Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/139/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R.C.,T.A., so sídlom

v T., IČO X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou S., so sídlom v B., proti žalovanému

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, SNP č. 8, IČO

360 38 51, zastúpený JUDr. E.M., advokátkou, so sídlom v Z., o vydanie nehnuteľností,

vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaniach R.C.,T.A.

a R.C.,B.N. zastúpenej JUDr. S.P., advokátom so sídlom v N. proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 25. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z

25. februára 2010 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Topoľčany z

31. marca 2009 č.k. -243 a vec v r a c i a Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 31. marca 2009 č.k. -243 zamietol

žalobu (o vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva k nim, pôvodne zapísaných a

vedených v pozemkovoknižnej vložke č. X. v katastrálnom území P., parcela čX.,

č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. 3427, č. X., čX., č. X. č. X. a č. X.. Vychádzal z toho,

že i keď žalobkyni svedčí aktívna (vecná) legitimácia v predmetnom spore, žalobe nebolo

možné vyhovieť pre nedostatok kvalifikovanej výzvy na uplatnenie reštitučného nároku

v prekluzívnej lehote do 30. apríla 2006 v zmysle až 3

o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam

a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka výzvu žalobkyne z 25. apríla 2006 súd považoval za neplatný právny úkon pre

neurčitosť (jej všeobecnosť), z obsahu ktorej nie je zrejmý dôvod navrátenia vlastníctva k

nehnuteľnostiam ani ich označenie (konkretizácia). O trovách konania rozhodol podľa § 150

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. februára 2010 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( );

žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa, tieto považoval za postačujúce a správne. Uviedol, že právo na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľným veciam v zmysle žalobkyni zaniklo

z dôvodu jeho neuplatnenia právne relevantným spôsobom do 30. apríla 2006. Odvolací súd

(obdobne ako súd prvého stupňa ), podľa ustanovenia

považoval za neurčitú (i nekonkrétnu) písomnú výzvu žalobkyne z 25. apríla 2006

adresovanú povinnej osobe v zmysle § 5 citovaného zákona; jej neurčitosť nebolo možné

odstrániť ani pomocou interpretačného pravidla v zmysle § 35 ods. 2, ods. 3, Občianskeho

zákonníka. Vychádzajúc z jej obsahu poukázal, že výzva neobsahuje žiadne konkrétne údaje

o nehnuteľnostiach, nešpecifikuje katastrálne územia, v ktorých by sa tieto mali nachádzať,

neuvádza ich parcelné čísla a rovnako nešpecifikuje a nepreukazuje niektorý reštitučný dôvod

uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie R.C., T.A. a R.C.,B.N.,

prípustnosť ktorého odôvodnili s poukazom na a a dovolanie

odôvodnili ustanovením a (v konaní došlo k vadám

uvedeným v ; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spoločne namietali, že postupom súdu

prvého stupňa i odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom R.C.B.N.

(§ 237 písm. f/ O.s.p) z dôvodu, že v čase vydania napadnutých rozhodnutí bola v platnosti

Apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites Jeho svätosti pápeža Benedikta XVI.

zo 14. februára 2008 Prot. N. 621/2003 (ďalej len „Apoštolská konštitúcia“), ktorou bola

vyhlásená územná reorganizácia Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, t.j. určili sa zmeny

hraníc diecéz, ich názvov, zmeny území cirkevných provincií. Právnym nástupcom B.T.A.

(pôvodného žalobcu) je od 14. februára 2008 na vymedzených územiach (vrátane T.)

R.C.,B.N., so sídlom v N., IČO X.. Právo spravovať majetok, vrátane vedenia prebiehajúcich

reštitučných sporov prešlo na tú arcidiecézu, na území ktorej sa majetok nachádza. Toto právo

k 14. februára 2008 prešlo z B.T.A.na B.N.R.K.B.N. je jediným aktívne legitimovaným

subjektom. Ďalej namietali, že napadnuté rozsudky spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Nesúhlasili so záverom oboch súdov, že výzva na

vydanie nehnuteľností nebola dostatočne určitá a zrozumiteľná, preto nespôsobila právne

následky tak, ako to má na mysli reštitučný zákon ( o navrátení

vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode

vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam). neustanovoval žiadne

obsahové náležitosti výzvy na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným

veciam, preto je potrebné vychádzať z neformálnosti výzvy. Súd by mal prihliadať i na účel

zákona, ktorým bola náprava krívd spôsobených na majetku cirkvi a náboženských

spoločností. Písomnú výzvu voči povinnej osobe je potrebné považovať za kvalifikovaný

právny úkonu aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď I ÚS

12/2010). V ďalšom dovolatelia odôvodňujú postavenie Rímskokatolíckej cirkvi na

Slovensku ako oprávnenej osoby.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolania dovolanie R.C.T.A. a R.C.,B.N. zamietnuť.

Uviedol, že žalobkyňa ani žiaden z útvarov Rímskokatolíckej cirkvi neiniciovali zmenu na

príslušnom katastri na zápis zmien v osobe vlastníka v dôsledku územnosprávneho členenia

podľa Apoštolskej konštitúcie, hoci poznali jej obsah. Zotrval na nedostatku kvalifikovanej

reštitučnej výzvy, ktorá nemohla spôsobiť právne následky ako správne uviedli súdy

obidvoch stupňov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

ani taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie v uvedenom prípade nie je podľa § 238 ods. 1 až

3 procesne prípustné.

Dovolanie by mohlo byť prípustné (i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku i

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle , d/, a neboli v dovolaní

namietané a existencia procesných vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní sa namieta, že konanie trpí vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. c/ a

f/ Namietaná vada podľa mala spočívať v tom, že v čase

rozhodovania súdov (vyhlásenia rozsudkov prvostupňovým i odvolacím súdom) bola

v platnosti od 14. februára 2008 Apoštolská konštitúcia o územnej reorganizácii

Rímskokatolickej cirkvi na Slovensku podľa ktorej právnym nástupcom žalobcu

(R.C.,B.T.A.) sa stala R.C.B.N.. Pokiaľ súdy nepostupovali s takto označeným aktívne

legitimovaným účastníkom na strane žalobcu konanie zaťažili vadou v zmysle § 237 písm. f/

Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka aktívnej legitimácie

účastníkov konania (žalobcu) nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa

Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv.

zmätočnosť konania. Nedostatok hmnotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej

legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho

rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej

alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom

konania ( ) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník

konania ). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť

vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je

vadou, na ktorú dopadá Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten,

kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90

); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za

žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalovaný je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná pasívna legitimácia).

Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7

a (t.j. právna subjektivita a spôsobilosť

na právne úkony). V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť mať práva a povinnosti

aj právnické osoby ( ). Právnické osoby vznikajú dňom, ku

ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (viď ).

Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra,

môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje inak ( ). Právnická osoba

zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu

z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

Rímskokatolícka cirkev je právnickou osobou, ktorej zákon priznáva právnu

subjektivitu ( obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn.

, R 52/2005), preto je potrebné vychádzať zo stavu, že táto má aj spôsobilosť

byť účastníkom občianskeho súdneho konania ( ). V zmysle a zákona

č. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností

v znení neskorších zmien právnu subjektivitu majú aj organizačné zložky registrovaných

cirkví a náboženských spoločností, tak ako to vyplýva z ich vnútorných predpisov. V zmysle

Apoštolskej konštitúcie zo 14. februára 2008 a vyhlásenia o právnej subjektivite kongregácie

pre biskupov z 12. júna 2009 za právnické osoby so samostatnou právnou subjektivitou sa

považuje R.C.T.A. i R.C.B.N., ktorej právnymi predchodcom bola R.C.B.T.. Za uvedeného

stavu je zjavné, že žalobca - R.C.,T.A. má procesnú spôsobilosť v zmysle ,

prípadný nedostatok (vecne) aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je spôsobilý založiť

vadu konania podľa

V dovolaní R.C. (T.A. i B.N.) namietala, že súdy po vnútornej reorganizácii na

základe Apoštolskej konštitúcie zo 14. februára 2008 v konaní nepokračovali so

správnym subjektom, čím svojím postupom účastníkovi konania na strane žalobcu odňali

možnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

Ak dôjde v osobe niektorého účastníka k právnemu nástupníctvu, právny nástupca

vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho účastníka. Súd skonštatuje, že došlo k zmene,

o tejto nerozhoduje a k nej nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov ( R 33/1994).

Z oznámenia R.C.,T.A. z 12. novembra 2008 (čl. 179 – 187 spisu) vyplýva, že touto

sa súdu oznamuje „zmena“ názvu žalobkyne B.T.A. na T.A. na základe Apoštolskej

konštitúcie zo 14. februára 2008.

Apoštolskou konštitúciou zo 14. februára 2008 zanikla R.C.B.T.A. a boli zriadené B.A.

a ˇ.D. s vymedzením ich územnej pôsobnosti, vzhľadom na uvedené došlo k vymedzeniu i

územnej pôsobnosti (podľa dekanátov) u T.A., N.D., B.D., R.D..

Predmetom konania je vydanie a prinavrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. X. v katastrálnom území P. a vedených

Katastrálnym úradom N. a Správou katastra T..

V dovolaní R.C., T.A. i B.N. konštatujú, že predmet sporu spadá do teritoriálnej

pôsobnosti novo konštituovanej N.D. spravovanej R.C., B.N..

Súdy nižších stupňov bez toho, aby náležite (ex officio) sa zaoberali a zisťovali právne

nástupníctvo v konaní pôvodnej žalobkyne - R.C., B.T.A., ktorá v priebehu konania zanikla

k 14. februáru 2008, t.j. ozrejmili si obsah Apoštolskej konštitúcie zo 14. februára 2008 so

zreteľom na jej výklad poskytnutý Kongregáciou pre biskupov Svätej Stolice vo Vyhlásení

o právnej subjektivite slovenských cirkevných útvarov latinského obradu z 12. júna 2009 -

bez ďalšieho nesledujúc zmeny v územnej pôsobnosti novo konštituovaných i pôvodných

cirkevných útvarov, ich pôsobnosť i právnu subjektivitu v konaní postupovali s R.C., T.A.,

ktorej nesvedčí právne nástupníctvo po pôvodnej žalobkyni a ktorá spochybňuje vlastné

účastníctvo v konaní, keď v dovolaní za právneho nástupcu pôvodnej žalobkyne označuje

R.C.,B.N..

Súdy nižších stupňov v konaní po zániku pôvodnej žalobkyne (14. februára 2008)

v konaní nepokračovali s jej právnym nástupcom, ich procesný postup nezodpovedá

ustanoveniu , čím konanie zaťažili vadou v zmysle

Ak po začatí konania zanikne právnická osoba a súd nepokračuje v konaní s jej právnym

nástupcom, t.j. zámena účastníkov konania súdom nezodpovedá postupu v zmysle § 107

ods. 4 , dochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom tomu, komu svedčí právne

nástupníctvo - s kým mal ďalej súd v konaní postupovať.

Procesná vada odnímajúca účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§237

písm. f/ ) zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky spochybňujúce správne právne posúdenie veci

konajúcimi súdmi treba uviesť, že toto predstavuje iba relevantný dovolací dôvod a samo

osebe nezakladá prípustnosť dovolania.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu podľa ; pre rovnakú vadu zrušil

tiež rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a odvolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 10. marca 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta