Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/10/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Č. U. H., a. s., zastúpeného

Mgr. T. Č., advokátom, proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12987/2008-1410 zo 17. marca

2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -45

z 12. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -45 z 12. januára 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu o preskúmanie postupu a zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 12987/2008-1410 zo 17. marca 2008, ktorým potvrdil rozhodnutie

Colného úradu Trnava č. 55356/2007-5872 z 28. novembra 2007 o vymeraní colného dlhu

žalobcovi v sume 137 421,- Sk. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného,

keď konanie žalobcu bolo posudzované podľa účinnosti Colný

zákon (ďalej len „“), nakoľko v tom čase došlo k naplneniu

povinnosti, ktorá zakladala vyrubenie colného dlhu. Krajský súd poukázal na to, že žalobca

v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Trnava spochybnil

len vykonané dôkazy, avšak nenamietal, na rozdiel od žaloby, preklúziu práva na vymáhanie

colného dlhu, nerešpektovanie právneho názoru prvostupňovým správnym orgánom,

ako aj nesprávnu aplikáciu právnych predpisov zo strany žalovaného. Z dôvodu, že súdne

preskúmavacie konanie nenahrádza odvolacie konanie pred správnym orgánom, krajský súd

sa nezaoberal novými námietkami žalobcu (uvedenými až v žalobe). Pokiaľ však išlo

o námietku preklúzie, krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ustanovenia

a sa netýkajú vzniku, resp. zániku colného dlhu

vzniknutého nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu. Vzhľadom na to, že zákon

č. neuvádza lehotu na vymeranie alebo oznámenie colného dlhu vzniknutého

iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia dlžníkom, colný dlh žalobcu nemohol byť

prekludovaný. Ohľadne vykonaných dôkazov v colnom konaní sa krajský súd priklonil

k názoru žalovaného, že výsluch vodiča dopravcu realizovaný českými colnými úradmi bol

dostatočný, pričom slovenské colné úrady nemali žiadne pochybnosti o postupe

a hodnovernosti dokladov, ktoré im boli zo strany českých colných úradov zaslané. Krajský

súd uviedol, že boli vykonané aj ďalšie dôkazy, ktoré preukazovali, že tovar nebol zo strany

žalobcu doložený colnému úradu určenia. Žalobca ako hlavný zodpovedný, ako držiteľ

colného režimu tranzit, nedodržal ustanovenia o tomto režime, a preto bolo jeho povinnosťou

zaplatiť colný dlh bez ohľadu na to, či ešte aj iná právnická alebo fyzická osoba

je zodpovedná za porušenie colných predpisov v colnom režime tranzit. O náhrade trov

konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi pre jeho neúspech v konaní

náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý

rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na to,

že krajský súd sa nevyrovnal s námietkou vznesenou v žalobe týkajúcou sa aplikácie

neúčinného procesnoprávneho predpisu. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

vyplýva, že bolo vydané podľa Colný zákon a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a colný dlh bol vymeraný podľa článku 217 ods. 1 nariadenia

rady EHS č. 2913/92 v platnom znení. Nakoľko konanie voči žalobcovi začalo 11. júla 2002

a právoplatne bolo skončené v marci 2008, tvrdil, že bolo potrebné procesne postupovať

podľa Colný zákon. Intertemporálne ustanovenie ()

nerozlišuje medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi účinkami,

a preto aj na procesný postup colných orgánov v konaniach začatých pred 1. májom 2004

sa majú použiť dovtedajšie právne predpisy.

Žalobca nepovažuje záver krajského súdu, že mal svoje námietky uvedené v žalobe

uplatniť už v odvolacom konaní, za správny a opodstatnený. Správne konanie je ovládané

zásadou materiálnej pravdy a oficiality, a preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť riadne

skutkový stav, pričom správny orgán nie je vôbec viazaný, ani obmedzený návrhmi

účastníkov. Zodpovednosť za zistený skutkový stav je výlučne na správnom orgáne,

nie na účastníkovi konania, s výnimkou takých skutkových okolností, ktoré správny orgán

nemohol v žiadnom prípade zistiť inak, než z podnetu účastníka konania. Záver, ktorý

vyslovil krajský súd v odôvodnení rozsudku, sa nemôže týkať kogentných ustanovení

o procesnom postupe správnych orgánov, o náležitostiach správnych rozhodnutí a o aplikácii

práva. Porušenie týchto ustanovení možno namietať v ktoromkoľvek štádiu konania a tiež

v správnej žalobe.

Žalobca ďalej v odvolaní namieta, že krajský súd v napadnutom rozsudku

nezodpovedal na zásadnú otázku položenú v žalobe, aké následky má pre správne rozhodnutie

prekročenie osobného oprávnenia zamestnanca správneho orgánu a prípadné porušenie

poriadkových právnych predpisov pri vydávaní správneho rozhodnutia. Konkrétne v oblasti

colnej správy je významné, aký vplyv má porušenie zákonných alebo služobných povinností

colníka na platnosť ním vydaných správnych rozhodnutí. Túto otázku žalobca položil

v súvislosti s podpísaným potvrdením o predložení veci colnému úradu určenia, ktorého

účinky neboli vyvrátené a tiež došlo k odoslaniu a doručeniu listu č. 5 tranzitného vyhlásenia

T1 colnému úradu odoslania, pričom k jeho spochybneniu zo strany colného úradu odoslania

došlo až po dvoch mesiacoch od jeho doručenia. Podľa judikatúry prvorepublikového

Najvyššieho správneho súdu mohli formálne nedostatky správneho rozhodnutia predstavovať

len dôvody vady rozhodnutia, nie však dôvody jeho nulity. Prejav vôle colného orgánu

na zadnej strane tranzitného vyhlásenia T1 o tom, že tovar bol predložený colnej kontrole

a táto bola vykonaná, je správnym rozhodnutím, na ktoré sa vzťahujú závery o prezumpcii

jeho správnosti, pokiaľ nebolo predpísaným spôsobom zrušené príslušným orgánom. Správne

orgány by mohli toto nezrušené rozhodnutie ignorovať len vtedy, ak by šlo o rozhodnutie

nulitné (zmätočné). Dôvodom zmätočnosti rozhodnutia však nemôže byť okolnosť,

že pri jeho vydávaní boli porušené formálne predpisy, ba dokonca že k jeho vydaniu došlo

v rozpore so zákonom. Preto okolnosť, že na rozhodnutí je odtlačená falošná osobná pečiatka,

ktorá nie je ani náležitosťou rozhodnutia v colnom konaní (§ 155 ods. 1 a 3 zákona

č. 238/2001), a že dodaný tovar nebol zapísaný do príslušnej evidencie (ktorý zápis nie je

vôbec náležitosťou colného rozhodnutia, len interným úkonom colného orgánu), nemôže mať

za následok nulitu, ale len vadu vydaného rozhodnutia, ktorá nezbavuje rozhodnutie jeho

kvality platného a účinného správneho rozhodnutia. Jediným dôvodom nulity by tak mohla

byť skutočnosť, že konajúca osoba podpísaná na zadnej strane tranzitného dokladu T1 nie je

colníkom. V takom prípade by totiž išlo o zdanlivé rozhodnutie, nevydané správnym

orgánom, ale len fyzickou osobou bez akéhokoľvek vzťahu k správnemu orgánu. Jednalo

by sa teda o nulitné rozhodnutie a bolo by možné naň neprihliadať. Zistenia, ktoré plynú

z nepriamych dôkazov, ukazujú na záver, že osoba, podpísaná na zadnej strane tranzitného

vyhlásenia T1 bola colníkom a že tento úmyselne – aby ho nebolo možné vypátrať – porušil

zákonné i interné normatívne akty (sfalšoval pečiatku s iným osobným číslom colníka,

odcudzil pečiatku uloženú v trezore, pripravil fiktívne číslo registra dodaného tovaru, odoslal

potvrdenie colnému úradu odoslania atď.).

Žalobca v odvolaní namietal právne posúdenie preklúzie colného dlhu krajským

súdom, ktorý sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnym názorom žalovaného,

že ustanovenie a sa netýkajú vzniku, resp. zániku

colného dlhu vzniknutého nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu. Takýto zmysel

z textu uvedených ustanovení ani zo systematických súvislostí vôbec vyvodiť nemožno. Práve

naopak, ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje nielen na situácie, keď clo bolo vymerané v nižšej

sume, ale aj na situácie, keď suma cla nebola vymeraná vôbec. Odlíšenie týchto dvoch

prípadov (keď sa má vybrať celá suma alebo keď sa má určitá suma dovybrať) potvrdzuje

použiteľnosť tohto ustanovenia aj na situácie, keď sa ešte clo nevybralo, hoci sa vybrať malo.

Ustanovenie odseku 5, nadväzujúce na odsek 4, jednoznačne ustanovuje preklúziu tohto práva

do troch rokov od prvej možnosti clo vymerať, teda od okamihu, kedy colný dlh vznikol.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že colný úrad bol povinný posudzovať

okolnosti vzniku colného dlhu podľa právnych predpisov účinných v čase, kedy colný dlh

vznikol, teda v okamihu kedy nastali skutočnosti majúce za následok vznik colného dlhu.

Takisto bol colný úrad povinný určiť právnu kvalifikáciu žalobcu ako dlžníka podľa právnych

predpisov, ktoré boli účinné v čase vzniku colného dlhu. Právne predpisy v čase začatia

konania sa aplikovali na procesnú stránku veci, čo v nie je v rozpore s ustanovením § 458

ods. 1 ani s akýmkoľvek iným ustanovením tohto právneho

predpisu.

Žalovaný poukázal na článok 2 písm. d) Prílohy I Dohovoru o spoločnom tranzitnom

režime (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého hlavný zodpovedný je osoba, ktorá vo svojom

mene alebo prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním príslušného

vyhlásenia prejavila vôľu uplatniť tranzitný režim. Podľa článku 11 Prílohy I Dohovoru

hlavný zodpovedný je povinný predložiť tovar a tranzitný doklad T1 colnému úradu určenia

v určenej lehote a v nezmenenom stave a dodržať podmienky na zabezpečenie totožnosti

určené colným úradom odoslania, taktiež je povinný dodržať ustanovenia spoločného

tranzitného režimu a zaplatiť clo a iné platby, ktoré vzniknú za určitých okolností z titulu

porušenia predpisov alebo protiprávneho konania v priebehu režimu spoločného tranzitu

alebo v súvislosti s tým. Spoločný tranzitný režim sa skončí predložením tovaru s tranzitným

dokladom T1 colnému úradu určenia (článok 23 Prílohy I Dohovoru). Skutočnosť, že tovar

sa v čase jeho odňatia spod colného dohľadu nachádzal v colnom režime tranzit, bola v tomto

konaní dostatočne preukázaná a z tejto vyplynulo, že tovar nebol dodaný colnému úradu

určenia ani inému colnému úradu v súlade s Dohovorom. Keďže colný dlh vzniká v danom

prípade priamo ex lege ( ), rozhodnutie Colného úradu

Trnava túto skutočnosť iba deklaruje a formou rozhodnutia túto skutočnosť žalobcovi

oznamuje. Ak určitá právna skutočnosť nastáva ex lege, možno jej vznik deklarovať iba podľa

právneho predpisu účinného v období, kedy nastala.

Ohľadne namietaného nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol,

že colné úrady v Českej republike vypočuli vodiča kamiónu dostatočným spôsobom, pričom

slovenské colné orgány nemali žiadne pochybnosti o správnom postupe českých colných

orgánov a hodnovernosti dokladov predložených zo strany Českej republiky.

Žalobca ako hlavný zodpovedný nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie

všetkých podmienok a splnenie všetkých povinností pri preprave tovaru v colnom režime

tranzit. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať dodanie tovaru colnému úradu určenia alebo

inému colnému úradu v zmysle článku 2 Prílohy I Dohovoru predložením potvrdenia. Podľa

žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Povinnosť hlavného zodpovedného zaplatiť

colný dlh bez ohľadu na jeho výšku je úmerná odmene, ktorú hlavný zodpovedný dostane

za zrealizovanie tranzitnej operácie. Skutočnosť, že hlavný zodpovedný konal v dobrej viere,

a že porušenie colných predpisov je výsledkom podvodu, ktorý hlavný zodpovedný

nespáchal, nemôže spôsobiť zánik jeho zodpovednosti a zánik vzniknutého colného dlhu.

K námietke preklúzie colného dlhu žalovaný uviedol, že ustanovenia § 220 ods. 4 a 5

sa netýkajú vzniku, resp. zániku colného dlhu vzniknutého

nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu. Tieto ustanovenia sú relevantné

pre dovymeranie colného dlhu, t.j. v prípadoch ak colné orgány po prepustení tovaru

do colného režimu voľný obeh zistia, že suma cla bola vymeraná nižšia ako mala byť podľa

právnych prepisov.

Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok

Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania podľa veta prvá , v napadnutom rozsahu a z uvedených

dôvodov podľa v spojení s veta prvá a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

pre procesné pochybenie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy

piatej časti (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý

rozsudok krajského súdu) je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je teda preskúmať, či kompetentné orgány

pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy.

Predmetom preskúmania v tomto konaní bola zákonnosť rozhodnutia Colného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. 12987/2008-1410 zo dňa 17. marca 2008, ktorým potvrdil

rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 55356/2007-5872 zo dňa 28. novembra 2007

o vymeraní colného dlhu v sume 137 421 Sk žalobcovi ako dlžníkovi podľa § 198 ods. 3

písm. d)

Krajský súd zhodne so zistením správnych orgánov a ich právnym záverom

konštatoval, že výsluch vodiča dopravcu realizovaný českými colnými úradmi bol dostatočný,

pričom slovenské colné úrady nemali žiadne pochybnosti o postupe a hodnovernosti

dokladov, ktoré im boli zo strany českých colných úradov zaslané. Okrem iného boli

vykonané aj ďalšie dôkazy, ktoré preukazovali, že tovar nebol zo strany žalobcu doložený

colnému úradu určenia. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca

ako hlavný zodpovedný, ako držiteľ colného režimu tranzit, nedodržal ustanovenia o tomto

režime, a preto bolo jeho povinnosťou zaplatiť colný dlh bez ohľadu na skutočnosť, či ešte

aj iná právnická alebo fyzická osoba je zodpovedná za porušenie colných predpisov v colnom

režime tranzit.

Naplnením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, zakotveného v čl. 46

SR, je okrem iného aj dodržanie procesnoprávneho rámca rozhodovania

zo strany konajúceho súdu. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí, no zároveň

sú pri rozhodovaní viazaní platnými a záväznými prameňmi práva. V prieskumnom súdnom

konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami . Procesným právom účastníka konania

odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý proces je právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom

zakotveným v ustanovení . Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi

na strane druhej. Rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené

stranami, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu musia vychádzať

z platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé.

Nerešpektovaním platných princípov na riadne odôvodnenie rozhodnutia súd odníma

účastníkovi možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči

ktorému má právo podať opravný prostriedok.

Z vyššie citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd

sa uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nepridržiaval, čím sa stalo jeho rozhodnutie

nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že správny orgán v konaní

postupoval podľa neúčinného procesného predpisu a tiež neuviedol, prečo nepovažoval

za potrebné objasniť otázku, či osoba, ktorá bola podpísaná na liste č. 5 tranzitného

vyhlásenia T1 a ktorá potvrdila predloženie tovaru colnému úradu určenia, bola colníkom

alebo nie, a aké následky má porušenie zákonných alebo služobných povinností colníka

na platnosť ním vydaných správnych rozhodnutí. Pokiaľ išlo o dostatočnosť vykonaných

dôkazov a ich hodnotenie, aj pokiaľ išlo o celkové ustálenie zodpovednosti žalobcu, krajský

súd len v stručnosti prebral záver žalovaného a z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými

úvahami sa pritom riadil a akým spôsobom aplikoval platné právne predpisy na daný

skutkový stav.

Najvyšší súd okrem vyššie uvedených zásad platných pre odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vzťahujúcich sa na vysporiadanie sa so žalobnými námietkami a ich primeranú

aplikáciu v prieskumnom súdnom konaní, poukazuje aj na povinnosť súdu skúmať zákonnosť

postupu a rozhodnutia správnych orgánov v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 250j

ods. 3 bez ohľadu na argumentáciu žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov

odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na

v spojení s veta druhá zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

ods. 2 ). V ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná, dôsledne sa vysporiada

s námietkami žalobcu, znova o žalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní,

súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( v spojení s veta

prvá ).

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. marca 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová