Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/133/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne námestie č. 1, IČO: 00 603 481, proti

odporkyni M. Č., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. P., advokátom so sídlom v D.,

o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. novembra 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu Bratislave

zo 4. novembra 2008 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 21. februára 2008 č.k. -39

odporkyni uložil povinnosť vypratať jednoizbový byt č. X., nachádzajúci sa na X. poschodí,

na J. ul. č. X. v B. (ďalej len „byt“) do 15 dní po zabezpečení bytovej náhrady. Odporkyňu

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 3 000 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Rozhodol tak po zistení, že odporkyni dňa 17. mája 2005 bola doručená

výpoveď z nájmu bytu (pozn. dovolacieho súdu správne má byť uvedené 8. júna 2005) podľa

pre hrubé porušovanie povinností vyplývajúcich

z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhradu za užívanie bytu za čas dlhší ako tri

mesiace. Keďže odporkyňa v čase doručovania výpovede nepreukázala navrhovateľovi, že sa

nachádza v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa jej nepredĺžila

o ochrannú lehotu šesť mesiacov v zmysle . Odporkyňa v

zákonom stanovenej lehote neuplatnila na súde neplatnosť predmetnej výpovede, tieto

okolnosti však nemôžu byť na ujmu navrhovateľovi. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom zo 4. novembra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol; rozhodol

tiež o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Na odôvodnenie rozhodnutia vo veci

samej uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho názoru, že v posudzovanom

prípade je rozhodujúcou skutočnosť, že v čase doručovania výpovede odporkyňa

nepreukázala stav hmotnej núdze (so zreteľom na čo sa výpovedná doba nepredĺžila v zmysle

) a skutočnosť, že odporkyňa v lehote podľa

nepodala na súde žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu.

Vytkol mu tiež, že sa nezaoberal zánikom výpovedného dôvodu v dôsledku zaplatenia

dlžného nájomného v zmysle . Odvolací súd poukázal na

to, že ku dňu výpovede z nájmu bytu odporkyňa z neznalosti zákona nepreukázala

prenajímateľovi stav hmotnej núdze, v ktorom sa v tomto čase nachádzala a nachádza sa

v ňom až doposiaľ. Tento stav u odporkyne objektívne v čase výpovede z nájmu existoval

a nedoplatok na nájomnom bol uhradený už v priebehu plynutia výpovednej (nepredĺženej)

lehoty. K plynutiu ochrannej doby u odporkyne nedošlo, pretože neboli splnené zákonné

podmienky, avšak táto skutočnosť nie je rozhodujúca práve z dôvodu uhradenia nedoplatku

nájomného už v priebehu výpovednej lehoty. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dôvod

výpovede z nájmu analogicky zanikol zaplatením dlžného nájomného pred uplynutím

výpovednej lehoty ( ). O trovách konania rozhodol

odvolací súd podľa

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal napadnutý

rozsudok zmeniť a odporkyni uložiť povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že odporkyňa až takmer rok

po doručení výpovede z nájmu bytu doručila navrhovateľovi žiadosť „o obnovenie nájmu“

a až v nej uviedla, že k vzniku nedoplatku došlo z dôvodu „nízkeho príjmu“; výšku svojho

príjmu ani členov svojej domácnosti však nešpecifikovala a nedoložila ani relevantné

doklady. Zdôraznil, že v súčasnosti neexistuje žiadna právna norma, ktorá by vykladala pojem

„hmotná núdza z objektívnych dôvodov“. Poukázal tiež na to, že odporkyňa na pojednávaní

pred súdom prvého stupňa uviedla, že v čase doručenia výpovede bola dobrovoľne

3

nezamestnaná a starala sa o maloletého psychicky chorého syna. V skutočnosti však jej syn

už bol plnoletý a za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako šesť

rokov, odkázaného podľa posudku na celodenné osobné a riadne opatrovanie, možno

poskytnúť peňažný príspevok za opatrovanie. Odporkyňa je v súčasnosti riadne zamestnaná,

pričom zdravotný stav jej syna zostal nezmenený. Okolnosť, že je v hmotnej núdzi, uviedla po

prvý raz až na súdnom pojednávaní a nie v čase plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty.

Poukázal aj na to, že odvolací súd skutočnosť, že odporkyňa bola v čase doručenia v hmotnej

núdzi mal preukázanú len potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave

o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2004, 2005 jej manželom J. Č. a čestnými

vyhláseniami detí odporkyne J., M. a E., pričom sa nezaoberal, z akých prostriedkov osoby

v hmotnej núdzi uhradili bezprostredne po doručení výpovede sumu vo výške 3506,89 €

(105 648,50 Sk).

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla nedôvodné dovolanie zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Z ustanovenia § 711 ods. 5 Občianskeho

zákonníka vyvodila, že k zániku výpovedného dôvodu dochádza ipso facto okamihom

zaplatenia dlžného nájomného, resp. písomnou dohodou s prenajímateľom. Skutočnosť, že

dlžné nájomné bolo zaplatené v zákonom stanovenej lehote, bola riadne preukázaná a nebola

spochybňovaná ani navrhovateľom. Žiadnu ďalšiu preukaznú povinnosť uvedené ustanovenie

nájomcovi neukladá. Ustanovenie ani

neurčujú, akým spôsobom a v akej lehote je nájomca povinný

preukázať stav hmotnej núdze, vyžaduje sa len, aby stav hmotnej núdze bol daný v čase

doručenia výpovede. Nie je preto významné, s akým časovým odstupom po doručení

výpovede preukáže nájomca svoj stav hmotnej núdze. Nie je vylúčené, že nájomca existenciu

stavu hmotnej núdze bude preukazovať vždy až dodatočne (napríklad v priebehu súdneho

konania), pokiaľ už predtým v zákonom stanovej lehote dlžné nájomné uhradil. Navrhovateľ

ju v danom prípade vyzval na preukázanie stavu hmotnej núdze až listom z 12. januára 2007.

Na túto výzvu náležite reagovala a kvalifikovaným spôsobom svoju situáciu preukázala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozsudku, ktorý možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru,

že dovolanie navrhovateľa je opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodu, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá

len vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Procesné vady konania v zmysle a tzv. iné vady konania majúce za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Navrhovateľ v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty.

Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne

určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu ( ).

Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa ,

že nájomca neplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že

ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota

sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho

zákonníka).

Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje

povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo

jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm. d/

).

Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím

ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne

dohode s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu

bytu zanikol ( ).

Z uvedených ustanovení vyplýva, že predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle

je splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok,

ktoré musia byť splnené kumulatívne.

a/ Nájomca po doručení výpovede podľa

pre neplatenie nájomného musí v prvom rade preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť

platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi

z objektívnych dôvodov ( ). Aj keď zákon výslovne

neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať, že nájomné nezaplatil

z dôvodu hmotnej núdze, z ustanovenia možno vyvodiť,

že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do konca

výpovednej lehoty ( veta druhá a tretia ). Len ak stav

hmotnej núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi preukáže, dochádza

k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710

ods. 4 ).

b/ Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede

v zmysle , je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej

lehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné prenajímateľovi, alebo medzi nimi dôjde k dohode

o spôsobe úhrady.

V prejednávanej veci vyššie uvedené zákonné podmienky zániku výpovedného

dôvodu (viď a/ a b/) splnené neboli. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že

6

výpoveď prenajímateľa zo 17. mája 2005 podľa

bola odporkyni doručená 8. júna 2005. Dlh odporkyne k 17. máju 2005 predstavoval

105 648,50 Sk. Odporkyňa nedoplatok uhradila 24. augusta 2005, teda ešte počas plynutia

výpovednej lehoty. Keďže ale navrhovateľovi do konca výpovednej lehoty nepreukázala, že

v čase dania výpovede bola v hmotnej núdzi, nebol splnený jeden z predpokladov zániku

dôvodu výpovede v zmysle . Samo zaplatenie dlžného

nájomného (i keď k tomu došlo počas plynutia výpovednej lehoty) mohlo mať za následok len

splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711

ods. 5 .

Keďže v danom prípade nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu

a odporkyňa návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote nepodala,

nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty ( ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd v prejednávanej veci založil svoje

rozhodnutie na právnom posúdení, ktoré dovolací súd nepovažuje za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na to opodstatnenému dovolaniu navrhovateľa vyhovel,

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec vrátil

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková