Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/11/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného Š. H. pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. prerokoval na neverejnom zasadnutí

17. marca 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal otec obvineného Š. H. st., zastúpený

obhajcom JUDr. P. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. marca 2010, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H.

ml., sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. marca 2007, sp. zn. , bol Š. H.

ml. uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. na skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v auguste 2003 v P., v obývačke bytu na ulici F. bozkával

maloletú S.U., nar. X. na ústa a objímal ju, čomu sa bránila, následne sa zosunula z gauča

na koberec, kde ju chytil za zápästie rúk a nútil ju, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu,

po čom si jednou rukou stiahol trenírky na stehná, chytil jej oboma rukami hlavu a povedal,

aby mu lízala pohlavný úd, potom jej hlavu držal jednou rukou a do druhej vzal pohlavný úd,

ktorým sa dotýkal jej tváre, ďalej jednou rukou jej silno stlačil tvár v oblasti úst tak, že musela

otvoriť ústa a druhou rukou jej pohlavný úd nasilu vložil do úst a povedal, aby mu jazykom

lízala pohlavný úd, keď to odmietla, jednou rukou jej chytil zozadu hlavu a striedavo

si ju pritláčal a odtláčal od jeho pohlavného údu, čomu sa bránila tak, že sa snažila dať hlavu

preč, potom ejakuloval do jej úst, po čom ho uštipla do nôh a z bytu odišla.

Za to bol odsúdený podľa Tr.

za použitia Tr. na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom

Vojenského obvodového súdu Bratislava z 9. júna 2006, sp. zn. , ako i všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa účinného do 31. decembra 2005 bola poškodená M. U.,

bytom P., s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-právne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený Š. H..

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa ničoho nedopustil. Poukazoval

na rozpory a podľa neho nejasnosti vo výpovediach svedkov, hlavne poškodenej maloletej

S.U., ktorá často menila svoje výpovede, a preto mala byť vykonaná konfrontácia medzi ním

a poškodenou. Verzia skutku ako ho poškodená popísala je absurdná, nemieni pykať

za výmysel a klamstvo. Bol krivo obvinený, a preto žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec

vrátiť okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania obvineného Š. H. vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne,

ktorý na verejnom zasadnutí 9. marca 2010 pod sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. marca

2010, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený nastúpil výkon uloženého trestu

5. apríla 2010 a v súčasnosti ho vykonáva.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený i jeho obhajca prevzali 13. mája 2010,

prokurátorovi bolo rozhodnutie doručené 11. mája 2010.

Okresný súd Prievidza dňa 7. marca 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H. ml., ktoré podal prostredníctvom

zvoleného obhajcu JUDr. P. B. s výslovným písomným súhlasom obvineného (§ 369 ods. 5

), ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa.

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 12. novembra 2010 a smeruje proti vyššie

citovanému uzneseniu krajského súdu.

V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov

, , pretože v konaní bolo zásadným spôsobom porušené

právo jeho syna na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku. Porušenie práv na obhajobu videl v tom, že obvineného zo skutku

usvedčovala iba poškodená, ktorej výpoveď sa v mnohom líšila od výpovede obvineného

i svedkyne O. Rozpornosť výpovedí jediného svedka údajného trestného činu nebola

odstránená. Súd mal vykonať dôkaz konfrontáciou medzi obvineným a poškodenou a keďže

tak neurobil, porušil práva obvineného na zákonný a spravodlivý proces. Trestný čin sa podľa

dovolateľa nestal, pretože poškodená i svedkyňa sa v byte zdržali minimálnu dobu, za ktorú

nemohlo dôjsť ku skutku uvedenom v obžalobe. Poškodená bola len niekoľko sekúnd

o samote s jeho synom, preto ju nemohol donútiť za takú krátku dobu k orálnemu sexu.

V opačnom prípade by to musela vidieť aj svedkyňa O. To, čo sa odohralo v jeho byte

za prítomnosti jeho syna, poškodenej a svedkyne O., nie je trestný čin. Preto ide o nesprávne

posúdenie zisteného skutku, čo je dovolacím dôvodom v zmysle

Navrhol preto napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu

vyjadriť. Okresný prokurátor podaním z 13. januára 2011 navrhol dovolanie podľa § 382

písm. c/ odmietnuť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky dovolania.

K podanému dovolaniu sa v určenej lehote vyjadrila i matka poškodenej M. D.

(predtým U.), ktorá navrhla dovolanie zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa

považuje za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1

). Dovolanie podal otec obvineného v súlade s ustanovením

prostredníctvom zvoleného obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie otca obvineného

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ()

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371

, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť ( ).

Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (385 ods. 1

) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/

odmietnuť.

Dovolateľ Š. H. st., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom

rade o ustanovenie , že v konaní boli zásadným spôsobom

porušené práva jeho syna na obhajobu, pretože neboli vykonané všetky potrebné dôkazy.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu

práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe

Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu

obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.

V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre trestný čin, na ktorý bola

stanovená trestná sadzba odňatia slobody od 5 do 12 rokov, pričom začalo ešte za účinnosti

starého ( v znení neskorších predpisov), preto aj celé

konanie prebiehalo podľa ustanovení tohto zákona. Prípady povinnej (vtedy nutnej obhajoby)

upravovalo ustanovenie § 36 citovaného zákona. Vzhľadom na trest, ktorý obvinenému hrozil

išlo o prípad nutnej obhajoby podľa Obvinený si zvolil na plnú moc dňa

24. mája 2004 obhajcu JUDr. P. B., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol

prítomný počas celého hlavného pojednávania, mal teda možnosť počas celého konania

kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že obhajca ani obvinený nemali žiadne

návrhy na doplnenie dokazovania. Obvinený až v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu

prvého stupňa navrhoval vykonať dôkaz konfrontáciou s maloletou poškodenou, na ktorý

návrh reagoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje

za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá

pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia § 2 ods. 5

a ods. 6 a Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu,

ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon

nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej

skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle

uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy

súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Skutočnosť, že odvolací súd neakceptoval

návrh obvineného na doplnenie dokazovania preto neznamená, že v posudzovanom prípade

došlo k porušeniu práva na obhajobu.

Dovolateľ vo svojom dovolaní ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371

ods. 1 písm. i/ , pretože podľa neho je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného

dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný

ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku ako posúdenia

hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. na skutkový stav, ktorý

zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. V posudzovanom prípade to znamená,

že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie podľa ktorého obvinený Š. H. ml.

spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými

závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá

i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia

odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú

naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného trestného činu.

Z tohto pohľadu dovolanie otca obvineného pokiaľ uplatňuje dovolací dôvod § 371

ods. 1 písm. i/ neobstojí, pretože jeho námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu

dôkazov, resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu

prvého a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných vadách až následne vidí nesprávne právne

posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť

vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov podľa , pretože

táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace

mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia.

Dovolací súd ako už bolo vyššie uvedené, však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky

dovolania podľa

V posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie Š. H. st., otca

obvineného Š. H. ml., odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová