Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
61b/362030.64dfe8.pdf
PDF · 163.73 KB
No categories available
5Cdo/170/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 170/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa H. G., zastúpeného
advokátom JUDr. J. S., proti odporkyni O. N., zastúpenej advokátom JUDr. Š. O.,
za účasti vedľajšieho účastníka S., zastúpenej A., IČO: X., o zaplatenie 101.822,35 €
(3.067.500,- Sk) mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 9 C 32/2003, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2009, sp.zn.
4 Co 106/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa čo do výroku, ktorým
Krajský súd v Bratislave rozsudkom 9. decembra 2009, sp.zn. 4 Co 106/2009 zmenil
prvostupňový rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 6.296,57 €
a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu 6.131,23 €, ako aj vo výroku, ktorým
v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, o d m i e t a.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2009, sp.zn. 4 Co 106/2009 čo
do výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, ako aj v časti o náhrade trov konania
a povinnosti odporkyne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 784,23 € a trovy konania
štátu, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 13. februára 2009, č.k. 9 C 32/2003-349
(správne č.l. 359) zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi titulom mimoriadneho zvýšenia
náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia sumu 17.954,59 € a náhradu trov
konania 3.117,64 €, k rukám jeho právneho zástupcu, štátu nahradiť trovy konania 577,57 €
a súdny poplatok 1.061 €, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. V časti o zaplatenie
istiny 3.256,32 € konanie zastavil a vo zvyšnej časti ţalobný návrh zamietol. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe v osobe navrhovateľa ide o prípad hodný
osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl.
č. 32/1965 Zb."). Zistené skutkové okolnosti boli preto dôvodom, aby súd prvého stupňa
navrhovateľovi priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského
uplatnenia spôsobené mu úrazom dňa 10. decembra 2000 ako účastníkovi dopravnej nehody,
ktorú zavinila odporkyňa porušením dopravných predpisov ako vodička a prevádzkovateľka
vozidla podľa § 420 ods. 1, § 427 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. a) zák.
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe u navrhovateľa
došlo v dôsledku poškodenia zdravia týmto úrazom k vyradeniu zo ţivota, ktorý vedie zdravý
človek, jeho ţivot sa v produktívnom veku zásadne zmenil, stratil moţnosť pracovať
v profesii, ktorú si vybral a ako invalidný stratil aj moţnosť z dôvodu narušenia psychickej
rovnováhy vybudovať si nový partnerský vzťah. Bol vylúčený z účasti sa na dovtedy beţných
činnostiach a aktivitách, obmedzením hybnosti do určitej miery stratil sebestačnosť
a z aktívneho a spoločenského človeka sa stal introvert. Psychické útrapy, vyvolané neistotou
pri dlhotrvajúcom liečení, ktoré v podstate nebolo úspešné, boli sprevádzané komplikáciami
a bolesťami na hranici ľudskej únosnosti. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe
vzhľadom na závaţnosť následkov úrazu a intenzitu utrpených bolestí je namieste
odškodnenie za utrpené bolesti a za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad limit stanovený
v § 7 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Vzhľadom na utrpené bolesti a na bolestivosť
vyjadrenú znalcom najvyšším stupňom, a prekonané štyri operácie a na to, ţe bolestivosť
pretrváva a musí byť tlmená utišujúcimi liekmi, povaţoval za primerané zvýšenie náhrady
na štvornásobok základného bodového ohodnotenia 685 bodov a navrhovateľovi titulom
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť priznal 6.821,35 € (685 bodov x 60,-Sk x 5
(základné ohodnotenie plus jeho 4 násobok). Pre závaţnosť následkov úrazu na ďalší ţivot
navrhovateľa povaţoval za primerané mimoriadne zvýšiť odškodnenie aj za sťaţenie
spoločenského uplatnenia pri základnom bodovom ohodnotení na 1205 bodov v sume
2.399,92 €, podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. na dvojnásobok a podľa § 7 ods. 3 tejto
vyhlášky o ďalší štvornásobok, teda 14.399,52 € (1205 x 60,-Sk x 6). Súd prvého stupňa
konanie v časti o zaplatenie sumy 3. 256,32 € podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil z dôvodu, ţe
vedľajší účastník na strane odporkyne túto sumu navrhovateľovi v priebehu konania uhradil.
Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p.
a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na uplatňovanie jeho práv,
za právne zastupovanie vo výške 2.984,86 € a za zloţený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania 132,78 € (4.000,-Sk), spolu 3.117,64 €. O povinnosti odporkyne nahradiť súdu
trovy konania vynaloţené štátom 577,57 € (17.400,- Sk) rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 1.061,- €, rozhodol podľa § 4 ods. 2
písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.
Na odvolanie navrhovateľa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu
a na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti vyhovujúcej časti
prevyšujúcej 6.296,57 €, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. decembra 2009, sp.zn.
4 Co 106/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej
sumu 6.296,57 € zmenil tak, ţe odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi okrem
tejto prisúdenej sumy ešte sumu 6.131,23 € a vo zvyšku návrh zamietol. V ostatnej
zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania a náhrady trov konania štátu,
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa uloţenia povinnosti odporkyni
zaplatiť súdny poplatok ho zmenil tak, ţe jej uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého
stupňa súdny poplatok v sume 784,21 €, do troch dní. Odporkyni uloţil aj povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 777,40 € k rukám jeho právneho
zástupcu, do troch dní. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, ţe u navrhovateľa v dôsledku
dopravnej nehody došlo k trvalým a výrazným zmenám zdravotného stavu vo veku 39 rokov
s následkami vyplývajúcimi z poúrazového obmedzenia pohybu podľa odvolacieho súdu
vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania a zhodne so súdom prvého stupňa mal za to,
ţe u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Rozdrobená zlomenina krčka pravej
členkovej kosti a vykĺbenie tela členkovej kosti, a najzávaţnejšia z moţných komplikácií
zlomením členkovej kosti, ktorou je tzv. avaskulárna nekróza vzdialených úlomkov
zlomeniny s trvalými následkami, spočívajúcimi v nemoţnosti našľapovať na pravú dolnú
končatinu a vo viklavosti členkového kĺbu pravej dolnej končatiny s trvalo nepriaznivou
prognózou spôsobila, ţe navrhovateľ trpí trvalými bolesťami a je nútený uţívať lieky
na utíšenie bolesti a protizápalové lieky. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého
stupňa, ţe v danom prípade vzhľadom na dĺţku liečenia, ktorá nebola úspešná, prekonané
operácie a najmä na to, ţe navrhovateľ má aj naďalej bolesti a nie je moţné očakávať
zlepšenie jeho zdravia, je odkázaný na uţívanie utišujúcich a protizápalových liekov,
znamená, ţe ide o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom môţe súd odškodnenie
za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Z uvedených dôvodov
dospel odvolací súd k záveru, ţe toto zvýšenie súdom prvého stupňa na 4-násobok je
primerané, čo pri ohodnotení bolesti na 763,75 bodov predstavuje sumu 183.300,- Sk
(6.084,45 €), t.j. 763,75 x 60 Sk x 4. Na základe súdom prvého stupňa zisteného skutkového
stavu a ním vykonaného dokazovania, povaţoval odvolací súd za primerané aj zvýšenie
základného počtu bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia navrhovateľa na 4-násobok
i vzhľadom na vek, v ktorom úraz utrpel a ktorý zanechal trvalé následky na jeho zdraví a to
ako na fyzickom, tak i duševnom, pri ktorom bolo zohľadnené zachovanie moţnosti riešenia
ešte výnimočnejších prípadov v budúcnosti. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaţenie
spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 289.200,- Sk (9.599,68 €), t.j. 1205 bodov
x 60,- Sk x 4. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa pochybil pri výpočte
náhrady, keď pri zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia
nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o priznaní náhrady škody zmenil tak
(§ 220 O.s.p.), ţe odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi okrem priznanej sumy
6.296,57 € ďalších 6.131,23 € a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi tak patrí náhrada
škody spolu vo výške 15.684,13 € (náhrada za bolesť 6.084,45 € a náhrada za sťaţenie
spoločenského uplatnenia vo výške 9.599,68 €), nakoľko však vedľajší účastník na strane
odporkyne z tejto sumy v priebehu konania uhradil navrhovateľovi 98.100,- Sk (3.256,32 €
a v tejto časti bolo konanie zastavené), uloţil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu škody vo výške 12.427,81 €, ktorá zostala ku dňu rozhodovania z vypočítanej
náhrady škody 15.684,13 € neuhradená (15.684,13 € - uhradených 3.256,32 €). Keďţe v sume
6.296,57 € rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd
po preskúmaní zvyšnej vyhovujúcej časti rozhodol, ţe odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi ešte sumu 6.131,23 € a vo zvyšnej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a návrh zamietol, pretoţe v tejto časti nebol dôvodný. Uvádzané závery
k zvýšeniu náhrady podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. odvolací súd rovnako
uplatnil aj pri posudzovaní odvolania navrhovateľa, ktorý sa týmto domáhal priznania
uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu. Potom, čo sa odvolací súd stotoţnil so záverom
súdu prvého stupňa, ţe zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia
nad sumu stanovenú bodovým ohodnotením v znaleckých posudkoch zaobstaraných v konaní
na 4-násobok, je primerané a zodpovedá zisteným okolnostiam, odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a potvrdil zamietnutie ním napadnutej zvyšnej časti ţalobného návrhu súdom
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vzhľadom na čiastočnú zmenu
rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku v časti,
ktorou prvostupňový súd uloţil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh
na začatie konania vo výške 1.061 €. Odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. v znení neskorších predpisov a poloţky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov
vychádzajúc zo sumy, v ktorej bol návrh dôvodný (zo sumy 15.684,13 €) a zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, ţe odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh
na začatie konania vo výške 784,21 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe navrhovateľovi priznal právo
na náhradu za tri úkony právnej sluţby (odvolanie, písomné vyjadrenie k odvolaniu
vedľajšieho účastníka a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 9. decembra 2009) po 210,81 €,
zo sumy priznanej v odvolacom konaní 6.131,23 €, spolu s tromi reţijnými paušálmi
po 6,95 € a DPH vo výške 19%, teda spolu 777,40 €. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie navrhovateľ, ktoré
odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci
(dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému
súdu na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v ustálení násobku
primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, resp.
vo výklade hmotnoprávnych ustanovení, z ktorého súdy oboch stupňov pri svojom
rozhodovaní vychádzali. Súdy niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili skutočnosti
podmieňujúce rozhodovanie o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, ţe súdy pri svojom rozhodovaní nezohľadnili jeho
psychické traumy súvisiace so zranením, liečením a súčasným zdravotným stavom,
podmieňujúcim jeho indispozície v beţnom ţivote, ako ani skutočnosť v priebehu konania
nesporne preukázanú, ţe sa počas nehodového deja „obetoval“, aby zachránil ţivot a zdravie
odporkyni. Navrhovateľ mal za to, ţe odporkyňa by mala recipročne znášať jeho ujmu tak, ţe
bude jeho indispozíciu kompenzovať finančne v takej miere, aby mohol viesť dôstojný ţivot,
z ktorého bol nesporne vyradený. Navrhovateľ sa stotoţnil s výpočtom náhrady za bolesť
a sťaţenie spoločenského uplatnenia vykonaným súdom prvého stupňa (4-násobok),
a odvolací súd tým, ţe výšku náhrady krátil o plnenie vyplatené navrhovateľovi v základnom
odškodnení, mu síce priznal štvornásobok základného bodového ohodnotenia, ale rozhodol
o plnení na úrovni trojnásobku.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla, ţe ho navrhuje
zamietnuť z dôvodu, ţe oba súdy v podstate návrhu navrhovateľa vyhoveli, pričom právo
rozhodnúť o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia
podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., je výlučne v kompetencii súdu. Uviedla, ţe
v dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať hodnotenie dôkazov vykonaného súdom
prvého stupňa, ako ani odvolacím súdom, ako to v dovolaní uviedol navrhovateľ,
domnievajúci sa, ţe oba súdy niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili skutočnosti
podmieňujúce rozhodovanie o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa navrhol
rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, ţe dovolanie
navrhovateľa je nedôvodné, nakoľko zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu boli nároky
navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia plne
vysporiadané. Odvolací súd správne od ním ustálenej výšky náhrady škody odpočítal uţ raz
poskytnuté plnenie vedľajším účastníkom, ktoré nedopatrením súd prvého stupňa pri určení
celkovej výšky plnenia neodrátal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je z časti dôvodné.
I keď rozsudok odvolacieho súdu, ktorý navrhovateľ napadol dovolaním, obsahuje
viacero výrokov, dovolateľ nekonkretizoval, ktorý z nich napadol – rozsudok odvolacieho
súdu napadol ako celok a ako celok ho ţiadal aj zrušiť. Dovolací súd preto vychádzal z toho,
ţe rozsudok odvolacieho súdu je napadnutý vo všetkých jeho výrokoch; a preto otázku
prípustnosti dovolania, smerujúceho proti jednotlivým výrokom, musel riešiť samostatne.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V prejednávanej veci odvolací súd vo veci samej rozhodol rozsudkom. V zmysle
ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto
procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Napokon
dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací
súd, i keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, ţe mení rozsudok súdu prvého stupňa,
v skutočnosti ho v časti týkajúcej sa odškodnenia v sume 6.131,23 € potvrdil a zmenil ho iba
v časti týkajúcej sa náhrady v rozsahu nad sumu 12.427,80 € (6.131,23 € + 6.296,57 €) tak, ţe
návrh zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa totiţ v časti sumy 6.296,57 € odvolaním
napadnutý nebol (navrhovateľ podal odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého
stupňa a vedľajší účastník na strane odporkyne do vyhovujúcej časti prevyšujúcej sumu
6.296,57 €), v tejto časti nadobudol právoplatnosť a preto odvolaciemu prieskumu táto časť
priznanej istiny uţ nepodliehala.
Ak teda navrhovateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu v celosti, t.j. aj
v časti sumy, ktorá odvolaciemu prieskumu podliehať nemohla, nakoľko v tejto časti
prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť (suma 6.296,57 €), dovolanie v tejto časti
nie je subjektívne prípustné, a preto bolo dovolacím súdom v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuté.
Dovolanie navrhovateľa smeruje aj proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou
bola odporkyni uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.131,23 €, teda proti takej
časti rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v skutočnosti potvrdené.
Dovolanie navrhovateľa v tejto časti nie je subjektívne prípustné, keďţe právo na podanie
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá totiţ ten účastník, ktorý týmto
rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach (R 40/1993). Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania sa dovolací súd uţ nezaoberal vecnou správnosťou tejto napadnutej časti
rozsudku odvolacieho súdu.
Prípustnosť dovolania navrhovateľa v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací
súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe vo zvyšku návrh zamietol, vyplýva
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe z hľadiska prípustnosti
dovolania moţno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len
také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní
s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej
(R 12/1994).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná
a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221
ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia
v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade
so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd
ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého
stupňa v napadnutej časti (§ 220 O.s.p), dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 9. decembra 2009,
na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiţ vyplýva, ţe krajský súd na tomto pojednávaní
ţiadne dokazovanie, ktoré by mohlo byť podkladom pre zmenu prvostupňového rozsudku,
nevykonal. Za čiastočné zopakovanie dokazovania nie je moţné povaţovať ani stručný
prednes navrhovateľa a jeho poukaz na lekársku správu úrazového chirurga MUDr. P. Š. a
správu z chirurgického vyšetrenia, ktorými však odvolací súd nevykonal dôkaz v zmysle §
129 O.s.p. Bez toho, aby odvolací súd v odvolacom konaní zopakoval alebo doplnil
dokazovanie k skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal
na odvolacom pojednávaní len priestor na prednesy ich právnych zástupcov, ktorí sa však
k priebehu skutočnosti, rozhodujúcich pre záver o zmene prvostupňového rozsudku ani
nevyjadrili, keď, ako z obsahu zápisnice vyplýva, iba stručne zhrnuli svoje odvolacie návrhy.
I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe vec prejednal podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. (je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie) po čiastočnom zopakovaní dokazovania výsluchom
„navrhovateľa...“, uvedená skutočnosť, t.j. ţe by išlo o výsluch účastníka konania ako dôkaz
v zmysle § 131 O.s.p. zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 9. decembra
2009, nevyplýva. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe
je potrebné rozlišovať medzi dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle § 131 O.s.p.
a prednesom účastníka konania v prejednávanej veci.
V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním
dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu, vyplývajúce zo spisu, nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu
konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Dovolací súd však povaţuje k otázke primeranosti náhrady za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia za potrebné uviesť, ţe náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie
spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď
sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb., ktorú treba na daný prípad aplikovať, upravené spoločne. Táto
vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť
podmienky pre odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia. Aj zvýšenie odškodnenia
u oboch nárokov treba posudzovať osobitne (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 117/2000). Súdy oboch niţších stupňov dospeli v konaní k zhodnému
názoru, ţe v prejednávanej veci sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak náhrady
za bolesť, ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia (obsah spisu svedčí o tom, ţe
ich zhodný názor o splnení podmienok pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je
správny).
Tak, ako odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví
a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1, veta druhá, vyhlášky č. 32/1965 Zb.), musí byť aj odškodnenie
za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote
a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška
č. 32/1965 Zb. tým, ţe rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné
odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská,
na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu
súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného
zreteľa. V prejednávanej veci súdy odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia
odškodnenia.
Ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť
alebo za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu
inú (niţšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod
potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne
skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých
dôvodov dospel k názoru, ţe „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale
náhrada iná (niţšia alebo vyššia). Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.)
v dôsledku zmeny náhľadu na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím
nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere
obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť
za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo
neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní
so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového
ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského
uplatnenia. Za zmätočné je nutné povaţovať odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä
v časti, v ktorej odvolací súd uvádza, z akého základného bodového ohodnotenia pri výpočte
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť vychádzal. Zo spisu totiţ vyplýva, ţe odvolací súd
pri odškodňovaní navrhovateľom vytrpenej bolesti s poukazom na rovnaké zistenia povaţoval
4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti súdom prvého stupňa
za primerané (primerane vysoké), povaţujúc za správne, ţe súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z bodového ohodnotenia vykonaného znaleckým posudkom vypracovaným
súdnym znalcom MUDr. M. V., ktorý bolesť navrhovateľa ustálil na 763,75 bodov.
Z rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, ţe tento pri mimoriadnom zvýšení náhrady za
bolesť navrhovateľa vychádzal z bodového ohodnotenia 685 bodov (čo napokon konštatuje
odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 2), keď navrhovateľovi titulom
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť priznal sumu 6.821,35 €, ktorá predstavuje 4-
násobné mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia. V rozpore s uvedeným
však odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, ţe súd prvého
stupňa pri výpočte náhrady pochybil, keď pri zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia. Odvolací súd
pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia navrhovateľa vychádzal z tých istých
skutkových okolností, na ktoré vzal zreteľ uţ súd prvého stupňa, avšak na rozdiel
od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe navrhovateľov nárok uplatnený titulom sťaţenia
spoločenského uplatnenia je primerané mimoriadne zvýšiť na 4-násobok pri základnom
bodovom ohodnotení tejto zloţky 1205 bodmi a pri hodnote 60,- Sk za jeden bod, t.j. suma
9.599,68 € (1205 bodov x 60,- Sk x 4). Pokiaľ odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa
povaţoval 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského
uplatnenia za primerané vysoké a naopak, za neprimerané pravdepodobne povaţoval zvýšenie
základného počtu bodov zisteného lekárom na dvojnásobok, ako to bolo v prejednávanej veci,
mal v odôvodnení náleţite vysvetliť konkrétne dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru
o potrebe zmeniť náhľad na „primeranosť“ náhrady. Odvolací súd však len konštatoval, ţe
za primerané povaţoval 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia.
Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd zníţil
násobok základného bodového ohodnotenia priznaného navrhovateľovi súdom prvého stupňa
pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia, nemal Najvyšší súd Slovenskej
republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia
odvolacím súdom v napadnutej časti (a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok spočíva
na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci).
Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo
v tejto časti postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ (§ 242
ods. 1 O.s.p.), i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania.
Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku,
ktorým odvolací súd v ostatnej zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania
náhrady a náhrady trov štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Z uvedeného vyplýva, ţe dovolaním navrhovateľa nie je napadnutá zmeňujúca časť
výroku rozsudku odvolacieho súdu, ale taká jeho potvrdzujúca časť, vo výroku ktorej
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nej je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie
navrhovateľa nie je v ostanej zamietajúcej časti, ktorou bol prvostupňový rozsudok odvolacím
súdom potvrdený, podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie navrhovateľa by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, v ktorom bol
napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie totiţ ustanovuje, ţe dovolanie je prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté
rozhodnutie vydané, je postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení.
Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal
tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania navrhovateľa v tejto (potvrdzujúcej) časti
nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktoré boli
napadnuté procesne prípustnou časťou dovolania, zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. (spolu
s nimi zrušil aj súvisiace výroky o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok a trovy
konania štátu, ako aj výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania navzájom) a vec
v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová