Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: D. Š., nar. X., bytom G., zast.: Mgr. R.,

advokátom so sídlom K., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát Policajného zboru Trnava so sídlom Kollárova

č. 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom

konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo dňa 22. septembra 2010 č. k. –26, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 22. septembra 2010 č. k. –26 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. p.: KRP-337/DI-ODV-2009 zo dňa 18.12.2010 ţalovaný ako odvolací

orgán v priestupkovom konaní podľa a

o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu OR PZ Dunajská Streda č. p.: ORP-P-1201/DI-DS-P-2009 zo dňa

19.10.2009, ktorým bola ţalobcovi podľa o priestupkoch

(ďalej len na účely tohto rozsudku „“) uloţená sankcia

- pokuta vo výške 400,- € a súbeţne

- zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov

s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania.

Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca

dňa 08.07.2009 o l4.17 hod. v Bratislave na Štúrovej ulici smerom na Šafárikovo námestie

v pravom jazdnom pruhu viedol osobné motorové vozidlo zn. VOLVO C 30, EČ: T., pričom

pred domom č. 10 sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho poškodil pri

pravom okraji cesty zaparkované motorové vozidlo značky RANGE ROVER, EČ:B..

Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca po zráţke

obvinený ako vodič uvedenú dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste

aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej

nehody, a to premiestnením vozidla, neupovedomil vlastníka poškodeného vozidla o hmotnej

škode. ktorá jej bola dopravnou nehodou spôsobená a z miesta odišiel.

Podľa ţalovaného sa uvedeným konaním mal ţalobca dopustiť porušenia ustanovenia

, , , a o cestnej premávke,

na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa a

Hoci ţalobca uviedol, ţe nemal vedomosť o poškodení predmetného motorového

vozidla, keď ţe jeho vozidlo nebolo v predmetnom čase vôbec poškodené, a hoci podľa

3

ţalovaného pripustil, ţe v dôsledku nepredvídaného pohybu chodca musel náhle vybočiť

zo svojho priameho smeru, pričom nevylučuje aj tesné priblíţenie k poškodenému vozidlu,

tak ţalovaný zotrval na svojich doterajších poznatkoch zo získaných dôkazov – a to najmä

na obsah DVD nahrávky, podľa ktorej je jednoznačne preukázané a pre ţalovaného

nevyvrátiteľné, ţe došlo k priamemu stretu vozidiel (intenzita stretu sa prejavila zakolísaním

poškodeného vozidla Range Rover a sklopením spätného zrkadla na vozidle Volvo). Ţalobca

následne svoje vozidlo zastavil, skontroloval svoje vozidlo ako aj vozidlo Range Rover,

napravil do pôvodnej polohy sklopené spätné zrkadlo a z miesta činu odišiel.

Na základe týchto skutočností preukázaných DVD nahrávkou ţalovaný zastáva názor,

ţe je opodstatnené a preukázané tvrdenie, ţe ţalobca sa mal skontaktovať s vlastníkom

poškodeného vozidla, dohodnúť sa s ním na škodovej udalosti, poprípade mal uvedenú

skutočnosť nahlásiť na políciu. Toto však nevykonal.

Navyše ţalovaný poukázal na rozporuplné tvrdenia ţalobcu ohľadne priebehu deja.

V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23.07.2009 ţalobca tvrdil, ţe vôbec k stretu vozidiel

nedošlo a ţe z vozidla vôbec nevystúpil, avšak v následnej zápisnici z ústneho pojednávania

zo dňa 19.10.2009 uţ pripúšťa, ţe „...vystúpiť som mohol“.

Podľa a priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil

vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to

bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú

látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto

miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení

dopravnej nehody,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

4

Podľa za priestupok podľa odseku 1 písm. a)

až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich

rokov.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 27.01.2010 na Krajský súd v Trnave.

Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a ţalobu

ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise,

najmä záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08.07.2009. Podľa tohto záznamu bol vypočutý

Ing. P., ktorý uvedeného dňa o 13.00 hodine na mieste vyhradenom na parkovanie pri hoteli

Tulipán zaparkoval Range Rover v nepoškodenom stave a keď sa o 15.00 hodine k nemu

vrátil, na ľavej strane svojho vozidla zistil jeho poškodenie. Ďalej z videozáznamu hotela

zistil, ţe uvedené vozidlo poškodil vodič motorového vozidla Volvo C 30, EČV T..

S odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), c), d), e) zákona

č. o cestnej premávke, podľa , a

krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca uvedený priestupok spáchal.

K tvrdeniu ţalobcu. ţe vozidlo, ktoré riadil (Volvo) nebolo poškodené, o čom dal

potvrdenie aj od majiteľa predmetného vozidla, nepovaţoval krajský súd za dostatočné

na zbavenie sa viny vzhľadom k argumentom a dôkazom, ktoré mal súd k dispozícii.

5

III.

Odvolanie žalovaného

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.10.2010 (č. l. 33) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalovaný nesúhlasil s argumentáciou, ţe doposiaľ získané dôkazy záver

o spáchaní priestupku jednoznačne potvrdzujú. Naopak, ţalobca poukazuje na svoje

výpovede, kde uvádza inak okolnosti a skutočný priebeh skutkového deja. Navyše

na zázname DVD sa nachádza iba časť situácie v cestnej premávke na inkriminovanom

mieste, ale nenachádza sa tam priestor pred zadnou časťou predmetného zaparkovaného

poškodeného vozidla, kde sa mal podľa ţalobcu odohrať skutkový dej.

Ţalobca tieţ vyslovil nesúhlas s tým, ţe by vedome ušiel z miesta dopravnej nehody,

nakoľko nemal vedomosť o uvádzanom konkrétnom poškodení predmetného motorového

vozidla, keďţe je ho vozidlo nebolo vôbec poškodené.

Navyše ţalobca poukázal, ţe ţalovaný nevykonal dokumentáciu poškodenia vozidla

Range Rover, a následné zistenie uţ v súčasnosti podľa ţalobcu uţ nie je moţné. Potom stratu

tohto dôkazu, a to výlučne orgánmi prejednávajúcimi a objasňujúcimi predmetný priestupok,

nie je moţné v modernom právnom a demokratickom štáte v ţiadnom prípade podľa ţalobcu

pričítavať na ťarchu strany, ktorá túto stratu dôkaz nezavinila.

Rovnako ţalobca, na základe vyjadrených pochybností o procesnej relevantnosti DVD

záznamu, vyslovil, ţe hoci vystúpil z vozidla a obzeral si svoje, prípadne aj poškodené

vozidlo, tak toto jeho správanie nie je moţné vyhodnotiť ako skutočnosť potvrdzujúcu,

ţe by mal spáchať tvrdený priestupok. Podľa ţalobcu sa ţalovaný vôbec nezaoberal

opakovanými tvrdeniami ţalobcu o priebehu skutkového deja. Najmä ţalobca zotrval

na svojej obrane, ţe sa v tom čase vyhýbal chodcovi, v snahe zabrániť moţnému poškodeniu

zdravia, resp. odvrátiť nebezpečenstvo, ohrozujúce ţivot tohto chodca.

6

Preto je ţalobca toho názoru, ţe prvostupňový správny orgán neúplné zistil skutkový

stav.

Následne ţalobca v svojom odvolaní poukázal na to, ţe doterajšie poznatky

sú neúplné, nepresné, v rozpore s poznatkami, ktoré o uvedenej situácii v cestnej premávke

poskytol ţalobca, a ak správne orgány oboch stupňov napriek tomu konštatujú jednoznačnú

vinu ţalobcu, tak toto konštatovanie je podľa ţalobcu v rozpore s Slovenskej

republiky (najmä čl. l ods. l, čl. 2 ods.2, čl. 13 a čl. 46).

Tieţ ţalobca poukázal na povinnosť ţalovaného sa riadiť základnými pravidlami

konania (§ 3 Správneho poriadku).

Podľa ţalobcu sa krajský súd vôbec nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami

uvedenými v čl. II ţaloby, na ktorých ţalobca naďalej trvá.

Záverom ţalobca poţadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie

ţalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti ţalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu

trov konania.

K odvolaniu ţalobca priloţil čestné prehlásenie spoločnosti A.A., v ktorom štatutárny

zástupca R. K. čestne prehlasuje, ţe na vozidle Volvo C 30 ev. č. T. nebola vykonaná ţiadna

oprava, ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou 08.07.2009.

To všetko bez uvedenia konkrétneho dátumu vyhotovenia čestného prehlásenia.

Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 08.11.2010 (č. l. 40) vyplýva, ţe ţalovaný nepovaţuje

za potrebné sa k predmetnému odvolaniu vyjadriť. Ţalovaný vychádzal zo spoľahlivo

7

zisteného stavu veci, ktoré boli získané zákonným spôsobom a plne sa pridrţiava rozhodnutia,

ktoré vydal.

Existujúcimi dôkazmi v spisovom materiály a vykonaným dokazovaním bolo

ţalobcovi ako páchateľovi priestupku spoľahlivo preukázané spáchanie skutku. Skutočnosti

uvádzané ţalobcom v odvolaní povaţuje ţalovaný za účelové a teda neopodstatnené.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

8

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal interpretáciou ustanovenia v spojení s povinnosťami

vodiča uloţené prostredníctvom Pri tomto krajský súd

vychádzal z obsahu administratívneho spisu.

Najvyšší súd potvrdzuje, ţe zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08.07.2009

skutočne vyplýva, ţe bol vypočutý Ing. P., ktorý uviedol, ţe uvedeného dňa

o 13.00 hodine na mieste vyhradenom na parkovanie pri hoteli Tulipán zaparkoval Range

Rover v nepoškodenom stave a keď sa o 15.00 hodine k nemu vrátil, na ľavej strane svojho

vozidla zistil jeho poškodenie. Ďalej z videozáznamu hotela zistil, ţe uvedené vozidlo

poškodil vodič motorového vozidla Volvo C 30, EČV T.. Vo vzťahu k rozsahu poškodenia

uviedol, ţe bola poškodená ľavá časť vozidla, a to oboje ľavé dvere s výškou škody 1.500,- €.

Uvedené poškodenie potvrdzuje priloţená fotodokumentácia, vedená v spise

správneho orgánu pod č. 4 aţ 6, kde je okrem zreteľne viditeľnej čiernej ryhy cez celé dvere

vodiča, a čiastočne cez zadné ľavé dvere vozidla Range Rover vidieť aj menej badateľné ryhy

v laku.

Ţalobca v zázname z 23.07.2009 uviedol, ţe „V snahe zabrániť zrážke (s chodcom)

som stočil riadenie doprava. Aby som sa vrátil do svojho smeru jazdy, riadenie som znova

strhol doľava. Hneď na tom som s vozidlom zastavil, aby moja priateľka, ktorá sa nachádzala

na chodníku po ľavej strane nastúpila do vozidla.“

9

Z objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky uvedeného v vyplýva,

ţe sa postihuje konanie vodiča vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode,

keď bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody

aţ do príchodu policajta. Ţalobca nepopiera, ţe by na mieste, kde sa mala udiať dopravná

nehoda, nezastavil (toto mal vykonať z dôvodu, ţe mala nastúpiť jeho spolucestujúca),

ţalobca popiera, ţe nemá vedomosť o tom, ţe by sa zúčastnil na dopravnej nehode, a pri tejto

svojej argumentácii vychádza z toho, ţe na jeho vozidle nebola vykonaná ţiadna oprava

a ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou z

08.07.2009 (viď priloţené čestné prehlásenie).

V súvislosti s týmto postojom ţalobcu k dopravnej nehode, ktorá sa mala v zmysle

DVD záznamu mala stať, Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje význam subjektívnej

stránku skutkovej podstaty priestupkov, ktorá je zachytená v ustanovení § 3 a 4

Podľa na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie

z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,

ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí,

alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,

hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Ţalobca nespochybnil, ţe tesne po tom, čo vykonal hore opísané rýchle zmeny smeru

jazdy, z vozidla vystúpil. Ţalobca ďalej nespochybnil tvrdenie ţalovaného, ţe potom,

10

čo zo svojho vozidla vystúpil, tak obzrel nielen svoje vozidlo ale aj poškodené vozidlo Range

Rover a napravil si spätné zrkadlo svojho vozidla do správnej polohy. V tejto súvislosti

spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného subjektom súkromného práva,

v prejednávanej veci DVD záznamu priebehu udalosti osvedčujúcej vznik dopravnej nehody,

je moţné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať najmä manipuláciu

alebo iný vedomý zásah do záznamu. Toto však ţalobca neurobil.

Najvyšší súd na základe hore opísaného skutkového stavu konštatuje, ţe správanie

ţalobcu (najmä vystúpenie z vozidla, obhliadka svojho ako aj iného vozidla, naprávanie

spätného zrkadla) obsahuje prvky, ktoré osvedčujú prítomnosť vedomej nedbanlivosti v jeho

správaní (min. však nevedomú nedbanlivosť) podľa , nakoľko

ako vodič vedel, ţe svojou rýchlou zmenou smeru jazdy môţe spôsobiť kolíziu svojho vozidla

s tam, v tom čase, zaparkovanými vozidlami, avšak bez primeraných dôvodov po obhliadke

vozidiel sa spoľahol na to, ţe tento dôsledok jeho konaním nenastal, hoci v zmysle

fotodokumentácie prvostupňového správneho orgánu poškodenie vozidla v tom čase bolo

jasne viditeľné a v danom čase a na danom mieste bol celkom logicky predvídateľný záver

(podozrenie), ţe toto poškodenie mohol ţalobca spôsobiť svojím spôsobom jazdy.

Ak objektívne vzniknú pochybnosti (napríklad rýchlou zmenou smeru jazdy), ţe vodič

mohol, hoci o tom nie je vnútorne presvedčený, poškodiť v blízkosti sa nachádzajúce vozidlá

(tzv. moţná dopravná nehoda), potom jediným legálnym spôsobom, ktorý by ţalobcu

z uvedeného podozrenia vyvinil, je zotrvanie na mieste moţnej dopravnej nehody so splnením

si povinnosti podľa Iba toto je konanie, ktoré

zákonodarca u vodiča predpokladal v súvislosti s evidentnou alebo moţnou dopravnou

nehodou. Je potom vecou kompetentných orgánoch policajného zboru, aby zistili, či tento

vodič mohol poškodenie vozidla spôsobiť.

Podľa účastník dopravnej nehody je povinný

zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej

nehody.

11

Ţalobca ďalej argumentoval proti tomu, ţe by mohol poškodenie vozidla Range Rover

spôsobiť najmä charakterom poškodenia dverí tohto vozidla ako aj tým, ţe na jeho vozidle

(Volvo) ţiadna škoda nebola zistená. Pri posledne uvedenej argumentácii ţalobca vychádzal

z predloţeného čestného prehlásenia spoločnosti A.A., v ktorom štatutárny zástupca R. K.

čestne prehlasuje, ţe na vozidle Volvo C 30 ev. č. T. nebola vykonaná ţiadna oprava, ani

nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou 08.07.2009. To všetko R.

K. čestne prehlásil bez uvedenia konkrétneho dátumu vyhotovenia čestného prehlásenia.

Na to, aby predloţené čestné prehlásenie mohlo byť označené za dôkazný prostriedok

v zmysle Správneho poriadku v spojení s , musí mať charakter

prostriedku, ktorým moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktorý je v súlade s právnymi

predpismi. Čestné prehlásenie predloţené ţalobcom nie je moţné automaticky zameniť

s čestným vyhlásením uznaným za dôkazný prostriedok podľa 39 Správneho poriadku.

Z obsahu čestného prehlásenia pre Najvyšší súd vyplýva, ţe nemá vecnú, časovú

súvislosť a ani vypovedaciu hodnotu ku skutočnostiam, ktoré sa udiali dňa 08.07.2010,

predpokladanú všeobecne zákonom pre dôkazné prostriedky. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe pod

vecnou súvislosťou so skutočnosťami je nutné chápať vzťah osoby ku skutočnostiam

(napríklad svedok alebo znalec) a pod časovou súvislosťou je nutné chápať, ţe bolo

vypracované v čase, kedy ešte nestratilo výpovednú hodnotu. Pod pojmom vypovedacia

hodnota je nutné rozumieť samotné posolstvo dôkazného prostriedku. R. K., ktorý toto čestné

vyhlásenie podpísal, o sebe netvrdí, ţe v čase skutku bol svedkom predmetnej udalosti,

a navyše toto prehlásenie nie je určiteľné, k akému okamihu bolo vykonané uvedenou osobou.

Samotný obsah nevylučuje poškodenie vozidla Range Rover vozidlom ţalobcu (Volvo)

a odborný úsudok, či je moţné poškodiť vozidlo bez toho, aby sa druhé vozidlo týmto

poškodilo, nahrádza navyše obsah znaleckého posudku. Týmto Najvyšší súd odmieta nielen

aplikáciu prírodných zákonov vo forme idey o „akcii a reakcii“ na prejednávanú vec

podporovanú ţalobcom ale aj označuje toto čestné prehlásenie za irelevantné pre konanie.

Najvyšší súd uznáva, ţe nie je spôsobilý posúdiť príčinu, rozsah a výšku poškodenia

vozidla Range Rover – ţalobca poukazuje „na deformácie dverí poškodeného vozidla

12

v ich konštrukčne najpevnejšej vystuženej časti, t. j. výrazná, hlbšia preliačina v tesnej

blízkosti rámu dverí, ako to vyplýva z fotodokumentácie DN ...“. Toto, v prípade sporu, mohlo

byť predmetom svedeckého alebo znaleckého dokazovania. Avšak s veľkým odstupom času

vznesené poţiadavky ţalobcu na ţalovaného, ţe tento orgán „nebolo policajným orgánom

v potrebnom rozsahu, resp. takmer vôbec, zdokumentované uvádzané poškodenie motorového

vozidla RANGE ROVER – vrátane zabezpečenia vecných stôp či už z miesta DN, alebo

z obidvoch motorových vozidiel, z ktorých by bolo možné jednoduchým porovnaním

konštrukčných prvkov oboch automobilov vykonať presnú a jednoznačnú identifikáciu

vozidiel, a tým relevantne jednoznačnejšie ustáliť, že vozidlo poškodeného mohlo byť

pri uvedenej DN poškodené v zadokumentovanom rozsahu práve vozidlom, ktoré viedol v tom

čase obvinený ...“ Najvyšší súd nemôţe uznať ako relevantnú obranu ţalobcu, nakoľko

dokumentovanie takýchto stôp dopravnej nehody je po odchode ţalobcu z miesta moţnej

dopravnej nehody (poškodený vodič zistil poškodenie a toto oznámil polícii s objektívnym

časovým odstupom, ţalobca nevyhľadal políciu okamţite ale polícia po dohľadaní predvolala

ţalobcu na vypočutie 23.07.09) v značnej miere spochybniteľné.

Preto Najvyšší súd nezistil ţiadne podporné argumenty pre námietku ţalobcu,

ţe by doterajšie poznatky ţalovaného mali byť neúplné, nepresné, v rozpore s poznatkami,

ktoré o uvedenej situácii v cestnej premávke poskytol ţalobca, a ak správne orgány oboch

stupňov napriek tomu konštatujú jednoznačnú vinu ţalobcu, tak toto konštatovanie je podľa

ţalobcu v rozpore najmä s článkom l ods. l, , a Slovenskej

republiky.

Hoci ţalobca v svojom odvolaní ďalej poukázal na povinnosť ţalovaného sa riadiť

základnými pravidlami konania (§ 3 Správneho poriadku), nespresnil. ktoré konkrétne

pravidlo mal ţalovaný svojim postupom a vydaným rozhodnutím porušiť. Preto Najvyšší súd

túto časť odvolania ako námietku nevyhodnotil.

Vo vzťahu k obrane ţalobcu, ţe v tom čase sa vyhýbal chodcovi, v snahe zabrániť

moţnému poškodeniu zdravia, resp. odvrátiť nebezpečenstvo, ohrozujúce ţivot tohto chodca,

Najvyšší súd uvádza, ţe s týmto tvrdením by sa musel priestupkový orgán zaoberať iba v tom

13

prípade, ak by ţalobca zotrval na mieste priestupku a orgán polície by ho označil za páchateľa

priestupku. V tomto konaní nie je moţné na takúto liberačnú námietka prihliadnuť.

K záverečnej námietke ţalobcu, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal jeho konkrétnymi

námietkami uvedenými v čl. II ţaloby, na ktorých ţalobca naďalej trvá, Najvyšší súd

odkazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä vec : Garcia Ruiz

v. Španielsko‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96), prostredníctvom ktorej

sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka

konania. Uvedené rozhodnutie však nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe krajský súd bol

povinný minimálne v rozsahu argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi detailným spôsobom

vyjadrená) sa s kaţdým argumentom ţalobcu rovnako podrobne zaoberať.

Naopak, v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti a koncentračným princípom

správneho súdnictva vyjadrený v medziach ţaloby ( v spojení s )

krajský súd analyzoval a na zistené ţalobné dôvody dostatočným spôsobom poskytol

odpoveď. Preto ani túto námietku Najvyšší súd neuznal ako procesné významnú.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu

trov tohto konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

14

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava priestupkového konania je

spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 22. marca 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová