Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d5/384140.88bf85.pdf
PDF · 108.63 KB
No categories available
3Cdo/232/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 232/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. S., bývajúceho
v B.B., 2/ R. S., bývajúcej v B.B., obom zastúpeným JUDr. P. Č., advokátom so sídlom
v B.B., proti žalovanému L., s.r.o., so sídlom v B.B., IČO: X., o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 103/2010,
o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2011
sp. zn. 2 Co 122/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou dňa 16. septembra 2010 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú, aby súd
určil neplatnosť výpovede z nájmu bytu č. 3, na 1. poschodí polyfunkčného domu súp. č. X.,
nachádzajúceho sa v B. na L. ulici č. X.. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. októbra
2010 č.k. 18 C 103/2010-98 zamietol návrh žalobcov na vydanie predbežného opatrenia
a prerušil konanie o neplatnosť výpovede z nájmu bytu do právoplatného skončenia veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 21/2008. V odôvodnení svojho
rozhodnutia týkajúceho sa prerušenia konania uviedol, že v inom súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 21/2008 žalobcami 1/ a 2/ proti
1/ C., 2/ H.B. a 3/ L., s.r.o., sa rieši právna otázka vlastníctva bytového domu, v ktorom
sa nachádza aj byt obývaný žalobcami 1/ a 2/. Keďže otázka určenia vlastníctva k bytovému
domu riešená v inom konaní má význam aj pre rozhodnutie súdu v konaní o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie
vlastníctva k bytovému domu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
Na odvolanie žalovaného podané len proti výroku o prerušení konania, Krajský súd
v Bratislave uznesením z 27. apríla 2011 sp. zn. 2 Co 122/2011 zmenil v napadnutej časti
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Zmenu
rozhodnutia odvolací súd odôvodnil tým, že fakultatívne a pre konanie nie bezvýhradne nutné
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je na mieste vtedy, ak iné vhodné
procesné opatrenia zlyhajú. V danom prípade je ale ako iné vhodné procesné opatrenie možné
vyriešiť otázku vlastníctva bytového domu ako tzv. predbežnú otázku v rámci konania
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, bez prerušenia samotného konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, v ktorom žiadali
uznesenia súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnili dovolacími dôvodmi podľa § 237 písm. a/, b/, f/ a g/ O.s.p. Naplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. a/ O.s.p. nachádzali žalobcovia v tom, že žalovaný
k výpovedi z nájmu bytu nepriložil stavebné povolenie, ďalej že „nie je ukončené konanie
o prevod bytu podľa zákona č.182/93 Z.z.“, že vydanie „nehnuteľnosti na L. č.X.“ nebolo
schválené mestským zastupiteľstvom, že nie je ukončené konanie o zápis predkupného práva
žalobcov do katastra nehnuteľností, a že Správa katastra pre Hlavné mesto SR doposiaľ
neposkytla informáciu o dôvode preklasifikovania bytového domu z polyfunkčného
na nebytový. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. b/ O.s.p. videli žalobcovia
v tom, že výpoveď z nájmu bytu podal ten, koho vlastníctvo je sporné a naplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v tom, že o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu o prerušení konania bolo napriek „dôležitému verejnému a osobnému záujmu“
rozhodnuté bez nariadenia ústneho pojednávania. Existencia dovolacieho dôvodu podľa § 237
písm. g/ O.s.p. podľa žalobcov je daná ich pochybnosťami o nezaujatosti predsedníčky senátu
odvolacieho súdu JUDr. D. K., pretože podľa ich názoru sa v odôvodnení rozhodnutia mala
„bezdôkazne prikloniť k protistrane, pokladajúc ju za apriori za oprávneného vlastníka
a používajúc jej dikciu, argumentáciu i predložené posudky“.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
dovolanie je neopodstatnené.
V danom prípade prípustnosť dovolania vyplýva z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p., pretože dovolaním sa napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené
uznesenie súdu prvého stupňa. Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba
z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,
ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Dovolatelia v danom prípade uplatňovali dovolacie
dôvody podľa § 237 písm. a/, b/, f/ a g/ O.s.p. Nad rámec uplatnených dôvodov sa dovolací
súd v prípade prípustného dovolania, obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
So zreteľom na dovolacie dôvody uplatňované dovolateľmi a tiež na zákonnú
povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. netvrdili
a existencia týchto vád a ani tzv. iných vád, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, nevyšla v dovolacom konaní najavo.
I. Žalobcovia v dovolaní namietali, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.). Táto vada zmätočnosti konania je naplnená najmä vtedy,
ak súdy vydajú rozhodnutie v právnej veci, ktorá nespadá do ich rozhodovacej právomoci ale
spadá do rozhodovacej právomoci iných orgánov ako súdov. V danom prípade je predmetom
konania platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu výpovede z nájmu bytu. Právny vzťah
nájmu bytu je svojou povahou typickým občianskoprávnym vzťahom upraveným v § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka a vyznačujúcim sa rovnosťou a vôľovou autonómiou strán.
Spory vyplývajúce z nájomného vzťahu sú svojou povahou občianskoprávnymi vzťahmi
spadajúcimi do právomoci súdov v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. V danom prípade teda súdy
vydali rozhodnutie v právnej veci, ktorá svojou povahou nepochybne spadá do právomoci
súdov.
II. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania
(§ 237 písm. b/ O.s.p.). O takúto vadu konania ide vtedy, ak v konaní vystupuje ako účastník
konania ten, kto nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda ani nemôže byť nositeľom
práv a povinností, o ktorých sa v danom konaní rozhoduje. V danom prípade žalovaný
je právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 18 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Dôvody uvádzané dovolateľmi svojím obsahom nespochybňovali spôsobilosť
žalovaného byť účastníkom konania, ale týkali sa vlastníctva bytového domu žalovaným.
Tieto dôvody sú z hľadiska danosti dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. b/ O.s.p.
irelevantné, pretože žalovaný je nepochybne spôsobilým účastníkom konania. Na okraj
dovolací súd dodáva, že spôsobilosť byť účastníkom konania je potrebné odlišovať od vecnej
legitimácie účastníka konania, či už pasívnej alebo aktívnej, ktorá je z hľadiska naplnenia
dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. b/ O.s.p. irelevantná (bližšie R 34/1993).
III. Pokiaľ žalobcovia namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), ani túto námietku nepovažuje dovolací súd za dôvodnú. Žalobcovia
existenciu tejto vady spájali s postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o odvolaní
žalovaného bez nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že procesná
úprava odvolacieho konania účinná v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 214 O.s.p.
v znení do 31. decembra 2011) spájala povinnosť nariadenia pojednávania s prejednaním
odvolania len proti rozhodnutiu vo veci samej; nespájala túto povinnosť s prejednaním
odvolania proti uzneseniu o prerušení konania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd
nebol povinný za účelom prejednania odvolania žalovaného proti uzneseniu o prerušení
konania nariaďovať pojednávanie, a preto ani týmto postupom, ktorý bol realizovaný v súlade
v tom čase platnou procesnou úpravou, nemohla byť žalobcom odňatá možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
IV. Dovolatelia v dovolaní namietali, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237
písm. g/ O.s.p.), pretože podľa ich názoru sa predsedníčka senátu odvolacieho súdu
JUDr. D. K. mala v odôvodnení rozhodnutia „bezdôkazne prikloniť k protistrane, pokladajúc
ju za apriori za oprávneného vlastníka a používajúc jej dikciu, argumentáciu i predložené
posudky“. V danej veci žalobcovia v priebehu konania nevzniesli námietku zaujatosti proti
predsedníčke senátu odvolacieho súdu, ale táto skutočnosť, resp. neexistencia rozhodnutia
o námietke zaujatosti, nebráni dovolaciemu súdu, aby si otázku zaujatosti sudcu posúdil sám
(R 59/1997). V danom prípade žalobcovia nachádzali svoje pochybnosti o nezaujatosti
JUDr. D. K. v tom, že sa v odôvodnení rozhodnutia mala prikloniť k argumentácii žalovaného
a vysloviť právny názor, že žalovaný je vlastníkom bytového domu. Dovolací súd za tým
účelom preskúmal odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a s tvrdeniami žalobcov sa
nestotožnil, pretože odvolací súd nevyslovil v odôvodnení rozhodnutia právny názor na
otázku vlastníctva bytového domu, a ani neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania.
V súvislosti so žalobcami tvrdeným „používaním dikcie a argumentácie“ dovolací súd
dodáva, že žalobcovia pravdepodobne opomenuli, že obsahovou náležitosťou súdnych
rozhodnutí je uvedenie čoho a z akých dôvodov sa jedna strana sporu domáhala a ako aj
uvedenie, ako sa danej veci vyjadrila protistrana (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p.). Zhrnutie dôvodov, argumentácie uvádzanej jednotlivými procesnými stranami
obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, nie je teda vyjadrením právneho názoru súdu, ale
naplnenie povinnej obsahovej náležitosti súdneho rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného
dospel dovolací súd k záveru, že žalobcovia prostredníctvom nimi uvádzaných dôvodov
neopodstatnene namietajú pochybnosti o zaujatosti JUDr. D. K..
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté
žiadnou z vád konania uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobcovia 1/, 2/ neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania
vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.); dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. marca 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková