Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/9/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a Ing. JUDr. M. Gavalca,

PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. M., narodeného X., bez platného cestovného dokladu,

evidenčné číslo: X., štátneho príslušníka Arménska, podľa vlastného udania v zahraničí

bytom naposledy J., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky u pani G. M.,

S., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou, AK so sídlom v B., proti odporcovi: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu ČAS: MU-179-23/PO-Ţ-2010 zo dňa 13.júla

2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -31 zo dňa 10.novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -31 zo dňa 10. novembra 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie odporcu

č. ČAS: MU- 179/23/PO-Ţ-2010 zo dňa 13. júla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS:

MU-179-23/PO-Ţ-2010 zo dňa 13.júla 2010, ktorým odporca podľa § 13 ods.1, § 13c ods.1

o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom

v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil

azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku k námietke, ţe rozhodnutie odporcu je

nepreskúmateľné pre nedostatočné zistenie stavu veci a pre nedostatok jeho odôvodnenia

uviedol, ţe odporca v konaní riadne vypočul navrhovateľa vykonaním vstupného pohovoru,

ako svedkyňu vypočul jeho matku, vyhľadal a do spisu zaloţil relevantné správy o Arménsku

pochádzajúce z rôznych zdrojov. Rozhodnutie tieţ náleţite odôvodnil zrozumiteľným

a logickým spôsobom keď objasnil, prečo dôvod ţiadosti navrhovateľa o azyl (t.j. násilie

zo strany otca navrhovateľa) neuznal ako dôvod pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.

V odôvodnení tieţ uviedol, prečo navrhovateľovi neudelil azyl podľa § 9 zákona o azyle

(humanitárny azyl).

K tejto časti odôvodnenia súd pokladal za povinnosť uviesť nasledovné: Navrhovateľ

sám výslovne nepoţiadal o azyl z humanitárnych dôvodov. Zváţenie udelenia tohto „druhu“

azylu predniesla iba zástupkyňa navrhovateľa počas vstupného pohovoru. Ak odporca

následne v odôvodnení rozhodnutia ako jeden zo záverov uviedol, ţe nezistil dôvody

k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov, moţno spoľahlivo konštatovať, ţe neudelenie

azylu podľa § 9 zákona o azyle náleţitým spôsobom odôvodnil. Odporca sa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia dostatočným a zrozumiteľným spôsobom zaoberal aj odôvodnením,

prečo v správaní sa otca navrhovateľa nevidel dôvod pre udelenie azylu podľa § 8 zákona

o azyle.

Námietku navrhovateľa týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd sa stotoţnil so záverom odporcu, ţe v prípade

navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z konvencie z roku 1951

o právnom postavení utečencov a zo zákona a azyle. Pokiaľ bol navrhovateľ v mladosti

objektom zlého zaobchádzania zo strany otca (alkoholika), takéto správanie sa otca

navrhovateľa nie je perzekúciou v zmysle zákona o azyle. V navrhovateľovom opísanom

správaní sa jeho otca k samotnému navrhovateľovi však absentuje skutočnosť, ţe takéto

správanie otca bolo podnietené rasou, náboţenstvom, či politickými názormi navrhovateľa.

V prípade navrhovateľa nie je moţné hovoriť ani o tom, ţe správanie otca k navrhovateľovi

bolo spôsobené príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, ţe tvorí

skupinu ľudí, ktorí boli či sú objektom domáceho násilia, v danom prípade nejde o sociálnu

skupinu v zmysle výkladu pojmu azylového zákona. Minimálne preto, lebo sa k nemu zle

správal iba jeho otec a nikto iný.

Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany súd poukázal zhodne s právnym

názorom odporcu na skutočnosť, ţe navrhovateľ po svojom prípadnom návrate do Arménska

nečelí ţiadnemu trestnému stíhaniu či výkonu trestu. V Arménsku niet medzinárodného či

vnútroštátneho konfliktu v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa ohrozená.

Ako to vyplýva zo správ, zaloţených v spise odporcu, arménski navrátilci sa pri svojich

návratoch nestretávajú so ţiadnym zlým zaobchádzaním.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho

posúdenia veci. Poukázal na to, ţe v Dotazníku ţiadateľa o udelenia azylu zo dňa

22. apríla 2010 pred odporcom uviedol, ţe na Slovensku študuje strednú školu a aktívne

športuje. Dosiahol aj výrazné športové úspechy v boxe a boxerská asociácia má o neho

záujem. Na Slovensku je v podstate od svojej mladosti, má tu celú rodinu, kamarátov, študuje

tu aj športuje, a preto by chcel zostať ţiť na Slovensku. Doloţil aj potvrdenie o jeho

boxerských a športových úspechoch a aj potvrdenie, ţe je členom reprezentácie Slovenska

v boxe. Chcel by ostať na Slovensku, aby tu mohol dokončiť školu a chcel by reprezentovať

Slovenskú republiku v boxe.

Právna zástupkyňa navrhovateľa počas spisovania dotazníka uviedla, ţe ţiadateľ spolu

so svojou mamou našli na území Slovenska útočisko pred otcom, ktorý bol násilnícky,

psychicky a fyzicky ich týral. Ţije tu od roku 2006. Je tu uţ integrovaný, ovláda bezchybne

slovenský jazyk, na Slovensku je spolu so svojou mamou a bratom. Nespáchal ţiaden trestný

čin, stále ešte navštevuje strednú školu a má významné športové úspechy v boxe. Nie je

záťaţou pre Slovenskú republiku, a preto poţiadala, aby okrem vyššie uvedených dôvodov

ţiadosti o udelenie azylu odporca vzal do úvahy aj tieto skutočnosti a s dôrazom na záujem

Slovenskej republiky o jeho účasť v reprezentačnom tíme zváţil udelenie azylu

z humanitárnych dôvodov.

Taktieţ poukázala na znenie preambule Kvalifikačnej smernice, z obsahu ktorej

vyplýva, ţe štáty udeľujú azyl z humanitných dôvodov na základe uváţenia napríklad aj

z rodinných dôvodov. Existuje v danom prípade viac dôvodov, prečo azyl z humanitných

dôvodov je moţné udeliť. Opakovane uviedla, ţe ţiadateľ sa na území Slovenskej republiky

nachádza nepretrţite od roku 2006, chodí tu na strednú školu, vie výborne po slovensky,

má tu svojich najbliţších príbuzných, s ktorými utiekol z domova a moţno si tým zachránil

ţivot, ţije bezúhonným ţivotom, je veku blízkemu maloletému, navyše je výborným

športovcom, ktorý má nadpriemerné výsledky v športe - v boxe, má o neho záujem slovenská

reprezentácia. Všetky tieto argumenty boli v konaní o udelenie azylu uvedené.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nenamieta samotné neudelenie azylu z humanitných

dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, ale namieta, ţe odôvodnenie rozhodnutia odporcu v časti

týkajúcej sa neudelenia azylu z humanitných dôvodov je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

23. januára 2007.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, ţe navrhovateľ sa v konaní dal zastúpiť

advokátkou na základe plnomocenstva, preto pokiaľ advokátka vzniesla ţiadosť o udelenia

azylu z humanitných dôvodov a tieto dôvody konkretizovala, mal sa nimi odporca zaoberať

a zaujať k nim stanovisko ako by ich uviedol navrhovateľ. Podotkla, ţe ţiadatelia o azyl

nepoznajú presné termíny a definície, ktoré pouţíva zákon o azyle, preto nie je opodstatnené

od nich očakávať, ţe svoje dôvody budú formulovať v súlade so znením zákona o azyle.

V súvislosti s preskúmavaním splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej

ochrany poukázal opätovne na judikatúru ESĽP (Dánsko, Francúzsko, Nórsko, Švédsko

a Holandsko v. Grécko z roku 1969), z ktorej vyplýva, ţe pod neľudským zaobchádzaním sa

rozumie spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia a poniţujúcim

zaobchádzaním sa rozumie zlé zaobchádzanie, ktoré má vzbudiť u obetí pocity strachu,

úzkosti a podradenosti, a ktoré je spôsobilé potupiť a poníţiť prípadne zlomiť ich fyzický

a morálny odpor, čo v plnej miere moţno aplikovať na navrhovateľa. Ţiadateľov strach

z prenasledovania zo strany otca je opodstatnený, nakoľko aj informácie o krajine pôvodu

upozorňujú na existenciu domáceho násilia v Arménsku a na to, ţe štát nie je schopný

poskytnúť ochranu svojim občanom, pričom toto konanie moţno povaţovať v kontexte

Dohovoru o právnom postavení utečencov ako aj zákona o azyle za prenasledovanie z dôvodu

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce

vrátiť do Arménska.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Tvrdenie právnej

zástupkyne navrhovateľa, ţe navrhovateľ počas vstupného pohovoru nepriamo poţiadal

o azyl z humanitárnych dôvodov, keď tvrdil, ţe na Slovensku ţije od roku 2006, študuje

na strednej škole, resp. má tu veľa kamarátov, povaţoval za nedôvodné.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ

v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak, pouţije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti s výnimkou

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe rozsudok krajského súdu bolo potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia v spojení s , s tým, ţe deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 16. marca 2011 ( a ).

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ČAS: MU-179-23/PO-Ţ-2010

zo dňa 13. júla 2010, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, 13c ods. 1 zákona o azyle

navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú

ochranu. Preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle sa medzinárodnou ochranou rozumie udelenie azylu

alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Azylom sa rozumie ochrana cudzinca

pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom

predpise (§ 2 písm. b) zákona), pričom pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závaţné

alebo opakované konanie spôsobujúce váţne porušovanie základných ľudských práv alebo

súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva

najmä v

1. pouţití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú

diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému

potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej sluţby v čase

konfliktu, ak by výkon vojenskej sluţby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené

v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom

(§ 2 písm. d) zákona).

V zmysle ustanovenia § 8 zákona Ministerstvo vnútra udelí azyl ţiadateľovi, ktorý má

v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto

štátu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Ak ţiadateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona, ministerstvo mu azyl

neudelí (§ 13 zákona).

Ministerstvo však môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní

nezistia dôvody podľa § 8 zákona (§ 9 zákona).

Podľa § 2 písm. c) zákona sa pod pojmom doplnková ochrana rozumie ochrana

pred váţnym bezprávím v krajine pôvodu, pričom váţnym bezprávím sa rozumie

1. uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu

svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného

konfliktu (§ 2 písm. f) zákona).

V zmysle ustanovenia § 13b písm. a) zákona Ministerstvo vnútra poskytne na účel

zlúčenia rodiny doplnkovú ochranu manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková

ochrana podľa § 13a zákona, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel

z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je

čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na území

Slovenskej republiky, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu

jedného roka, pričom doplnkovú ochranu je možné opätovne predĺžiť na ďalší rok,

ak dôvody na jej poskytovanie naďalej pretrvávajú.

Z uvedeného jasne vyplýva, ţe inštitút azylu sa poskytuje len z váţnych dôvodov,

ktoré nasvedčujú tomu, ţe nepriaznivá situácia ţiadateľa sa ani v budúcnosti nezmení,

a preto treba jeho situáciu riešiť komplexne a nastálo. V prípade poskytovania doplnkovej

ochrany ide o situácie, ktoré môţu mať len dočasný charakter a z toho dôvodu je stanovená

lehota 1 roku. Ministerstvo vnútra poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak existujú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany

nesplnením zákonných podmienok zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ zaloţil svoju ţiadosť

na dôvodoch nedostatočných pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Skutočnosť,

ţe v roku 2006 opustil krajinu pôvodu spoločne so svojou matkou údajne preto, ţe ich týral

otec tým, ţe keď prišiel domov opitý na nich kričal a bil ich, nie je dôvodom na udelenie

azylu, nakoľko sa nejedná o prenasledovanie zo strany oficiálnych orgánov krajiny ani

zo strany subjektu ovládajúceho štát alebo podstatnú časť jeho územia z dôvodu rasy,

národnosti alebo náboţenského dôvodu, z dôvodu zastávania určitých politických názorov

alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho

spisu odporcu, s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí ako aj s rozsudkom

krajského súdu, dospel k záveru, ţe v priebehu konania nebola preukázaná opodstatnenosť

obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine ako to

vyplýva zo zákona o azyle a zo Ţenevskej konvencie.

Ako správne uviedol krajský súd navrhovateľ bol objektom správania sa iba jediného

subjektu – navrhovateľovho otca. V prípade navrhovateľa nie je moţné hovoriť ani o tom,

ţe správanie sa otca k navrhovateľovi by bolo spôsobené príslušnosťou navrhovateľa k určitej

sociálnej skupine, pretoţe v zmysle § 19 ods. 4 písm. e/ zákona o azyle sociálnu skupinu

tvoria ľudia, ktorí sa s určitými vlastnosťami či črtami narodili, tieto sú nemenné, pričom

v dôsledku ich existencie takýchto ľudí chápe ich okolie, spoločnosť či štátne orgány odlišne

a v dôsledku toho sa k nim správa spôsobom, ktorý moţno charakterizovať ako perzekúciu.

Správne rozhodol odporca ako i krajský súd, keď posúdili ţiadosť navrhovateľa

o udelenie azylu ako nedôvodnú s poukazom na § 8 zákona o azyle.

Odvolací súd pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, ktorým odporca navrhovateľovi

neudelil doplnkovú ochranu udáva, ţe sa plne stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia odporcu ako i krajského súdu. Poukazuje na to, ţe v prípade navrhovateľa neboli

splnené zákonné podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany vyţadované ustanovením

§ 13c ods. 1 zákona o azyle. Jednoznačne navrhovateľovu obavu, ţe po návrate do Arménska

bude vystavený hrozbe násilia zo strany svojho otca, nemoţno subsumovať pod zákonnú

definíciu váţneho bezprávia, tak ako ju vymedzuje ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo rozhodnutie odporcu iba

uvedením, ţe „vzhľadom na to, ţe pre udelenie azylu na území SR z humanitných dôvodov

nie je právny nárok a v priebehu konania neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by

k takémuto záveru migračný úrad viedli, menovanému sa azyl z humanitných dôvodov podľa

§ 9 zákona o azyle neudeľuje“ , arbitrárnym rozhodnutím, ktoré je pre nedostatok dôvodov

nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, ţe v zmysle ustálenej judikatúry je zrejmé,

ţe vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona

o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu, avšak v tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn.

zo dňa 23. januára 2007, podľa ktorého pokiaľ v priebehu

administratívneho konania boli navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení

rozhodnutia by musel odporca zaujať k nim stanovisko a teda náleţite odôvodniť, prečo azyl

z humanitných dôvodov neudelil.

Je nepochybné, ţe navrhovateľ sám i prostredníctvom svojej splnomocnenej

zástupkyne v priebehu administratívneho konania jednoznačne poukazovali na dôvody,

pre ktoré ţiadajú udeliť azyl z humanitárnych dôvodov.

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku navrhovateľa podanom proti

rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

podľa V. časti tretej hlavy a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto

úlohou prvostupňového súdu ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu

argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie

na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou skutočného stavu veci uţ v administratívnom

konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové

posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne

rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec mu vracia na nové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom

konaní zameral na skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, resp. neodôvodňovali udeliť

navrhovateľovi azyl z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a svoje rozhodnutie

náleţite odôvodnil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 250k ods. 1

v spojení s a a v zmysle

úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretoţe trovy právneho zastúpenia

si neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. marca 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková