Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cdb/365076.f256aa.pdf
PDF · 110.88 KB
No categories available
2Obo/3/2011
Najvyšší súd 2 Obo 3/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. J. Hullovej,
v právnej veci žalobcov: v 1. rade R. M., H. v 2. rade Mgr. B. M., H. proti žalovanému: Ing.
J. K., H., správca konkurznej podstaty úpadcu E. I., a. s., so sídlom H., IČO: X., zastúpený
JUDr. R. M., PhD., A., s. r. o., Advokátska kancelária, J., o vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21. októbra 2010 č. k. 4 Cbi 1/2010-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21. októbra 2010 č. k.4 Cbi 1/2010-39 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 16. novembra 2010 č. k. 4 Cbi 1/2010-42 vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. novembra 2010
súd prvého stupňa vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu E. I. a. s., H., č. k. 3K 191/2002
nehnuteľnosti vedené na LV č. X. k. ú. K., parc. č. X. byt č. 2 na 2. poschodí v podiele 1/1,
ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7925/95417,
ktoré sú vo vlastníctve Ing. R. M. a jeho manželky Mgr. B. M. Ďalej uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 738,06 eur.
V rozhodnutí vo veci uviedol, že žalobcovia sa domáhali vylúčenia predmetnej
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty návrhom, doručeným súdu dňa 11. 01. 2010. Predmetnú
nehnuteľnosť nadobudli kúpou od jej pôvodného vlastníka obchodnej spoločností B.,
s. r. o., so sídlom P. Od vlastníka B., s. r. o., P., predmetnú nehnuteľnosť kúpili ako
rozostavanú stavbu kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 14. 05. 2003.
Žalovaný namietol nepreukázanie existencie oprávnenosti nároku žalobcov titulom
kúpy nehnuteľností úpadcu a nezdokladovanie zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho
práva k citovaným nehnuteľnostiam riadne a včas v plnej výške podľa dohodnutých kúpnych
cien. Ďalej žalovaný namietol nevykonateľnosť petitu na základe žaloby podanej zo strany
žalobcov o vylúčenie veci z podstaty.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že pôvodný vlastník kúpil
od úpadcu – stavebnej firmy E. I. predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou ako rozostavanú
stavbu, ktorej vklad bol povolený dňa 20. 12. 2002, t j. pred podaním návrhu
na konkurz. Úpadca ako stavebná firma zabezpečovala výstavbu celého areálu „N. E.“ v K.
a následne jednotlivé nehnuteľnosti predávala buď vopred zmluvne dohodnutým vlastníkom,
ktorí si stavbu postupne financovali alebo vlastníkom, ktorí prejavili záujem už o hotovú
stavbu. Z obsahu výpisu katastra nehnuteľnosti zo dňa 07. 01. 2010 čiastočného listu
vlastníctva č. X. súd prvého stupňa zistil, že vlastníkom vylučovanej nehnuteľnosti sú
žalobcovia, a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05. 02. 2003.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že správca konkurznej
podstaty postupoval preto nesprávne, ak uvedené nehnuteľnosti zaradil do súpisu konkurznej
podstaty, pretože pre takéto zapísanie neexistoval žiadny právny dôvod.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní
úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 738,06eur., pozostávajúcim
z cestovného v sume 184,26 eur, z parkovného v sume 1,80 eur., z ubytovania v sume 72,-eur
a ušlého zárobku 480,-- eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhol ho zmeniť, návrh žalobcov
v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že
žalobcovia v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania neuniesli dôkazné
bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti ich nároku titulom kúpy
nehnuteľností úpadcu. Ďalej uviedol, že žalobcovia nezdokladovali zaplatenie kúpnej ceny
za prevod vlastníckeho práva k citovaným nehnuteľnostiam riadne a včas v plnej výške podľa
dohodnutej kúpnej ceny predávajúcemu. Rovnako nebolo dokladované zaplatenie kúpnej
ceny spoločnosťou B., s. r. o., P., ako bývalým vlastníkom úpadcovi, teda prvému vlastníkovi,
nakoľko v účtovníctve úpadcu nie je o úhrade kúpnej ceny žiadna zmienka. Žalovaný
v odvolaní namietol nevykonateľnosť rozsudku na základe žaloby nesprávne podanej
zo strany žalobcov o vylúčenie veci z podstaty. Výrok rozsudku má podľa žalovaného
obsahovať aj číslo LV, rovnako ako číslo bytového domu a druh vlastníctva žalobcov, čo
v danom prípade absentuje. Taktiež napadol odvolaním rozhodnutie o náhrade trov konania,
vrátane údajného ušlého zárobku vo výške 480,-- eur.
Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť v celom rozsahu. Uviedli, že kúpna zmluva, ktorou predmetnú nehnuteľnosť
kupovali, bola uzavretá dňa 05. 02. 2003 a vklad povolený dňa 14. 05. 2003. Dohodnutá
kúpna cena bola 800 000,--Sk, záloha vo výške 200 000,-- Sk bola zaplatená na príjmový
pokladničný doklad pri podpise zmluvy dňa 05. 02. 2003, ktorý je priložený. Na zvyšok
kúpnej ceny, t.j. 600 000,-- Sk bol poskytnutý úver od V. K. Táto skutočnosť je uvedená aj na
LV X. v časti „ ťarchy“. Ďalej vo vyjadrení uviedli, že nie je povinnosťou žalobcov, ani v ich
možnostiach dokladovať zaplatenie kúpnej ceny predávajúceho od pôvodného vlastníka.
Vlastníctvo B., s. r. o., P., bolo riadne zaregistrované na katastrálnom úrade v K. K odvolaniu
proti náhrade trov konania uviedli, že trovy konania, ktoré požadovali, sú presne
zdokumentované a boli podrobne predložené a pojednávaní na Okresnom súde v Košiciach,
na ktorom sa odporca nezúčastnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne
dôvodné.
Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení
neskorších zmien, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,
ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala
do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý
vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu
zahrnutá oprávnene.
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa z obsahu výpovedi žalobcu a výpisu z katastra
nehnuteľností zistil, že predmetná nehnuteľnosť je zapísaná vo vlastníctve žalobcov. Zmluvou
o prevode vlastníctva zo dňa 25. 11. 2002 predávajúci E. I., a. s., B. – úpadca previedol
vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na kupujúceho B., spol. s r. o., P.. Správa katastra K.
povolila vklad vlastníctva do katastra dňa 20. 12. 2002. Krajský súd v K. uznesením sp. zn.
3 K 191/2002 zo dňa 27. 01. 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu E. I., a. s., K..
Uznesením Krajského súdu Košice č. k. 3 K 191/2002-428 ustanovil do funkcie správcu
konkurznej podstaty Ing. J. K., K.. Z obsahu výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa
23. 12. 2002 vyplýva, že vlastníctvo kupujúceho zo zmluvy o prevode predmetnej
nehnuteľnosti zo dňa 25. 11. 2002, bolo zapísané na liste vlastníctva č. X., na parc. č. 29/10
ako rozostavená stavba. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu predávajúci B., spol. s r. o., P.,
previedol predmetnú nehnuteľnosť na kupujúcich Ing. R. M. a manželku Mgr. B. M. –
žalobcov dňa 05. 02. 2003. Správa katastra K. povolila vklad dňa 14. 05. 2003. Z obsahu listu
vlastníctva č. X., na parc. č. X. byt č. 2, na 2. poschodí s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 7925/95417 zo dňa 07. 01. 2010 súd prvého stupňa
správne zistil, že vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti je riadne zapísané na žalobcov.
Zaplatenie kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti
B., spol. s r. o., P., je vzhľadom na predmet konania, vylúčenie nehnuteľnosti žalobcov
z konkurznej podstaty úpadcu E. I., a. s., K., právne irelevantné. Preto námietka žalovaného
v odvolaní, týkajúca sa pochybnosti zaplatenia kúpnej ceny nehnuteľnosti predávajúcemu, je
nedôvodná. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou odvolateľa, týkajúcou sa nedostatku
identifikácie predmetnej nehnuteľnosti označením čísla bytového domu a „druhu“ vlastníctva
žalobcov. Identifikácia predmetnej nehnuteľnosti v návrhu na začatie konania a v rozsudku
súdu prvého stupňa v spojitosti s vydaným opravným uznesením je postačujúca na to, aby
nedošlo k zámene predmetu konania s inou označenou nehnuteľnosťou, preto námietka
žalovaného v tomto smere je nedôvodná. Vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti bolo
z predložených žalobcami listinných dokladov nesporne zistené a nad pochybnosť vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti prináleží žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia
sa vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu domáhali v zmysle
citovaného ust. § 19 ZKV dôvodne.
Žalovaný napadol odvolaním aj výrok rozsudku v časti náhrady trov konania ušlého
zárobku žalobcu vo výške 480,-- eur. Výrok rozsudku o náhrade trov konania je
nepreskúmateľný, nakoľko nie je súdom prvého stupňa odôvodnený. Súd prvého stupňa sa
v odôvodnení rozsudku obmedzil len na výpočet priznaných položiek náhrady trov konania
bez toho, aby zdôvodnil v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., na ktorý sa odvoláva, potrebu
a účelnosť uplatňovania práva a súvislosť s vynaloženými trovami. Nepreskúmateľné v tomto
smere je najmä priznanie náhrady za ušlý zárobok na základe zmluvy o poskytovaní služieb
konzultanta, keď zo zmluvy nevyplýva povinnosť poskytnutia týchto služieb žalobcom
v 1. rade dňa 21. 10. 2010. Z článku IV. zmluvy vyplýva, že žalobca poskytuje služby
konzultanta počas pracovného času flexibilne max. 40 hodín týždenne a nie je časovo viazaný
na konkrétny deň.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a v časti výroku o náhrade trov
konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v tejto časti na ďalšie
konanie, v ktorom konaní súd prvého stupňa zistí riadne skutkový stav a znovu o náhrade trov
prvostupňového konania rozhodne podľa ust. § 224 ods. 3 O. s. p. V zmysle ust. § 142 ods. 1
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
úspešným v odvolacom konaní vo veci samej žalobcom, ktorí náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili, trovy odvolacieho konania im nevznikli žiadne, preto odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania žalobcom nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. marca 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová