Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/43/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci žalobcu

J. G., Š., právne zast. JUDr. M. B., advokátom, P., proti žalovanému JUDr. M. L., J.,

správca konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s. v konkurze, D. IČO: X. o vylúčenie

nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. marca 2010 č. k. -124, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. marca 2010 č. k.

-124 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 23. 03. 2010 č. k.

-124 vylúčil nehnuteľnosti – stavby súp. č. X. sklad poľnopotrieb postavenej

na parc. č. X. a súp. č. X. autodielňa postavenej na parc. č. X. zapísaných na LV č. X. k. ú. N.,

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod sp. zn. . Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že účastníci

Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16. 05. 1997 (P. O., a. s. D., IČO: X. ako predávajúci a A. O.,

s. r. o., D., IČO: X. ako kupujúci), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, sa dohodli

o odstúpení od tejto zmluvy o prevode nehnuteľností (vklad povolený dňa 26. 05. 1997 č. X.

Vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol v danom čase P. O., a. s. D., IČO: X. Súd

konštatoval, že Dodatok č. 2 zo dňa 22. 04. 1997, ktorým P. O., a. s., D., IČO: X. navýšil

nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. X., k. ú. N. v hodnote 602 839,24 Eur základné

imanie spoločnosti A. O., s. r. o., D., IČO: X., bol platne uzavretý. Na tejto skutočnosti

nemení ani fakt, že podpisy štatutárnych zástupcov oboch spoločností boli overené notárskym

úradom až po jeho uzavretí. Podľa názoru súdu je platný, opak nebol preukázaný v konaní ani

výpoveďami svedkov zaznamenaných v zápisnici z pojednávania z 03. 03. 2010. Súd

vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 09. 2009 č. k.

, ktorý súd žalobu o určenie neplatnosti Dodatku č. 2 zamietol. Súd ďalej

konštatoval, že dotknuté nehnuteľnosti boli vložené ako nepeňažný vklad spoločnosťou A. O.,

s. r. o., D., IČO: X. do A. O. D., L. IČO: X. Následne tento subjekt A. O. D., L. IČO: X.

previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2000 dotknuté nehnuteľnosti na J. G., L., IČO: X.

Na základe uvedeného sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že úpadca je

vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a preto žalobe žalobcu podľa ust. § 19 ZKV vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a

ods. 1 písm. b/ ZKV tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný správca

konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s. v konkurze, ktorý svoje odvolanie odôvodnil

s poukazom na ust. až f/ Správca má za to, že v čase podpisu

Dodatku č. 2, ktorý je právnym titulom prevodu nehnuteľnosti z majetku úpadcu

do majetku spoločnosti A. O., s. r. o., D., prevádzateľ a nový spoločník P. O., a. s. (úpadca),

nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom Dodatku č. 2. Z toho dôvodu úpadca

v čase 27. 04. 1998 a 04. 05.1998 s dotknutými nehnuteľnosťami nemohol disponovať

a zakladať žiadne právne úkony, na základe ktorých má dôjsť k zmene vlastníckeho práva

k týmto nehnuteľnostiam. Odvolateľ v odvolaní opätovne namietal aj dátum podpísania

Dodatku č. 2, nakoľko z osvedčovacej doložky podpisov vyplýva, že dodatok bol podpísaný

v roku 1998 a nie 1997. Podľa odvolateľa v prípade, že bol dodatok podpísaný až v roku

1998, a to skôr, ako malo dôjsť k odstúpeniu od predtým uzavretej kúpnej zmluvy, v čase

skutočného podpísania dodatku č. 2 úpadca nebol vlastník dotknutých nehnuteľností. Súd

preto nedostatočne vykonal dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa

nevysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne sporného dátumu podpisov na Dodatku č. 2.

Za účelom objasnenia skutočného dátumu podpisu Dodatku č. 2 žalovaný pred súdom prvého

stupňa navrhol doplnenie dokazovania, s ktorým návrhom sa podľa odvolateľa súd vôbec

nezaoberal. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd po doplnení dokazovania napadnuté

rozhodnutie zmenil tak, že žalobný návrh zamietne, resp. rozhodnutie zruší a vec vráti súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec v medziach dôvodov odvolania podľa ust. a bez nariadenia

pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je

možné vyhovieť.

Podľa ustanovenia

v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa

do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote

určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že

žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods.

2 ZKV).

Predmetom odvolacieho konania je právo žalobcu na vylúčenie nehnuteľností – stavby

súp. č. X. sklad poľnopotrieb postavenej na parc. č. X. a súp. č. X. autodielňa postavenej

na parc. č. X. zapísaných na LV č. X. k. ú. N., zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu

(žalovaného).

Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je procesnou žalobou, ktorou sa tretia

osoba, tzv. vylučovateľ domáha ochrany svojho práva, do ktorej sa konkurzom zasiahlo.

Osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty, musí

preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale i to, že právo, ktoré vylučuje

zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej.

Žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti žalovaný zaradil

do konkurznej podstaty, keďže tieto nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2000

od A. O. D., L. IČO: X.

Žalovaný dôvodnosť žalobného návrhu žalobcu popiera s tým, že dotknuté

nehnuteľnosti boli neplatne prevedené Dodatkom č. 2 na A. O., s. r. o., D., z ktorého dôvodu

sú neplatné aj ostatné prevody týchto nehnuteľností.

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel s tým, že Dodatok č. 2 zo dňa 22. 04. 1997, ktorým

P. O., a. s., D., IČO: X. navýšil nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. X. základné

imanie spoločnosti A. O., s. r. o. D., IČO: X., bol platne uzavretý. Dotknuté nehnuteľnosti

boli následne vložené ako nepeňažný vklad do A. O. D., L. IČO: X., ktorá spoločnosť ďalej

tieto nehnuteľnosti previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2000 na J. G., L., IČO: X.

(žalobcu).

Uvedený záver súdu prvého stupňa vychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci

a má oporu v právnom predpise, ktorého správnosť žalovaný dôvodmi svojho odvolania

nespochybnil.

Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca sporné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia

z konkurznej podstaty sa domáha, nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 01. 02. 2000 (č. l.

5 spisu) uzavretou s predávajúcim A. O. D. L. Uzavretiu uvedenej kúpnej zmluvy predchádzal

okrem iného dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti A. O., s. r. o., D.,

ktorým sa zvýšilo základné imanie spoločnosti vkladom nového spoločníka P. O., a. s., D.

Dodatok č. 2 (č. l. 25 spisu) bol podľa predloženej listiny uzavretý dňa 22. 04. 1997,

ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil. Namietaným sporným dátumom dňa 27. 04. 1998

a 04. 05. 1998 nebol dodatok štatutárnymi orgánmi konajúcich obchodných spoločností

pred notárom podpísaný, ale ich podpisy boli podľa pripojenej notárskej doložky, úradne

uznané za vlastné.

Neobstojí preto námietka žalovaného, že v čase uzavretia dodatku č. 2, ktorým sa

zvýšilo základné imanie spoločnosti A. O., s. r. o., D., nebol úpadca oprávnený pre uzavretie

kúpnej zmluvy z 16. 05. 1997, so spornými nehnuteľnosťami disponovať.

Žalovaný uvedené skutočnosti vyplývajúce z dodatku č. 2 nevyvrátil a iný záver

nevyplynul ani z výsluchu svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa preto, vychádzajúc z takto zistených skutočností, nepochybil, keď

návrhu žalovaného na ďalšie dokazovanie nevyhovel, a správne uzavrel, že v čase vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu P. O., a. s., D., svedčilo právo k sporným nehnuteľnostiam

žalobcovi a z toho dôvodu jeho žalobe o ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu,

vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich

náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si trovy odvolacieho

konania neuplatnil a nevyčíslil ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová