Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
83a/362157.305b6f.pdf
PDF · 129.06 KB
No categories available
4Sžo/41/2010
Najvyšší súd 4Sžo/41/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Obec B., zastúpený: T.,
proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Košiciach, so sídlom Popradská 78, 040 11 Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/00375-2 zo dňa 23. decembra 2009,
konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-49
zo dňa 1. júla 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S/5373/2010-49 zo dňa 1. júla 2010 z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného
č. 2009/000375 zo dňa 23.12.2009, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Obvodného lesného úradu v Michalovce č. 2009/00532/4-Fer zo dňa 7.10.2009 podľa § 250j
ods. 1 OSP.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca
uzavrel zmluvy o nájme práva poľovníctva v poľovnom revíri č. 30 B., ako samostatne
hospodáriacim roľníkom s 69% väčšinou vlastníkov pozemkov, ktoré tvoria poľovný
revír. Uviedol, že správne orgány vychádzali z relevantnej právnej úpravy, pričom
neuzavretie nájomných zmlúv so všetkými vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri
nebolo prekážkou schválenia týchto zmlúv. Podľa krajského súdu výkon práva
poľovníctva možno prenajať nielen poľovnému združeniu, ale aj fyzickej alebo
právnickej osobe a podľa jeho názoru ust. § 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve
(ďalej len „zákon o poľovníctve“) dáva len možnosť občanom s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky vytvárať poľovnícke združenia, za účelom spoločného
výkonu práva poľovníctva. Krajský súd v konaní skúmal len námietky týkajúce sa
uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a L. Slovenskej republiky š.p. a na ostatné
námietky týkajúce sa toho či žalobca je poľovníkom, či má oprávnenie na držanie
a nosenie zbrane, či má zabezpečený kvalifikovaný výkon práva poľovníctva
prostredníctvom poľovného hospodára, či nevykonáva právo poľovníctva aj v iných
revíroch, či má platný poľovný lístok, resp. kedy ho získal, ktoré námietky neboli
obsahom odvolania sa žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, tak
žalovaný sa nemohol s týmito námietkami ako druhostupňový správny orgán riadne
vysporiadať a preto na ne súd v súlade s ust. § 249 ods. 2 OSP neprihliadol. Na základe
toho dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s § 14 ods. 1 až 3 zákona
o poľovníctve a § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Zároveň žalobcovi
podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,
že napadnutým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k schváleniu zmlúv
o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri č. 30 B. medzi spoločnosťou
L. Slovenskej republiky, š.p., Slovenský pozemkový fond a ďalšími vlastníkmi poľovných
pozemkov ako prenajímateľmi a subjektom označeným ako L. V. –SHR, L. ako nájomcom,
pričom podľa jeho názoru, nebol tento subjekt v čase uzavretia nájomných zmlúv subjektom
spôsobilým stať sa užívateľom poľovného revíru č. 30 B. podľa § 14 ods. 3 a v spojení s ust.
§ 4 zákona o poľovníctve. Ďalej žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru nie je možné
pri posudzovaní toho či došlo k ukráteniu vlastníka na svojich právach posudzovať len to, či
má napríklad nárok na nájomné, aj to koho si za zmluvného partnera vyberie. Podľa jeho
názoru jeho žaloba zo dňa 17. februára 2010 obsahovala všetky náležitosti vyplývajúce z ust.
§ 249 ods. 2 OSP a súd sa mal zaoberať podstatou veci, a to právnym posúdením toho, či L.
V. – SHR bol spôsobilý stať sa užívateľom poľovného revíru č. 30 B. Nakoľko
z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd s touto argumentáciou vysporiadal,
považuje žalobca v tejto časti rozsudok podľa § 157 ods. 2 OSP za nedostatočne zdôvodnený
a nepresvedčivý, hoci tento dôvod považuje za primárny a najdôležitejší, majúci za následok
nezákonnosť individuálnych právnych aktov žalovaného. Podľa jeho názoru rozšírenie
predmetu činnosti o predmet činnosti „lov, odchyt zveri a odchov zveriny vrátane súvisiacich
služieb“ nemožno považovať za listinu oprávňujúcu L. V. –SHR vykonávať právo
poľovníctva podľa zákona o poľovníctve. Subjekt L. V. – SHR, IČO X. vykonáva svoju
činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom
podnikaní občanov. Poľovný lístok má však vydaný až od roku 2008 na meno L. V. –
fyzická osoba, nepodnikateľ. Ďalej žalobca namietal absolútnu neplatnosť zmluvy medzi L.
SR, š.p. a L. V. –SHR, v roku 2007, kedy ešte nemal ani platný poľovný lístok ako fyzická
osoba, nepodnikateľ. Ďalej žalobca namietal porušenie ust. § 250 ods. 1 OSP veta druhá,
kedy mal súd pribrať do konania aj účastníkov, ktorých práva alebo povinnosti by mohli byť
zrušením rozhodnutia dotknuté. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.
Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že L. V. –SHR bol spôsobilý nadobudnúť status
užívateľa poľovného revíru Poukázal na ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru zmluva medzi L. V.– SHR a L. SR, š.p.
nadobudla účinnosť 27.8.2009, na hospodárenie so spoločnou vecou, ktorou sa rozumie aj
poľovný revír a pozemky v ňom začlenené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdil a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, postupom
podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci uznesenie, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-49 zo dňa 1.07.2010 podľa § 221 písm. f/ OSP
v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny
prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov
je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv
na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a
nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.
Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad
nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu
rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi
účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu
musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať
odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu
na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti
závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo
neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé,
ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Už vôbec nemožno konštatovať, že odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé.
Odvolací súd sa nestotožňuje so stanoviskom krajského súdu, že nemohol preskúmať
dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku je odvolací správny orgán povinný
preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu a nie len z dôvodov
namietaných v odvolaní. Z uvedeného potom vyplýva, že súd na základe dôvodov žaloby
(uvedených najmä v bodoch na str. 3 a 4) sa mal a mohol zaoberať všetkými žalobcom
uvedenými dôvodmi žaloby bez ohľadu na to, v akom rozsahu a ako formuloval dôvody
v odvolacom správnom konaní.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je
preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom
v danom prípade krajský súd tento prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil. Nevysporiadal
sa s podstatnými námietkami žalobcu, že či L. V. - SHR, IČO: X. si mohol alebo nemohol
prenajať výkon práva poľovníctva od vlastníkov poľovných pozemkov, alebo či toto právo
(prenajať si výkon práva poľovníctva) svedčilo L. V. ako fyzickej osobe nepodnikateľovi.
Ďalej by mal krajský súd zvážiť možnosť, či je potrebné, aby pribral do konania ako
účastníkov tých, ktorí by sa prípadným zrušením rozhodnutia mohli cítiť dotknutí na svojich
právach a povinnostiach (§ 250 ods. 1 OSP) a taktiež sa riadne vysporiadať s námietkou
žalobcu, či zmluva o výkone práva poľovníctva uzavretá medzi L. SR, š.p. a L. V.– SHR,
mohla byť v čase jej podpisu aj uzavretá alebo ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže
v tom čase (jej podpisu) nemal ani platný poľovný lístok ani ako fyzická osoba, nepodnikateľ.
Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny
názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje
každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku
právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo
výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne relevantné odôvodnenie, ako sa
vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu.
Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd
rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom
prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,
potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho
de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch
zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol bez toho,
aby sa v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými
námietkami žalobcu, ktoré v konaní uviedol.
Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je
garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom
v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci
opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224
ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa § 157 ods. 2 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 15. marca 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková