Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/8/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Miroslava Osifa,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. marca 2011 v Bratislave, v trestnej veci

proti V. V., obvinenému pre trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

8. marca 2011, sp. zn. 24/2011, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 8. marca 2011, sp. zn. 24/11, rozhodol o návrhu

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

sp. zn. VII/1 Gv 33/05–15, zo dňa 7. marca 2011, ktorým prokurátor navrhol vziať

obvineného V. V. pre trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 do väzby z dôvodov uvedených v

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 3

nevzal obvineného V. V., narodeného X., trvale bytom R., prechodne bytom P.

do väzby a väzobný dôvod podľa nahradil prijatím písomného

sľubu obvineného V. V. podľa a tohto podľa

prepustil zo zadržania a ponechal ho na slobode.

2

Podľa obvinenému V. V. sudca pre prípravné konanie uložil

povinnosť oznámiť každú zmenu miesta pobytu, ktorú je povinný oznámiť orgánom činným

v trestnom konaní.

Podľa obvinenému V. V. zároveň sudca pre prípravné konanie

uložil povinnosť preberať úradné zásielky najneskôr v stanovených odberných lehotách

a povinnosť dostaviť sa na každý úkon, na ktorý bude predvolaný orgánom činným

v trestnom konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie po vyhlásení rozhodnutia

a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zahlásil sťažnosť.

Zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, intervenujúci na verejnom

zasadnutí konanom dňa 8. marca 2011, pred senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v Bratislave sťažnosť odôvodnil ústne tým, že trvá na podanom návrhu o obmedzení osobnej

slobody obvineného V. V. z dôvodov tzv. útekovej väzby, t.j. podľa § 71 ods. 1 písm. a/

, pritom opätovne poukázal na argumenty, ako sú uvedené v návrhu prokurátora

na vzatie obvineného do väzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie

týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého uznesenia a konania mu predchádzajúceho nadriadený súd

zistil, že uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu

justičnej a kriminálnej polície, Odboru skráteného vyšetrovania v Michalovciach pod sp. zn.

ČVS:ORP-3926/1-OSV-MI-2004, zo dňa 13. decembra 2004, podľa

bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo vznesené obvinenie podľa

V. V. pre trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že :

dňa 13. decembra 2004 v čase okolo 14.15 hod. ako vodič vozidla W-Transporter,

ukrajinského evidenčného čísla X., viezol siedmich občanov Moldavska z Ukrajiny

na Slovensko, pričom pri kontrole na OHK V. bolo zistené, že traja občania Moldavska

3

nemajú v poriadku cestovné doklady na vstup do Slovenskej republiky, konkrétne woucher,

následne na to vyšiel z vozidla, zavolal bokom od vozidla kpt. Mgr. M. G., zaradeného

na OHK PZ V., či sa to nedá nejako vybaviť a ponúkol mu úplatok vo výške 500 Sk

(16,6 eur), na čo bol vyzvaný, aby ho nasledoval, prišli do kancelárie, pričom obvinený

predložil bankovku vo výške 500 Sk (16,6 eur), číslo bankovky F. na stôl s tým, aby vybavil

vstup občanov Moldavska na územie Slovenskej republiky.

Obvinený V. V. uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia prevzal

dňa 14. decembra 2004 a v tento deň bol policajným orgánom PZ ku skutku, pre ktorý

mu bolo vznesené obvinenie vypočutý. Obvinený V. V. pri výsluchu spáchanie skutku poprel

s tým, že 500 Sk nedával ako úplatok, ale ako pokutu z dôvodu neúplnosti cestovných

dokladov občanov Moldavska.

Osobná sloboda obvineného V. V. bola obmedzená dňa 13. decembra 2004

o 14.15 hod. a po ukončení výsluchu obvineného dňa 14. decembra 2004 o 13.00 hod.

tento bol prepustený zo zadržania.

Z obsahu trestného spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že na čísle

listu č. 30 vyšetrovacieho spisu je založený úradný záznam policajného orgánu PZ

o predvolaní obvineného V. V. na úkon trestného konania na deň 31. januára 2005, na ktorý

sa nedostavil. Z poštovej doručenky pripojenej k tomuto záznamu je zrejmé, že obvinený

V. V. zásielku riadne prevzal dňa 21. januára 2005.

Dňa 1. februára 2005 policajný orgán PZ prerušil trestné stíhanie, nakoľko

pre neprítomnosť obvineného V. V. vo veci nebolo možné vykonávať ďalšie vyšetrovacie

úkony, a to konfrontácie so svedkami. Obvinenému V. V. z dôvodu jeho neprítomnosti

na adrese jeho trvalého bydliska na U. nebolo možné doručiť predvolanie, aby sa zúčastnil

na úkonoch trestného konania.

Obvinený V. V. na území Slovenskej republiky bol opätovne zadržaný dňa

5. marca 2011 o 23.57 hod., keď prechádzal územím Slovenskej republiky z Českej republiky

v úmysle vstúpiť na územie Ukrajiny a pri kontrole jeho cestovných dokladov na hraničnom

prechode V. bolo zistené, že po jeho osobe je vyhlásené pátranie.

4

Dňa 6. marca 2011 policajný orgán PZ vydal rozhodnutie o pokračovaní v trestnom

stíhaní a obvinený V. V. bol znova vypočutý, pričom bol zároveň upovedomený o zmene

právnej kvalifikácie, t.j. že konanie, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa ďalej bude

posudzovať ako trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Pri opätovnom

výsluchu obvinený V. V. zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Policajným orgánom

PZ konajúcim vo veci bol následne spracovaný návrh pre prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vzatie obvineného V. V.

do väzby z dôvodov uvedených v

Dňa 7. marca 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky o 19.25 hod. podal na Špecializovanom trestnom súde Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, návrh na vzatie do väzby obvineného V. V.. Svoj návrh

odôvodnil tým, že výsledky doterajšieho vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver,

že skutok sa stal, vykazuje znaky trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2

Tr. zák. a že ho spáchal obvinený V. V.. Keďže ku skutku došlo v roku 2004 a obvinený

V. V. sa na adrese svojho trvalého pobytu na území U. nezdržiaval, na predvolania

k procesným úkonom nereagoval, na území S. nemá trvalé bydlisko, preto podľa jeho názoru

sú dané dôvody väzby podľa , nakoľko existuje dôvodná obava,

že pri jeho ponechaní na slobode, tento sa bude naďalej skrývať, alebo ujde, aby sa tak vyhol

trestnému stíhaniu.

Formálno - právne podmienky na zákonné rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie

o návrhu prokurátora v zmysle ustanovenia , , t.j. pokiaľ sa týka

lehôt na rozhodnutie o zadržanej osobe boli splnené.

Obvinený V. V. pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že nemal

v úmysle podplácať. Myslel si, že zaplatením pokuty vec sa vybaví, ale pokiaľ bolo

rozhodnuté, že jeho konanie je posudzované ako trestný čin podplácania, berie to na vedomie

a súhlasí s tým, navyše v čase, keď sa stal skutok, nerozumel po slovensky. Pokiaľ aj býval

na U. potom, čo sa stal skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, nemal vedomosť,

že toto trestné konanie ďalej pokračuje. Neskrýval sa a ani nemal úmysel sa skrývať orgánom

činným v trestnom konaní, nakoľko sa legálne zdržiaval na území Č., kde mu bol opakovane

povolený prechodný pobyt, o čom svedčia aj pečiatky v jeho cestovnom pase.

5

Z cestovného dokladu obvineného V. V. je zrejmé, že tento dňa 1. marca 2007

prechádzal cez územie Slovenskej republiky do Českej republiky. Obvinený V. V.

do zápisnice o výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie dal sľub, ktorým žiadal nahradiť

obmedzenie jeho osobnej slobody z dôvodov tzv. útekovej väzby prijatím ním daného

písomného sľubu.

Nepochybil sudca pre prípravné konanie, pokiaľ na podklade vyššie uvedeného dospel

k záveru, že obvinený V. V. tým, že po svojom prepustení zo zadržania

dňa 14. decembra 2004 svojím konaním tým, že sa nedostavil na úkony trestného konania,

hoci minimálne v jednom prípade, o čom svedčí ním podpísaná doručenka (viď číslo listu 30)

sa na úkony trestného konania nedostavoval a jeho účasť nebolo možné zabezpečiť

ani predvolaním z adresy trvalého pobytu na U.. Z listinných dôkazov, ktorými bola U.

požiadaná o vypátranie pobytu obvineného V. V. je možné zistiť, že na území

svojho domovského štátu sa obvinený nezdržiaval a iná adresa jeho pobytu nebola známa.

Podľa môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo mu hrozí

vysoký trest.

Z doposiaľ nazhromaždených dôkazov ani nadriadený najvyšší súd nezistil

pochybenie v rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie, keď dospel k záveru, že v danom

prípade je možné prijatím písomného sľubu obvineného nahradiť väzobný dôvod v zmysle

ustanovenia , ktorý v danom prípade je daný.

Väzba totiž predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného.

Preto treba dbať aj na zásadu primeranosti a zdržanlivosti a vždy by mali byť využité

opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, pričom nebudú

neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú

v medziach daných povahou príslušného obmedzenia.

6

Väzba je len zabezpečovací inštitút, nemá mať sankčnú povahu, nemá ani výchovné

poslanie, preto ak je možné účel väzby dosiahnuť iným zákonným inštitútom procesného

práva, je potrebné ho aplikovať. Väzobné stíhanie vo veci je v podstate výnimkou a možno

k nemu pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Obvinenému V. V. v prípade uznania viny hrozí uloženie trestu odňatia slobody

v rozpätí šesť mesiacov až tri roky. Nie je pri tom vylúčené ani uloženie trestu, ktorého výkon

nebude spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Vzhľadom na vyššie uvedené,

predovšetkým na zásadu primeranosti a zdržanlivosti ako aj tú skutočnosť, že obvinený V. V.

má na území Č. prechodný pobyt, na ktorom sa riadne zdržiava, aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k záveru, že v danom prípade je možné nahradiť dôvod tzv. útekovej väzby

u obvineného prijatím ním daného písomného sľubu.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne upriamuje pozornosť

obvineného V. V. na obmedzenia, ktoré mu boli uložené uznesením sudcu pre prípravné

konanie v zmysle ustanovenia a ako aj na ustanovenie

o možnosti opätovného vzatia do väzby jeho osoby v prípade, ak nebude

akceptovať pokyny orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd nevyhovel sťažnosti prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ním podanú

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 15. marca 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Miroslav Osif

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová