Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fd1/382043.a6eddf.pdf
PDF · 141.09 KB
No categories available
1Nc/19/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Nc 19/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Mgr. R. A. bytom
P., proti odporcovi: P., bytom P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 1 C 35/2011 a na
Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10 NcC 12/2011, o vylúčení sudcov Krajského súdu
v Trnave, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. E. B., Mgr. F. B.,
JUDr. T. B., JUDr. A. D., JUDr. R. F., JUDr. S. H., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. Ľ. J.,
JUDr. M. K., JUDr. P. L., Mgr. J. M., JUDr. P. P., JUDr. K. S., JUDr. M. S., JUDr. D. Š.,
JUDr. V. T., Mgr. V. Z. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je
na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10 NcC 12/2011.
Sudcovia JUDr. K. B., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. B. H., JUDr. J. K., JUDr. M. K.,
JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D. W. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci, ktorá je na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10 NcC 12/2011.
O d ô v o d n e n i e
V konaní sp. zn. 1 C 35/2011 oznámili sudcovia Okresného súdu Skalica, že sú u nich
dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1
O tom, či sudcovia Okresného súdu Skalica sú v tejto veci vylúčení z prejednávania
a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.)
v konaní sp. zn. 1 NcC 19/2011. Pretože aj podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Trnave
sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1
21 Nc 19/2011
O.s.p. a § 15 O.s.p.), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16
ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením,
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za
právne relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto
vzťah ide vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca
má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov: JUDr. M. U., JUDr. I. I.,
JUDr. E. B., Mgr. F. B., JUDr. T. B., JUDr. A. D., JUDr. R. F., JUDr. S. H., JUDr. A. J.,
JUDr. I. J., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. K., JUDr. P. L., Mgr. J. M., JUDr. P. P., JUDr. K. S.,
JUDr. M. S., JUDr. D. Š., JUDr. V. T., Mgr. V. Z. zistil, že vo svojich vyjadreniach uviedli,
že sa cítia byť zaujatí z dôvodu, že navrhovateľku osobne poznajú, sú v priateľskom vzťahu,
tykajú si, preberajú aj súkromné veci. Tiež zistil, že sudcovia JUDr. K. B., JUDr. Ľ. B., ml.,
JUDr. B. H., JUDr. J. K., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D. W. uviedli, že sú zaujatí,
pretože navrhovateľku osobne poznajú ako kolegyňu, bežne sa stretávajú a komunikujú na
pracovných poradách a školeniach, čo môže vyvolať pochybnosť o ich nezaujatosti. Rovnako
zistil, že sudcovia Mgr. D. Č. a JUDr. P. S. uviedli, že nie sú zaujatí.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade celkom splnené.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných veci pod č. 209/1992 Zb., daľej len „dohovor‘‘) je
garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to
vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru ( „každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor
v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj pravo na zákonného sudcu.
Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne
vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá
je uvedená ústavným zákonom c. 23/1991 Zb., d’alej len „listina“; čl.. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články
dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne
/Slovenskej republiky/]. do ktorého tiež zahrnuje aj právo na to, aby právna vec účastníka
nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; cl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články
postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví
zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu
(totožný zámer) na sudcovskú nezávislost‘ a právo na zákonného sudcu s právnym režimom
podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať‘ nezávislý
a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom prace príslušného súdu
a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný
zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,
ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,
aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol
zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu
umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení
hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca
( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Nc 26/2010 ).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje
výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z
prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné
presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k
vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah
k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,
nález č. 98, str. 11).
Z uvedených východísk vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky a analýzou
skutočností uvádzaných sudcami Krajského súdu v Trnave dospel k záveru, že sudcovia
JUDr. M. U., JUDr. I. I., JUDr. E. B., Mgr. F. B., JUDr. T. B., JUDr. A. D., JUDr. R. F.,
JUDr. S. H., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. Ľ. J., JUDr. M. K., JUDr. P. L., Mgr. J. M.,
JUDr. P. P., JUDr. K. S., JUDr. M. S., JUDr. D. Š., JUDr. V. T., Mgr. V. Z., ktorí vo svojich
vyjadreniach uviedli, že vzhľadom na ich priateľský vzťah sa cítia byť zaujatí, sú vylúčení
z prejednania a rozhodovania veci. Táto existencia blízkeho vzťahu k účastníkovi konania (
priateľstva ), teda vzťahu, ktorý je relevantný z hľadiska ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. totiž
zakladá dôvod, pre ktorý možno mať pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.
51 Nc 19/2011
U sudcov Krajského súdu v Trnave JUDr. K. B., JUDr. Ľ. B., ml., JUDr. B. H., JUDr.
J. K., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S., V. V., JUDr. D. W., ktorí nachádzali svoju subjektívnu
zaujatosť v profesionálnom, resp. kolegiálnom vzťahu k navrhovateľke ako sudcovi
vykonávajúceho svoju funkciu na nižšom stupni súdu, chýba objektívny základ nimi
konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na
profesionalite a kolegiálnosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný
záver, teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo
rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami
vo všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak
rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti,
nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný
vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter
bližšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o
nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
Vzťahy medzi sudcami, ktoré však bežný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak
tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa sudcovia navzájom poznajú, pretože na výkon
funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo nižší) súd, v tom istom oddelení alebo
senáte], nemajú teda samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci. Iba tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému majú iní
sudcovia len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah, nemôže preto založiť pomer
predpokladaný ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku
toho rozhodol, že títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci.
Sudcovia Mgr. D. Č. a JUDr. P. S. sa vo veci necítili zaujatí, preto nebol dôvod o nich
ani rozhodovať.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta