 1 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
23 054/2002 zo dňa 16. decembra 2002 je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň
splnenia dodávky súd uviedol, že ju nemôže akceptovať, nakoľko existencia (ústnej) dohody
medzi žalobcom a spoločnosťou G., s.r.o. o termíne splnenia dodávky nebola preukázaná.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP“) žalobu zamietol ako neopodstatnenú.
III.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie
z dôvodu, že žalovaný v nadväznosti na zistenia Daňovým úradom v Kežmarku vychádzal
zo zistenia skutkového stavu, ktoré bolo nedostatočné na posúdenie veci a ktoré je v rozpore
so skutočnosťou. Namietal, že žalovaný nikdy dostatočne nezisťoval, či dodávky prác
spoločnosťou G., s.r.o. súviseli s prácami, ktoré žalobca vykonával pre spoločnosť S. L., s.r.o.
Ku konštatovaniu súdu, že na žalobcom dodané práce nebola uplatnená reklamácia a že práce
realizoval aj po lehote 22. augusta 2005 a 16. septembra 2005 uviedol, že žalobca aj
prostredníctvom spoločnosti G., s.r.o. odstraňoval na vlastné náklady v období november –
december nedostatky na telekomunikačnej sieti, ktoré neboli považované za reklamáciu,
pričom sa zrejme jednalo o výrobnú vadu. Preto krajský súd vydal svoje rozhodnutie na
základe preukázateľne nesprávneho zistenia skutkového stavu a bez toho, aby vykonal
žalobcom navrhované dokazovanie, ktoré by potvrdilo ním uvádzané skutočnosti.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a rovnako zrušil aj rozhodnutie žalovaného a dodatočný platobný výmer Daňového
úradu v Kežmarku č. 716/230/30839/08/Čer zo dňa 25. novembra 2008 a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní považuje za
neopodstatnené v celom rozsahu, pretože zistený skutkový stav dostatočne odôvodňuje
neuznanie výdavkov žalobcu z faktúr č. X. a X. od dodávateľa G., s.r.o. ako výdavkov
daňových v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, keď žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné
bremeno. Za neodôvodnenú považuje aj snahu o doplnenie dokazovania v súdnom konaní
a postup krajského súdu považuje aj s odkazom na ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p. za
správny. V podrobnostiach odkazuje na písomné vyjadrenie k žalobe z 5. decembra 2009,
v ktorom sa podrobne vyjadril ku všetkým žalobným dôvodom.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle koncentračnej zásady v rozsahu uvedenom
v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk a na úradnej tabuli najvyššieho súdu
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu
vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,
pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.
Odvolací súd sa oboznámil s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu
Kežmarok, ako aj s napadnutým rozhodnutím žalovaného č. I/225/2595-43174/2009/990723-r
zo dňa 8. apríla 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Kežmarok zo dňa
25. novembra 2008. Z ich obsahu zistil, že odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá priebehu
sporového daňového konania. V dodatočnom platobnom výmere sú riadne ustálené sporné
skutočnosti a správca dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne vysporiadal.
Rovnako rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu spĺňa zákonné kritériá
pre odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko je z neho dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli
podkladom na jeho vydanie, sú v ňom uvedené právne predpisy, na základe ktorých žalovaný
rozhodol, ako aj jeho úvahy, ktoré viedli k prijatému záveru.
Žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný dostatočne nezisťoval, či dodávky prác
spoločnosťou G., s.r.o. súviseli s prácami, ktoré žalobca vykonával pre spoločnosť S. L., s.r.o.
a svoje rozhodnutie vydal na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré citoval v odôvodnení svojho
rozhodnutia žalovaný a z ktorých o.i. vyplýva, že aby určité výdavky mohli byť uznané ako
daňové výdavky, musia byť dostatočne preukázané. Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie aj pomocou miestneho zisťovania a svoj záver, že v danom prípade o daňové
výdavky v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. nešlo, aj podrobne odôvodnil
a rovnako postupoval aj žalovaný. Žalobca nerozporuje konkrétne vecné zistenia a závery
žalovaného, obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového
stavu.
Vychádzajúc z obsahu administratívne spisu má senát odvolacieho súdu za to, že
v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený aj správny
záver, s ktorým sa stotožnil. V konaní nebolo sporné, že žalobca práce vykonané pre svojho
odberateľa na oboch stavbách v Nitre odovzdal a vyfakturoval v októbri 2005, a to na základe
potvrdeného súpisu vykonaných prác. V tomto kontexte nemožno považovať za vierohodné
jeho nepreukázané tvrdenie, že náklady súvisiace s dodávkou prác od spoločnosti G., s.r.o.
vykonávané v mesiacoch november a december 2005 s týmito presne špecifikovanými
prácami súviseli. Odvolací súd odkazuje na zrozumiteľné a presvedčivé dôvody napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za správne. Na tomto závere nemôžu nič zmeniť ani
k odvolaniu pripojené prehlásenie spoločnosti S. L., s.r.o., že žalobca odstraňoval
v mesiacoch november a december 2005 nedostatky, zistené pred spustením
telekomunikačnej siete do prevádzky, pričom nešlo o reklamáciu, ale nedostatky diela, ani
prehlásenie konateľa spoločnosti B.-M., s.r.o., že lokalizovali miesta porúch pri odstraňovaní
nedostatkov diela v mesiacoch november a december 2005, ktoré „boli spôsobené treťou
stranou“. Žalobca v odvolaní na obsah týchto prehlásení neodkazuje a nie je celkom zrejmé,
čo by mali preukazovať. Pokiaľ žalobca prostredníctvom spoločnosti G., s.r.o. odstraňoval
vady diela, za ktoré nezodpovedal, išlo by o práce naviac, pri ktorých by mu vzniklo právo na
ich zaplatenie, čo však ani netvrdil, ani nepreukázal. V žiadnom prípade ale nemohlo ísť
o práce, ktoré boli predmetom súpisu k faktúram z októbra 2005.
Vzhľadom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu, že neboli naplnené žalobcom
tvrdené odvolacie dôvody, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, preto podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení § 219 ods. 1, 2 OSP
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142
ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,
pretože žalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a žalovanému nevzniklo právo na ich
náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská