Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/19/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. v právnej veci ţalobcu: R.G., zastúpeného Mgr. M.F., proti ţalovanému: Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. januára 2007 číslo 2006/02275,

na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. januára 2010,

č.k.1S/12/2007 - 117, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 26. januára 2010, č.k.1S/12/2007 - 117, v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej a náhrady

trov konania účastníkov m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného číslo 2006/02275

z 11. januára 2007 z r u š u j e a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 11. januára 2007 číslo

2006/02275, ktorým ţalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Poprade z 13. novembra 2006 číslo 1/2006/10276 o uloţení povinnosti vrátiť neprávom

vyplatenú dávku a príspevky v hmotnej núdzi tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť vrátiť dávku

a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 1.5.2003 do 29. 2.2004 vo výške 17 260 Sk,

zvýšené o 10%, teda o 1 726 Sk, celkom v sume 18 986 Sk v lehote 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia. Dávky boli vyplatené neoprávnene, lebo ţalobca počas poberania

dávok v hmotnej núdzi si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a v lehote 8 dní nenahlásil

zmeny v majetkových pomeroch, teda ţe od 21. mája 2003 je vlastníkom a drţiteľom

osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia 6Y, rok výroby 2003, evidenčné číslo P.

(ďalej len „osobné motorové vozidlo“).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobca

v čase priznania dávky v hmotnej núdzi nevlastnil ţiadny majetok ani motorové vozidlo.

Povinnosť oznámiť nadobudnutie osobného motorového vozidla správnemu orgánu do 8 dní

si ţalobca nesplnil. Tvrdenia ţalobcu, ţe vlastníčkou motorového vozidla je jeho matka, ktorá

ho zakúpila zo svojich a manţelových úspor, pokladal krajský súd za účelové. Vzhľadom na

to, ţe v ţiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie zo 14. mája 2003, ako i na karte

daného motorového vozidla, zaevidovanej 21. mája 2003, je ako vlastník a drţiteľ osobného

motorového vozidla uvedený ţalobca a podľa faktúry č. X. zo spoločnosti A., s.r.o., bolo

osobné motorové vozidlo vyplatené v hotovosti ţalobcom, krajský súd dospel k záveru, ţe

rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom. Ustanovenej zástupkyni ţalobcu priznal

odmenu za poskytnutie právnej pomoci v sume 479,89 €, ktorú je povinný uhradiť štát.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý

namietal, ţe nevie, prečo mu prisudzujú, ţe je vlastníkom osobného motorového vozidla, keď

mama vraví, ţe ona je jeho vlastníčkou. Súčasne poukázal na ustanovenie § 8 ods. 3 písm. e)

o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého od občana a fyzických

osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemoţno poţadovať predaj

alebo prenájom hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi a ktoré tak obmäkčuje

tvrdosť zákona.

Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k názoru, ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Z obsahu spisov vyplýva, ţe ţalobcovi bola od 1. decembra 2001 podľa § 48 ods. 4, 5

a o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a zákona

č. o ţivotnom minime v znení neskorších predpisov priznaná dávka sociálnej

pomoci vo forme peňaţnej dávky ako občanovi v hmotnej núdzi na základe jeho ţiadosti

zo 14. decembra 2001. V konaní o priznanie dávok v hmotnej núdzi ţalobca uviedol, ţe je

vlastníkom bytu; iný majetok, ani motorové vozidlo nevlastní. Uvedená dávka mu bola

poskytovaná do 29. februára 2004.

Dňa 8. decembra 2005 podal ţalobca novú ţiadosť o poskytnutie dávky v hmotnej

núdzi, pričom v ţiadosti vlastníctvo osobného motorového vozidla zamlčal. Od 1. decembra

2005 mu boli opätovne poskytované dávky a príspevky v hmotnej núdzi pre rodinu podľa

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých

predpisov aţ do 1. marca 2006, kedy mu boli dávky odňaté. Správny orgán pri kontrole

trvania podmienok pre poskytovanie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi zistil, ţe ţalobca je

od mája 2003 drţiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla, čo vyplynulo

z potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru v Poprade zo dňa

21.3.2006 ako aj z faktúry zo dňa 12. mája 2003, podľa ktorých ţalobca za motorové

vozidlo zaplatil 301 490 Sk v hotovosti a prihlásil ho do evidencie motorových vozidiel

21. mája 2003. Ţalobca teda nadobudol osobné motorové vozidlo počas poberania dávok

v hmotnej núdzi, pričom túto skutočnosť správnemu orgánu neoznámil.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade rozhodnutím č. 1/2006/10276 zo dňa

13. novembra 2006 uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku a príspevky

v hmotnej núdzi za obdobie od 1.5.2003 do 28.2.2006, zvýšené o 10%, v celkovej sume

20 757 Sk.

Ţalovaný rozhodnutím číslo 2006/02275 zo dňa 11. januára 2007 zmenil rozhodnutie

prvostupňového orgánu tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku

a príspevky v hmotnej núdzi za obdobie od 1.5.2003 do 29.2.2004 v sume 17 160 Sk,

zvýšené o 10% v celkovej sume 18 986 Sk. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe aj

ţalovaný mal za preukázané, ţe ţalobca neoznámil správnemu orgánu, ţe počas poberania

dávky a príspevkov v hmotnej núdzi nadobudol osobné motorové vozidlo, zapríčinil tak

neoprávnené vyplácanie dávky a príspevkov a je povinný neprávom vyplatenú dávku

a príspevky vrátiť. Aj keď v ţiadosti o priznanie dávky v hmotnej núdzi z 8. decembra 2005

ţalobca vlastníctvo osobného motorového vozidla zatajil, podľa názoru ţalovaného mal

správny orgán prvého stupňa pri posúdení nároku na dávky v období od 1. decembra 2005

do 28. februára 2006 postupovať podľa o pomoci

v hmotnej núdzi a vychádzať z hodnoty osobného motorového vozidla, ktorá podľa

znaleckého posudku v čase podania ţiadosti zodpovedala sume 158 102 Sk, a teda bola niţšia

ako 35-násobok sumy ţivotného minima (165 550 Sk), čo znamená, ţe ţalobca v danom

období podmienky pre poskytovanie dávky a príspevku v hmotnej núdzi uţ spĺňal.

Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o povinnosti vrátiť preplatok

na dávke sociálnej pomoci a dávke v hmotnej núdzi bolo potrebné skúmať, či ţalobca splnil

všetky podmienky pre trvanie nároku na dávky, ktoré sú uvedené v zákone a či bolo

rozhodnutie vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej

núdzi (ďalej len "dávka“) v období od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 upravoval zákon

č. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“).

Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o sociálnej pomoci sociálna núdza je stav, keď si občan

nemôţe sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu

a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským

prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť

alebo stratu zamestnania.

Podľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci občan, ktorému sa poskytuje sociálna

sluţba, dávka sociálnej pomoci, peňaţný príspevok na kompenzáciu alebo peňaţný príspevok

za opatrovanie, je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju

alebo zariadeniu sociálnych sluţieb, ktoré vo veci rozhodli, do ôsmich dní zmeny

v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu sluţbu, na dávku sociálnej

pomoci alebo na peňaţný príspevok na kompenzáciu, na ich výšku a výplatu alebo

poskytovanie.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. e/ zákona o sociálnej pomoci za majetok na účely tohto

zákona sa povaţujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo

iné majetkové hodnoty. Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu uţívaním vlastného majetku,

správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku.

Od občana nemoţno poţadovať predaj alebo prenájom osobného motorového vozidla, ktoré

vyuţíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťaţkého zdravotného postihnutia alebo je viac

ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, ţe od neho nemoţno poţadovať predaj alebo prenájom

hnuteľnej veci (auta), táto jeho námietka by bola dôvodná len v prípade, ak by osobné

motorové vozidlo v maximálnej hodnote 100 000 Sk nadobudol predtým, ako o dávku

poţiadal. Pokiaľ však uţ dávku poberal, potom nadobudnutie osobného motorového vozidla

v hodnote vyššej ako 100 000 Sk bol povinný oznámiť správnemu orgánu do 8 dní.

V ţiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie zo dňa 14. mája 2003 ţalobca

uviedol ako drţiteľa svoju osobu, pričom údaj o vlastníkovi vozidla (v prípade ak nie je

totoţný s drţiteľom vozidla) nevyplnil a k ţiadosti ako doklad o nadobudnutí vozidla pripojil

faktúru č. X. z 12. mája 2003. Podľa uvedenej faktúry bola cena motorového vozidla 301 490

Sk vyfakturovaná ţalobcovi dodávateľom A., s.r.o.. Uvedené skutočnosti aj podľa názoru

odvolacieho súdu sú dôkazom o tom, ţe vlastníkom vozidla je ţalobca. Na tejto skutočnosti

nič nemení neskoršie tvrdenie ţalobcu, ţe vozidlo patrí jeho matke, ani neskôr v správnom

konaní predloţená rukou písaná kúpna zmluva (aţ) z 21. mája 2003, podpísaná R. G. ako

kupujúcou na jednej strane a bliţšie neoznačenou osobou na strane predávajúceho.

Vzhľadom na uvedené bol ţalobca povinný nahlásiť do ôsmich dní nadobudnutie

osobného motorového vozidla ako rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie nároku na dávku

a preto v zmysle , zákona o sociálnej pomoci a

Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého mu nepatrila.

Podľa § 99 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci dávka sociálnej pomoci sa poskytne

za celý kalendárny mesiac. To platí aj vtedy, ak podmienky nároku na dávku sociálnej pomoci

boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

Ţalobca nadobudol osobné motorové vozidlo aţ v priebehu mesiaca máj 2003, preto

podľa názoru odvolacieho súdu mu dávka patrila za celý kalendárny mesiac máj 2003. Pokiaľ

teda ţalovaný uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť dávku aj za obdobie od 1. mája 2003

do 31. mája 2003, rozhodol v tejto časti v rozpore so zákonom.

Povinnosť vrátiť dávku v hmotnej núdzi zvýšenú o 10% zaviedol aţ zákon

č. o pomoci v hmotnej núdzi (), a to s účinnosťou od 1. januára

2004. Ak teda ţalovaný uloţil ţalobcovi povinnosť vrátiť dávku, zvýšenú o 10% aj za

obdobie do 31. decembra 2003, v tejto časti je jeho rozhodnutie takisto v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie

ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní ţalovaný rozhodne o povinnosti ţalobcu vrátiť dávky za obdobie

od 1. júna 2003 do 31. decembra 2003 a dávky za obdobie od 1. januára 2004 do 29. februára

2004 zvýšené o 10%, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4

).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich

náhradu nepriznal, lebo úspešný ţalobca náhradu trov konania neţiadal a ţalovanému taká

náhrada nepatrí zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková