Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/237/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. D., bývajúceho

v Z., zastúpeného JUDr. J. Č., advokátkou so sídlom v L., proti ţalovaným 1/ J. M.,

bývajúcemu v D., 2/ A. M., bývajúcej v I., 3/ J. M., bývajúcemu v I. a 4/ maloletej L. K.,

bývajúcej v I., zastúpenej otcom Ľ. K., o určenie vlastníckeho práva k pozemku,

vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , v konaní o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 11. októbra 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 11. októbra

2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 15. februára 2007 č.k. -133 určil,

ţe ţalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom

Správou katastra D. na LV č. X., katastrálneho územia Z. ako parcela KNX. č. X., zastavané

2

plochy a nádvoria o výmere X. m. Ţalovaného 1/ a právnu predchodkyňu ţalovaných 2/ aţ 4/

zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 642,93 €

(19 369,-- Sk) na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Mal preukázané, ţe parcela č. X. bola vytvorená z parcely č. X., ako vlastník ktorej je zapísaný

v pozemkovej knihe ţalobca, ktorú parcelu nadobudol titulom darovacej zmluvy od svojich

rodičov (č.l. 7 a 109). Na základe geometrického plánu (č.l. 5) bol z tejto pôvodnej parcely č. X.

22

vytvorený diel 4 o výmere X. m, ktorý sa pričlenil k parcele X. č. X. o výmere X. ma diel 5

2

22

o výmere X. m, ktorý sa pričlenil k parcele č. X. o výmere X. m. Neskôr na základe technicko-

2

hospodárskeho mapovania v obci Z. došlo k prečíslovaniu parcely X. č. X. o výmere X. mna

2

parcelu č. X. o výmere X. ma v zbytku mal byť stav neidentický. Prvostupňový súd

prejudiciálne skúmal ţalobcom namietanú platnosť Kúpnej zmluvy z X. (ďalej len „kúpna

2

zmluva“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. X. o výmere X. m

predávajúcimi, označenými v kúpnej zmluve, na Československý štát, zastúpený Miestnym

národným výborom v Z., ktorej vklad bol povolený X. (č.l. 6 a 61) a platnosť Dohody o osobnom

uţívaní stavebného pozemku z X. (ďalej len „dohoda“), ktorou Miestny národný výbor v Z.

2

zriadil právo osobného uţívania parcely č. X. o výmere X. mpre ţalovaného 1/ a jeho

manţelku, právnu predchodkyňu ţalovaných 2/ aţ 4/ (č.l. 41), ktorí sú ako vlastníci parcely č. X.

(po prečíslovaní parcely č. X.) katastrálneho územia Z. zapísaní na LV č. X. Správy katastra D..

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe kúpna zmluva je neplatnou z toho

dôvodu, ţe predávajúci neboli vlastníkmi parcely č. X., a teda nemohli platne previesť na štát

vlastníctvo k novovytvorenej parcele č. X.. Mal za to, ţe ak štát nenadobudol na základe tejto

kúpnej zmluvy vlastnícke právo, nemohol následne sám platne previesť právo osobného uţívania

parcely č. X. na ţalovaného 1/ a jeho manţelku, z ktorého dôvodu povaţoval za neplatnú aj

dohodu. Keď nemal preukázané tvrdenie ţalovaných o vydrţaní ich vlastníckeho práva k spornej

parcele, ktorú podľa jeho právneho názoru, zaloţeného na vykonanom dokazovaní, neuţívali

dobromyseľne, nerušene a nepretrţite po dobu desiacich rokov, ich obrane nevyhovel.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaných rozsudkom z 11. októbra 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Po čiastočnom zopakovaní dokazovania sa stotoţnil

so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Avšak vec inak právne posúdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu sa mal ţalobca ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať inými právnymi

prostriedkami ako určovacou ţalobou, a to podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde“), pričom konštatoval, ţe toto právo uţ zaniklo, pretoţe nebolo

uplatnené do 31. decembra 1992, z dôvodu ktorého sa ţalobca uţ nemôţe domáhať určenia

svojho vlastníckeho práva a spochybňovať vlastníctvo ţalovaných. Zároveň uviedol, ţe

vlastnícke právo ţalovaných k spornej parcele sa odvíja od plnohodnotného právneho titulu,

3

na čom nič nemení ani fakt, ţe okresný súd konštatoval neplatnosť kúpnej zmluvy i dohody.

Podľa jeho názoru právnym základom vlastníctva ţalovaných je dohoda, ktorá bola riadne

registrovaná štátnym notárstvom a vlastnícke právo ţalovaných následne vzniklo zo zákona

podľa , podľa ktorého sa právo osobného uţívania pozemku

vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona

(k 1. januáru 1992) mení dňom účinnosti zákona na vlastníctvo. Keďţe ţalovaní boli v tomto

čase manţelmi a aj právo osobného uţívania im vzniklo za trvania manţelstva, podľa § 872

ods. 4 sa od 1. januára 1992 stali bezpodielovými spoluvlastníkmi

spornej parcely. V odôvodnení rozhodnutia poznamenal, ţe dôvodom na zamietnutie ţaloby by

bola aj argumentácia ţalovaných o vydrţaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca dovolanie podľa § 238 ods. 1

(ďalej len „“) z dôvodov uvedených v

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to aplikáciu § 8 ods. 1

zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde na zistený skutkový stav. Poukázal na to, ţe sporná

parcela mu nebola odňatá ţiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 zákona o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe vo svojom rozhodnutí neuviedol

konkrétnu skutočnosť podľa § 6 ods. 1 a ţe sa nevyporiadal s právnymi závermi súdu prvého

stupňa, hoci na rozdiel od prvostupňového súdu kúpnu zmluvu i dohodu označil za plnohodnotné

právne tituly, na základe ktorých ţalovaní nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele.

V dovolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie vydrţania vlastníckeho práva k spornej

parcele odvolacím súdom.

Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi

závermi odvolacieho súdu a navrhuje dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/

aţ g/ , dovolací súd však zistil, ţe v prejednávanej veci je konanie postihnuté vadou podľa

Podľa (pozn. dovolacieho súdu - príslušné ustanovenie i nasledujúce,

účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel

k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel,

zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Pri odôvodnení svojho právneho záveru sa obmedzil iba

na konštatovanie, ţe k nemu dospel po čiastočnom zopakovaní dokazovania a stotoţnenia sa

so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v prevaţnej časti skutkových zistení a citoval § 8

ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Podľa názoru krajského súdu sa mal

ţalobca ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde, pričom svoj záver skutkovo ani právne neodôvodnil. Neuviedol,

z akých dôkazov vychádzal, prečo sa na preskúmavanú vec toto právne ustanovenie vzťahuje,

neuviedol konkrétnu okolnosť § 6 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ani sa

nezaoberal ďalšími podmienkami, za splnenia ktorých sa bolo moţné ochrany vlastníckeho práva

domáhať podľa ním uvedeného ustanovenia. Len príkladmé uvedenie (napr. získanie bez

právneho dôvodu) nemoţno povaţovať za skutkové a právne odôvodnenie rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel

odvolací súd k záveru, ţe ţalobca sa mal ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať podľa § 8

ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a ako také je preto nepreskúmateľné. Pokiaľ

odvolací súd poukázal na právne perfektnú kúpnu zmluvu i dohodu bez toho, aby aj tento svoj

právny záver, odlišný od záveru súdu prvého stupňa, skutkovo i právne odôvodnil, rozhodnutie je

i v tejto časti nepreskúmateľné. Obdobne nepreskúmateľné je i strohé konštatovanie odvolacieho

súdu, ţe na zamietnutie ţaloby by obstála aj argumentácia ţalovaných o vydrţaní.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené

v ( ), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa

odvolacím súdom, tento súd svojím rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými

6

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Nestačí len konštatovanie

odvolacieho súdu, ţe sa v prevaţnej časti skutkových zistení stotoţnil so skutkovými závermi

súdu prvého stupňa, konštatovanie právnej perfektnosti právnych úkonov, alebo konštatovanie, ţe

na zamietnutie ţaloby by obstála argumentácia o vydrţaní, ani citovanie právneho ustanovenia

bez ďalšieho. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých

skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých

výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých

vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v , je potom nepreskúmateľný

a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá

moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu

odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel

k danému právnemu záveru. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť

a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či

zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

V prejednávanej veci dovolací súd poukazuje aj na to, ţe odvolací súd nielenţe vec inak

právne posúdil, ale posúdil ju podľa právnych ustanovení iného právneho predpisu, ku ktorým sa

účastníci dovtedy nevyjadrovali.

Súd prvého stupňa sa prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy a dohody,

pričom dospel k záveru, ţe tieto právne úkony sú neplatné, preto sa zaoberal obranou ţalovaných,

spočívajúcou vo vydrţaní ich vlastníckeho práva k spornej parcele. Odvolací súd však

v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok zaloţil na tom, ţe ţalobca sa mal

ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde, z ktorého dôvodu ţalobu zamietol.

Dovolací súd je toho názoru, ţe toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať.

Právo na súdnu ochranu zabezpečuje (), Listina

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(), ako aj jednotlivé ustanovenia . Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom postupe.

Podľa dovolacieho súdu, odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo

ţalobcu na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie nečakane zaloţil na iných

právnych záveroch o charaktere uplatneného nároku neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti

ţalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Aţ

z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalobca dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil iný právny záver

zo skutočností, ktoré prvostupňový súd, vychádzajúc z iného právneho záveru, dosiaľ nehodnotil.

K novým právnym záverom sa účastníci nemali moţnosť vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy,

ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými.

Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poţiadavke dôsledného rešpektovania ústavného

princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba

kasačným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil účastníkovi realizáciu

jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových, prípadne

9

z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci

odvolacím súdom rozhodujúcich zistení. Svojím postupom teda ţalobcovi odňal moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované

za správne.

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ

spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie

dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

10