Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/339/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ley Stovičkovej v právnej veci ţalobcu Ľ. D.,

bývajúceho v N., J. č. X., podnikajúceho pod obchodným menom Ľ., zastúpeného JUDr. J.

G., advokátom so sídlom v B., Š. č. X., proti ţalovanému Ing. Z. S., bývajúcemu v N. Z., K.

č. X., podnikajúcemu pod obchodným menom I., o určenie výlučného vlastníctva k

rozostavanej stavbe, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o

dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. januára 2009 sp. zn. 6 Co

184/2008 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Nové Zámky dňa 24. októbra 2001 sa ţalobca

domáhal určenia, ţe spolu so ţalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi rozostavanej stavby

(zameranej geometrickým plánom vyhotoveným v priebehu konania) nachádzajúcej sa

na pozemku parcela č. X. v kat. úz. N. a to kaţdý v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu.

V ţalobe uviedol, ţe po vzájomnej dohode so ţalovaným začali stavať sociálnu budovu

a skladovú halu na pozemku vo výlučnom vlastníctve ţalovaného. Pre vzájomné nezhody

však stavbu nedokončili a situáciu riešili písomnými dohodami z 29.2.2000 o rozdelení

uţívania jednak pozemku a jednak stavby s tým, ţe v budúcnosti uzavrú písomnú dohodu na

účely nadobudnutia vlastníckeho práva a zápisu nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

Ďalej uviedol, ţe keďţe zatiaľ nemá vo vlastníctve ani pozemok ani stavbu, je potrebné za

účelom realizácie označených dohôd, v zmysle ktorých má nadobudnúť výlučné vlastníctvo k

časti stavby, určiť ich podielové spoluvlastníctvo k celej stavbe.

Ţalovaný vyjadril so ţalobou nesúhlas a tvrdenia ţalobcu označil za zavádzajúce,

nepravdivé a účelové. Vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe stavbu začal na svojom pozemku

a financoval ju z vlastných prostriedkov. V súvislosti s úpravou uţívania pozemku, ktorý mali

spoločne v náhradnom uţívaní, však ţalobca prejavil záujem o časť pozemku v jeho

výlučnom vlastníctve ako i o časť rozostavanej stavby. Preto v zmysle druhej dohody

z 29.2.2000, upravujúcej ich ďalší postup vo veci rozdelenia pozemku v jeho výlučnom

vlastníctve a časti rozostavanej stavby, mala byť v budúcnosti uzavretá kúpna zmluva

na vymedzené nehnuteľnosti. Tento postup sa ale kvôli následným nezhodám neuskutočnil.

Okresný súd Nové Zámky v poradí prvým rozsudkom z 30. novembra 2005 č.k.

-350 v spojení s opravným uznesením z 28. marca 2006 č.k. -368

ţalobu zamietol a zároveň rozhodol o vzájomnom návrhu ţalovaného a o trovách konania ako

aj o poplatkovej povinnosti ţalovaného. Poukazujúc na skutkové zistenia vyplývajúce

z vykonaného dokazovania, predovšetkým na skutočnosť, ţe stavebné povolenie na výstavbu

„poľnohospodárskej účelovej stavby“, pozostávajúcej zo sociálno-prevádzkovej budovy,

manipulačného skladu a skladu ovocia, bolo vydané na meno ţalovaného a pozemok,

na ktorom sa stavba vykonávala, bol tieţ vo výlučnom vlastníctve ţalovaného, dospel

k záveru, ţe ţalobca nepreukázal existenciu spoluvlastníctva a nepreukázal ani naliehavý

právny záujem na poţadovanom určení.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie ţalobcu uznesením z 3. októbra

2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Vyčítal prvostupňovému súdu, ţe po predloţení geometrického plánu v priebehu

konania nevyzval ţalobcu na upresnenie petitu ţaloby. Nestotoţnil sa tieţ s jeho právnym

záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení

a o nepreukázaní existencie spoluvlastníctva poukazujúc na nedostatočné zistenie skutkového

stavu a nepresvedčivé odôvodnenie niektorých skutkových záverov.

V priebehu ďalšieho konania ţalobca navrhol zmenu petitu ţaloby tak, ţe ţiadal určiť

svoje výlučné vlastnícke právo k rozostavanej stavbe (časti pôvodnej stavby) špecifikovanej

v znaleckom posudku znalca Ing. D. S. č. X. z X., postavenej na pozemku vyznačenému

v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom Ing. J. U. X. ako parcela č. X. a X. Opodstatnenosť

tohto určovacieho nároku odôvodnil dohodou o rozdelení majetku, uzavretou 29.2.2000, v

ktorej si jej účastníci odsúhlasili, ţe ľavú stranu budovy aj skladovej haly bude vlastniť on

a pravú stranu skladu s dielňou aj s vchodom do sociálnej budovy bude vlastniť ţalovaný.

Okresný súd Nové Zámky na pojednávaní dňa 4.6.2007 uznesením navrhovanú zmenu

ţaloby pripustil a po vykonaní ďalšieho dokazovania v poradí druhým rozsudkom z 2. apríla

2008 č.k. -537 ţalobe vyhovel, t.j. určil výlučné vlastnícke právo ţalobcu

k rozostavanej stavbe (časti pôvodnej stavby) špecifikovanej vo výroku rozsudku. Zároveň

zastavil konanie o vzájomnom návrhu ţalovaného a rozhodol aj o trovách konania štátu

a účastníkov. Určovací nárok povaţoval za dôvodný poukazujúc na výsledky vykonaného

dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe účastníci si dohodou uzavretou 29.2.2000 rozdelili

spoločnú hrubú stavbu a následne kaţdý z nich samostatne dokončoval svoju časť stavby.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. januára 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Vo výroku

o trovách štátu prvostupňový rozsudok potvrdil a vo výroku o trovách konania účastníkov

ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. I keď povaţoval za správny právny záver súdu prvého

stupňa, podľa ktorého medzi účastníkmi došlo k vzniku spoluvlastníctva k spoločne stavbe,

nestotoţnil sa s jeho názorom, ţe medzi nimi došlo aj k zrušeniu spoluvlastníctva reálnou

deľbou. Dohodu z 29.2.2000 povaţoval len za dohodu o učení spôsobu uţívania stavby.

Uviedol, ţe ju nie je moţné posúdiť ako dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k stavbe, pretoţe nemá náleţitosti takejto dohody vyplývajúce z §§ 34 a nasl.

Obč. zák a tieţ z § 142 tohto právneho predpisu.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil

a potvrdil prvostupňový rozsudok. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením

veci poukazujúc na judikatúru, podľa ktorej nikto nemôţe byť nútený k tomu, aby zotrval

v podielovom spoluvlastníctve.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe je prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, ţe dovolaniu

nemoţno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal

správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho

posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu

vo väzbe na zistený skutkový stav.

V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe rozhodnutím Okresného

úradu N. zo X. č. X. bolo ţalovanému vydané stavebné povolenie na výstavbu

„Poľnohospodárskej účelovej stavby“ pozostávajúcej zo sociálno-prevádzkovej budovy,

manipulačného skladu, skladu ovocia a ţumpy, ţe stavba mala byť realizovaná na pozemku

vo vlastníctve ţalovaného označenému ako parcela č. X. v kat. úz. N. a ţe v štádiu

rozostavanosti hrubej stavby došlo medzi účastníkmi k nezhodám, v dôsledku ktorých

uzavreli dňa 29.2.2000, okrem iného, aj písomnú dohodu o tom, ţe sociálnu budovu a to ľavú

stranu od vchodu aj s pozemkom ako aj ľavú stranu skladovej haly bude vlastniť ţalobca,

pravú stranu skladu aj s vybudovanou dielňou a pravú stranu od vchodu sociálnej budovy

bude vlastniť ţalovaný, a strechu na sociálnej budove a sklade dobudujú spoločnými

prostriedkami.

Vzhľadom na tvrdenie ţalobcu, ktorý svoje výlučné vlastnícke právo k časti pôvodnej

rozostavanej stavby odvodzoval od dohody z 29.2.2000, rozhodujúcou otázkou pre posúdenie

určovacieho návrhu bola otázka, či s touto dohodou moţno spájať účinky zrušenia

podielového spoluvlastníctva účastníkov k pôvodnej stavbe a vzniku ich výlučného

vlastníctva k jej oddeleným častiam.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého

z dohody uzavretej medzi účastníkmi 29.2.2000 nemoţno odvodiť vznik výlučného

vlastníckeho práva ţalobcu k časti pôvodnej rozostavanej stavby, bol správny a zodpovedal

zistenému skutkovému stavu. Odvolací súd, stotoţňujúci sa inak s názorom súdu prvého

stupňa, ţe v čase uzavretia uvedenej dohody bola rozostavaná stavba, vzhľadom na štádium

jej rozostavanosti, uţ samostatnou vecou v právnom zmysle a bola predmetom podielového

spoluvlastníctva účastníkov, správne konštatoval, ţe označená dohoda bola len dohodou

o určení spôsobu uţívania stavby a nie dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nej jej reálnym rozdelením, keďţe nespĺňala náleţitosti takejto dohody.

V zmysle § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môţu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, pričom ak je predmetom spoluvlastníctva

nehnuteľnosť, musí byť dohoda písomná. Z takejto dohody musí byť zrejmý jednak zmluvný

konsenzus spoluvlastníkov v smere zrušenia spoluvlastníctva a jednak v smere jeho

následného vyporiadania. Pokiaľ vyporiadanie sa má uskutočniť rozdelením stavby,

podmienkou pre tento spôsob vyporiadania je, aby rozdelením vznikli samostatné veci,

ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi, pričom nestačí len rozdelenie

stavebnej parcely geometrickým plánom, ale je nevyhnutná existencia oddeľovacieho

geometrického plánu a spravidla aj vykonanie potrebných stavebných úprav. V prejednávanej

veci je bez pochybností zrejmé, ţe dohoda účastníkov uzavretá 29.2.2000 nespĺňala uvedené

náleţitosti, preto s ňou nebolo moţné spájať účinky zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením stavby. Napokon aj sám ţalobca v ţalobe, ktorou sa

pôvodne domáhal určenia spoluvlastníctva k celej stavbe, tvrdil ţe nie je vlastníkom stavby

a ţe výlučné vlastníctvo k časti stavby má nadobudnúť aţ v budúcnosti. Pokiaľ po zmene

ţaloby začal tvrdiť niečo iné, musí znášať nepriaznivé procesné dôsledky vzájomného

rozporu svojich vlastných tvrdení.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe mu

v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová