Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/19/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Mgr. R. A. bytom

P., proti odporcovi: P., bytom P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. a na

Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu

v Trnave, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. E. B., Mgr. F. B.,

JUDr. T. B., JUDr. A. D., JUDr. R. F., JUDr. S. H., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. Ľ. J.,

JUDr. M. K., JUDr. P. L., Mgr. J. M., JUDr. P. P., JUDr. K. S., JUDr. M. S., JUDr. D. Š.,

JUDr. V. T., Mgr. V. Z. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. .

Sudcovia JUDr. K. B., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. B. H., JUDr. J. K., JUDr. M. K.,

JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D. W. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci, ktorá je na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

V konaní sp. zn. oznámili sudcovia Okresného súdu Skalica, že sú u nich

dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1

a ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Skalica sú v tejto veci vylúčení z prejednávania

a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený ( )

v konaní sp. zn. . Pretože aj podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Trnave

sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1

21

a ), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( ) z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením,

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právne relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto

vzťah ide vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca

má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov: JUDr. M. U., JUDr. I. I.,

JUDr. E. B., Mgr. F. B., JUDr. T. B., JUDr. A. D., JUDr. R. F., JUDr. S. H., JUDr. A. J.,

JUDr. I. J., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. K., JUDr. P. L., Mgr. J. M., JUDr. P. P., JUDr. K. S.,

JUDr. M. S., JUDr. D. Š., JUDr. V. T., Mgr. V. Z. zistil, že vo svojich vyjadreniach uviedli,

že sa cítia byť zaujatí z dôvodu, že navrhovateľku osobne poznajú, sú v priateľskom vzťahu,

tykajú si, preberajú aj súkromné veci. Tiež zistil, že sudcovia JUDr. K. B., JUDr. Ľ. B., ml.,

JUDr. B. H., JUDr. J. K., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D. W. uviedli, že sú zaujatí,

pretože navrhovateľku osobne poznajú ako kolegyňu, bežne sa stretávajú a komunikujú na

pracovných poradách a školeniach, čo môže vyvolať pochybnosť o ich nezaujatosti. Rovnako

zistil, že sudcovia Mgr. D. Č. a JUDr. P. S. uviedli, že nie sú zaujatí.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade celkom splnené.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných veci pod č. , daľej len „dohovor‘‘) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru ( „každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj pravo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným zákonom c. , d’alej len „listina“; čl.. 46 ods. 1

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/]. do ktorého tiež zahrnuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; cl. 48 ods. 1 , ktoré články

postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totožný zámer) na sudcovskú nezávislost‘ a právo na zákonného sudcu s právnym režimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať‘ nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom prace príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu

umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca

( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],

nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje

výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z

prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné

presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k

vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Z uvedených východísk vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky a analýzou

skutočností uvádzaných sudcami Krajského súdu v Trnave dospel k záveru, že sudcovia

JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. E. B., Mgr. F. B., JUDr. T. B., JUDr. A. D., JUDr. R. F.,

JUDr. S. H., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. K., JUDr. P. L., Mgr. J. M.,

JUDr. P. P., JUDr. K. S., JUDr. M. S., JUDr. D. Š., JUDr. V. T., Mgr. V. Z., ktorí vo svojich

vyjadreniach uviedli, že vzhľadom na ich priateľský vzťah sa cítia byť zaujatí, sú vylúčení

z prejednania a rozhodovania veci. Táto existencia blízkeho vzťahu k účastníkovi konania (

priateľstva ), teda vzťahu, ktorý je relevantný z hľadiska ustanovenia totiž

zakladá dôvod, pre ktorý možno mať pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.

51

U sudcov Krajského súdu v Trnave JUDr. K. B., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. B. H., JUDr.

J. K., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D. W., ktorí nachádzali svoju subjektívnu

zaujatosť v profesionálnom, resp. kolegiálnom vzťahu k navrhovateľke ako sudcovi

vykonávajúceho svoju funkciu na nižšom stupni súdu, chýba objektívny základ nimi

konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na

profesionalite a kolegiálnosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný

záver, teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo

rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami

vo všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak

rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti,

nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný

vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter

bližšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o

nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

Vzťahy medzi sudcami, ktoré však bežný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak

tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa sudcovia navzájom poznajú, pretože na výkon

funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo nižší) súd, v tom istom oddelení alebo

senáte], nemajú teda samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a

rozhodovania veci. Iba tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému majú iní

sudcovia len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah, nemôže preto založiť pomer

predpokladaný ustanovením . Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku

toho rozhodol, že títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci.

Sudcovia Mgr. D. Č. a JUDr. P. S. sa vo veci necítili zaujatí, preto nebol dôvod o nich

ani rozhodovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta