Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-72-2021.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. Z. V. XXX/X, proti osobe povinnej platiť výživné: JUDr. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 31. augusta 2021 č. k. 3Pc/4/2021-90, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zostáva n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal osobu povinnú platiť výživné (otca navrhovateľky) k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom 16.07.2021 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 16.07.2021 (od podania návrhu) do 31.08.2021 v celkovej sume 151,88 eur je osoba povinná platiť výživné zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného, pokiaľ navrhovateľka sa domáha zvýšenia výživného na sumu 250 eur, tento zamietol (výrok III.). V zmysle § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti osoby povinnej na výživné bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 24.10.2003 č. k. 3P/91/2003, ktorým (v tom čase) mal. F. A. bola zverená do výchovy opatery matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu v sume 1 500 Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom 28.06.2003. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom matka v roku 2003 bola matka navrhovateľky (v tom čase maloletej) bola v roku 2003 na materskej dovolenke a poberala od zamestnávateľa materský príspevok. Aktuálne je zamestnaná na finančnom riaditeľstve SR, pričom na základe pracovného pomeru dosiahla príjem za posledných 6 mesiacov, tak ako je špecifikovaný v bode 13. odôvodnenia. Matka v súčasnej dobe spolu s navrhovateľskou býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve, uhrádza mesačné výdavky súvisiace s bývaním, konštatované v bode 14. odôvodnenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je v školskom roku 2021/2022 študentkou štvrtého ročníka Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku, pričom matke vznikali výdavky na zabezpečovanie potrieb navrhovateľky najmä v oblasti školského vzdelávania (nákup notebooku, učebných pomôcok, poplatkov do rodičovského spoločenstva, príprava na certifikát z angličtiny VIVEUS Žilina, vykonanie skúšky IELTS British Council Bratislava, jazykový kurz francúzštiny
VIVEUS Žilina) ale aj súvislosti s voľnočasovými a športovými aktivitami (lyžiarske oblečenie a výstroj, fitnes) a nákup optických zdravotníckych pomôcok, dentálne starostlivosti a alergológa, tak ako je konštatované v bode 15. odôvodnenia. Osoba povinná platiť výživné je poberateľom starobného dôchodku vo výške 478,20 eur, je vlastníkom nehnuteľností - chaty súp. č. XXX nachádzajúcej sa v k. ú. Q. V., kde aj býva. Otec v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2003 dosahoval príjem v zamestnaní cca 13 000 Sk u svojho zamestnávateľa Bytový podnik n.p. Liptovský Mikuláš, pričom v súčasnej dobe mu vznikajú výdavky súvisiace s bývaním, t. j. platenie elektriky, palivového dreva, oprava motorovej píly, poplatok za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, poplatky na Skyling, pričom otec uviedol aj platenie dlhov na základe rozhodnutia súdov, ako je konštatované v bode 3. odôvodnenia. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Je nepochybné, že je za obdobie od roku 2003, kedy došlo naposledy k určeniu vyživovacej povinnosti na navrhovateľku ku dňu podania tohto návrhu (obdobie cca 18 rokov) výdavky na zabezpečenie potrieb navrhovateľky vzrástli významne, a to vzhľadom na skutočnosť, že je vekovo staršia (je vo veku dospelosti) v školskom roku 2021/2022 a nastupuje do 4. ročníka Gymnázia sv. Andrea v Ružomberku. V čase posledného rozhodovania súdu bola v dojčenskom veku, pričom osoba povinná platiť výživné (otec) bol s navrhovateľkou v kontakte naposledy vo veku 11 rokov a okrem platenia výživného vo výške 1 500 Sk (49 eur) sa žiadnym iným spôsobom na výchove a výžive navrhovateľky nepodieľal. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplýva, že otec platil zvýšené výživné 100 eur mesačne na základe vzájomnej dohody s matkou len po dobu 6 mesiacov, a to na základe podaného návrhu matky v roku 2008, po späťvzatí návrhu opätovne platil výživné v pôvodnej výške. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že najmä nástupom navrhovateľky do 4. ročníka gymnázia jej matke vznikli zvýšené výdavky na zakúpenie notebooku vo výške 1 019 eur, učebných pomôcok 50 až 60 eur mesačne, výdavky na jazykové vzdelávanie - príprava na certifikát z angličtiny VIVEUS Žilina 432,80 eur, vykonanie skúšky IELTS British Council Bratislava 211 eur a jazykový kurz francúzštiny VIVEUS 108,78 eur, okrem toho vznikli zvýšené výdavky na zakúpenie lyžiarskeho oblečenia a výstroja vo výške 381,85 eur, jednodňového skipasu 30 eur a jednorazové výdavky na zakúpenie optických pomôcok a dentálnej starostlivosti. V konaní boli zohľadnené výdavky otca súvisiace s bývaním, t. j. s platením elektriky, palivového dreva, opravy motorovej píly, prípravy palivového dreva, poplatkov za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, keď na druhej strane nezohľadnil splátky úverov vo výške 168,98 eur mesačne pre X. B., a.s. a QUATRO (V., T.) aj ani ďalšie dlhy (100 eur) od H. K. priznaný platobným rozkazom Okresného súdu v Banskej Bystrici. Otec v písomnom podaní sa vyjadril, že motorové vozidlo nevlastní a tieto tvrdenia považoval za dôvodné, podložené skutkovými zisteniami. Prihliadajúc na skutočnosť, že matka navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť plní za celé obdobie od narodenia doposiaľ, reagujúc na prirodzený nárast jej potrieb postupom času, vychádzajúc z aktuálnych výdavkov matky na navrhovateľku najmä s jej nástupom do 4. ročníka strednej školy a tým súvisiacich aj zvýšeným nákladom pre jej prípravu na ďalšie vzdelávanie, dospel k záveru, s prihliadnutím aj na možnosti a schopnosti osoby povinnej platiť výživné, dospel k záveru, že bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť na sumu 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie osoba povinná platiť výživné. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vylúčil z jeho oprávnených výdavkov preukázané pôžičky od X. B. a V. vo výške 148,98 eur + 20 eur + pôžička vo výške 168 eur a ďalšie nevyhnuté výdavky. Uviedol, že v roku 2003 chcel zakúpiť pre matku a v tom času maloletú navrhovateľku rodinný dom, aby spoločne bývali, tento stál 1 200 000 Sk. Vzhľadom na nezáujem matky s ním bývať, tento predal. Uviedol, že keď navrhovateľka mala 12-13 rokov chcel sa s ňou kontaktovať, to sa nepodarilo, keď mala 15 rokov, na jej mail mu odpísala, že nech jej pošle peniaze na dovolenku, vôbec sa o neho nezaujímala. Domnieva sa, že pokiaľ je navrhovateľka plnoletá, je schopná zarobiť si peniaze pre svoju potrebu. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a znížiť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku zo sumy 50 eur na sumu 30 eur mesačne.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu osoby povinnej platiť výživné uviedla, že táto od roku 2003 vlastnila 3 rodinné domy, prvý dom v G. druhý dom vo V. E. X. I. a tretí dom v E., okrem domu, v ktorom teraz býva. Taktiež vlastnil motorové vozidlá. Otec ju nikdy nenavštevoval, naposledy za ňou prišiel, keď mala 8 rokov, odvtedy sa videli na súde asi 10 min., keď bola predvolaná a mala vtedy 11 rokov. Po tomto súdnom pojednávaní určitú dobu 2 roky komunikovali mailom, ktorých bolo iba pár, vôbec neprejavil záujem stretnúť sa s ňou osobne. Za posledných 10 rokov jej neposlal žiadny darček, jedenkrát jej poslal na Vianoce 20 eur, keď mala asi 14 rokov. Pred 4 rokmi mu napísala, že sa chce s ním stretnúť a porozprávať osobne, odpísal jej, že mu to momentálne nevyhovuje. Raz mu napísala mail, aby jej
poslal peniaze na dovolenku, keď mala 12 rokov, bolo jej ľúto, že s mamou si dovolenku pri mori nemôžu dovoliť. Trvá na tom, aby jej platil výživné vo výške 250 eur mesačne.
4. Osoba povinná platiť výživné v replike uviedla, že rozsudok považuje voči nemu za nespravodlivý, nebojí sa skúmania jeho majetkových pomerov. Tvrdenia navrhovateľky o jej pricestovaní do X. považuje za klamstvá.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v napadnutých výrokoch ako odvolaním osoby povinnej platiť výživné ako správny potvrdil. 6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné (otca navrhovateľky) na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu (od 16.07.2021), je správny.
7. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine je v zmysle citovaného ustanovenia možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t. j. o podstatnú zmenu.
8. Závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bode 9. až 23. odôvodnenia rozsudku, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a zistenému skutkovému stavu, keďže bolo potrebné prihliadať najmä na okolnosti prejednávanej veci, sú správne. Správne súd prvej inštancie prihliadal najmä na okolnosti prejednávanej veci, keď bolo na základe výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že naposledy o vyživovacej povinnosti osoby platiť výživné (otca navrhovateľky) na navrhovateľku bolo rozhodované krátko po narodení navrhovateľky, keď na základe rozhodnutia súdu bol otec zaviazaný k povinnosti platiť v tom čase na maloletú F. výživné vo výške 1 500 Sk mesačne. Od tohto rozhodnutia do podania návrhu na základe rozhodnutia súdu k zvýšeniu výživného nedošlo, podľa výpovede navrhovateľky v roku 2008 bol podaný návrh na zvýšenie výživného (ktorý jej matka zobrala späť) okrem platenia zvýšeného výživného vo výške 100 eur po dobu 6 mesiacov, otec platil výživné stále v pôvodnej výške. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že matka navrhovateľky od jej narodenia až po súčasnosť zabezpečovala všetky potreby dieťaťa zo svojho príjmu, pričom správne súd prvej inštancie prihliadal na podmienky uvedené v § 62 ods. 4 zákona o rodine, t. j. osobnú starostlivosť matky navrhovateľky v zabezpečovaní všetkých jej potrieb, keď na druhej strane bolo preukázané, že osoba povinná platiť výživné (otec navrhovateľky) okrem platenia výživného na základe rozhodnutia súdu sa iným (peňažným) spôsobom alebo osobne nepodieľal na výchove a výžive navrhovateľky, s touto prakticky až na krátke obdobie nebol ani v kontakte. Súd správne pri konštatovaní svojich záverov vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, keď pri skúmaní možností a schopností a majetkových pomerov povinných osôb, (rodičov navrhovateľky) bolo potrebné vychádzať najmä z ich tvrdení a výpovede na pojednávaní z ich tvrdení, je zrejmé, že osoba povinná platiť výživné zaslala súdu iba písomné vyjadrenie k veci, osobne sa na pojednávaní nezúčastnila, na ktorom mohla prezentovať skutočnosti a predkladať dôkazy o tom, že by v zmysle podmienok § 61 ods. 2 nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné tak, ako rozhodol súd prvej inštancie. Preto jeho odvolacie námietky, že môže v konaní prezentovať svoje majetkové pomery na základe tvrdení navrhovateľky nepovažoval súd za relevantné, nakoľko tieto mohol preukazovať v konaní (na základe vykonaného dokazovania) pred súdom prvej inštancie.
9. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné na navrhovateľku na sumu 150 eur mesačne, pričom správne vychádzal z podmienok § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 zákona o rodine, prihliadajúc tak na podstatnú zmenu pomerov odôvodneným potrebách navrhovateľky ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti povinných osôb a s prihliadnutím na dlhotrvajúcu osobnú starostlivosť pri zabezpečení všetkých potrieb navrhovateľky, matkou navrhovateľky, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch odvolaním osoby povinnej platiť výživné ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolnosti prejednávanej veci nezistil (dôvody hodné osobitného zreteľa), pre ktoré by bolo dôvodné niektorému z účastníkov nárok na náhradu trov priznať.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)