Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
817/383480.695f62.pdf
PDF · 113.14 KB
No categories available
6Cdo/134/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 134/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého Š. H., nar.
X., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Ţiline, dieťa rodičov matky M. N., bývajúcej v Ţ. a otca D. H., bývajúceho v K., o
úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod
sp. zn. 21 P 283/2010, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 15. decembra
2010 sp. zn. 6 CoP 24/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie otca o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 7. októbra 2010 zveril maloletého Š. H., nar. X. do
osobnej starostlivosti matke. Otcovi uloţil povinnosť platiť na maloletého výţivné v sume
400 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2009, ktoré bude poukazovať k rukám matky vţdy do
15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výţivnom za obdobie od 1.11.2009 do vyhlásenia
rozsudku v sume 3 360 eur otcovi uloţil splatiť matke v štyroch splátkach po 840 eur k
dátumu 31.3.2011, 30.6.2011, 30.9.2011, 31.12.2011 pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku návrh matky zamietol. V súvislosti s určením výţivného v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe stanovená výška výţivného zodpovedá schopnostiam a moţnostiam
otca a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Výţivné určil, vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania, spätne od 1. novembra 2009 (čas, odkedy účastníci prestali bývať
v spoločnej domácnosti a odkedy spoločne nehospodárili). Zameškané výţivné vyčíslil po
započítaní sumy 120 eur mesačne, ktoré otec poukazoval z titulu výţivného k rukám matky,
sumou 3360 eur, pričom toto výţivné povolil otcovi splatiť v štyroch splátkach. Pokiaľ matka
ţiadala určiť výţivné v sume 500 eur, v tejto časti jej návrh zamietol.
Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 15. decembra 2010 sp. zn. 6 CoP 24/2010 rozsudok
okresného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť výţivné na maloletého Š. zmenil tak, ţe
otcovi uloţil povinnosť platiť na maloletého výţivné v sume 400 eur mesačne s účinnosťou
od 1.11.2009 s tým, ţe čiastku 200 eur je otec povinný platiť vţdy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky a čiastka 200 eur je určená na tvorbu úspor. Matke uloţil
povinnosť zriadiť v prospech maloletého dieťaťa osobitný účet a otcovi oznámiť číslo účtu
a peňaţný ústav, všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nedoplatok
na výţivnom za obdobie od 1.11.2009 do 31.10.2010 v sume 3 360 eur uloţil otcovi splatiť
matke v čiastke 960 eur do 31.3.2011 a časť nedoplatku na výţivnom v sume 2 400 eur uloţil
otcovi zaplatiť na osobitný účet v troch splátkach po 800 eur splatných k 30.6.2011,
30.9.2011 a k 31.12.2011, všetko pod následkom straty výhody splátok a rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd, pokiaľ ide
o posúdenie výšky vyţivovacej povinnosti otca, v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
dôleţité pre posúdenie veci, zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré v jednotlivostiach
odkázal. Keďţe dospel k záveru, ţe na zabezpečenie beţných potrieb dieťaťa postačuje najmä
s ohľadom na jeho vek suma 200 eur mesačne, zvyšnú časť otcom plateného výţivného je
dôvodné poukazovať na osobitný účet za účelom vytvárania úspor v zmysle § 63 ods. 3
Zákona o rodine. Rozsudok okresného súdu preto zmenil a zmenu vykonal aj v súvislosti
so splácaním zameškaného výţivného, výšku a zročnosť ktorého súdu prvého stupňa stanovil
správne. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie otec maloletého dieťaťa.
Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a zaviazal ho na platenie
výţivného v sume 120 eur od 1.11.2009 alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, ţe odvolací súd vychádzal z nesprávneho skutkového stavu veci. Vytýkal
odvolaciemu súdu, ţe za základ rozhodnutia vzal jeho mesačný príjem 1100 eur, čo však
predstavuje jeho hrubý mesačný príjem. Vôbec neprihliadol na to, ţe z čistého príjmu, ktorý
činí 876,35 eur, má náklady spojené s bývaním v sume 350 eur mesačne, náklady
na pripojenie internetu a mobilnú telefonickú sieť, ktoré sú nevyhnutné pre riadny výkon
práce grafického dizajnéra. Nevzal do úvahy, ţe po celú dobu spoluţitia s matkou dieťaťa sám
znášal nájomné a aj celkové náklady na ţivot v Bratislave, keďţe matka bola za celú dobu
vzťahu zamestnaná len pár mesiacov a ţe aj po narodení dieťaťa on bol jediným ţiviteľom
rodiny. Namietal, ţe odvolací súd vychádzal aj pri zisťovaní výdavkov pre dieťa len z tvrdení
matky nedoloţených ţiadnymi relevantnými dôkazmi. Sumu 400 eur mesačne povaţoval,
vzhľadom na vek dieťaťa, za neprimeranú jeho reálnym potrebám. Bol toho názoru, ţe
konanie pred odvolacím súdom trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, ţe súdy niţšieho stupňa rozhodli vo veci
určenia výţivného správne. Navrhla preto, aby dovolací súd rozsudok okresného aj krajského
súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie
nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie otca treba
odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.
V posudzovanej veci dovolanie otca smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bolo rozhodnuté o výţivnom pre maloleté dieťa.
Podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
Vyššie citované zákonné ustanovenie stanovuje neprípustnosť dovolania smerujúceho
proti rozsudku odvolacieho súdu (bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia) v prípadoch,
v ktorých ide o veci upravené Zákonom o rodine, pričom zároveň taxatívnym spôsobom
vymenováva okruh vecí (rozsudky), ktoré ako výnimky spod tohto pravidla vylučuje.
V posudzovanom prípade ide nepochybne o vec upravenú Zákonom o rodine
a nejedná sa o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Obe podmienky vylučujúce podanie
dovolania sú v danom prípade splnené, z ktorého dôvodu dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu nie je podľa § 238 ods. 4 O.s.p. prípustné.
V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti
dovolania smerujúceho proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd,
vzhľadom na zákonnú povinnosť vţdy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal
prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Nezistil však existenciu ţiadneho dôvodu
obsiahnutého v jeho taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ g/. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v tomto
zákonnom ustanovení ani nenamietal.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, ţe uvedená
námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka konania,
ktorou vytýka súdu existenciu tzv. inej vady treba povaţovať za dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá však sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť,
ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len odôvodnením dovolania za
predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie otca smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 4 O.s.p.)
a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie
o výţivnom pre maloleté dieťa, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. marca 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová