Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
be4/375448.93ded8.pdf
PDF · 117.64 KB
No categories available
9Sžso/19/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. v právnej veci ţalobcu: R.G., zastúpeného Mgr. M.F., proti ţalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. januára 2007 číslo 2006/02275,
na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. januára 2010,
č.k.1S/12/2007 - 117, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 26. januára 2010, č.k.1S/12/2007 - 117, v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej a náhrady
trov konania účastníkov m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného číslo 2006/02275
z 11. januára 2007 z r u š u j e a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 11. januára 2007 číslo
2006/02275, ktorým ţalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Poprade z 13. novembra 2006 číslo 1/2006/10276 o uloţení povinnosti vrátiť neprávom
vyplatenú dávku a príspevky v hmotnej núdzi tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť vrátiť dávku
a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 1.5.2003 do 29. 2.2004 vo výške 17 260 Sk,
zvýšené o 10%, teda o 1 726 Sk, celkom v sume 18 986 Sk v lehote 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Dávky boli vyplatené neoprávnene, lebo ţalobca počas poberania
dávok v hmotnej núdzi si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a v lehote 8 dní nenahlásil
zmeny v majetkových pomeroch, teda ţe od 21. mája 2003 je vlastníkom a drţiteľom
osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia 6Y, rok výroby 2003, evidenčné číslo P.
(ďalej len „osobné motorové vozidlo“).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobca
v čase priznania dávky v hmotnej núdzi nevlastnil ţiadny majetok ani motorové vozidlo.
Povinnosť oznámiť nadobudnutie osobného motorového vozidla správnemu orgánu do 8 dní
si ţalobca nesplnil. Tvrdenia ţalobcu, ţe vlastníčkou motorového vozidla je jeho matka, ktorá
ho zakúpila zo svojich a manţelových úspor, pokladal krajský súd za účelové. Vzhľadom na
to, ţe v ţiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie zo 14. mája 2003, ako i na karte
daného motorového vozidla, zaevidovanej 21. mája 2003, je ako vlastník a drţiteľ osobného
motorového vozidla uvedený ţalobca a podľa faktúry č. X. zo spoločnosti A., s.r.o., bolo
osobné motorové vozidlo vyplatené v hotovosti ţalobcom, krajský súd dospel k záveru, ţe
rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom. Ustanovenej zástupkyni ţalobcu priznal
odmenu za poskytnutie právnej pomoci v sume 479,89 €, ktorú je povinný uhradiť štát.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý
namietal, ţe nevie, prečo mu prisudzujú, ţe je vlastníkom osobného motorového vozidla, keď
mama vraví, ţe ona je jeho vlastníčkou. Súčasne poukázal na ustanovenie § 8 ods. 3 písm. e)
zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého od občana a fyzických
osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemoţno poţadovať predaj
alebo prenájom hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi a ktoré tak obmäkčuje
tvrdosť zákona.
Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k názoru, ţe
rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.
Z obsahu spisov vyplýva, ţe ţalobcovi bola od 1. decembra 2001 podľa § 48 ods. 4, 5
a § 99 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a § 2 zákona
č. 125/1998 Z.z. o ţivotnom minime v znení neskorších predpisov priznaná dávka sociálnej
pomoci vo forme peňaţnej dávky ako občanovi v hmotnej núdzi na základe jeho ţiadosti
zo 14. decembra 2001. V konaní o priznanie dávok v hmotnej núdzi ţalobca uviedol, ţe je
vlastníkom bytu; iný majetok, ani motorové vozidlo nevlastní. Uvedená dávka mu bola
poskytovaná do 29. februára 2004.
Dňa 8. decembra 2005 podal ţalobca novú ţiadosť o poskytnutie dávky v hmotnej
núdzi, pričom v ţiadosti vlastníctvo osobného motorového vozidla zamlčal. Od 1. decembra
2005 mu boli opätovne poskytované dávky a príspevky v hmotnej núdzi pre rodinu podľa
zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
predpisov aţ do 1. marca 2006, kedy mu boli dávky odňaté. Správny orgán pri kontrole
trvania podmienok pre poskytovanie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi zistil, ţe ţalobca je
od mája 2003 drţiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla, čo vyplynulo
z potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu OZ Policajného zboru v Poprade zo dňa
21.3.2006 ako aj z faktúry zo dňa 12. mája 2003, podľa ktorých ţalobca za motorové
vozidlo zaplatil 301 490 Sk v hotovosti a prihlásil ho do evidencie motorových vozidiel
21. mája 2003. Ţalobca teda nadobudol osobné motorové vozidlo počas poberania dávok
v hmotnej núdzi, pričom túto skutočnosť správnemu orgánu neoznámil.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade rozhodnutím č. 1/2006/10276 zo dňa
13. novembra 2006 uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku a príspevky
v hmotnej núdzi za obdobie od 1.5.2003 do 28.2.2006, zvýšené o 10%, v celkovej sume
20 757 Sk.
Ţalovaný rozhodnutím číslo 2006/02275 zo dňa 11. januára 2007 zmenil rozhodnutie
prvostupňového orgánu tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku
a príspevky v hmotnej núdzi za obdobie od 1.5.2003 do 29.2.2004 v sume 17 160 Sk,
zvýšené o 10% v celkovej sume 18 986 Sk. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe aj
ţalovaný mal za preukázané, ţe ţalobca neoznámil správnemu orgánu, ţe počas poberania
dávky a príspevkov v hmotnej núdzi nadobudol osobné motorové vozidlo, zapríčinil tak
neoprávnené vyplácanie dávky a príspevkov a je povinný neprávom vyplatenú dávku
a príspevky vrátiť. Aj keď v ţiadosti o priznanie dávky v hmotnej núdzi z 8. decembra 2005
ţalobca vlastníctvo osobného motorového vozidla zatajil, podľa názoru ţalovaného mal
správny orgán prvého stupňa pri posúdení nároku na dávky v období od 1. decembra 2005
do 28. februára 2006 postupovať podľa § 8 ods. 3 zákona č. 509/2003 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi a vychádzať z hodnoty osobného motorového vozidla, ktorá podľa
znaleckého posudku v čase podania ţiadosti zodpovedala sume 158 102 Sk, a teda bola niţšia
ako 35-násobok sumy ţivotného minima (165 550 Sk), čo znamená, ţe ţalobca v danom
období podmienky pre poskytovanie dávky a príspevku v hmotnej núdzi uţ spĺňal.
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o povinnosti vrátiť preplatok
na dávke sociálnej pomoci a dávke v hmotnej núdzi bolo potrebné skúmať, či ţalobca splnil
všetky podmienky pre trvanie nároku na dávky, ktoré sú uvedené v zákone a či bolo
rozhodnutie vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej
núdzi (ďalej len "dávka“) v období od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 upravoval zákon
č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“).
Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o sociálnej pomoci sociálna núdza je stav, keď si občan
nemôţe sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu
a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským
prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť
alebo stratu zamestnania.
Podľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci občan, ktorému sa poskytuje sociálna
sluţba, dávka sociálnej pomoci, peňaţný príspevok na kompenzáciu alebo peňaţný príspevok
za opatrovanie, je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju
alebo zariadeniu sociálnych sluţieb, ktoré vo veci rozhodli, do ôsmich dní zmeny
v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu sluţbu, na dávku sociálnej
pomoci alebo na peňaţný príspevok na kompenzáciu, na ich výšku a výplatu alebo
poskytovanie.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. e/ zákona o sociálnej pomoci za majetok na účely tohto
zákona sa povaţujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo
iné majetkové hodnoty. Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu uţívaním vlastného majetku,
správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku.
Od občana nemoţno poţadovať predaj alebo prenájom osobného motorového vozidla, ktoré
vyuţíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťaţkého zdravotného postihnutia alebo je viac
ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe od neho nemoţno poţadovať predaj alebo prenájom
hnuteľnej veci (auta), táto jeho námietka by bola dôvodná len v prípade, ak by osobné
motorové vozidlo v maximálnej hodnote 100 000 Sk nadobudol predtým, ako o dávku
poţiadal. Pokiaľ však uţ dávku poberal, potom nadobudnutie osobného motorového vozidla
v hodnote vyššej ako 100 000 Sk bol povinný oznámiť správnemu orgánu do 8 dní.
V ţiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie zo dňa 14. mája 2003 ţalobca
uviedol ako drţiteľa svoju osobu, pričom údaj o vlastníkovi vozidla (v prípade ak nie je
totoţný s drţiteľom vozidla) nevyplnil a k ţiadosti ako doklad o nadobudnutí vozidla pripojil
faktúru č. X. z 12. mája 2003. Podľa uvedenej faktúry bola cena motorového vozidla 301 490
Sk vyfakturovaná ţalobcovi dodávateľom A., s.r.o.. Uvedené skutočnosti aj podľa názoru
odvolacieho súdu sú dôkazom o tom, ţe vlastníkom vozidla je ţalobca. Na tejto skutočnosti
nič nemení neskoršie tvrdenie ţalobcu, ţe vozidlo patrí jeho matke, ani neskôr v správnom
konaní predloţená rukou písaná kúpna zmluva (aţ) z 21. mája 2003, podpísaná R. G. ako
kupujúcou na jednej strane a bliţšie neoznačenou osobou na strane predávajúceho.
Vzhľadom na uvedené bol ţalobca povinný nahlásiť do ôsmich dní nadobudnutie
osobného motorového vozidla ako rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie nároku na dávku
a preto v zmysle § 104 ods. 1, 2 zákona o sociálnej pomoci a § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003
Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého mu nepatrila.
Podľa § 99 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci dávka sociálnej pomoci sa poskytne
za celý kalendárny mesiac. To platí aj vtedy, ak podmienky nároku na dávku sociálnej pomoci
boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
Ţalobca nadobudol osobné motorové vozidlo aţ v priebehu mesiaca máj 2003, preto
podľa názoru odvolacieho súdu mu dávka patrila za celý kalendárny mesiac máj 2003. Pokiaľ
teda ţalovaný uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť dávku aj za obdobie od 1. mája 2003
do 31. mája 2003, rozhodol v tejto časti v rozpore so zákonom.
Povinnosť vrátiť dávku v hmotnej núdzi zvýšenú o 10% zaviedol aţ zákon
č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (§ 29 ods. 4), a to s účinnosťou od 1. januára
2004. Ak teda ţalovaný uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť dávku, zvýšenú o 10% aj za
obdobie do 31. decembra 2003, v tejto časti je jeho rozhodnutie takisto v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie
ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).
V ďalšom konaní ţalovaný rozhodne o povinnosti ţalobcu vrátiť dávky za obdobie
od 1. júna 2003 do 31. decembra 2003 a dávky za obdobie od 1. januára 2004 do 29. februára
2004 zvýšené o 10%, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4
O.s.p.).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich
náhradu nepriznal, lebo úspešný ţalobca náhradu trov konania neţiadal a ţalovanému taká
náhrada nepatrí zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková