Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/151/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci navrhovateľa Ing. Bc. J. S., správcu konkurznej podstaty úpadcu

P. D. D., so sídlom U., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce, so

sídlom v Michalovciach, ul. Sama Chalupku č. 18, za účasti l/ V. T., rod. B., bytom S., 2/ Ing.

R. S., rod. K., bytom D., 3/ J. K., bytom D., 4/ A. B., rod. R., bytom D., 5/ L. B., bytom D.,

6/ H. B., rod. M., bytom D., 7/ V. G., bytom D. , 8/ A. Š., rod. B., bytom D. , 9/ M. Č., rod.

P., bytom D., 10/ J. D., bytom D., 11/ E. E., bytom D., 12/ A. H., bytom D., 13/ L. K., bytom

D., 14/ T. I., bytom K., 15/ Ing. J. I., bytom K., 16/ M. I., rod. T., bytom D., 17/ T. F., bytom

D., 18/ I. F., rod. S., bytom D., 19/ K. E., rod. H., bytom K., 20/ Ing. O. H., bytom M., 21/ V.

M., rod. H., bytom K., 22/ A. I., rod. G., bytom V., 23/ E. K., rod. G., bytom Č., 24/ T. J.,

bytom D. 4, 25/ L. G., rod. L., bytom D. 108, 26/ L. L., bytom D., 27/ Š. M., bytom D., 28/

A. K., rod. H., bytom D., 29/ J. Č., rod. K., bytom Č.Č., 30/ K. P., rod. K., bytom Č., 31/ V.

K., bytom D., 32/ I. P., rod. S., bytom D., 33/ R. I., bytom V., 34/ J. I. ml., bytom V., 35/ I.

M., rod. I., bytom D., 36/ M. P., rod. M., bytom D., 37/ L. I., bytom D., 38/ E. H., rod. T.,

bytom D., 39/ K. T., rod. L., bytom K., 40/ H. N., rod. H., bytom D., 41/ A. P., rod. L., bytom

V., 42/ J. P., rod. H., bytom D., 43/ K. Š., rod. P., bytom D., 44/ A. S., bytom D., 45/ Ľ. S.,

bytom V., 46/ L. V., bytom D., 47/ M. S., rod. V., bytom D., 48/ J. B., bytom D., 49/ V. B.,

rod. V., bytom D., 50/ I. G., rod. P., bytom D., 51/ Š. N., bytom D., 52/ K. P., rod. Č., bytom

V. a 53/ M. M., rod. Č., bytom P., zastúpených spoločným zástupcom T. J., bytom D. č. 4,

zastúpeným JUDr. I. R., advokátkou so sídlom kancelárie K. a 54/ A. Č., so sídlom v Č.,

o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 01. augusta 2006, č. j. 2006/00465/R-2/Dr.Oz

2

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 09. februára 2010, č. k.

-37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 09. februára 2010, č. k. -37 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil

podľa (ďalej len „OSP“) preskúmavané

rozhodnutie, ktorým odporca podľa o navrátení vlastníctva

k pozemkom a doplnení o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených osôb – účastníkov 1/ až 53/

tak, že vyslovil, že títo ako oprávnené osoby podľa a

spĺňajú podmienky na vrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré boli odňaté bez náhrady podľa o úprave

právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných

právnych útvarov s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území D., pôvodne vedeným

v pozemnoknižnej zápisnici č. X. (X.) ako mpč. X., X., X. a X., toho času evidovaných na LV

č. X. uvedeného katastrálneho územia v celkovej výmere 515.219 m², a to v podieloch

špecifikovaných v bode 1) preskúmavaného rozhodnutia. Vlastníkom uvedených

nehnuteľností je P. D. D. a sú v užívaní A. Č.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a listín predložených v súdnom konaní,

považoval krajský súd za preukázané, že oprávnené osoby označené v preskúmavanom

rozhodnutí odporcu si svoj reštitučný nárok uplatnili v zákonom ustanovenej lehote

a zákonom ustanoveným spôsobom prostredníctvom svojho spoločného zástupcu, ktorého

oprávnenie na tento úkon vyplývalo z uznesenia členskej schôdze Pozemkového a lesného

urbárskeho spoločenstva, konanej 30. marca 2004. Rovnako mal za riadne zistené,

3

že zoznamy oprávnených osôb boli pripojené k pôvodnej reštitučnej žiadosti a aj ku jej

doplnku tak, ako sa nachádzajú v administratívnom spise, hoci ako príloha v podacích

pečiatkach označené neboli. Následne boli odporcovi spoločným zástupcom predkladané

ďalšie listiny, preukazujúce splnenie podmienok oprávnenými osobami pre navrátenie

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Krajský súd následne poukázal na o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), podľa ktorého na uplatňovanie nároku na vydanie

nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách môžu

oprávnené osoby – spoluvlastníci určiť spoločného zástupcu. Konštatoval, že oprávnené

osoby ako členovia Pozemkového a lesného urbárskeho spoločenstva v D. postupovali pred

uplatnením reštitučného nároku pri určení okruhu účastníkov, výšky podielov i ustanovení

spoločného zástupcu v súlade s . Ako vyplýva aj zo zápisnice

z pojednávania konaného 09. februára 2010, krajský súd zistil, že navrhovateľ nevedel

označiť, ktoré konkrétne osoby spomedzi oprávnených osôb neuplatnili z ním tvrdených

dôvodov svoj reštitučný nárok včas a o tomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz.

Konkrétnejšie krajský súd k námietke navrhovateľa o neskorom datovaní, a teda

aj udelení, plnomocenstva MUDr. G.L. TJ. až po uplatnení reštitučného nároku

(plnomocenstvo z 27. marca 2006), uviedol, že námietka je irelevantná, pretože menovaná nie

je účastníčkou daného správneho konania. Námietku o nedostatočnom preukázaní trvalého

pobytu a štátneho občianstva Slovenskej republiky oprávnených osôb v správnom konaní pred

odporcom krajský súd rovnako vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože tieto skutočnosti

vyplývajú z overovacích doložiek na plnomocenstvách nachádzajúcich sa v administratívnom

spise odporcu, pričom údaje v doložkách vychádzajú z predložených občianskych preukazov

oprávnených osôb.

O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu

trov konania v súlade s v spojení s nepriznal. Vo vzťahu

k ostatným účastníkom poukázal na skutočnosť, že v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia im náhrada trov konania neprislúcha a návrh na ich náhradu ani nepodali.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože prvostupňový súd v konaní

nedostatočne zistil skutkový stav veci.

4

Uviedol, že oprávnené osoby uvedené v preskúmavanom rozhodnutí odporcu neboli

na pojednávaní pred krajským súdom riadne zastúpené. Advokátka JUDr. I. R. bola

splnomocnená na základe plnomocenstva udeleného T. J., ktorý v správnom konaní

vystupoval ako splnomocnený spoločný zástupca oprávnených osôb, pričom mu

ako zástupcovi – fyzickej osobe ukladá povinnosť konať výlučne osobne a neumožňuje, aby

sa dal ďalej zastúpiť.

Následne navrhovateľ namietal, že sa krajský súd nevysporiadal s jeho námietkou

vznesenou v opravnom prostriedku, odporca nevyznačil na prijatých podaniach týkajúcich

sa uplatnenia reštitučných nárokov, či v písomnom podaní T. J. z 26. apríla 2004 boli aj

prílohy, a ani nevykonal dokazovanie v tejto veci. Súd pritom mal vykonať dôkaz, ktorým by

vyvrátil pochybnosť o uplatnenom nároku v súlade so , a nie iba

konštatovať, že počet príloh na podacej pečiatke nie je vyznačený. Podľa názoru navrhovateľa

krajský súd nepreskúmal všetky v spise doložené plnomocenstvá, pretože inak by odporcovi

uložil, aby sa vyporiadal s tým, či MUDr. G. L., ktorej plnomocenstvo sa v predmetnom spise

nachádza, je alebo nie je oprávnenou osobou. Navrhovateľ poukázal na to, že túto námietku

uviedol len príkladmo a krajský súd mal vykonať dokazovanie, výsledkom ktorého by boli

vylúčené tie plnomocenstvá na uplatnenie reštitučného nároku, ktoré sa predmetnej veci

jednak netýkajú, a jednak zistenie včasnosti uplatnenia jednotlivých nárokov. Je preto podľa

názoru navrhovateľa dôležité, aby súd vykonal dôkaz o tom, aké prílohy boli pripojené

k žiadosti p. T. J. z 26. apríla 2004.

Navrhovateľ tiež nepovažoval za dostatočný spôsob, akým sa krajský súd vyporiadal

s jeho námietkou voči preukazovaniu štátneho občianstva a trvalého pobytu oprávnených

osôb. Namietol, že podpisy v rozpore s tým, čo je uvedené v odôvodnení napadnutého

rozsudku, overovala až po uplatnení reštitučného nároku pracovníčka Obecného úradu D. p.

L., pred ktorou dotknuté osoby podpisy len uznávali za vlastné. Neoveroval ich teda p. T. J.

na základe predložených občianskych preukazov.

Ďalšia námietka navrhovateľa smerovala voči zisteniu krajského súdu ohľadom

vytvárania samoúčelného zoznamu oprávnených osôb, na ktorej navrhovateľ zotrval.

V písomnom podaní z 26. apríla 2004 p. T. J., ktorým bol nárok na vrátenie vlastníctva

k pozemkom uplatnený, uviedol p. J. ako prílohu zoznam členov urbárskej spoločnosti D.

a členov pasienkovej spoločnosti D., ktorý však odporca pri prevzatí písomnosti ako prílohu

nevyznačil. Podľa názoru navrhovateľa p. T. J. uplatnil reštitučné nároky za členov vyššie

uvedených spoločností, a nie za oprávnené osoby, pričom nie je možné zistiť, či sú tieto

5

osoby totožné. Tento rozpor mal súd odstrániť dokazovaním, ktoré nevykonal a ani od

účastníkov konania nežiadal, aby navrhli vykonanie dôkazov.

Čo sa týka pozemkov, na ktoré boli reštitučné nároky uplatnené, navrhovateľ

spochybnil ich totožnosť s pozemkami, o ktorých odporca rozhodol. Poukázal pritom na to,

že p. T. J. uvádza pozemky zapísané na PKV č. X. mpč. X., X., X., X., X., X. v celkovej

výmere 568.316 m², a odporca rozhodol o pozemkoch zapísaných na PKV č. X. (predtým X.)

mpč. X., X., X. a X. o celkovej výmere 545.927 m². Namietol, že z obsahu spisového

materiálu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli predtým vo vlastníctve Potravinárskej

spoločnosti v D. a nie Pastvinárskej spoločnosti v D., ako to konštatuje krajský súd

v odôvodnení rozsudku. Z týchto nezrovnalostí navrhovateľ vyvodil záver, že predmetné

nehnuteľnosti, vydanie ktorých p. T. J. uplatnil, nikdy neboli ani vo vlastníctve, ani v držbe

bývalých urbárnikov a bývalých želiaristov. Z tohto dôvodu je namieste konštatovať

pochybnosť zoznamu oprávnených osôb vypracovaného za účelom uplatnenia reštitučného

nároku, pretože osoby na ňom uvedené nepreukázali že oni alebo ich právni predchodcovia

boli členmi Potravinárskej spoločnosti, ku ktorej sa vlastníctvo predmetných nehnuteľností

viaže. Správny orgán podľa názoru navrhovateľa pochybil, keď sa na príslušné archívy

neobrátil s dotazom na zoznamy Potravinárskej spoločnosti v D., ale na zoznamy osôb

Bývalých urbárskych gazdov a Pastvinárskej spoločnosti D.

Napokon navrhovateľ odporcovi vytkol, že s ním ako s účastníkom konania nekonal,

neoznámil mu začatie konania, neprizval ho na konania, rozhodnutie vydal bez prejednania

s ním. Uvedeným postupom odporca porušil ustanovenia správneho poriadku a nedostatočne

zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vydal rozhodnutie v rozpore so zákonom

a navrhovateľa ako povinnú osobu poškodil, pretože priznal neoprávnené nároky osobám

uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí.

Odporca a ani účastníci 1/ až 54/ odvolanie nepodali a k podanému odvolaniu

navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá v spojení s

ods. 2 ), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Účelom v platnom znení je zmiernenie následkov niektorých

6

majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych

vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach.

Pri výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona,

je potrebné mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili nárok na vydanie veci,

pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej P. usadlosti, ak sa obrátili na príslušný

pozemkový úrad a výzvou na organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli

presvedčené, že ich majetok držia, a to v lehotách uvedených v

Najvyšší súd Slovenskej republiky k interpretácií uvádza,

že v tomto prípade sa jedná o jeden z reštitučných zákonov, ktorými sa demokratická

spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd,

spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu.

Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona

v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach

a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti,

že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období. Ak teda zákonodarca si bol

vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou

niektorých, nemožno potom pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov bol natoľko

dogmatický a ústavne nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy

nové.

Zmiernenie následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva predovšetkým

vo vydaní veci, ktorá bola oprávnenej osobe odňatá ( ). Jednou

z podmienok pre uplatnenie práva podľa tohto zákona je jeho uplatnenie oprávnenou osobou

do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade ().

Účastníci 1/ až 53/ svoj nárok na vrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom

uplatnili prostredníctvom určeného spoločného zástupcu v zmysle § 37 ods. 2 zákona

č. , o čom svedčí záznam v zápisnici z členskej schôdze Pozemkového a lesného

urbárskeho spoločenstva D. konanej 30. marca 2004, nachádzajúcej sa v administratívnom

spise odporcu, podľa ktorého členská schôdza schválila a splnomocnila T. J. na zastupovanie

oprávnených osôb Urbárskeho spoločenstva D. a Pasienkovej spoločnosti D. vo veciach na

prinavrátenie vlastníckych vzťahov k pôde podľa Teda na to, aby bol

pán T. J. oprávnený uplatniť nárok a vydanie nehnuteľnosti a nároky vyplývajúce zo

7

spoluvlastníctva v pozemkových úpravách postačoval súhlas majiteľov väčšiny podielov.

Dodatočne dokladané písomné plnomocenstvá sú tak len potvrdením tejto skutočnosti, pričom

oprávnenie T. J. vyplynulo už z rozhodnutia členskej schôdze.

Konanie podľa zákona sa nespravuje zásadou koncentrácie, doklady

potrebné na preukázanie skutočností podľa a je možné

predkladať až do právoplatného skončenia veci, teda aj po tom, ako si účastník reštitučného

konania uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva. Včasné uplatnenie nároku oprávnenou

osobou a preukázanie skutočností podľa § 3 sú, spolu s implikovanou podmienkou

preukázania splnenia požiadavky § 2, samostatnými podmienkami, ktorých kumulatívne

naplnenie („a zároveň“ v zákonnej formulácii) sa vyžaduje preto, aby danej osobe bolo možné

navrátiť vlastníctvo k daným pozemkom, resp. rozhodnúť o náhrade podľa § 6 ods. 2 a 3

Oprávnené osoby postupovali v súlade so zákonom, keď v prekluzívnej lehote

prostredníctvom určeného zástupcu uplatnili reštitučný nárok na príslušnom obvodnom

pozemkovom.

Je nesporné, že vôľa účastníkov 1/ až 53/ vyjadrená v ich podaní došlom odporcovi

z 26. apríla 2004 jednoznačne smeruje k vydaniu pozemkov zapísaných vo vložkách č. X., X.

a X., nachádzajúcich sa v katastrálnom území D..

Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu odporcu,

ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal nesprávnosť postupu odporcu

pri preberaní uplatnenie nároku. Podľa názoru navrhovateľa odporca tým, že v prezenčnej

pečiatke nevyznačil počet príloh, znemožnil riadne posúdenie toho, ktoré osoby si riadne

a včas uplatnili svoje práva do reštitučného konania a mal preto vykonať dodatočné

dokazovanie s cieľom riadneho zistenia okruhu oprávnených osôb, ktoré si včas uplatnili

nároky podľa tak, aby bola zrejmá ich totožnosť. Nie je totiž, podľa

navrhovateľa zrejmé, či zoznam, na ktorý sa odporca odvoláva, bol skutočne pripojený

k uplatneniu nároku a rovnako tak nie je zrejmé, ktoré z označených osôb doložili

plnomocenstvo udelené T.J.

Zo samotného textu uplatnenie nároku z 26. apríla 2004 jednoznačne vyplýva, že T. J.

vystupuje ako zástupca oprávnených osôb vo vzťahu k pasienkovému majetku bývalých

urbárnikov a želiaristov. Úlohou odporcu, ako správneho orgánu príslušného na konanie vo

8

veci, bolo v konaní preveriť uvedené skutočnosti spolu s vykonaním dokazovania potrebného

na zistenie, či v prejednávanej veci boli splnené podmienky podľa § 2 a § 3 zákona č.

Čo sa týka preukázania skutočnosti, ktoré prílohy boli odporcovi doručené v lehote

podľa (t. j. do 31. decembra 2004), je nutné vychádzať

z toho, že ak po uplatnení nároku odporca nevyzýval na doplnenie podania a nežiadal

doloženie dokumentov, ktoré podľa námietky navrhovateľa v administratívnom spise neboli

doložené včas, treba mať za to, že sa v spise nachádzali. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí opak,

je povinný znášať dôkazné bremeno. Nedbanlivosť pracovníčky odporcu, ktorá dané podanie

prevzala, nemôže totiž ísť na ťarchu oprávneným osobám. Z vlastného textu podania

doručeného odporcovi 26. apríla 2004 je zrejmé, ktoré osoby a ku ktorým pozemkom

si uplatňujú nárok na navrátenie vlastníctva. Z povahy vlastného konania pritom

nie je vylúčené doloženie listín preukazujúcich tvrdené a zákonom vyžadované skutočnosti

dodatočne.

Odporca prerušil konanie za účelom doplnenia nešpecifikovaných chýbajúcich

podkladov a tiež zabezpečenia a skúmania archívnych listín a dokladov rozhodnutím

z 02. novembra 2004, č. j. 2004/01043/Pr.k./Dr.Oz. Ako vyplýva z administratívneho spisu

ďalej šlo o matričné doklady, resp. tituly, od ktorých dané osoby odvodzovali svoje

postavenie oprávnených osôb podľa

Pokiaľ sám navrhovateľ nevie preukázať opak, treba mať za to, že k podaniu, ktorým

bol uplatnený nárok podľa boli pripojené relevantné zoznamy osôb,

ktoré sú buďto pôvodnými vlastníkmi predmetných pozemkov patriacich do urbára, alebo

ich právnymi nástupcami, pričom skutočnosť, či tieto osoby sú aj oprávnenými osobami

podľa bola predmetom vlastného konania pred odporcom.

Nemožno preto námietku navrhovateľa požadujúcu dodatočné dokazovanie vo veci

včasnosti predloženia plnomocenstiev, zoznamov oprávnených osôb a ďalších listín

vyhodnotiť ako dôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na

o správnom konaní („správny poriadok“) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“), v zmysle ktorého hodnotenie dôkazov patrí do pôsobnosti správnych orgánov.

9

Proces hodnotenia dôkazov je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, pri ktorom na základe

logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu

meritórneho rozhodnutia správnym orgánom.

Pokiaľ ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neurčuje a ani nemôže určiť

pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení ich vzájomnej súvislosti. Iba

správny orgán posudzuje vierohodnosť dôkazných prostriedkov a rozhodne o ich osvedčení

ako dôkazu. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom správny orgán dochádza

k záveru, ktoré skutočnosti možno považovať za pravdivé (dokázané).

Ak teda odporca na preukázanie štátneho občianstva a pobytu oprávnených osôb

použil iba overovaciu doložku vyznačenú na príslušnom plnomocenstve a považoval v nej

vyznačený údaj za vierohodný, nepochybil. Pri uznaní podpisu sa jednotlivé osoby

prezentovali občianskym preukazom, ktorý je v zmysle

o občianskych preukazoch (resp. o občianskych

preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) verejná listina, ktorou občan

Slovenskej republiky preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky

a ďalšie údaje zapísané v občianskom preukaze. Občiansky preukaz nahrádza všetky ďalšie

listiny preukazujúce údaje v ňom zapísané. Osvedčovacia doložka pritom obsahuje meno

a priezvisko danej osoby, jej rodné číslo, trvalý pobyt a číslo občianskeho preukazu, ktorým

bola totožnosť tejto osoby overená.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovaný v súlade so zákonom riadil zásadou

voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré boli

podkladom pre rozhodnutie.

Navrhovateľ ďalej namietal, že odporca nezistil riadne totožnosť pozemkov s tým,

že preskúmavané rozhodnutie sa má týkať iných pozemkov, než ku ktorým bol uplatnený

reštitučný nárok. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť,

že preskúmavaným rozhodnutím odporcu nebolo rozhodnuté o celom uplatnenom nároku,

z čoho vyplýva aj namietaný rozdiel v pozemkoch, ktoré boli obsiahnuté v uplatnení

a o ktorých odporca rozhodol. Túto skutočnosť odporca v odôvodnení predmetného

rozhodnutia výslovne uviedol.

10

Odporca riadne doručil preskúmavané rozhodnutie navrhovateľovi, pričom tento

využil právo vyplývajúce mu zo zákona a v zákonom ustanovenej lehote podal voči nemu

návrh na preskúmanie zákonnosti. Na námietku navrhovateľa obsiahnutú v opravnom

prostriedku, že mu odporca neoznámil začatie konania a ani ho do konania neprizval

ako účastníka, by bolo možné prihliadať, pokiaľ by táto mala za následok odňatie jeho

možnosti konať vo veci s tým, že by už nebolo možné zjednať nápravu do právoplatného

skončenia veci. V tomto prípade sa za konanie s povinnou osobou považuje aj doručenie

rozhodnutia podľa , čím je mu poskytnutá možnosť

namietať jeho správnosť a zákonnosť pred tým, ako nadobudne právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za vhodné uviesť,

že v správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, pričom od správneho orgánu preberá nielen dôkazný stav, ale aj jeho

právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne

a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí

správnemu orgánu (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Správny súd pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa zásadne

obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza,

nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej

procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia

vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Napokon správny súd

pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje,

či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že je namieste konštatovať,

že z postupu a rozsudku krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či napadnuté

rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa v zásade stotožnil s právnymi závermi krajského súdu v tom, že rozhodnutie odporcu bolo

vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci, z ktorého odporca vyvodil správne

skutkové i právne závery, rešpektujúc tiež viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi

odvolania ( v spojení s 246c ods. 1 veta prvá ). Prvostupňový súd preto

nepochybil, keď napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu potvrdil.

Námietku navrhovateľa, že účastníci 1/ - 53/ neboli na pojednávaní pred krajským

11

súdom riadne zastúpení JUDr. R., pretože táto v konaní vystupovala na základe

plnomocenstva jej udeleného T. J. ako splnomocnencom účastníkov 1/ - 53/, ktorý však takéto

plnomocenstvo nemohol udeliť ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil

ako nedôvodnú. Navyše, táto námietka ani navrhovateľovi neprislúcha, pretože jeho procesné

právo nie je v tomto prípade dotknuté.

T. J. vystupuje v konaní pred správnym orgánom a aj pred súdom ako zástupca podľa

, ktorý upravuje osobitný spôsob zastúpenia skupiny osôb

– účastníkov konania. Nemožno naň preto celkom aplikovať obmedzenia pre zastúpenie na

základe plnomocenstva v zmysle a , kedy splnomocnený zástupca – fyzická

osoba môže konať jedine osobne, respektíve a nasl. , kedy by sa

pre udelenie plnomocenstva JUDr. R. vyžadovala existencia výslovného súhlasu účastníkov

1/ - 53/ ako splnomocniteľov ( O. z.). Paragraf 37 ods. 2

neustanovuje žiadne obmedzenie pre spoločného zástupcu vo vzťahu k udeleniu

plnomocenstva ďalšej osobe, špeciálne advokátovi. Jeho účelom je zjednodušenie, uľahčenie

a zefektívnenie konaní, v ktorých môžu osoby podľa

vystupovať ako účastníci, tým spôsobom, že na všetky úkony za ne je oprávnená jediná osoba

– spoločný zástupca. Obmedzenie možnosti splnomocniť advokáta na zastupovanie v konaní

pred správnym konaním alebo pred súdom by preto bolo v rozpore s týmto zákonodarcom

zamýšľaným účelom.

S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil (,

v spojení s veta druhá a ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal,

pretože v tomto konaní nebol úspešný, a odporcovi preto, že mu žiadne trovy z dôvodu

podania neúspešného odvolania navrhovateľov nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.

Účastníkom konania 1/ až 53/ právo na náhradu trov odvolacieho konania zo zákona

nevyplýva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2011

12

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková