Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dba/362330.9b5f1b.pdf
PDF · 108.7 KB
No categories available
4Cdo/339/2009
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ley Stovičkovej v právnej veci ţalobcu Ľ. D.,
bývajúceho v N., J. č. X., podnikajúceho pod obchodným menom Ľ., zastúpeného JUDr. J.
G., advokátom so sídlom v B., Š. č. X., proti ţalovanému Ing. Z. S., bývajúcemu v N. Z., K.
č. X., podnikajúcemu pod obchodným menom I., o určenie výlučného vlastníctva k
rozostavanej stavbe, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C 204/01, o
dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. januára 2009 sp. zn. 6 Co
184/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Nové Zámky dňa 24. októbra 2001 sa ţalobca
domáhal určenia, ţe spolu so ţalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi rozostavanej stavby
(zameranej geometrickým plánom vyhotoveným v priebehu konania) nachádzajúcej sa
na pozemku parcela č. X. v kat. úz. N. a to kaţdý v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu.
V ţalobe uviedol, ţe po vzájomnej dohode so ţalovaným začali stavať sociálnu budovu
a skladovú halu na pozemku vo výlučnom vlastníctve ţalovaného. Pre vzájomné nezhody
však stavbu nedokončili a situáciu riešili písomnými dohodami z 29.2.2000 o rozdelení
uţívania jednak pozemku a jednak stavby s tým, ţe v budúcnosti uzavrú písomnú dohodu na
účely nadobudnutia vlastníckeho práva a zápisu nehnuteľností do katastra nehnuteľností.
Ďalej uviedol, ţe keďţe zatiaľ nemá vo vlastníctve ani pozemok ani stavbu, je potrebné za
účelom realizácie označených dohôd, v zmysle ktorých má nadobudnúť výlučné vlastníctvo k
časti stavby, určiť ich podielové spoluvlastníctvo k celej stavbe.
Ţalovaný vyjadril so ţalobou nesúhlas a tvrdenia ţalobcu označil za zavádzajúce,
nepravdivé a účelové. Vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe stavbu začal na svojom pozemku
a financoval ju z vlastných prostriedkov. V súvislosti s úpravou uţívania pozemku, ktorý mali
spoločne v náhradnom uţívaní, však ţalobca prejavil záujem o časť pozemku v jeho
výlučnom vlastníctve ako i o časť rozostavanej stavby. Preto v zmysle druhej dohody
z 29.2.2000, upravujúcej ich ďalší postup vo veci rozdelenia pozemku v jeho výlučnom
vlastníctve a časti rozostavanej stavby, mala byť v budúcnosti uzavretá kúpna zmluva
na vymedzené nehnuteľnosti. Tento postup sa ale kvôli následným nezhodám neuskutočnil.
Okresný súd Nové Zámky v poradí prvým rozsudkom z 30. novembra 2005 č.k.
9 C 204/2001-350 v spojení s opravným uznesením z 28. marca 2006 č.k. 9 C 204/2001-368
ţalobu zamietol a zároveň rozhodol o vzájomnom návrhu ţalovaného a o trovách konania ako
aj o poplatkovej povinnosti ţalovaného. Poukazujúc na skutkové zistenia vyplývajúce
z vykonaného dokazovania, predovšetkým na skutočnosť, ţe stavebné povolenie na výstavbu
„poľnohospodárskej účelovej stavby“, pozostávajúcej zo sociálno-prevádzkovej budovy,
manipulačného skladu a skladu ovocia, bolo vydané na meno ţalovaného a pozemok,
na ktorom sa stavba vykonávala, bol tieţ vo výlučnom vlastníctve ţalovaného, dospel
k záveru, ţe ţalobca nepreukázal existenciu spoluvlastníctva a nepreukázal ani naliehavý
právny záujem na poţadovanom určení.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie ţalobcu uznesením z 3. októbra
2006 sp. zn. 6 Co 130/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Vyčítal prvostupňovému súdu, ţe po predloţení geometrického plánu v priebehu
konania nevyzval ţalobcu na upresnenie petitu ţaloby. Nestotoţnil sa tieţ s jeho právnym
záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení
a o nepreukázaní existencie spoluvlastníctva poukazujúc na nedostatočné zistenie skutkového
stavu a nepresvedčivé odôvodnenie niektorých skutkových záverov.
V priebehu ďalšieho konania ţalobca navrhol zmenu petitu ţaloby tak, ţe ţiadal určiť
svoje výlučné vlastnícke právo k rozostavanej stavbe (časti pôvodnej stavby) špecifikovanej
v znaleckom posudku znalca Ing. D. S. č. X. z X., postavenej na pozemku vyznačenému
v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom Ing. J. U. X. ako parcela č. X. a X. Opodstatnenosť
tohto určovacieho nároku odôvodnil dohodou o rozdelení majetku, uzavretou 29.2.2000, v
ktorej si jej účastníci odsúhlasili, ţe ľavú stranu budovy aj skladovej haly bude vlastniť on
a pravú stranu skladu s dielňou aj s vchodom do sociálnej budovy bude vlastniť ţalovaný.
Okresný súd Nové Zámky na pojednávaní dňa 4.6.2007 uznesením navrhovanú zmenu
ţaloby pripustil a po vykonaní ďalšieho dokazovania v poradí druhým rozsudkom z 2. apríla
2008 č.k. 9 C 204/2001-537 ţalobe vyhovel, t.j. určil výlučné vlastnícke právo ţalobcu
k rozostavanej stavbe (časti pôvodnej stavby) špecifikovanej vo výroku rozsudku. Zároveň
zastavil konanie o vzájomnom návrhu ţalovaného a rozhodol aj o trovách konania štátu
a účastníkov. Určovací nárok povaţoval za dôvodný poukazujúc na výsledky vykonaného
dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe účastníci si dohodou uzavretou 29.2.2000 rozdelili
spoločnú hrubú stavbu a následne kaţdý z nich samostatne dokončoval svoju časť stavby.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. januára 2009 sp. zn.
6 Co 184/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Vo výroku
o trovách štátu prvostupňový rozsudok potvrdil a vo výroku o trovách konania účastníkov
ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. I keď povaţoval za správny právny záver súdu prvého
stupňa, podľa ktorého medzi účastníkmi došlo k vzniku spoluvlastníctva k spoločne stavbe,
nestotoţnil sa s jeho názorom, ţe medzi nimi došlo aj k zrušeniu spoluvlastníctva reálnou
deľbou. Dohodu z 29.2.2000 povaţoval len za dohodu o učení spôsobu uţívania stavby.
Uviedol, ţe ju nie je moţné posúdiť ako dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k stavbe, pretoţe nemá náleţitosti takejto dohody vyplývajúce z §§ 34 a nasl.
Obč. zák a tieţ z § 142 tohto právneho predpisu.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil
a potvrdil prvostupňový rozsudok. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci poukazujúc na judikatúru, podľa ktorej nikto nemôţe byť nútený k tomu, aby zotrval
v podielovom spoluvlastníctve.
Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe je prípustné (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia
pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolaniu
nemoţno vyhovieť.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania
len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237
O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho
posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu
vo väzbe na zistený skutkový stav.
V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe rozhodnutím Okresného
úradu N. zo X. č. X. bolo ţalovanému vydané stavebné povolenie na výstavbu
„Poľnohospodárskej účelovej stavby“ pozostávajúcej zo sociálno-prevádzkovej budovy,
manipulačného skladu, skladu ovocia a ţumpy, ţe stavba mala byť realizovaná na pozemku
vo vlastníctve ţalovaného označenému ako parcela č. X. v kat. úz. N. a ţe v štádiu
rozostavanosti hrubej stavby došlo medzi účastníkmi k nezhodám, v dôsledku ktorých
uzavreli dňa 29.2.2000, okrem iného, aj písomnú dohodu o tom, ţe sociálnu budovu a to ľavú
stranu od vchodu aj s pozemkom ako aj ľavú stranu skladovej haly bude vlastniť ţalobca,
pravú stranu skladu aj s vybudovanou dielňou a pravú stranu od vchodu sociálnej budovy
bude vlastniť ţalovaný, a strechu na sociálnej budove a sklade dobudujú spoločnými
prostriedkami.
Vzhľadom na tvrdenie ţalobcu, ktorý svoje výlučné vlastnícke právo k časti pôvodnej
rozostavanej stavby odvodzoval od dohody z 29.2.2000, rozhodujúcou otázkou pre posúdenie
určovacieho návrhu bola otázka, či s touto dohodou moţno spájať účinky zrušenia
podielového spoluvlastníctva účastníkov k pôvodnej stavbe a vzniku ich výlučného
vlastníctva k jej oddeleným častiam.
Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého
z dohody uzavretej medzi účastníkmi 29.2.2000 nemoţno odvodiť vznik výlučného
vlastníckeho práva ţalobcu k časti pôvodnej rozostavanej stavby, bol správny a zodpovedal
zistenému skutkovému stavu. Odvolací súd, stotoţňujúci sa inak s názorom súdu prvého
stupňa, ţe v čase uzavretia uvedenej dohody bola rozostavaná stavba, vzhľadom na štádium
jej rozostavanosti, uţ samostatnou vecou v právnom zmysle a bola predmetom podielového
spoluvlastníctva účastníkov, správne konštatoval, ţe označená dohoda bola len dohodou
o určení spôsobu uţívania stavby a nie dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nej jej reálnym rozdelením, keďţe nespĺňala náleţitosti takejto dohody.
V zmysle § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môţu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, pričom ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, musí byť dohoda písomná. Z takejto dohody musí byť zrejmý jednak zmluvný
konsenzus spoluvlastníkov v smere zrušenia spoluvlastníctva a jednak v smere jeho
následného vyporiadania. Pokiaľ vyporiadanie sa má uskutočniť rozdelením stavby,
podmienkou pre tento spôsob vyporiadania je, aby rozdelením vznikli samostatné veci,
ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi, pričom nestačí len rozdelenie
stavebnej parcely geometrickým plánom, ale je nevyhnutná existencia oddeľovacieho
geometrického plánu a spravidla aj vykonanie potrebných stavebných úprav. V prejednávanej
veci je bez pochybností zrejmé, ţe dohoda účastníkov uzavretá 29.2.2000 nespĺňala uvedené
náleţitosti, preto s ňou nebolo moţné spájať účinky zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením stavby. Napokon aj sám ţalobca v ţalobe, ktorou sa
pôvodne domáhal určenia spoluvlastníctva k celej stavbe, tvrdil ţe nie je vlastníkom stavby
a ţe výlučné vlastníctvo k časti stavby má nadobudnúť aţ v budúcnosti. Pokiaľ po zmene
ţaloby začal tvrdiť niečo iné, musí znášať nepriaznivé procesné dôsledky vzájomného
rozporu svojich vlastných tvrdení.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu smerujúce proti správnemu
rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe mu
v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová