Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/155/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K., E. č. XXX/X, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K., R. č. XX/XXX, 3/ F.. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K., E. č. XXX/XX, žalobkyne v rade 1/, 2/, 3/ právne zast.: JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, Predmestská č. 57, proti žalovanému: Mesto Rajecké Teplice, so sídlom Rajecké Teplice, Nám. SNP č. 29/1, o žalobe opomenutého účastníka, takto

rozhodol:

Správny súd u k l a d á Mestu Rajecké Teplice povinnosť doručiť žalobkyni v rade 1/, žalobkyni v rade 2/ a žalobkyni v rade 3/ rozhodnutie žalovaného Číslo: MSÚRT-S2021/00098-2/W zo dňa 25.05.2021 v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne 1/, 2/, 3/ sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.08.2021 domáhali uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyniam ako opomenutým účastníčkam v správnom konaní o povolenie stavby stavebné povolenie č. MSÚRT-S2021/00098-2/W zo dňa 25.05.2021 na stavbu „Novostavba apartmánového domu SIESTA KEY“, ktorý má stavebníčka - A. C. postaviť na pozemkoch v kat. úz. J. K. č. CKN 117, 118/1 a 118/2 zapísaných na LV č. XXXX. Žalobkyne tvrdia, že sa s nimi v stavebnom konaní o vydaní stavebného povolenia nekonalo ako s účastníčkami konania, pričom žalovaný ani len nerozhodol v osobitnom správnom konaní o vylúčení žalobkýň ako účastníčok predmetného stavebného konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobkyne pritom mali byť účastníčkami stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, nakoľko účastníčkami stavebného konania sú vlastníci nielen bezprostredne susediacich pozemkov a stavieb na nich ale aj vlastníci iných stavieb za splnenia podmienky, že ich užívanie môže byť stavebným povolením dotknuté. Žalobkyňa 1/ je vlastníčkou parcely č. CKN 113/5 zastavaná plocha a nádvorie a na ňom postaveného rodinného domu súp. č. 340 (LV č. XXX), žalobkyňa 2/ je vlastníčkou parcely č. CKN 197 zastavaná plocha a nádvorie a na ňom postaveného rodinného domu súp. č. 108 (LV č. XXX) a žalobkyňa 3/ je vlastníčkou parcely č. CKN 198 zastavaná plocha a nádvorie a na ňom postaveného rodinného domu súp. č. 111 (LV č. XXX). Žalobkyne tvrdia, že mali byť účastníčkami stavebného konania, nakoľko stavebným povolením sú priamo dotknuté ich vlastnícke práva. V dotknutej lokalite kúpeľného mesta Rajecké Teplice ide o zástavbu dvojpodlažných rodinných domov. Pozemky A. C., na ktorých žalovaný povolil stavbu apartmánového domu, sú súčasťou jednej z posledných zelených zón v intraviláne obce, na susediacom pozemku parc. č. CKN 113/4 patriacom žalovanému je detské ihrisko. Pozemky A. lemuje zvrchu úzka jednosmerná ulica 1. mája, z ľavej strany nespevnená úzka jednosmerná štrková cesta a z pravej strany ulica E.. Na rohu R. a nespevnenej cesty sa nachádza rodinný dom žalobkyne 2/, ktorý priamo susedí s rodinným domom žalobkyne 3/. Medzi nehnuteľnosťami žalobkýň 2/ a 3/ a pozemkami A. je teda len úzka štrková cesta v šírke cca 3 metre. Pozemok žalobkyne 1/ parc. č. CKN 113/5 dokonca priamo susedí s pozemkom A. parc. č. CKN 117 v časti ulice E.. Apartmánový dom má podľa stavebného povolenia pozostávať z 15 apartmánov, čo nepochybne znamená významný nárast

automobilovej dopravy ergo zvýšený hluk, prach a emisie. Samotný charakter rekreačného bývania taktiež vyvolá stratu doterajšieho kľudu, pohodlia a súkromia žalobkýň i obyvateľov danej lokality. Výstavbou apartmánového domu tak jednoznačne budú žalobkyne obmedzené vo svojom práve na nerušené užívanie svojich nehnuteľností, na priaznivé životné prostredie, na súkromie či rodinný život. Načrtnutú situáciu žalobkyne ilustrujú prílohou k žalobe - mapou z aplikácie Mapový klient ZBGIS. V prípade žalobkyne 2/ je výstavbou apartmánového domu ohrozený aj zdroj pitnej vody (studňa), ktorý sa nachádza len 13 m od pozemkov, na ktorom sa má apartmánový dom postaviť. So žiadosťou o pomoc sa žalobkyňa 2/ obrátila aj na Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré jej podnet odstúpilo listom zo dňa 26.07.2021 na Okresný úrad Žilina. K uvedenému tvrdeniu žalobkyňa 2/ k žalobe pripojila prílohu

- výpis z LV č. XXX, mapa ZBGIS, fotografie z miesta samého 3x, list MŽP zo dňa 26.07.2021. Ďalej žalobkyne udávajú, že apartmánový dom svojím rozsahom a výškou výrazne prevyšuje okolitú zástavbu dvojpodlažných rodinných domov vrátane domov žalobkýň, pričom má zaberať fakticky celé pozemky č. CKN 118/1, 118/2 a 117. Z vizualizácií nachádzajúcich sa na portáloch realitných kancelárií sa má jednať de facto o trojpodlažný objekt s podzemnými garážami v rozsahu 15 apartmánov, 12 parkovacích státí v podzemnom podlaží a ďalších 9 parkovacích miest na pozemku (str. 1 stavebného povolenia, zákres do mapy katastra). V uvedenom prípade tak nie je splnený ani regulatív územného plánu sídelného útvaru Rajecké Teplice vyžadujúci zohľadnenie okolitej zástavby. Podľa dokumentu „Situácia - zákres do mapy katastra" vyhotovenom D. a schválenom Mestom Rajecké Teplice dňa 18.03.2020 apartmánový dom spolu s parkovacími miestami má byť postavený takmer na celej ploche parciel A. takže výstavbou zanikne trávnatá plocha o výmere 1 111 m2, čo taktiež zasahuje do práv žalobkýň na priaznivé životné prostredie. K uvedenému tvrdeniu žalobkyne pripojili dôkaz - printscreen webovej stránky <https:// www.red.sk/66243/apartman-rajecke-teplice>, situácia - zákres do mapy katastra. Žalobkyne podali proti stavebnému povoleniu odvolanie dňa 10.06.2021, o ktorom Okresný úrad v Žiline nerozhodol v súlade so Správnym poriadkom, ale žalobkyniam zaslal len Odpoveď zo dňa 23.07.2021, kde bez akéhokoľvek preskúmania postupu žalovaného a vecných argumentov žalobkýň len skonštatoval, že žalobkyne nie sú účastníkmi konania, a preto nemôžu ani podať odvolanie proti stavebnému povoleniu. Žalovaný odmietol konať so žalobkyňami aj v územnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. MSÚRT-S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020. Proti tomuto rozhodnutiu podala Okresná prokuratúra v Žiline na podnet žalobkýň protest, ktorému nebolo vyhovené. Následne Okresná prokuratúra v Žiline podala proti uvedenému územnému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté. Žalobkyne podali v územnom konaní aj návrh na obnovu konania dňa 07.10.2020, o ktorom žalovaný až po 9 mesiacoch rozhodol zamietavým rozhodnutím č. MSÚRT-2021/00378-6/W zo dňa 15.07.2021. Je zarážajúce, že žalovaný ako účastníkov stavebného konania prizval len vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. CKN 116 T. a P. U., ale žalobkyne odignoroval. Pritom žalobkyňa 1/ je spoluvlastníčkou pozemku taktiež priamo susediaceho s pozemkom A. č. CKN 117, rovnako ako menovaní. Rodinný dom žalobkyne 1/ je dokonca postavený bližšie plánovanej stavbe, ako je dom P.. Uvedený postup je evidentným porušením zásady rovnosti a spravodlivosti a navodzuje dojem účelovosti konania žalovaného, obzvlášť po množstve procesných podaní žalobkýň snažiacich sa o priznanie účastníctva v stavebnom konaní resp. v predchádzajúcom územnom konaní. Záverom žalobkyne uvádzajú, že pobúrenie nad zamýšľanou stavbou apartmánového domu v danej lokalite vyústilo do spísania petície vlastníkov okolitých pozemkov a stavieb ale i ďalších obyvateľov obce vrátane poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí svoj nesúhlas so stavbou vyjadrili v petícii v počte 278 obyvateľov. Mestské zastupiteľstvo po jej prerokovaní neschválilo uznesenie o tom, že by bola neopodstatnená a nedôvodná.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôrazňuje, že v stanovenej lehote si proti navrhovanej stavbe nikto z účastníkov konania neuplatnil žiadne námietky ani pripomienky. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby č.: MSÚRT-S2020/00105-2/ W zo dňa 18.03.2020 nebolo žiadnym z účastníkov konania podané odvolanie, a preto takto vydané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2020. Po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, na základe žiadosti stavebníka A. C., bytom E. XXX/XA, XXX XX I., stavebný úrad po preskúmaní žiadosti v intenciách § 62 stavebného zákona v stavebnom konaní rozhodol o povolení stavby: „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“ s objektovou skladbou:

- SO 01 Apartmánový dom SIESTA KEY

- SO 03 Vodovodná prípojka

- SO 04 Prípojka splaškovej kanalizácie

- SO 06 Prípojka NN

- SO 07 Preložka vzdušného vedenia rozhlasu

na pozemkoch parc. č. CKN 117, 118/1 a 118/2 v kat. území J. K.. Stavebné povolenie číslo MSÚRT- S2021/00098-2/W z 25.05.2021 nadobudlo právoplatnosť 18.06.2021. Žalobkyne neurobili žiaden úkon počas konania na prvostupňovom správnom orgáne v intenciách podľa § 14 ods. 1 posledná veta Správneho poriadku, ktorý by spôsobil povinnosť správneho orgánu konať a to spôsobom začatia konania. Správny orgán nemá povinnosť ani z hľadiska všeobecného právneho predpisu ani z hľadiska osobitného právneho predpisu, ktorým je stavebný zákon, skúmať hypotetické okruhy účastníkov a začínať v takýchto prípadoch konanie ex offo. Konanie, ktoré predpokladá posledná veta tohto ustanovenia sa opiera o základnú materiálnu podmienku a to je aktivita zo strany hypotetického účastníka konania a nie preventívne vylúčenie takejto osoby. Stavebný zákon je postavený podobne ako správny poriadok na formálnom a materiálnom rozmere. V zmysle viacerých nálezov Ústavného súdu sa vždy musí skúmať nielen formálny rozmer, ale aj legitímny účel predmetných ustanovení. V prípade inštitútu účastníctva je zákon (aj Správny poriadok aj Stavebný zákon) postavený na materiálnom rozmere - priama dotknutosť práv a právom chránených záujmov a Stavebný zákon aj na formálnom rozmere - existencia susednej nehnuteľnosti, alebo pozemku. Aby mohol byť urobený kvalifikovaný záver musia byť u jednej a tej istej osoby splnené obidva tieto znaky, pričom nestačí len splnenie jedného. Ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona priznáva vlastníkom susediacich stavieb a pozemkov takéto postavenie len ak môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Priama dotknutosť, ako uvádzajú žalobkyne, nemusí byť reálna ale hypotetická, avšak musí byť objektivizovateľná a nemôže byť založená len v pocitovej rovine osoby. Ak by súd uznal takúto dotknutosť bez zrozumiteľnej a objektivizovateľnej roviny vytvoril by precedens, kedy by prakticky každý mohol byť účastníkom konania len na základe subjektívnych pocitov a to bez ohľadu na objektívne parametre. Súlad plánovanej stavby s územným plánom nie je predmetom subjektívnych práv osôb ale predmetom preukazovania v rámci konania, ktoré vyhodnocuje Stavebný úrad. Stavba apartmánového domu a parcely CKN Č.117, 118/1 a 118/2 sa podľa platnej územno-plánovacej dokumentácie nachádzajú v lokalite El - obytno-rekreačné zóna. Tiež nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobkýň sa nachádzajú v lokalite El- obytno-rekreačné zóna. Funkčné využitie tejto lokality je určené Územným plánom sídelného útvaru Rajecké Teplice (UP), ktorý bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva dňa 07.12.1998 pod č. 9/1988 v znení neskorších zmien a doplnkov. V zmysle ÚP je základná funkcia tohto územia obytná a obslužná (ubytovanie hostí), doplnková funkcia rekreačná (individuálne rekreačné objekty), prevládajúci typ stavebnej činnosti - rekonštrukcia, prestavba, novostavba. Spôsob zástavby - max. 2 nadzemné podlažia + obytné podkrovie, postupná prestavba na vilovú štvrť s vysokým podielom ubytovacích služieb v podnikových a súkromných zariadeniach. Samotný fakt, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň sa nachádzajú v cit. obytnorekreačnej zóne znamená, že v tejto lokalite ÚP počíta s rozvojom a výstavbou objektov charakteru rekreačného bývania.

3. Žalobkyne 1/, 2/, 3/ v replike zo dňa 29.11.2021 opakujú podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahli v podanej žalobe (v podrobnostiach tak ako sú rozvedené v bode 1. tohto rozsudku). Na dôvažok dodávajú, že žalobkyne v rade 1/ - 3/ splnili všetky procesné podmienky v zmysle ust. na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka konania. Už len na základe zákonnej definície susednej stavby v zmysle stavebného zákona a zároveň zákonnej definície účastníka konania podľa stavebného zákona majú žalobkyne za to, že mali byť považované za účastníkov stavebného konania a žalovaný mal s nimi konať a to bez ohľadu na to, či sa svojho účastníctva domáhali explicitným podaním alebo nie. V zmysle ust. vyhlášky MŽP Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, bol žiadateľ o stavebné povolenie už v žiadosti o vydanie povinný uviesť zoznam všetkých účastníkov, ktorí by mohli byť dotknutí na svojich právach vydaním stavebného povolenia, ergo aj žalobkyne 1/ - 3/. Ak žiadateľ poznal a označil pána U. a pani U., ktorí sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností a stavieb nachádzajúcich sa na nich a stavebným povolením mohli byť dotknutí na svojich právach, logicky mohol a mal za účastníka konania označiť minimálne žalobkyňu 1/, ktorej pozemok parc. č. CKN 113/5 priamo susedí s pozemkom žiadateľky A. parc. č. CKN 117 v časti ulice E.. Pokiaľ by žalovaný vykonal miestne zisťovanie, bol by nepochybne zistil, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia nebola úplná čo do označenia účastníkov konania v súlade s ust. stavebného zákona v spojení s ust. vyhlášky MŽP SR č. , keď žiadateľ uviedol len pána U. a pani U..

4. Žalovaný v duplike zo dňa 10.12.2021 uvádza, že v replike žalobkýň 1/ - 3/ nie sú uvedené žiadne nové právne relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo doplnenie obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.09.2021.

5. Podľa , (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa k sa v tomto zákone používa pojem "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,

Podľa ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím číslo: MSÚRT-S2021/00098-2/ W zo dňa 25.05.2021 žalovaný vydal stavebníčke - A. C., bytom I., E. č. XXX/XA v zastúpení STAVMOX, s.r.o., so sídlom Žilina, Baničova č. 3390/19, IČO: 36 417 785 stavebné povolenie na stavbu: „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“, Objekty: SO 01 Apartmánový dom SIESTA KEY, SO 03 Vodovodná prípojka, SO 04 Prípojka splaškovej kanalizácie, SO 06 Prípojka NN, SO 07 Preložka vzdušného vedenia rozhlasu (ďalej len „stavba“) na pozemkoch parcela č. KN-C 117, 118/1 a 118/2 v katastrálnom území J. K., ku ktorým má stavebníčka vlastnícke právo v zmysle výpisu z LV č. XXXX vedeného OÚ Žilina, katastrálny odbor. Apartmánový dom je navrhnutý ako dvojpodlažný, podpivničený s obytným podkrovím. V objekte je navrhnutých 15 apartmánov v troch podlažiach. Stavba bude zastrešená sústavou šikmých striech valbového a sedlového tvaru s pultovými vikiermi. V podzemnom podlaží apartmánového domu bude 12 parkovacích státí. Žalovaný vo výroku rozhodnutia určil podmienky pre uskutočnenie stavby v zmysle a v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že stavebníčka dňa 13.07.2020 podala žiadosť o stavebné povolenie na stavbu: „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“ a objekty: SO 01 Apartmánový dom SIESTA KEY, SO 03 Vodovodná prípojka, SO 04 Prípojka splaškovej kanalizácie, SO 06 Prípojka NN a SO 07 Preložka vzdušného vedenia rozhlasu na pozemkoch parcela č. 117, 118/1 a 118/2 KN-C v katastrálnom území J. K., týmto dňom bolo začaté stavebné konanie. Žalovaný ďalej dôvodí, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby na uvedenú stavbu vydal žalovaný pod č. MSÚRT-S2020/00105-2/W dňa 18.03.2020, právoplatnosť nadobudlo dňa 15.04.2020. Žalovaný oznámil dňa 31.03.2021 pod číslom: MSÚRT- S2021/00098-1/W začatie stavebného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že s poukazom na ust. upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby. Zároveň stanovil lehotu 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, v ktorej môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky a dotknuté orgány svoje stanoviská. Žalovaný uvádza, že v uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk v zmysle a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Umiestnenie stavby je v súlade s Územným plánom Mesta Rajecké Teplice schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Rajeckých Tepliciach č. 9/98 pod bodom III/2a z 07.12.1998 vrátane jeho zmeny a doplnkov. Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Námietky účastníkov neboli v konaní uplatnené. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu nemal preukázané, že by žalovaný v označenom konaní konal so žalobkyňami 1/, 2/, 3/ ako účastníčkami konania. Rozhodnutie číslo: MSÚRT- S2021/00098-2/W z 25.05.2021 žalobkyniam v rade 1/, 2/, 3/ doručované nebolo. Žalovaný ako s účastníkmi daného administratívneho konania konal so spoločnosťou STAVMOX, s.r.o., so sídlom Žilina, Baničova č. 3390/19, P. a T. U., bytom J. K., X. mája č. XXX a D.. T. X. O., bytom I., K. č. X. Z obsahu schválenej projektovej dokumentácie D., tvoriacej súčasť administratívneho spisu, a to dokumentu „A - sprievodná správa“ správny súd zistil nasledovné údaje o plošnej a priestorovej bilancii stavby. Celková plocha riešeného územia: 1 111 m2, zastavaná plocha - SO 01 - Apartmánový dom SIESTA KEY: 360,73 m2, obostavaný priestor - SO 01 - Apartmánový dom SIESTA KEY: 4 440,00 m3, SO 02 - spevnené plochy: 279,05 m2. Navrhované kapacity apartmánového domu SIESTA KEY sú vyjadrené nasledovne: celková kapacita ubytovacieho zariadenia: 30 lôžok, počet apartmánových jednotiek: 15 dvojlôžkových (z toho 6 jednoizbových a 9 dvojizbových), počet parkovacích miest na teréne 8 miest a počet parkovacích miest v krytej garáži 12 miest. Z dokumentu tvoriaceho súčasť schválenej projektovej dokumentácie: „Situácia - zákres do mapy katastra“ správny súd zistil, že vzdialenosť navrhovaného apartmánového domu od rodinného domu T. a P. U. postaveného na pozemku CKN parc. č. 116 je cca 24,89 metrov, vzdialenosť rodinného domu (súp. č. XXX) vo vlastníctve žalobkyne 2/ postaveného na parc. č. CKN 197 je cca 26,03 metrov. Ďalej správny súd z uvedeného dokumentu zistil, že vzdialenosť rodinného domu žalobkyne 3/ (súp. č. XXX) postaveného na parcele č. CKN 198 je menšia než vzdialenosť rodinného domu T. a P. U. od navrhovaného apartmánového domu. V označenom dokumente síce vzdialenosť rodinného domu žalobkyne 3/ od navrhovaného apartmánového domu (na rozdiel od vzdialenosti rodinných domov P. a T. U. a žalobkyne 2/) nie je vyčíslená konkrétnym údajom, avšak skutočnosť, že rodinný dom žalobkyne 3/ sa nachádza v menšej vzdialenosti od navrhovaného apartmánového domu, ako je tomu u rodinného domu T. a P. U., je zrejmá už z posúdenia uvedeného zákresu voľným okom. Zo situácie - zákresu do mapy katastra je ďalej zrejmé, že popri T. a P. U. (s ktorými žalovaný konal ako s účastníkmi administratívneho konania v predmetnej veci) má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je navrhované umiestnenie apartmánového domu (parcela č. CKN 117) aj žalobkyňa 1/. Ďalej je z uvedeného zákresu zrejmé, že pozemok žalobkyne 2/ parcela č. CKN 197 a pozemok žalobkyne 3/ parcela č. CKN 198 je od pozemku, na ktorom je povolené umiestnenie stavby (parc. č. CKN 118/1), oddelený len parcelou č. CKN 591/1 predstavujúcou, ako je medzi účastníkmi konania nesporné, púhu úzku štrkovú cestu. Z výpisu z LV č. XXX, XXX a XXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky správny súd zistil, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. CKN 113/5 - zastavané plochy a nádvoria a na ňom postavenom rodinnom dome súp. č. XXX, žalobkyňa v rade 2/ je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. CKN 197 - zastavané plochy a nádvoria a na nej postavenom rodinnom dome súp. č. XXX a žalobkyňa 3/ je výlučnou vlastníčkou parcely č. CKN 198 - zastavané plochy a nádvoria a na nej postavenom rodinnom dome súp. č. XXX.

7. Na úvod považuje správny súd za nevyhnutné predostrieť, že základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka v intenciách citovaného ust. má byť len samotné

zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. v tomto smere vychádza z axiómy vyjadrenej v dôvodovej správe, v zmysle ktorej „keďže správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, je základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Takúto žalobu pritom môže obecne podať len taký účastník, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom ním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná (, )“. Ďalej je potrebné dodať, že pokiaľ je správna žaloba opomenutého účastníka úspešná, teda zabezpečí sa ňou doručenie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy s možnosťou inštančného administratívneho postupu, v správnom súdnom konaní sa ďalej nepokračuje, ale toto sa zastaví ( prvá veta ). Ak by potom osoba, ktorá bola úspešná pri žalobe opomenutého účastníka, chcela namietať nezákonnosť jej doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, resp. následne vydaného druhostupňového rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, mohla byť tak urobiť podaním všeobecnej správnej žaloby, ktorej riadnemu a kvalifikovanému podaniu by už nebránila neznalosť zo strany žalobcu. Pod nekonaním ako s účastníkom administratívneho konania v intenciách citovaného ust. je potrebné mať na mysli taký postup orgánu verejnej správy, ktorý protiprávne neumožnil žalobcovi uplatniť si v administratívnom konaní jeho účastnícke práva a súčasne takýto svoj postup zavŕšil samotným nedoručením vo veci vydaného rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy žalobcovi.

8. V konaní bola spornou otázka, či žalobkyne 1/, 2/, 3/ boli opomenutými účastníčkami stavebného konania o povolenie stavby stavebníčky A. C., bytom I. „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“ na pozemkoch parc. č. CKN 117, 118/1 a 118/2 v katastrálnom území J. K. ukončeného právoplatným rozhodnutím číslo: MSÚRT-S2021/00098-2/W zo dňa 25.05.2021. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal správny súd nepochybne preukázané, že pozemok žalobkyne 1/ napĺňa v zmysle citovaného ust. legálnu definíciu „susedného pozemku a stavby na ňom“, nakoľko pozemok žalobkyne 1/ parc. č. CKN 113/5 (na ktorom stojí rodinný dom súp. č. XXX) má spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. CKN 117, na ktorom je povolená navrhovaná stavba apartmánového domu. Rovnako mal správny súd preukázané, že legálnu definíciu „susednej stavby“ v zmysle citovaného ust. napĺňajú stavby žalobkýň 2/, 3/, nakoľko rodinné domy žalobkýň 2/, 3/ sú umiestnené na pozemkoch, ktoré síce nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je umiestňovaná navrhovaná stavba apartmánového domu, ale nachádzajú sa v blízkom susedstve umiestňovanej stavby a ich užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

9. Z citovaného ust. vyplýva, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania v zmysle daného ustanovenia je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb a súčasne možnosť, že tieto práva budú stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania (obdobne Ústavný súd SR -19). Je potrebné zdôrazniť, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania nie je potrebné skúmať (ani urobiť predmetom dokazovania) skutočnosť, či povolením stavby dôjde k reálnemu zásahu do týchto práv. Z citovaného ust. je zrejmé, že k vzniku statusu účastníka konania postačuje potencialita - možnosť ovplyvnenia vlastníckych a iných práv k susednej nehnuteľnosti, nie je teda potrebné skúmať a zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho faktického zásahu do týchto práv (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. ).

10. Správny súd po preskúmaní veci na rozdiel od žalovaného dospel k záveru, že zo skutkových okolností samotného prípadu pri aplikácii citovaného ust. v spojení s citovanými ustanoveniami , plynie nepochybný právny záver o existencii účastníctva žalobkýň 1/, 2/, 3/ v stavebnom konaní o povolení stavby: „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“ na pozemkoch parcela č. 117, 118/1 a 118/2 KNC kat. úz. J. K.. Status účastníčok stavebného konania žalobkyniam prináležal ako vlastníčkam susedných nehnuteľností (, ), ktorých vlastnícke právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. 11. priznáva v ust. vlastníkovi za účelom realizácie jeho vlastníckeho práva jednotlivé, svojou povahou rôznorodé dielčie práva (oprávnenia). Konkrétne ide oprávnenie predmet vlastníckeho práva, t. j. hmotnú vec (res corporalis) držať, užívať, požívať, t. j. brať z veci plody a iné

úžitky, nakladať s ňou (disponovať), najmä vec - či už za odplatu, resp. bezodplatne - scudziť, a tak ju previesť na inú osobu (či fyzickú alebo právnickú). Vlastník veci môže však byť vo výkone jednotlivých vlastníckych oprávnení rôzne obmedzený, poprípade môže časť svojich oprávnení či dokonca všetky - či už zo svojej vôle, resp. proti svojej vôli - stratiť. Vždy však v prípade obmedzenia či odňatia vlastníckeho práva musia byť vlastníkovi zachované procesné práva a možnosť účinnej obrany, a to ako v konaní správnom tak i v konaní súdnom.

12. Je potrebné ozrejmiť, že „priamym dotknutím“ v intenciách cit. ust. možno nepochybne rozumieť predovšetkým dotknutie tienením, hlukom, prachom, pachom, zápachom, dymom, vibráciami, svetlom a podobne, t. j. rôzne imisie v intenciách citovaného ust. . Imisiami sa vo všeobecnosti rozumie výkon vlastníckeho práva, ktorým sa zasahuje do cudzieho vlastníckeho alebo iného práva nad mieru primeranú pomerom (viď zhora citované ustanovenie podľa ktorého: „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv... nesmie... nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolom, dymom, plynmi, parami, pachmi..., tienením a vibráciami...“) Priamym dotykom susedných nehnuteľností môže byť aj napríklad dotknutie zvýšenou intenzitou dopravy v mieste stavby vzhľadom k jej účelu (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 19.06.2009). Rozhodnutie o povolení stavby môže spôsobiť priamy dotyk na vlastníckom práve, nakoľko v rozhodnutí o povolení stavby sa určujú pre stavebníka záväzné podmienky realizácie stavby, ktorými môžu byť vlastníci susedných pozemkov, resp. stavieb dotknutí. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v dôsledku realizácie stavby vznikajú imisie rôzneho druhu (nárast dopravy, prach, hluk, strata súkromia, atď.), resp. dochádza k narušeniu pohody bývania vlastníkov susedných nehnuteľností.

13. Z objektívnych okolností posudzovaného prípadu, ktoré museli byť známe žalovanému už v čase začatia stavebného konania, je zrejmé, že potencionalita zásahu do vlastníckych a iných práv žalobkýň 1/ , 2/, 3/ je daná Ad1/ plošnou a priestorovou bilanciou umiestňovanej stavby (zastavaná plocha Apartmánového domu SIESTA KEY - 360,73 m2, obostavaný priestor apartmánového domu - 4 400 m3, spevnené plochy - 279,05 m2), ako aj Ad2/ navrhovanými kapacitami ubytovacieho zariadenia (celková kapacita ubytovacieho zariadenia 30 lôžok, počet parkovacích miest na teréne - 8 miest, počet parkovacích miest v krytej garáži - 12 miest, atď.), Ad3/ odstupovými vzdialenosťami umiestňovanej stavby Apartmánového domu SIESTA KEY od nehnuteľností žalobkýň (odstupy rodinných domov žalobkýň od navrhovanej umiestňovanej stavby, ako možno na tieto usudzovať zo situácie - zákresu do mapy katastra zo dňa 2020/06, predstavujú vzdialenosť do cca 27 metrov). Ide teda o stavbu rozsiahlu, v takej vzdialenosti od nehnuteľností žalobkýň, že možno nepochybne usúdiť na existenciu možného dotyku vlastníckych a iných práv žalobkýň vydaním stavebného povolenia, resp. podmienkami na umiestnenie stavby v ňom obsiahnutými.

14. Správny súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, v zmysle ktorej správny orgán nemá povinnosť zisťovať hypotetické okruhy účastníkov stavebného konania s tým, že je potrebná samotná prvotná aktivita zo strany hypotetického účastníka konania. Správny súd zdôrazňuje, že z citovaného ust. nad všetku pochybnosť plynie, že k vzniku statusu účastníka konania dochádza priamo zo zákona. Úvahy žalovaného, podľa ktorých žalobkyniam neprináleží status účastníčok stavebného konania z dôvodu, že voči správnemu orgánu neučinili žiaden relevantný úkon, nie sú v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je priznať status účastníka konania pre to, aby mohol hájiť svoje práva a práva k pozemku alebo stavbe, najmä výkon práva vlastníckeho a zabezpečiť jeho reálnu ochranu, napr. návrhom možných opatrení ako súčasti stavebného povolenia pre zabezpečenie ďalšieho nerušeného užívania svojej nehnuteľnosti po vydaní stavebného povolenia. Správny súd zdôrazňuje, že okruh do úvahy prichádzajúcich účastníkov konania musí byť zrejmý správnemu orgánu z objektívnych ukazovateľov, aké boli dané i v prejednávanej veci, nie je teda viazaný na subjektívne pocity vlastníkov susediacich nehnuteľností, a práve preto je v pôsobnosti správneho orgánu takýto okruh účastníkov ustáliť i bez toho, že by sa v priebehu stavebného konania vlastníci dotknutých nehnuteľností priznania tohto účastníctva pred správnym orgánom domáhali konkrétnym procesným úkonom. Výklad prezentovaný žalovaným je podľa názoru správneho súdu neudržateľný. Pokiaľ by stavebné konanie bolo zámerne vedené správnym orgánom „v tichosti“, tak aby sa okolití vlastníci nehnuteľností nedozvedeli o tom, že je v ich susedstve povoľovaná stavba, nemohli by akýkoľvek úkon vo vzťahu k správnemu orgánu vôbec realizovať.

15. Hoci správny súd chápe úvahu žalovaného o nutnosti stanovení určitého limitu pri vymedzení okruhu účastníkov v prípade stavby, ktorá môže nepochybne mať vplyv aj na širšie okolie, nemožno takéto kritérium merať len hľadiskom hospodárnosti a okruh účastníkov konania limitovať. Samotná náročnosť takéhoto posúdenia nemôže byť dostatočným ospravedlnením pre vylúčenie osôb z okruhu možných účastníkov konania a nemôže obstáť zásada „hospodárnosti“ či procesnej ekonómie. Ak správny orgán porovnáva práva dotknutých osôb a administratívnu náročnosť konania, nemôže sa prikloniť k variante druhej. V prípade, že je možné priame dotknutie na právach nájsť u širokého okruhu osôb, je potrebné zvoliť aj tomu zodpovedajúcu formu vedenia takéhoto konania, nemôže však byť zužovaný priestor pre ochranu ústavne zaručených práv (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.06.2009).

16. Správny súd na záver poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého účastníctvo v stavebnom konaní nemá iba imaginárny (iluzórny) význam, resp. pojem účastník konania nie je iba akási bianko (t. j. bezobsažná) veličina bez konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní, v danom prípade stavebnom konaní, je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho ale aj procesného charakteru, ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. Inými slovami, aby účastník konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania. Správny súd k uvedenému záveru najvyššieho súdu udáva, že hoci bol vyslovený v skutkovo odlišnej situácii (kde bola riešená otázka doručovania rozhodnutia v stavebnom konaní verejnou vyhláškou s vyslovenou potrebou zistiť okruh účastníkov konania, ich počet, identifikovať ich podľa mena, priezviska, atď.), je správny súd toho názoru, že vyslovený záver je možné aplikovať aj v správnym súdom prejednávanej veci, nakoľko možno z jeho obsahu jednoznačne vyvodiť, že predpokladom realizácie priznaných práv a povinností účastníka stavebného konania je práve vedomosť účastníka, že takéto postavenie v stavebnom konaní požíva, resp. vedomosť o tom, že vôbec nejaké stavebné konanie, ktorého výsledkom by mohol byť dotknutý, prebieha.

17. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na citované ust. uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni 1/, žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/, ako opomenutým účastníčkam stavebného konania, vo veci vydané rozhodnutie číslo: MSÚRT-S2021/00098-2/W zo dňa 25.05.2021.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.