Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/170/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa H. G., zastúpeného

advokátom JUDr. J. S., proti odporkyni O. N., zastúpenej advokátom JUDr. Š. O.,

za účasti vedľajšieho účastníka S., zastúpenej A., IČO: X., o zaplatenie 101.822,35 €

(3.067.500,- Sk) mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2009, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa čo do výroku, ktorým

Krajský súd v Bratislave rozsudkom 9. decembra 2009, sp.zn. zmenil

prvostupňový rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 6.296,57 €

a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu 6.131,23 €, ako aj vo výroku, ktorým

v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, o d m i e t a.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2009, sp.zn. čo

do výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, ako aj v časti o náhrade trov konania

a povinnosti odporkyne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 784,23 € a trovy konania

štátu, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 13. februára 2009, č.k. -349

(správne č.l. 359) zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi titulom mimoriadneho zvýšenia

náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia sumu 17.954,59 € a náhradu trov

konania 3.117,64 €, k rukám jeho právneho zástupcu, štátu nahradiť trovy konania 577,57 €

a súdny poplatok 1.061 €, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. V časti o zaplatenie

istiny 3.256,32 € konanie zastavil a vo zvyšnej časti ţalobný návrh zamietol. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe v osobe navrhovateľa ide o prípad hodný

osobitného zreteľa podľa , a vyhl. č. o odškodňovaní bolesti

a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl.

č. "). Zistené skutkové okolnosti boli preto dôvodom, aby súd prvého stupňa

navrhovateľovi priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského

uplatnenia spôsobené mu úrazom dňa 10. decembra 2000 ako účastníkovi dopravnej nehody,

ktorú zavinila odporkyňa porušením dopravných predpisov ako vodička a prevádzkovateľka

vozidla podľa , a zák.

č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe u navrhovateľa

došlo v dôsledku poškodenia zdravia týmto úrazom k vyradeniu zo ţivota, ktorý vedie zdravý

človek, jeho ţivot sa v produktívnom veku zásadne zmenil, stratil moţnosť pracovať

v profesii, ktorú si vybral a ako invalidný stratil aj moţnosť z dôvodu narušenia psychickej

rovnováhy vybudovať si nový partnerský vzťah. Bol vylúčený z účasti sa na dovtedy beţných

činnostiach a aktivitách, obmedzením hybnosti do určitej miery stratil sebestačnosť

a z aktívneho a spoločenského človeka sa stal introvert. Psychické útrapy, vyvolané neistotou

pri dlhotrvajúcom liečení, ktoré v podstate nebolo úspešné, boli sprevádzané komplikáciami

a bolesťami na hranici ľudskej únosnosti. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe

vzhľadom na závaţnosť následkov úrazu a intenzitu utrpených bolestí je namieste

odškodnenie za utrpené bolesti a za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad limit stanovený

v a a vyhl. č. Vzhľadom na utrpené bolesti a na bolestivosť

vyjadrenú znalcom najvyšším stupňom, a prekonané štyri operácie a na to, ţe bolestivosť

pretrváva a musí byť tlmená utišujúcimi liekmi, povaţoval za primerané zvýšenie náhrady

na štvornásobok základného bodového ohodnotenia 685 bodov a navrhovateľovi titulom

mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť priznal 6.821,35 € (685 bodov x 60,-Sk x 5

(základné ohodnotenie plus jeho 4 násobok). Pre závaţnosť následkov úrazu na ďalší ţivot

navrhovateľa povaţoval za primerané mimoriadne zvýšiť odškodnenie aj za sťaţenie

spoločenského uplatnenia pri základnom bodovom ohodnotení na 1205 bodov v sume

2.399,92 €, podľa vyhl. č. na dvojnásobok a podľa tejto

vyhlášky o ďalší štvornásobok, teda 14.399,52 € (1205 x 60,-Sk x 6). Súd prvého stupňa

konanie v časti o zaplatenie sumy 3. 256,32 € podľa zastavil z dôvodu, ţe

vedľajší účastník na strane odporkyne túto sumu navrhovateľovi v priebehu konania uhradil.

Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na uplatňovanie jeho práv,

za právne zastupovanie vo výške 2.984,86 € a za zloţený preddavok na trovy znaleckého

dokazovania 132,78 € (4.000,-Sk), spolu 3.117,64 €. O povinnosti odporkyne nahradiť súdu

trovy konania vynaloţené štátom 577,57 € (17.400,- Sk) rozhodol podľa

a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 1.061,- €, rozhodol podľa § 4 ods. 2

písm. ch) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov.

Na odvolanie navrhovateľa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu

a na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti vyhovujúcej časti

prevyšujúcej 6.296,57 €, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. decembra 2009, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej

sumu 6.296,57 € zmenil tak, ţe odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi okrem

tejto prisúdenej sumy ešte sumu 6.131,23 € a vo zvyšku návrh zamietol. V ostatnej

zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania a náhrady trov konania štátu,

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa uloţenia povinnosti odporkyni

zaplatiť súdny poplatok ho zmenil tak, ţe jej uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého

stupňa súdny poplatok v sume 784,21 €, do troch dní. Odporkyni uloţil aj povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 777,40 € k rukám jeho právneho

zástupcu, do troch dní. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, ţe u navrhovateľa v dôsledku

dopravnej nehody došlo k trvalým a výrazným zmenám zdravotného stavu vo veku 39 rokov

s následkami vyplývajúcimi z poúrazového obmedzenia pohybu podľa odvolacieho súdu

vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania a zhodne so súdom prvého stupňa mal za to,

ţe u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Rozdrobená zlomenina krčka pravej

členkovej kosti a vykĺbenie tela členkovej kosti, a najzávaţnejšia z moţných komplikácií

zlomením členkovej kosti, ktorou je tzv. avaskulárna nekróza vzdialených úlomkov

zlomeniny s trvalými následkami, spočívajúcimi v nemoţnosti našľapovať na pravú dolnú

končatinu a vo viklavosti členkového kĺbu pravej dolnej končatiny s trvalo nepriaznivou

prognózou spôsobila, ţe navrhovateľ trpí trvalými bolesťami a je nútený uţívať lieky

na utíšenie bolesti a protizápalové lieky. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého

stupňa, ţe v danom prípade vzhľadom na dĺţku liečenia, ktorá nebola úspešná, prekonané

operácie a najmä na to, ţe navrhovateľ má aj naďalej bolesti a nie je moţné očakávať

zlepšenie jeho zdravia, je odkázaný na uţívanie utišujúcich a protizápalových liekov,

znamená, ţe ide o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom môţe súd odškodnenie

za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Z uvedených dôvodov

dospel odvolací súd k záveru, ţe toto zvýšenie súdom prvého stupňa na 4-násobok je

primerané, čo pri ohodnotení bolesti na 763,75 bodov predstavuje sumu 183.300,- Sk

(6.084,45 €), t.j. 763,75 x 60 Sk x 4. Na základe súdom prvého stupňa zisteného skutkového

stavu a ním vykonaného dokazovania, povaţoval odvolací súd za primerané aj zvýšenie

základného počtu bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia navrhovateľa na 4-násobok

i vzhľadom na vek, v ktorom úraz utrpel a ktorý zanechal trvalé následky na jeho zdraví a to

ako na fyzickom, tak i duševnom, pri ktorom bolo zohľadnené zachovanie moţnosti riešenia

ešte výnimočnejších prípadov v budúcnosti. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 289.200,- Sk (9.599,68 €), t.j. 1205 bodov

x 60,- Sk x 4. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa pochybil pri výpočte

náhrady, keď pri zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia

nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o priznaní náhrady škody zmenil tak

( ), ţe odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi okrem priznanej sumy

6.296,57 € ďalších 6.131,23 € a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi tak patrí náhrada

škody spolu vo výške 15.684,13 € (náhrada za bolesť 6.084,45 € a náhrada za sťaţenie

spoločenského uplatnenia vo výške 9.599,68 €), nakoľko však vedľajší účastník na strane

odporkyne z tejto sumy v priebehu konania uhradil navrhovateľovi 98.100,- Sk (3.256,32 €

a v tejto časti bolo konanie zastavené), uloţil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

náhradu škody vo výške 12.427,81 €, ktorá zostala ku dňu rozhodovania z vypočítanej

náhrady škody 15.684,13 € neuhradená (15.684,13 € - uhradených 3.256,32 €). Keďţe v sume

6.296,57 € rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd

po preskúmaní zvyšnej vyhovujúcej časti rozhodol, ţe odporkyňa je povinná zaplatiť

navrhovateľovi ešte sumu 6.131,23 € a vo zvyšnej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a návrh zamietol, pretoţe v tejto časti nebol dôvodný. Uvádzané závery

k zvýšeniu náhrady podľa ustanovenia vyhl. č. odvolací súd rovnako

uplatnil aj pri posudzovaní odvolania navrhovateľa, ktorý sa týmto domáhal priznania

uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu. Potom, čo sa odvolací súd stotoţnil so záverom

súdu prvého stupňa, ţe zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia

nad sumu stanovenú bodovým ohodnotením v znaleckých posudkoch zaobstaraných v konaní

na 4-násobok, je primerané a zodpovedá zisteným okolnostiam, odvolaniu navrhovateľa

nevyhovel a potvrdil zamietnutie ním napadnutej zvyšnej časti ţalobného návrhu súdom

prvého stupňa podľa ako vecne správne. Vzhľadom na čiastočnú zmenu

rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku v časti,

ktorou prvostupňový súd uloţil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh

na začatie konania vo výške 1.061 €. Odvolací súd rozhodol podľa

Zb. v znení neskorších predpisov a poloţky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov

vychádzajúc zo sumy, v ktorej bol návrh dôvodný (zo sumy 15.684,13 €) a zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, ţe odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh

na začatie konania vo výške 784,21 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

podľa v spojení s tak, ţe navrhovateľovi priznal právo

na náhradu za tri úkony právnej sluţby (odvolanie, písomné vyjadrenie k odvolaniu

vedľajšieho účastníka a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 9. decembra 2009) po 210,81 €,

zo sumy priznanej v odvolacom konaní 6.131,23 €, spolu s tromi reţijnými paušálmi

po 6,95 € a DPH vo výške 19%, teda spolu 777,40 €. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie navrhovateľ, ktoré

odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

(dovolací dôvod podľa ), ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému

súdu na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v ustálení násobku

primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, resp.

vo výklade hmotnoprávnych ustanovení, z ktorého súdy oboch stupňov pri svojom

rozhodovaní vychádzali. Súdy niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili skutočnosti

podmieňujúce rozhodovanie o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, ţe súdy pri svojom rozhodovaní nezohľadnili jeho

psychické traumy súvisiace so zranením, liečením a súčasným zdravotným stavom,

podmieňujúcim jeho indispozície v beţnom ţivote, ako ani skutočnosť v priebehu konania

nesporne preukázanú, ţe sa počas nehodového deja „obetoval“, aby zachránil ţivot a zdravie

odporkyni. Navrhovateľ mal za to, ţe odporkyňa by mala recipročne znášať jeho ujmu tak, ţe

bude jeho indispozíciu kompenzovať finančne v takej miere, aby mohol viesť dôstojný ţivot,

z ktorého bol nesporne vyradený. Navrhovateľ sa stotoţnil s výpočtom náhrady za bolesť

a sťaţenie spoločenského uplatnenia vykonaným súdom prvého stupňa (4-násobok),

a odvolací súd tým, ţe výšku náhrady krátil o plnenie vyplatené navrhovateľovi v základnom

odškodnení, mu síce priznal štvornásobok základného bodového ohodnotenia, ale rozhodol

o plnení na úrovni trojnásobku.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla, ţe ho navrhuje

zamietnuť z dôvodu, ţe oba súdy v podstate návrhu navrhovateľa vyhoveli, pričom právo

rozhodnúť o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia

podľa vyhl. č. , je výlučne v kompetencii súdu. Uviedla, ţe

v dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať hodnotenie dôkazov vykonaného súdom

prvého stupňa, ako ani odvolacím súdom, ako to v dovolaní uviedol navrhovateľ,

domnievajúci sa, ţe oba súdy niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili skutočnosti

podmieňujúce rozhodovanie o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa navrhol

rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, ţe dovolanie

navrhovateľa je nedôvodné, nakoľko zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu boli nároky

navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia plne

vysporiadané. Odvolací súd správne od ním ustálenej výšky náhrady škody odpočítal uţ raz

poskytnuté plnenie vedľajším účastníkom, ktoré nedopatrením súd prvého stupňa pri určení

celkovej výšky plnenia neodrátal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je z časti dôvodné.

I keď rozsudok odvolacieho súdu, ktorý navrhovateľ napadol dovolaním, obsahuje

viacero výrokov, dovolateľ nekonkretizoval, ktorý z nich napadol – rozsudok odvolacieho

súdu napadol ako celok a ako celok ho ţiadal aj zrušiť. Dovolací súd preto vychádzal z toho,

ţe rozsudok odvolacieho súdu je napadnutý vo všetkých jeho výrokoch; a preto otázku

prípustnosti dovolania, smerujúceho proti jednotlivým výrokom, musel riešiť samostatne.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V prejednávanej veci odvolací súd vo veci samej rozhodol rozsudkom. V zmysle

ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ).

Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ). Napokon

dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci ( ).

Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací

súd, i keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, ţe mení rozsudok súdu prvého stupňa,

v skutočnosti ho v časti týkajúcej sa odškodnenia v sume 6.131,23 € potvrdil a zmenil ho iba

v časti týkajúcej sa náhrady v rozsahu nad sumu 12.427,80 € (6.131,23 € + 6.296,57 €) tak, ţe

návrh zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa totiţ v časti sumy 6.296,57 € odvolaním

napadnutý nebol (navrhovateľ podal odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého

stupňa a vedľajší účastník na strane odporkyne do vyhovujúcej časti prevyšujúcej sumu

6.296,57 €), v tejto časti nadobudol právoplatnosť a preto odvolaciemu prieskumu táto časť

priznanej istiny uţ nepodliehala.

Ak teda navrhovateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu v celosti, t.j. aj

v časti sumy, ktorá odvolaciemu prieskumu podliehať nemohla, nakoľko v tejto časti

prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť (suma 6.296,57 €), dovolanie v tejto časti

nie je subjektívne prípustné, a preto bolo dovolacím súdom v zmysle

v spojení s odmietnuté.

Dovolanie navrhovateľa smeruje aj proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou

bola odporkyni uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.131,23 €, teda proti takej

časti rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v skutočnosti potvrdené.

Dovolanie navrhovateľa v tejto časti nie je subjektívne prípustné, keďţe právo na podanie

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá totiţ ten účastník, ktorý týmto

rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach (R 40/1993). Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania sa dovolací súd uţ nezaoberal vecnou správnosťou tejto napadnutej časti

rozsudku odvolacieho súdu.

Prípustnosť dovolania navrhovateľa v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací

súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe vo zvyšku návrh zamietol, vyplýva

z

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe z hľadiska prípustnosti

dovolania moţno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len

také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní

s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej

(R 12/1994).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná

a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd

ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého

stupňa v napadnutej časti (§ 220 O.s.p), dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 9. decembra 2009,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiţ vyplýva, ţe krajský súd na tomto pojednávaní

ţiadne dokazovanie, ktoré by mohlo byť podkladom pre zmenu prvostupňového rozsudku,

nevykonal. Za čiastočné zopakovanie dokazovania nie je moţné povaţovať ani stručný

prednes navrhovateľa a jeho poukaz na lekársku správu úrazového chirurga MUDr. P. Š. a

správu z chirurgického vyšetrenia, ktorými však odvolací súd nevykonal dôkaz v zmysle §

129 Bez toho, aby odvolací súd v odvolacom konaní zopakoval alebo doplnil

dokazovanie k skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal

na odvolacom pojednávaní len priestor na prednesy ich právnych zástupcov, ktorí sa však

k priebehu skutočnosti, rozhodujúcich pre záver o zmene prvostupňového rozsudku ani

nevyjadrili, keď, ako z obsahu zápisnice vyplýva, iba stručne zhrnuli svoje odvolacie návrhy.

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe vec prejednal podľa

na pojednávaní podľa (je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie) po čiastočnom zopakovaní dokazovania výsluchom

„navrhovateľa...“, uvedená skutočnosť, t.j. ţe by išlo o výsluch účastníka konania ako dôkaz

v zmysle zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 9. decembra

2009, nevyplýva. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe

je potrebné rozlišovať medzi dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle

a prednesom účastníka konania v prejednávanej veci.

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, ţe

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu, vyplývajúce zo spisu, nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Dovolací súd však povaţuje k otázke primeranosti náhrady za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia za potrebné uviesť, ţe náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie

spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď

sú vo vyhláške č. , ktorú treba na daný prípad aplikovať, upravené spoločne. Táto

vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť

podmienky pre odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia. Aj zvýšenie odškodnenia

u oboch nárokov treba posudzovať osobitne (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ). Súdy oboch niţších stupňov dospeli v konaní k zhodnému

názoru, ţe v prejednávanej veci sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak náhrady

za bolesť, ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia (obsah spisu svedčí o tom, ţe

ich zhodný názor o splnení podmienok pre aplikáciu vyhlášky č. je

správny).

Tak, ako odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví

a priebehu liečenia (, veta druhá, vyhlášky č. ), musí byť aj odškodnenie

za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerané povahe následkov a ich predpokladanému

vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote

a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška

č. tým, ţe rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné

odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská,

na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu

súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného

zreteľa. V prejednávanej veci súdy odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia

odškodnenia.

Ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť

alebo za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu

inú (niţšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod

potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne

skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých

dôvodov dospel k názoru, ţe „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale

náhrada iná (niţšia alebo vyššia). Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia ( )

v dôsledku zmeny náhľadu na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím

nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere

obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť

za preskúmateľné ( a v spojení s ).

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo

neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní

so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového

ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského

uplatnenia. Za zmätočné je nutné povaţovať odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä

v časti, v ktorej odvolací súd uvádza, z akého základného bodového ohodnotenia pri výpočte

mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť vychádzal. Zo spisu totiţ vyplýva, ţe odvolací súd

pri odškodňovaní navrhovateľom vytrpenej bolesti s poukazom na rovnaké zistenia povaţoval

4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti súdom prvého stupňa

za primerané (primerane vysoké), povaţujúc za správne, ţe súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal z bodového ohodnotenia vykonaného znaleckým posudkom vypracovaným

súdnym znalcom MUDr. M. V., ktorý bolesť navrhovateľa ustálil na 763,75 bodov.

Z rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, ţe tento pri mimoriadnom zvýšení náhrady za

bolesť navrhovateľa vychádzal z bodového ohodnotenia 685 bodov (čo napokon konštatuje

odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 2), keď navrhovateľovi titulom

mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť priznal sumu 6.821,35 €, ktorá predstavuje 4-

násobné mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia. V rozpore s uvedeným

však odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, ţe súd prvého

stupňa pri výpočte náhrady pochybil, keď pri zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia. Odvolací súd

pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia navrhovateľa vychádzal z tých istých

skutkových okolností, na ktoré vzal zreteľ uţ súd prvého stupňa, avšak na rozdiel

od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe navrhovateľov nárok uplatnený titulom sťaţenia

spoločenského uplatnenia je primerané mimoriadne zvýšiť na 4-násobok pri základnom

bodovom ohodnotení tejto zloţky 1205 bodmi a pri hodnote 60,- Sk za jeden bod, t.j. suma

9.599,68 € (1205 bodov x 60,- Sk x 4). Pokiaľ odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa

povaţoval 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia za primerané vysoké a naopak, za neprimerané pravdepodobne povaţoval zvýšenie

základného počtu bodov zisteného lekárom na dvojnásobok, ako to bolo v prejednávanej veci,

mal v odôvodnení náleţite vysvetliť konkrétne dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru

o potrebe zmeniť náhľad na „primeranosť“ náhrady. Odvolací súd však len konštatoval, ţe

za primerané povaţoval 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia.

Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd zníţil

násobok základného bodového ohodnotenia priznaného navrhovateľovi súdom prvého stupňa

pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia, nemal Najvyšší súd Slovenskej

republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia

odvolacím súdom v napadnutej časti (a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok spočíva

na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci).

Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo

v tejto časti postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ (

ods. 1 ), i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania.

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku,

ktorým odvolací súd v ostatnej zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania

náhrady a náhrady trov štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolaním navrhovateľa nie je napadnutá zmeňujúca časť

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ale taká jeho potvrdzujúca časť, vo výroku ktorej

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nej je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

navrhovateľa nie je v ostanej zamietajúcej časti, ktorou bol prvostupňový rozsudok odvolacím

súdom potvrdený, podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie navrhovateľa by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, v ktorom bol

napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Uvedené ustanovenie totiţ ustanovuje, ţe dovolanie je prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté

rozhodnutie vydané, je postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení.

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd

z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal

tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania navrhovateľa v tejto (potvrdzujúcej) časti

nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti odmietol podľa v spojení

s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktoré boli

napadnuté procesne prípustnou časťou dovolania, zrušil podľa (spolu

s nimi zrušil aj súvisiace výroky o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok a trovy

konania štátu, ako aj výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania navzájom) a vec

v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová