Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/41/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Obec B., zastúpený: T.,

proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Košiciach, so sídlom Popradská 78, 040 11 Košice,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -2 zo dňa 23. decembra 2009,

konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -49

zo dňa 1. júla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-49 zo dňa 1. júla 2010 z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného

č. 2009/000375 zo dňa 23.12.2009, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Obvodného lesného úradu v Michalovce č. 2009/00532/4-Fer zo dňa 7.10.2009 podľa § 250j

ods. 1 .

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca

uzavrel zmluvy o nájme práva poľovníctva v poľovnom revíri č. 30 B., ako samostatne

2

hospodáriacim roľníkom s 69% väčšinou vlastníkov pozemkov, ktoré tvoria poľovný

revír. Uviedol, že správne orgány vychádzali z relevantnej právnej úpravy, pričom

neuzavretie nájomných zmlúv so všetkými vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri

nebolo prekážkou schválenia týchto zmlúv. Podľa krajského súdu výkon práva

poľovníctva možno prenajať nielen poľovnému združeniu, ale aj fyzickej alebo

právnickej osobe a podľa jeho názoru ust. o poľovníctve

(ďalej len „zákon o poľovníctve“) dáva len možnosť občanom s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky vytvárať poľovnícke združenia, za účelom spoločného

výkonu práva poľovníctva. Krajský súd v konaní skúmal len námietky týkajúce sa

uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a L. Slovenskej republiky š.p. a na ostatné

námietky týkajúce sa toho či žalobca je poľovníkom, či má oprávnenie na držanie

a nosenie zbrane, či má zabezpečený kvalifikovaný výkon práva poľovníctva

prostredníctvom poľovného hospodára, či nevykonáva právo poľovníctva aj v iných

revíroch, či má platný poľovný lístok, resp. kedy ho získal, ktoré námietky neboli

obsahom odvolania sa žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, tak

žalovaný sa nemohol s týmito námietkami ako druhostupňový správny orgán riadne

vysporiadať a preto na ne súd v súlade s ust. neprihliadol. Na základe

toho dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s § 14 ods. 1 až 3 zákona

o poľovníctve a o poľovníctve. Zároveň žalobcovi

podľa nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,

že napadnutým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k schváleniu zmlúv

o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri č. 30 B. medzi spoločnosťou

L. Slovenskej republiky, š.p., Slovenský pozemkový fond a ďalšími vlastníkmi poľovných

pozemkov ako prenajímateľmi a subjektom označeným ako L. V. –SHR, L. ako nájomcom,

pričom podľa jeho názoru, nebol tento subjekt v čase uzavretia nájomných zmlúv subjektom

spôsobilým stať sa užívateľom poľovného revíru č. 30 B. podľa § 14 ods. 3 a v spojení s ust.

§ 4 zákona o poľovníctve. Ďalej žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru nie je možné

pri posudzovaní toho či došlo k ukráteniu vlastníka na svojich právach posudzovať len to, či

3

má napríklad nárok na nájomné, aj to koho si za zmluvného partnera vyberie. Podľa jeho

názoru jeho žaloba zo dňa 17. februára 2010 obsahovala všetky náležitosti vyplývajúce z ust.

a súd sa mal zaoberať podstatou veci, a to právnym posúdením toho, či L.

V. – SHR bol spôsobilý stať sa užívateľom poľovného revíru č. 30 B. Nakoľko

z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd s touto argumentáciou vysporiadal,

považuje žalobca v tejto časti rozsudok podľa za nedostatočne zdôvodnený

a nepresvedčivý, hoci tento dôvod považuje za primárny a najdôležitejší, majúci za následok

nezákonnosť individuálnych právnych aktov žalovaného. Podľa jeho názoru rozšírenie

predmetu činnosti o predmet činnosti „lov, odchyt zveri a odchov zveriny vrátane súvisiacich

služieb“ nemožno považovať za listinu oprávňujúcu L. V. –SHR vykonávať právo

poľovníctva podľa zákona o poľovníctve. Subjekt L. V. – SHR, IČO X. vykonáva svoju

činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník podľa o súkromnom

podnikaní občanov. Poľovný lístok má však vydaný až od roku 2008 na meno L. V. –

fyzická osoba, nepodnikateľ. Ďalej žalobca namietal absolútnu neplatnosť zmluvy medzi L.

SR, š.p. a L. V. –SHR, v roku 2007, kedy ešte nemal ani platný poľovný lístok ako fyzická

osoba, nepodnikateľ. Ďalej žalobca namietal porušenie ust. veta druhá,

kedy mal súd pribrať do konania aj účastníkov, ktorých práva alebo povinnosti by mohli byť

zrušením rozhodnutia dotknuté. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že L. V. –SHR bol spôsobilý nadobudnúť status

užívateľa poľovného revíru Poukázal na ust. a

ods. 2 . Podľa jeho názoru zmluva medzi L. V.– SHR a L. SR, š.p.

nadobudla účinnosť 27.8.2009, na hospodárenie so spoločnou vecou, ktorou sa rozumie aj

poľovný revír a pozemky v ňom začlenené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdil a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, postupom

podľa veta prvá a potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku

vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

4

www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci uznesenie, ktorým zrušil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č.k. -49 zo dňa 1.07.2010 podľa

v spojení s veta druhá .

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny

prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov

je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a

nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad

nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu

rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi

účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať

odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu

na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti

5

závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové

okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo

neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé,

ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Už vôbec nemožno konštatovať, že odôvodnenie

rozsudku je presvedčivé.

Odvolací súd sa nestotožňuje so stanoviskom krajského súdu, že nemohol preskúmať

dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu

rozhodnutiu. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku je odvolací správny orgán povinný

preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu a nie len z dôvodov

namietaných v odvolaní. Z uvedeného potom vyplýva, že súd na základe dôvodov žaloby

(uvedených najmä v bodoch na str. 3 a 4) sa mal a mohol zaoberať všetkými žalobcom

uvedenými dôvodmi žaloby bez ohľadu na to, v akom rozsahu a ako formuloval dôvody

v odvolacom správnom konaní.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je

preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom

v danom prípade krajský súd tento prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil. Nevysporiadal

sa s podstatnými námietkami žalobcu, že či L. V. - SHR, IČO: X. si mohol alebo nemohol

prenajať výkon práva poľovníctva od vlastníkov poľovných pozemkov, alebo či toto právo

(prenajať si výkon práva poľovníctva) svedčilo L. V. ako fyzickej osobe nepodnikateľovi.

Ďalej by mal krajský súd zvážiť možnosť, či je potrebné, aby pribral do konania ako

účastníkov tých, ktorí by sa prípadným zrušením rozhodnutia mohli cítiť dotknutí na svojich

právach a povinnostiach ( ) a taktiež sa riadne vysporiadať s námietkou

žalobcu, či zmluva o výkone práva poľovníctva uzavretá medzi L. SR, š.p. a L. V.– SHR,

mohla byť v čase jej podpisu aj uzavretá alebo ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže

v tom čase (jej podpisu) nemal ani platný poľovný lístok ani ako fyzická osoba, nepodnikateľ.

6

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny

názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje

každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku

právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo

výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne relevantné odôvodnenie, ako sa

vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu.

Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd

rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom

prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,

potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho

de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch

zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol bez toho,

aby sa v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými

námietkami žalobcu, ktoré v konaní uviedol.

Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne

odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je

garantovaná každému .

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom

v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci

opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224

ods. 3 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 15. marca 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková