Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)15c/361907.94cdcb.pdf
PDF · 180.35 KB
No categories available
1Sžd/2/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/2/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: D. Š., nar. X., bytom G., zast.: Mgr. R.,
advokátom so sídlom K., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát Policajného zboru Trnava so sídlom Kollárova
č. 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom
konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
zo dňa 22. septembra 2010 č. k. 24S 5/2010–26, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 22. septembra 2010 č. k. 24S/5/2010–26 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
2
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. p.: KRP-337/DI-ODV-2009 zo dňa 18.12.2010 ţalovaný ako odvolací
orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ Dunajská Streda č. p.: ORP-P-1201/DI-DS-P-2009 zo dňa
19.10.2009, ktorým bola ţalobcovi podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(ďalej len na účely tohto rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia
- pokuta vo výške 400,- € a súbeţne
- zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov
s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.
Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca
dňa 08.07.2009 o l4.17 hod. v Bratislave na Štúrovej ulici smerom na Šafárikovo námestie
v pravom jazdnom pruhu viedol osobné motorové vozidlo zn. VOLVO C 30, EČ: T., pričom
pred domom č. 10 sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho poškodil pri
pravom okraji cesty zaparkované motorové vozidlo značky RANGE ROVER, EČ:B..
Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca po zráţke
obvinený ako vodič uvedenú dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste
aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej
nehody, a to premiestnením vozidla, neupovedomil vlastníka poškodeného vozidla o hmotnej
škode. ktorá jej bola dopravnou nehodou spôsobená a z miesta odišiel.
Podľa ţalovaného sa uvedeným konaním mal ţalobca dopustiť porušenia ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), c), d) a e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zák. č. 372/1990 Zb.
Hoci ţalobca uviedol, ţe nemal vedomosť o poškodení predmetného motorového
vozidla, keď ţe jeho vozidlo nebolo v predmetnom čase vôbec poškodené, a hoci podľa
3
ţalovaného pripustil, ţe v dôsledku nepredvídaného pohybu chodca musel náhle vybočiť
zo svojho priameho smeru, pričom nevylučuje aj tesné priblíţenie k poškodenému vozidlu,
tak ţalovaný zotrval na svojich doterajších poznatkoch zo získaných dôkazov – a to najmä
na obsah DVD nahrávky, podľa ktorej je jednoznačne preukázané a pre ţalovaného
nevyvrátiteľné, ţe došlo k priamemu stretu vozidiel (intenzita stretu sa prejavila zakolísaním
poškodeného vozidla Range Rover a sklopením spätného zrkadla na vozidle Volvo). Ţalobca
následne svoje vozidlo zastavil, skontroloval svoje vozidlo ako aj vozidlo Range Rover,
napravil do pôvodnej polohy sklopené spätné zrkadlo a z miesta činu odišiel.
Na základe týchto skutočností preukázaných DVD nahrávkou ţalovaný zastáva názor,
ţe je opodstatnené a preukázané tvrdenie, ţe ţalobca sa mal skontaktovať s vlastníkom
poškodeného vozidla, dohodnúť sa s ním na škodovej udalosti, poprípade mal uvedenú
skutočnosť nahlásiť na políciu. Toto však nevykonal.
Navyše ţalovaný poukázal na rozporuplné tvrdenia ţalobcu ohľadne priebehu deja.
V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23.07.2009 ţalobca tvrdil, ţe vôbec k stretu vozidiel
nedošlo a ţe z vozidla vôbec nevystúpil, avšak v následnej zápisnici z ústneho pojednávania
zo dňa 19.10.2009 uţ pripúšťa, ţe „...vystúpiť som mohol“.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil
vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to
bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú
látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto
miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení
dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
4
Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a)
až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 27.01.2010 na Krajský súd v Trnave.
Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu
ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,
najmä záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08.07.2009. Podľa tohto záznamu bol vypočutý
Ing. P., ktorý uvedeného dňa o 13.00 hodine na mieste vyhradenom na parkovanie pri hoteli
Tulipán zaparkoval Range Rover v nepoškodenom stave a keď sa o 15.00 hodine k nemu
vrátil, na ľavej strane svojho vozidla zistil jeho poškodenie. Ďalej z videozáznamu hotela
zistil, ţe uvedené vozidlo poškodil vodič motorového vozidla Volvo C 30, EČV T..
S odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), c), d), e) zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a odsek 2 písm. a)
zák. č. 372/1990 Zb. krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca uvedený priestupok spáchal.
K tvrdeniu ţalobcu. ţe vozidlo, ktoré riadil (Volvo) nebolo poškodené, o čom dal
potvrdenie aj od majiteľa predmetného vozidla, nepovaţoval krajský súd za dostatočné
na zbavenie sa viny vzhľadom k argumentom a dôkazom, ktoré mal súd k dispozícii.
5
III.
Odvolanie žalovaného
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.10.2010 (č. l. 33) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný nesúhlasil s argumentáciou, ţe doposiaľ získané dôkazy záver
o spáchaní priestupku jednoznačne potvrdzujú. Naopak, ţalobca poukazuje na svoje
výpovede, kde uvádza inak okolnosti a skutočný priebeh skutkového deja. Navyše
na zázname DVD sa nachádza iba časť situácie v cestnej premávke na inkriminovanom
mieste, ale nenachádza sa tam priestor pred zadnou časťou predmetného zaparkovaného
poškodeného vozidla, kde sa mal podľa ţalobcu odohrať skutkový dej.
Ţalobca tieţ vyslovil nesúhlas s tým, ţe by vedome ušiel z miesta dopravnej nehody,
nakoľko nemal vedomosť o uvádzanom konkrétnom poškodení predmetného motorového
vozidla, keďţe je ho vozidlo nebolo vôbec poškodené.
Navyše ţalobca poukázal, ţe ţalovaný nevykonal dokumentáciu poškodenia vozidla
Range Rover, a následné zistenie uţ v súčasnosti podľa ţalobcu uţ nie je moţné. Potom stratu
tohto dôkazu, a to výlučne orgánmi prejednávajúcimi a objasňujúcimi predmetný priestupok,
nie je moţné v modernom právnom a demokratickom štáte v ţiadnom prípade podľa ţalobcu
pričítavať na ťarchu strany, ktorá túto stratu dôkaz nezavinila.
Rovnako ţalobca, na základe vyjadrených pochybností o procesnej relevantnosti DVD
záznamu, vyslovil, ţe hoci vystúpil z vozidla a obzeral si svoje, prípadne aj poškodené
vozidlo, tak toto jeho správanie nie je moţné vyhodnotiť ako skutočnosť potvrdzujúcu,
ţe by mal spáchať tvrdený priestupok. Podľa ţalobcu sa ţalovaný vôbec nezaoberal
opakovanými tvrdeniami ţalobcu o priebehu skutkového deja. Najmä ţalobca zotrval
na svojej obrane, ţe sa v tom čase vyhýbal chodcovi, v snahe zabrániť moţnému poškodeniu
zdravia, resp. odvrátiť nebezpečenstvo, ohrozujúce ţivot tohto chodca.
6
Preto je ţalobca toho názoru, ţe prvostupňový správny orgán neúplné zistil skutkový
stav.
Následne ţalobca v svojom odvolaní poukázal na to, ţe doterajšie poznatky
sú neúplné, nepresné, v rozpore s poznatkami, ktoré o uvedenej situácii v cestnej premávke
poskytol ţalobca, a ak správne orgány oboch stupňov napriek tomu konštatujú jednoznačnú
vinu ţalobcu, tak toto konštatovanie je podľa ţalobcu v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky (najmä čl. l ods. l, čl. 2 ods.2, čl. 13 a čl. 46).
Tieţ ţalobca poukázal na povinnosť ţalovaného sa riadiť základnými pravidlami
konania (§ 3 Správneho poriadku).
Podľa ţalobcu sa krajský súd vôbec nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami
uvedenými v čl. II ţaloby, na ktorých ţalobca naďalej trvá.
Záverom ţalobca poţadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie
ţalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti ţalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu
trov konania.
K odvolaniu ţalobca priloţil čestné prehlásenie spoločnosti A.A., v ktorom štatutárny
zástupca R. K. čestne prehlasuje, ţe na vozidle Volvo C 30 ev. č. T. nebola vykonaná ţiadna
oprava, ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou 08.07.2009.
To všetko bez uvedenia konkrétneho dátumu vyhotovenia čestného prehlásenia.
Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 08.11.2010 (č. l. 40) vyplýva, ţe ţalovaný nepovaţuje
za potrebné sa k predmetnému odvolaniu vyjadriť. Ţalovaný vychádzal zo spoľahlivo
7
zisteného stavu veci, ktoré boli získané zákonným spôsobom a plne sa pridrţiava rozhodnutia,
ktoré vydal.
Existujúcimi dôkazmi v spisovom materiály a vykonaným dokazovaním bolo
ţalobcovi ako páchateľovi priestupku spoľahlivo preukázané spáchanie skutku. Skutočnosti
uvádzané ţalobcom v odvolaní povaţuje ţalovaný za účelové a teda neopodstatnené.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,
ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
8
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení
zaoberal interpretáciou ustanovenia § 22 zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s povinnosťami
vodiča uloţené prostredníctvom § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Pri tomto krajský súd
vychádzal z obsahu administratívneho spisu.
Najvyšší súd potvrdzuje, ţe zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08.07.2009
skutočne vyplýva, ţe bol vypočutý Ing. P., ktorý uviedol, ţe uvedeného dňa
o 13.00 hodine na mieste vyhradenom na parkovanie pri hoteli Tulipán zaparkoval Range
Rover v nepoškodenom stave a keď sa o 15.00 hodine k nemu vrátil, na ľavej strane svojho
vozidla zistil jeho poškodenie. Ďalej z videozáznamu hotela zistil, ţe uvedené vozidlo
poškodil vodič motorového vozidla Volvo C 30, EČV T.. Vo vzťahu k rozsahu poškodenia
uviedol, ţe bola poškodená ľavá časť vozidla, a to oboje ľavé dvere s výškou škody 1.500,- €.
Uvedené poškodenie potvrdzuje priloţená fotodokumentácia, vedená v spise
správneho orgánu pod č. 4 aţ 6, kde je okrem zreteľne viditeľnej čiernej ryhy cez celé dvere
vodiča, a čiastočne cez zadné ľavé dvere vozidla Range Rover vidieť aj menej badateľné ryhy
v laku.
Ţalobca v zázname z 23.07.2009 uviedol, ţe „V snahe zabrániť zrážke (s chodcom)
som stočil riadenie doprava. Aby som sa vrátil do svojho smeru jazdy, riadenie som znova
strhol doľava. Hneď na tom som s vozidlom zastavil, aby moja priateľka, ktorá sa nachádzala
na chodníku po ľavej strane nastúpila do vozidla.“
9
Z objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky uvedeného v § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva,
ţe sa postihuje konanie vodiča vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode,
keď bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody
aţ do príchodu policajta. Ţalobca nepopiera, ţe by na mieste, kde sa mala udiať dopravná
nehoda, nezastavil (toto mal vykonať z dôvodu, ţe mala nastúpiť jeho spolucestujúca),
ţalobca popiera, ţe nemá vedomosť o tom, ţe by sa zúčastnil na dopravnej nehode, a pri tejto
svojej argumentácii vychádza z toho, ţe na jeho vozidle nebola vykonaná ţiadna oprava
a ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou z
08.07.2009 (viď priloţené čestné prehlásenie).
V súvislosti s týmto postojom ţalobcu k dopravnej nehode, ktorá sa mala v zmysle
DVD záznamu mala stať, Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje význam subjektívnej
stránku skutkovej podstaty priestupkov, ktorá je zachytená v ustanovení § 3 a 4
Podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie
z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 zák. č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,
hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Ţalobca nespochybnil, ţe tesne po tom, čo vykonal hore opísané rýchle zmeny smeru
jazdy, z vozidla vystúpil. Ţalobca ďalej nespochybnil tvrdenie ţalovaného, ţe potom,
10
čo zo svojho vozidla vystúpil, tak obzrel nielen svoje vozidlo ale aj poškodené vozidlo Range
Rover a napravil si spätné zrkadlo svojho vozidla do správnej polohy. V tejto súvislosti
spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného subjektom súkromného práva,
v prejednávanej veci DVD záznamu priebehu udalosti osvedčujúcej vznik dopravnej nehody,
je moţné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať najmä manipuláciu
alebo iný vedomý zásah do záznamu. Toto však ţalobca neurobil.
Najvyšší súd na základe hore opísaného skutkového stavu konštatuje, ţe správanie
ţalobcu (najmä vystúpenie z vozidla, obhliadka svojho ako aj iného vozidla, naprávanie
spätného zrkadla) obsahuje prvky, ktoré osvedčujú prítomnosť vedomej nedbanlivosti v jeho
správaní (min. však nevedomú nedbanlivosť) podľa § 4 zák. č. 372/1990 Zb., nakoľko
ako vodič vedel, ţe svojou rýchlou zmenou smeru jazdy môţe spôsobiť kolíziu svojho vozidla
s tam, v tom čase, zaparkovanými vozidlami, avšak bez primeraných dôvodov po obhliadke
vozidiel sa spoľahol na to, ţe tento dôsledok jeho konaním nenastal, hoci v zmysle
fotodokumentácie prvostupňového správneho orgánu poškodenie vozidla v tom čase bolo
jasne viditeľné a v danom čase a na danom mieste bol celkom logicky predvídateľný záver
(podozrenie), ţe toto poškodenie mohol ţalobca spôsobiť svojím spôsobom jazdy.
Ak objektívne vzniknú pochybnosti (napríklad rýchlou zmenou smeru jazdy), ţe vodič
mohol, hoci o tom nie je vnútorne presvedčený, poškodiť v blízkosti sa nachádzajúce vozidlá
(tzv. moţná dopravná nehoda), potom jediným legálnym spôsobom, ktorý by ţalobcu
z uvedeného podozrenia vyvinil, je zotrvanie na mieste moţnej dopravnej nehody so splnením
si povinnosti podľa § 66 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. Iba toto je konanie, ktoré
zákonodarca u vodiča predpokladal v súvislosti s evidentnou alebo moţnou dopravnou
nehodou. Je potom vecou kompetentných orgánoch policajného zboru, aby zistili, či tento
vodič mohol poškodenie vozidla spôsobiť.
Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej
nehody.
11
Ţalobca ďalej argumentoval proti tomu, ţe by mohol poškodenie vozidla Range Rover
spôsobiť najmä charakterom poškodenia dverí tohto vozidla ako aj tým, ţe na jeho vozidle
(Volvo) ţiadna škoda nebola zistená. Pri posledne uvedenej argumentácii ţalobca vychádzal
z predloţeného čestného prehlásenia spoločnosti A.A., v ktorom štatutárny zástupca R. K.
čestne prehlasuje, ţe na vozidle Volvo C 30 ev. č. T. nebola vykonaná ţiadna oprava, ani
nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou 08.07.2009. To všetko R.
K. čestne prehlásil bez uvedenia konkrétneho dátumu vyhotovenia čestného prehlásenia.
Na to, aby predloţené čestné prehlásenie mohlo byť označené za dôkazný prostriedok
v zmysle § 34 Správneho poriadku v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb., musí mať charakter
prostriedku, ktorým moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktorý je v súlade s právnymi
predpismi. Čestné prehlásenie predloţené ţalobcom nie je moţné automaticky zameniť
s čestným vyhlásením uznaným za dôkazný prostriedok podľa 39 Správneho poriadku.
Z obsahu čestného prehlásenia pre Najvyšší súd vyplýva, ţe nemá vecnú, časovú
súvislosť a ani vypovedaciu hodnotu ku skutočnostiam, ktoré sa udiali dňa 08.07.2010,
predpokladanú všeobecne zákonom pre dôkazné prostriedky. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe pod
vecnou súvislosťou so skutočnosťami je nutné chápať vzťah osoby ku skutočnostiam
(napríklad svedok alebo znalec) a pod časovou súvislosťou je nutné chápať, ţe bolo
vypracované v čase, kedy ešte nestratilo výpovednú hodnotu. Pod pojmom vypovedacia
hodnota je nutné rozumieť samotné posolstvo dôkazného prostriedku. R. K., ktorý toto čestné
vyhlásenie podpísal, o sebe netvrdí, ţe v čase skutku bol svedkom predmetnej udalosti,
a navyše toto prehlásenie nie je určiteľné, k akému okamihu bolo vykonané uvedenou osobou.
Samotný obsah nevylučuje poškodenie vozidla Range Rover vozidlom ţalobcu (Volvo)
a odborný úsudok, či je moţné poškodiť vozidlo bez toho, aby sa druhé vozidlo týmto
poškodilo, nahrádza navyše obsah znaleckého posudku. Týmto Najvyšší súd odmieta nielen
aplikáciu prírodných zákonov vo forme idey o „akcii a reakcii“ na prejednávanú vec
podporovanú ţalobcom ale aj označuje toto čestné prehlásenie za irelevantné pre konanie.
Najvyšší súd uznáva, ţe nie je spôsobilý posúdiť príčinu, rozsah a výšku poškodenia
vozidla Range Rover – ţalobca poukazuje „na deformácie dverí poškodeného vozidla
12
v ich konštrukčne najpevnejšej vystuženej časti, t. j. výrazná, hlbšia preliačina v tesnej
blízkosti rámu dverí, ako to vyplýva z fotodokumentácie DN ...“. Toto, v prípade sporu, mohlo
byť predmetom svedeckého alebo znaleckého dokazovania. Avšak s veľkým odstupom času
vznesené poţiadavky ţalobcu na ţalovaného, ţe tento orgán „nebolo policajným orgánom
v potrebnom rozsahu, resp. takmer vôbec, zdokumentované uvádzané poškodenie motorového
vozidla RANGE ROVER – vrátane zabezpečenia vecných stôp či už z miesta DN, alebo
z obidvoch motorových vozidiel, z ktorých by bolo možné jednoduchým porovnaním
konštrukčných prvkov oboch automobilov vykonať presnú a jednoznačnú identifikáciu
vozidiel, a tým relevantne jednoznačnejšie ustáliť, že vozidlo poškodeného mohlo byť
pri uvedenej DN poškodené v zadokumentovanom rozsahu práve vozidlom, ktoré viedol v tom
čase obvinený ...“ Najvyšší súd nemôţe uznať ako relevantnú obranu ţalobcu, nakoľko
dokumentovanie takýchto stôp dopravnej nehody je po odchode ţalobcu z miesta moţnej
dopravnej nehody (poškodený vodič zistil poškodenie a toto oznámil polícii s objektívnym
časovým odstupom, ţalobca nevyhľadal políciu okamţite ale polícia po dohľadaní predvolala
ţalobcu na vypočutie 23.07.09) v značnej miere spochybniteľné.
Preto Najvyšší súd nezistil ţiadne podporné argumenty pre námietku ţalobcu,
ţe by doterajšie poznatky ţalovaného mali byť neúplné, nepresné, v rozpore s poznatkami,
ktoré o uvedenej situácii v cestnej premávke poskytol ţalobca, a ak správne orgány oboch
stupňov napriek tomu konštatujú jednoznačnú vinu ţalobcu, tak toto konštatovanie je podľa
ţalobcu v rozpore najmä s článkom l ods. l, čl. 2 ods. 2, čl. 13 a čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky.
Hoci ţalobca v svojom odvolaní ďalej poukázal na povinnosť ţalovaného sa riadiť
základnými pravidlami konania (§ 3 Správneho poriadku), nespresnil. ktoré konkrétne
pravidlo mal ţalovaný svojim postupom a vydaným rozhodnutím porušiť. Preto Najvyšší súd
túto časť odvolania ako námietku nevyhodnotil.
Vo vzťahu k obrane ţalobcu, ţe v tom čase sa vyhýbal chodcovi, v snahe zabrániť
moţnému poškodeniu zdravia, resp. odvrátiť nebezpečenstvo, ohrozujúce ţivot tohto chodca,
Najvyšší súd uvádza, ţe s týmto tvrdením by sa musel priestupkový orgán zaoberať iba v tom
13
prípade, ak by ţalobca zotrval na mieste priestupku a orgán polície by ho označil za páchateľa
priestupku. V tomto konaní nie je moţné na takúto liberačnú námietka prihliadnuť.
K záverečnej námietke ţalobcu, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal jeho konkrétnymi
námietkami uvedenými v čl. II ţaloby, na ktorých ţalobca naďalej trvá, Najvyšší súd
odkazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä vec : Garcia Ruiz
v. Španielsko‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96), prostredníctvom ktorej
sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka
konania. Uvedené rozhodnutie však nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe krajský súd bol
povinný minimálne v rozsahu argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi detailným spôsobom
vyjadrená) sa s kaţdým argumentom ţalobcu rovnako podrobne zaoberať.
Naopak, v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti a koncentračným princípom
správneho súdnictva vyjadrený v medziach ţaloby (§ 6 v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.)
krajský súd analyzoval a na zistené ţalobné dôvody dostatočným spôsobom poskytol
odpoveď. Preto ani túto námietku Najvyšší súd neuznal ako procesné významnú.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu
trov tohto konania.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
14
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 22. marca 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová