Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ddb/362619.5868d0.pdf
PDF · 214.19 KB
No categories available
6Cdo/40/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 40/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M..P., proti odporcovi
P., s.r.o. so sídlom v P., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. P. L., advokátom so sídlom
v P., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Povžská
Bystrica pod sp. zn. 8 C 54/2009, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 9. decembra 2010 sp. zn. 4 Co 129/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne, konajúci o odvolaniach účastníkov (navrhovateľa vo veci
samej a odporcu vo veci náhrady trov konania) rozsudkom z 9. decembra 2010 sp. zn.
4 Co 129/2010 potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystria z 15. februára 2010
č.k. 8 C 54/2009-329 (ktorým bol zamietnutý návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi, na účet jeho zástupcu, náhradu
trov konania v sume 552,45 eur) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi, do rúk
jeho zástupcu, náhradu trov odvolacieho konania v sume 74,61 eur. Svoje potvrdzujúce
rozhodnutie vo veci samej odvolací súd odôvodnil tým, že súd prvého stupňa rozhodol
správne. Odvolanie odporcu proti rozhodnutiu o náhrade trov konania nepovažoval za
dôvodné majúc za to, že odporca nenáležite vytýka súdu prvého stupňa, že pri určení rozsahu
náhrady trov spočívajúcich v odmene a náhradách pre ním ustanoveného advokáta
nevychádzal z hodnoty veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, a teda že vec neposúdil
podľa ustanovení § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Po citácii ustanovení § 9
ods. 1, § 10 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Vyhlášky, rovnako ako súd prvého stupňa, ustálil, že
hodnota predmetu kúpnej zmluvy nepredstavuje „cenu práva určenia neplatnosti“. I podľa
odvolacieho súdu bolo možné v danej veci pri určení tarifnej hodnoty úkonu právnej služby
použiť analógiu legis a postupovať obdobne, ako pri určení súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, kedy sa poplatok
vyberá ako keď predmet konania nie je možné oceniť peniazmi. Odvolací súd rovnako
odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania,
podal odporca dovolanie. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti,
a pre rovnaké vady i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania, zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne napadnutý výrok rozsudku odvolacieho
súdu zmeniť tak, že jeho odvolaniu bude vyhovené. Dovolanie odôvodnil dovolacím
dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.
tvrdiac, že rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Túto
vadu konania vidí odporca v tom, že odvolací súd nepreskúmal komplexne jeho právnu
argumentáciu uvedenú v jeho odvolaní a vyjadrení z 29. októbra 2010; v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa odvolací súd nijak nevyporiadal s jeho ostatne uvedeným vyjadrením
a právnou argumentáciu v ňom obsiahnutou. Odvolací súd tak „rozhodol bez opory
v hmotnoprávnych predpisoch a bez náležitého odôvodnenia svojej právnej argumentácie
v rozsudku, nezákonne, arbitrárne a s následkom spôsobujúcim porušenie základného práva
[...] na spravodlivé a zákonné súdne konanie [...]“. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu
tak chýba výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti jeho rozhodnutia.
Odporca v dovolaní tiež podrobne uviedol dôvody, z ktorých má za to, že súd prvého stupňa
a odvolací súd rozhodli o náhrade trov konania nesprávne, ak na danú vec aplikovali
ustanovenie § 11 ods. 1 Vyhlášky namiesto jej ustanovenia § 10 ods. 1.
Navrhovateľ, ktorému bolo dovolanie odporcu doručené 15. februára 2011, sa k nemu
nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie odporcu, ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny opravný
prostriedok, smeruje proti rozhodnutiu, resp. jeho časti, ktorú možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom. Dospel pritom k týmto záverom:
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním tak možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Odporca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch, ktorými bolo
potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania a bolo
rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania. Tieto výroky rozsudku odvolacieho súdu
majú procesnú povahu uznesenia, i keď tieto výroky boli pojaté v rozsudku (§ 167 ods. 1
Dovolanie účastníka proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je ním
napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 ale neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,
predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na
zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,
v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Dovolaním napadnuté výroky rozhodnutia odvolacieho súdu sú rozhodnutiami
o trovách konania, proti ktorému zákon dovolanie nepripúšťa (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je totiž konanie postihnuté procesnou
vadou takejto povahy, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je
inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom). Existenciu uvedených vád konania dovolací súd nezistil.
Pokiaľ odporca tvrdí, že rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu,
a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, a vyvodzuje z toho, že
absenciou riadneho odôvodnenia predmetného rozhodnutia mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003
"Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces". Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého:
"Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti o náhrade trov konania zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, po citácii
ustanovení Vyhlášky o tarifnej odmene advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné
úkony právnej služby (§ 10 a § 11), dostatočne vysvetlil dôvody, z ktorých mal za to, že na
danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia § 11 ods. 1 Vyhlášky (správnosť týchto úvah nie
je predmetom prieskumu dovolacieho súdu). Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Závery odvolacieho súdu nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Odôvodnenie dovolaním napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu o náhrade
trov konania ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p.). Predmetné odôvodnenie nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Na tom
nič nemení, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v časti o náhrade trov konania
výslovne neuviedol, že pri rozhodovaní bolo oboznámený aj s vyjadrením odporcu
z 29. októbra 2010 (obsahom ktorého je podobná argumentácia, aká bola použitá v odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu.
Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej
republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým ale možno odôvodniť len
procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V jeho rozhodovacej praxi je
ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným)
nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu
žiadneho jeho procesného oprávnenia (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239
O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižšieho stupňa bolo
postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odporcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému
účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková