Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
004/375450.6759ec.pdf
PDF · 112.18 KB
No categories available
9So/76/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,
PhD., v právnej veci navrhovateľa: M.N. - M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2010, č.k. 23Sd/130/2008-
75, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2010,
č.k. 23Sd/130/2008-75, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31. marca 2010, č.k. 23Sd/130/2008-75, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 8. marca 2008, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť
navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože k 20. decembru 2007 suma
jeho predčasného starobného dôchodku neprevýšila 1,2-násobok sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne,
lebo mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre
priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok, keďže vypočítaná výška jeho predčasného
starobného dôchodku 5 924 Sk mesačne nie je vyššia ako 1,2-násobok životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu, ktoré k 20. decembru 2007 predstavovalo sumu 6 156 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý vytýkal krajskému súdu, že
vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že krajský súd na ním vznesené námietky odpovedal len čiastočne alebo sa
nimi vôbec nezaoberal.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku
navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok.
Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že krajský súd rozsudkom z 12. novembra 2008
č.k. 23Sd/130/2008-25 rozhodol o návrhu navrhovateľa z 28. marca 2008 tak, že potvrdil
správnosť rozhodnutia odporkyne z 8. marca 2007. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením z 30. septembra 2009 č.k. 4So/17/2009 rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd vyhlásil rozsudok
týkajúci sa rozhodnutia odporkyne z 8. marca 2007 a nie opravným prostriedkom
navrhovateľa napadnutého rozhodnutia z 8. marca 2008, čím označil za predmet súdneho
preskúmania rozhodnutie, ktoré nebolo predmetom konania. Súčasne najvyšší súd vytkol
krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal námietkou navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia
odporkyne z 8. marca 2008 s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 7 zákona a v tomto smere
rozhodnutie vôbec neodôvodnil.
Podľa § 67 ods. 1 zákona poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak
ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 68 ods. 1 zákona suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu
predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.
Podľa § 61 zákona osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov
za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa
poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako
podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný
mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Za obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod
vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí
ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť
osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní
kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4,
a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy
dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých
v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového
poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný
mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia
dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak
tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor. Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu
hodnotu 3 sa neprihliada.
Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú
kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku,
s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak
v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych
rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí
osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok
1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť
osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa
§ 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych
rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí
osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod
z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný
mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového
bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje
obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety (§ 63 ods. 7 a 8
zákona).
Podľa § 255 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie
a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu
civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške
0,3. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 len raz. Ak tieto
doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti
osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je
podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok,
a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného
mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov
za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn
vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení
platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok (§ 257 zákona).
Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ, ktorý dôchodkový vek 62 rokov dosiahne
14. augusta 2011, žiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 20. decembra
2007. K uvedenému dňu získal 13 422 dní, to je 36 rokov a 282 dní dôchodkového poistenia.
Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne i v odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa namietal nesprávne určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie
priemerného osobného mzdového bodu. Nesúhlasil predovšetkým s určením rozhodného
obdobia za kalendárne roky 1983 až 2006. Poukazoval na skutočnosť, že v kalendárnych
rokoch 2002 a 2003 nemal povinnosť platiť odvody na dôchodkové poistenie, keďže
nedosahoval príjem, z ktorého by mu vyplývala povinnosť platiť poistné a nesúhlasil s tým,
aby do rozhodného obdobia boli zahrnuté kalendárne roky 2001, 2004, 2005 a 2006, za ktoré
mal platiť poistné len za pol roka. Žiadal, aby mu boli do rozhodujúceho obdobia zahrnuté aj
kalendárne roky pred rokom 1983, v ktorých bol poistený po celý rok. Taktiež namietal, že
odporkyňa nepoužila pri určení sumy jeho predčasného starobného dôchodku § 68 ods. 7
zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd nemohol zohľadniť uvedené námietky navrhovateľa. Navrhovateľ nemal
povinnosť platiť odvody na dôchodkové poistenie v kalendárnych rokoch 2002 a 2003, čo
však súčasne znamená, že v týchto rokoch nebol zúčastnený na sociálnom zabezpečení
(poistení). Za kalendárne roky 2002 a 2003 neodviedol žiadne poistné na dôchodkové
zabezpečenie, preto tieto roky nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia
a zaradiť ich do rozhodujúceho obdobia 22 kalendárnych rokov na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu.
Čo sa týka nesúhlasu navrhovateľa s tým, aby do rozhodujúceho obdobia boli
zahrnuté kalendárne roky 2001, 2004, 2005 a 2006, v ktorých mal platiť poistné len za pol
roka, odvolací súd poukazuje na to, že žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje vylúčiť
uvedené roky z rozhodujúceho obdobia. Pokiaľ totiž poistenie v uvedených rokoch trvalo čo
i len jeden deň, uvedené roky sa museli zahrnúť do rozhodujúceho obdobia v súlade s § 63
ods. 7 zákona.
Podľa evidenčných listov o dobách poistenia navrhovateľ bol ako samostatne
zárobkovo činná osoba zúčastnený na dôchodkovom poistení v roku 2001 po dobu 181 dní
s vymeriavacím základom 24 000 Sk, v roku 2004 od 1. júla do 31. decembra s vymeriavacím
základom 37 740 Sk, v roku 2005 od 1. januára do 30. júna s vymeriavacím základom 39 000
Sk a v roku 2006 od 1. júla do 31. decembra s vymeriavacím základom 43 500 Sk. Vzhľadom
na uvedené doby poistenia odporkyňa zahrnula roky 2001, 2004 až 2006 do rozhodujúceho
obdobia v súlade s § 63 ods. 7 zákona v znení účinnom do 31.12.2010.
Požiadavku navrhovateľa, aby rozhodné obdobie na zistenie priemerného osobného
mzdového bodu bolo posunuté pred rok 1983, ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
Navrhovateľ získal v období kalendárnych rokov 1983 až 2001 a 2004 až 2006 potrebných
22 kalendárnych rokov dôchodkového poistenia. Ďalšie posunutie pred kalendárny rok 1983
ustanovenie § 63 ods. 7 a 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2010 už neumožňuje.
Navrhovateľ nesplnil ani podmienky pre použitie ustanovenia § 68 ods. 7 zákona,
podľa ktorého poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok
spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na dávku
v nezamestnanosti, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku
podľa odseku 1, skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky
v nezamestnanosti. Podľa žiadosti o predčasný starobný dôchodok navrhovateľ nebol pred
podaním žiadosti evidovaný na úrade práce. Z potvrdení Sociálnej poisťovne, pobočky Levice
zo 7. a 8. januára 2010 vyplýva, že navrhovateľ nebol pred 20. decembrom 2007 prihlásený
ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. Platiteľom príspevku na poistenie
v nezamestnanosti bol iba od 1.1.1995 do 31.12.2003, nespĺňal by ani podmienky nároku
na dávku v nezamestnanosti, ustanovené v § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (byť
poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením
do evidencie nezamestnaných občanov). Navrhovateľ teda nespĺňal podmienku nároku
na dávku v nezamestnanosti, čo znamená, že nárok na predčasný starobný dôchodok si
neuplatňoval namiesto nároku na dávku v nezamestnanosti, a preto postup podľa § 68 ods. 7
zákona nebol v jeho prípade dôvodný.
Od 20. decembra 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľovi chýba 1333
dní, to znamená, že suma jeho predčasného starobného dôchodku určená ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty sa znižuje o 22,5% a predstavuje sumu 5 575 Sk mesačne. Táto suma
sa ďalej zvyšuje podľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o 6,25 %, to je o 349,- Sk
mesačne, na sumu 5 924 Sk mesačne.
Hoci navrhovateľ získal ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok
potrebnú dobu dôchodkového poistenia, podmienku dosiahnutia požadovanej výšky 1,2-
násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (6 156 Sk mesačne podľa § 2
písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z.) navrhovateľ nesplnil.
Aj odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ k 20. decembru 2007 nesplnil
všetky podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku a dospel k záveru, že
rozhodnutie odporkyne je zákonné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského
súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková