Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Z. M. P. P. K., so sídlom

v P.Ţ.P., IČO :X. zastúpeného Mgr. F. P., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému P. Z.

D., so sídlom v B.Ţ., IČO :X., zastúpenému JUDr. V. Z., advokátom, so sídlom vo V.,

o určenie nenadobudnutia práva, vedenej Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 9 C

141/2008, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca

2010 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca 2010 sp. zn.

vo výroku, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o určení, ţe

ţalovaný právo poľovníctva nenadobudol a konanie zastavil, z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 28. októbra 2009 č.k. -311 určil,

ţe ţalovaný právo výkonu poľovníctva na základe zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva

schválených Obvodným lesným úradom V. K. pod č.j. X. nenadobudol k pozemkom

zapísaným v registri C k.ú. Ţ., zapísaným v registri C k.ú. V. Z., zapísaným v registri C k.ú.

M. Z. a zapísaným v registri E k.ú. M. Z., identifikovaným v súlade s ich zápisom do katastra

nehnuteľností parcelným číslom, výmerou a druhom pozemku. Súčasne ţalobu v časti, ktorou

sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva

schválených Obvodným lesným úradom V. K. pod č.j. X. medzi ţalovaným a prenajímateľmi

: 1. V. P., V. uzavretou 15.12.2004 2. L., odštepným závodom K., uzavretou 11.4.2005 , 3.

Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, uzavretou 9.6.2005

a 4. P.Ţ.-H., so sídlom v P.- Ţ., uzavretou 20.4.2005, zamietol. Rozhodol, ţe o náhrade trov

konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie

zaloţil na skutočnosti, ţe sporné rozhodnutie Obvodného lesného úradu V.K. zo 17.8.2005

neobsahuje vo výroku údaje o prípadnom pričlenení poľovných pozemkov nachádzajúcich sa

v k.ú. Ţ., resp. parc. č.X. v k.ú. V. Z. a parc. č.X. v k.ú. M. Z. do celkovej výmery poľovných

pozemkov poľovného revíru B., i keď do celkového územia tohto poľovného revíru boli

zahrnuté aj pozemky sčasti patriace do k.ú. Ţ. a časť pozemkov identifikovaných vlastníkov

a takých, ktorí si právo poľovníctva uplatňujú. Rozhodnutie o zamietnutí ţaloby v časti

určenia neplatnosti štyroch nájomných zmlúv odôvodnil najmä premlčaním tohto práva

v zmysle a nepreukázaním ţalobcom v tejto časti ţaloby ani

naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, keďţe jeho právne postavenie by sa

nezmenilo ani v prípade určenia štyroch zmlúv neplatnými, nakoľko nebol účastníkom týchto

zmlúv. Vyslovil, ţe naliehavý právny záujem by bol daným v prípade, ak by sa ţalobca

ţalobou domáhal zmeny uznaného poľovného revíru B., na ktorom vykonáva právo

poľovníctva ţalovaný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3

a rozsiahlosťou predmetu sporu a viacerými úkonmi právnej sluţby.

O odvolaní ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 25. marca 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým

určil, ţe ţalovaný právo výkonu poľovníctva nenadobudol, zrušil a konanie vo veci zastavil

a vo výroku o zamietnutí určenia neplatnosti zmlúv, pripustil späťvzatie odvolania

a odvolacie konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe následkom vyhovenia

negatórnej ţalobe o tom, ţe ţalovaný nenadobudol právo výkonu poľovníctva tak, ako bolo

schválené obvodným lesným úradom, by schválený poľovný revír týkajúci sa iného

poľovníckeho zdruţenia, nadobudol inú výmeru, vyčlenili by sa z neho pozemky, ktoré

predstavujú napr. stred tohto poľovného revíru, a najmä obchádzali by sa ustanovenia

príslušného zákona o poľovníctve, ktorým sú určité úkony zverené správnym orgánom. Ak

správne orgány, ktorých rozhodnutie bolo preskúmané v správnom konaní, dospeli

k záveru súladnému s predpismi týkajúcimi sa práve tých skutočností, ktorých preskúmania sa

ţalobca domáhal určujúcou ţalobou, potom nie je moţné takejto ţalobe vyhovieť ani o nej

rozhodnúť. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe rozhodnutie o tom, či sú alebo nie sú zmluvy

o nájme výkonu práva poľovníctva platné, bolo zamietavé a odvolanie bolo vzaté späť.

Ţaloba, ako vyplýva z petitu pôvodného návrhu, viazala nenadobudnutie práva výkonu

poľovníctva na vyslovenie neplatnosti týchto zmlúv. Na základe uvedeného dospel k záveru,

ţe v danom prípade ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu v zmysle a

Nepostúpenie veci administratívnemu orgánu odôvodnil rozhodnutím správneho orgánu –

Krajského lesného úradu v B. B. z 21.11.2008 č. X., po zrušení jeho predchádzajúceho

3

rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. , ktorým zamietol

odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu V. K. č. X. z 26.11.2007,

ktorý navrhovaný poľovný revír neuznal pre nesplnenie podmienok schválenia poľovného

revíru, nakoľko pozemky navrhovaného poľovného revíru sú uţ súčasťou šiestich

schválených revírov. Rozhodnutie vo výroku o pripustení späťvzatia odvolania ţalobcu

smerujúceho proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol ţalobu o určenie

neplatnosti štyroch nájomných zmlúv, a zastavenie odvolacieho konania, odôvodnil

ustanovením a a späťvzatím odvolania ţalobcom 11.12.2009.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, výroku o zrušení rozsudku súdu prvého

stupňa vo výroku o určení nenadobudnutia práva výkonu poľovníctva ţalovaným, podal včas

dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté rozhodnutie krajského súdu v súlade s ustanovením

zmeniť tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení

nenadobudnutia výkonu práva poľovníctva ţalovaným potvrdzuje. Uviedol, ţe rozhodnutím

odvolacieho súdu mu bola v zmysle odňatá moţnosť konať pred súdom.

Uplatnil tieţ dovolací dôvod podľa , tvrdiac ţe uznesenie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie

zamietol a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania vo výške 154,58 eur. Podľa

ţalovaného zmena uznesenia odvolacieho súdu v napadnutom výroku nie je moţnou

pre neuvedenie dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne dôvodné pre vadu uvedenú v § 237

písm. f/

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom

môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie odvolacieho súdu o zrušení

prvostupňového rozhodnutia a o následnom zastavení konania pre prekáţku konania,

ak odvolací súd otázku prekáţky brániacej pokračovaniu v konaní neposúdil správne,

v dôsledku čoho nesprávne zastavil konanie, resp. ho zastavil z nesprávneho dôvodu.

V prípade zastavenia konania bez splnenia zákonných podmienok pre takéto

rozhodnutie spočíva podstata odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí

spravodlivosti (denegatio iusticie), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva

účastníka na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho subjektívnych práv. Tento dôsledok sa

v sporovom občianskom súdnom konaní prejavuje predovšetkým vo vzťahu k ţalobcovi,

ktorý sa so ţalobou obracia na súd o poskytnutie ochrany svojich práv a ktorý zásadne

disponuje konaním a jeho predmetom. Zastavením konania sa totiţ súd odmieta zaoberať

meritórnym prejednaním veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na námietky dovolateľa, dovolací súd

predovšetkým skúmal, či v danom prípade odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe vec

nepatrí do právomoci súdu a teda, či zastavením konania odňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu

(v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

Súdy podľa (ďalej len „“) okrem

iného rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných

zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí

prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Citované ustanovenia teda zakotvujú právo na súdnu, resp. inú právnu ochranu.

Obsahom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť. Vychádzajúc z čl.

152 ods. 4 , podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ,

v nadväznosti na úpravu práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v jej čl. 46 ods. 1,

dovolací súd dospel k záveru, ţe prioritne poskytuje ochranu práv súd a len vtedy, ak tak

stanoví zákon (podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon), ochranu práv poskytne iný orgán. V ţiadnom prípade však nemôţe

byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu alebo iného zákonom

stanoveného orgánu. To v konečnom dôsledku znamená, ţe ak právny poriadok neurčuje iný

orgán, ktorý má poskytnúť ochranu základných práv, takýmto orgánom, ktorý je povinný

poskytnúť ochranu, je súd. Bude tomu tak aj vtedy, ak by zákon, ktorý podľa zmocňovacieho

ustanovenia upravil podmienky a podrobnosti súdnej ochrany tak, ţe by

do kategórie ochrany práv (napr. v alebo v ) nezahrnul určitú

6

skupinu vzťahov. Aj vtedy, vzhľadom na znenie , by bola daná právomoc

a povinnosť súdu vo veci konať a ochranu poskytnúť. Iný výklad by mal totiţ za následok

porušenie ústavného práva na súdnu ochranu. K rovnakému záveru dospel vo svojej

rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R

82/2002, podľa ktorého pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad

právomoci cudzozemského orgánu), musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec

postúpiť, a pokiaľ ţiaden taký orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov. Pre úplnosť

treba dodať, ţe aj samotný zákonodarca pri procesnej úprave práva na súdnu ochranu

v zakotvil ústavnú garanciu práva na súdnu, resp. inú právnu

ochranu, keď v jeho ustanovení § 104 ods. 1 v druhej vete stanovuje, ţe ak vec nespadá

do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti

uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu

na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Aj z citovaného ustanovenia ods. l moţno vyvodiť prednosť súdnej

ochrany pred inou právnou ochranou, ako aj skutočnosť, ţe v prípade, ak by v určitej veci

nebola daná právomoc súdu, musela by byť daná právomoc iného orgánu, ktorému by súd bol

povinný vec postúpiť. Neexistuje teda moţnosť, ţe by určitá vec nepatrila do právomoci ani

súdu a ani iného orgánu, nakoľko v takomto prípade by došlo k zásahu do práva na súdnu

ochranu, resp. inú právnu ochranu podľa . Preto, ak tu nie je iný orgán

na poskytnutie právnej ochrany, je vţdy daná právomoc súdu na poskytnutie súdnej ochrany.

V danej veci otázku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie ţalobcom

uplatneného nároku na určenie nenadobudnutia práva výkonu poľovníctva na základe zmlúv

o nájme výkonu práva poľovníctva schválených Obvodným lesným úradom V.K. je potrebné

posudzovať najmä so zreteľom na špeciálnu úpravu poľovníctva vykonanú zákonom č.

o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon o poľovníctve“).

Výkon práva poľovníctva predstavuje verejnoprávne oprávnenie, ktoré štát zveruje

drţiteľovi poľovného revíru alebo osobe, ktorej drţiteľ poľovného revíru revír prenajal. Toto

oprávnenie spočíva mimo iného vo výkone činností vykonávaných v prírode vo vzťahu

k voľne ţijúcej zveri ako súčasti ekosystému. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, ţe uvedená

7

činnosť sa realizuje na poľovných pozemkoch. Výkon práva poľovníctva je tak nemysliteľný

bez hmotného substrátu, ktorým je revír, tvorený súvislými poľovnými pozemkami

Podľa o poľovníctve v znení neskorších predpisov

zmluva o postúpení výkonu práv poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov.

Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺţenie treba schválenie príslušného správneho

orgánu.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe príslušný správny orgán, ktorému je zákonom

zverená pôsobnosť na úseku poľovníctva, posudzuje takúto zmluvu z hľadiska dodrţania

správnych predpisov upravujúcich oblasť poľovníctva. Jej schválenie je síce zákonom

poţadovanou podmienkou platnosti tejto zmluvy, jej zmeny, resp. predĺţenia (bez tohto

súhlasu nemoţno vôbec uvaţovať o jej platnosti v zmysle, aby mohla byť účinnou, teda aby

sa účastníci zmluvy mohli domáhať jej splnenia), z cit. právnej úpravy a ani z inej zákonnej

úpravy však nemoţno vyvodiť, ţe ako orgán určený na poskytnutie právnej ochrany

(na prejednanie a rozhodnutie o návrhu ţalobcu na určenie, ţe ţalovaný nenadobudol právo

výkonu poľovníctva na základe zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva schválených

Obvodným lesným úradom V. K. ako právneho úkonu) je tu určený iný štátny orgán (správny

orgán) neţ súd.

Z uvedených dôvodov moţno prisvedčiť námietke dovolateľa, ţe na prejednanie

a rozhodovanie v tejto právnej veci je daná právomoc súdu. Týmto záverom však dovolací

súd nijako neprejudikuje výsledok konania v tejto právnej veci, keď pri rozhodovaní

o určovacom návrhu podľa - a o takýto prípad ide - úlohou súdu je vţdy

najprv posúdiť, či ţalobou je uplatňované určenie práva alebo právneho vzťahu a následne, či

je alebo nie je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení; iba v prípade

preukázania naliehavého právneho záujmu sa súd môţe zaoberať vecnou stránkou

určovacieho návrhu.

Odvolací súd tieţ pochybil v závere, ţe o ţalobcom uplatnenom práve na určenie

nenadobudnutia výkonu práva poľovníctva uţ rozhodol správny orgán. Správny orgán - lesný

úrad (Obvodný lesný úrad V. K. a Krajský lesný úrad v B. B. svojim rozhodnutím ţalobcom

navrhovaný poľovný revír neuznal pre nesplnenie podmienok schválenia poľovného revíru,

nakoľko pozemky navrhovaného poľovného revíru sú uţ súčasťou šiestich schválených

revírov. Z uvedeného vyplýva, ţe nerozhodol o nenadobudnutí výkonu práva poľovníctva

ţalovaným.

Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd dospel pri skúmaní procesných podmienok

konania k záveru, ţe nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle ustanovenia

, a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie,

potom rešpektujúc , podľa ktorého výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, musí byť v súlade s touto , nemohol konanie pre tento nedostatok zastaviť,

ale otázku právomoci mal riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec mal prejednať sám. Ak

tak neurobil porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom

ktorého je moţnosť kaţdého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe odvolací súd

rozhodnutím, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zastavil konanie pre nedostatok

právomoci, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté

vadou vyplývajúcou z ustanovenia

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je

pre odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe v ďalšom konaní musí súd skúmať, či ţalobca

v posudzovanej veci uplatnil ţalobou určenie neexistencie právneho vzťahu či práva, alebo

určenie neexistencie právnej skutočnosti - ţe určitá právna skutočnosť nie je daná. Uvedený

základ určovacej ţaloby je potrebné skúmať z dôvodu, ţe v prípade vyhovenia takejto ţalobe

o neexistencii právnej skutočnosti, by výrok súdu nič nestanovil o právnom vzťahu či práve.

Išlo by len o určenie neexistencie určitej právnej skutočnosti, ktoré by samo osebe

nedeklarovalo ţiadny právny vzťah či právo. Určenie existencie právnej skutočnosti

9

rozhodnutím súdu prichádza do úvahy jedine vtedy, ak to zákon pripúšťa - viď napr. § 175k

ods. 2 V takom prípade však nejde o určovaciu ţalobu, zodpovedajúcu

, pre ktorú platí, ţe sa ňou ţalobca domáha, aby súd deklaratórnym rozhodnutím

prehlásil určitý právny vzťah či právo za uţ existujúce, ale o ţalobu inú, v

nevypočítanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. marca 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová