Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/193/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. P., bývajúceho

v B., 2/ JUDr. J. V. – D., T. X., B., 3/ Ing. D. R., bývajúceho v S.S., 4/ I. K., bývajúcej v B.,

T. X. a 5/ L. K., bývajúceho v Č., zastúpených JUDr. M. B., advokátom v S.S., proti

ţalovaným 1/ A.Č., bývajúcemu v S.S., 2/ M. Č., bývajúcej v S.S., 3/ A., a.s. S., D., S., 4/ M.,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.

marca 2009 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 14. februára 2008 č.k. -303

zamietol ţalobu, ktorou sa v konečnom dôsledku ţalobcovia domáhali určenia, ţe výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti – budovy (chaty) so súp. č. X, postavenej na parcele č. X., zapísanej

na L., kat. územie S., je ţalovaný 3/, a výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parciel K.X.

o výmere X. m2 a K. o výmere X. m2, zapísaných na LV č. X., kat. územie S. je ţalovaný 4/.

Zároveň sa domáhali uloţenia povinnosti ţalovanému 3/ vyplatiť ţalovanými 1/, 2/ sumu

4 000 000,-- Sk (132 776,67 Eur) s tým, ţe oni sú povinní vrátiť a odovzdať ţalovanému 3/

stavbu, ktorá je predmetom sporu, a uloţenia povinnosti ţalovanému 4/ vrátiť ţalovaným 1/,2/

sumu 66 880,-- Sk (2 200 Eur) s tým, ţe oni budú povinní vrátiť a odovzdať ţalovanému 4/

pozemky, ktoré sú predmetom sporu. Ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne

2

a nerozdielne ţalovaným 1/ aţ 4/ trovy konania v sume 36 249,-- Sk (1 203,24 Eur) ich

právnemu zástupcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie oprel

o ustanovenie a odôvodnil ho tým, ţe pokiaľ ide o ţalobcu 1/, ten v čase

podania ţaloby ani v súčasnej dobe nie je akcionárom A., a.s. S. (ţalovaného 3/), nie je

obyvateľom M.S. (ţalovaného 4/), preto u neho neexistuje naliehavý právny záujem na

poţadovanom určení. Pokiaľ ide o ţalobcov 2/ aţ 5/, títo preukázali, ţe sú minoritnými

akcionármi ţalovaného 3/, ich postavenie by sa však nezmenilo, ani keby súd ţalobe vyhovel,

lebo práva a povinnosti akcionárov v akciovej spoločnosti vyplývajú z ustanovení § 176a

a nasl. . Jedným zo základných práv akcionára je najmä jeho podiel na

zisku spoločnosti, ktorý valné zhromaţdenie podľa výsledkov hospodárenia určí na

rozdelenie. Akcionár môţe chod spoločnosti ovplyvniť len cez vlastníctvo akcií, pričom akcia

predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na

jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú

spojené s akciou ako cenným papierom. Preto ak ţalobcovia tvrdili, ţe odpredajom

nehnuteľností došlo k zníţeniu základného imania, tak podľa § 187 ods. 1 písm. b/

rozhodovanie o zvýšení a zníţení základného imania patrí do

pôsobnosti valného zhromaţdenia. Pretoţe sú minoritnými akcionármi, ich postavenie by sa

ani po určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nijako nezmenilo. V súvislosti

s určením vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré predal ţalovaný 4/ súd uviedol, ţe ani jeden

zo ţalobcov nie je obyvateľom M.S., nie je členom orgánov mesta a nijakým spôsobom

nemôţe ovplyvniť rozhodovanie mesta o nakladaní so svojim majetkom. Ani v tomto prípade

postavenie ţalobcov pri vyhovení ţalobe by sa nezmenilo. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie všetkých účastníkov konania (ţalovaní napadli

prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o trovách konania – pozn. dovolacieho súdu)

rozsudkom z 23. marca 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi

prvostupňového súdu. Úspešným ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

s tým, ţe si ich neuplatnili.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 5/.

Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, ţe v konaní

došlo k vadám uvedeným v a ( ), ţe konanie

3

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). V súvislosti s namietanou vadou konania v zmysle ustanovenia

dovolatelia s poukazom na , ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedli, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené

ich právo ako účastníkov konania, aby ich vec súd prejednal v ich prítomnosti, a to tým, ţe

z nepochopiteľných dôvodov a v kontroverzii s predchádzajúcim názorom odvolacieho súdu

z novembra 2008, kedy povaţoval za nevyhnutné a potrebné nariadiť na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej na deň 24.11.2008 o 11:45 hod (pôvodne na deň

27.11.2008 o 11:15 hod.) pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ zákona

č. (novela účinná od 15.10.2008), po odročení tohto 5 minút trvajúceho

pojednávania (ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia oboch sporových strán) na neurčito

za účelom predloţenia veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti, po vrátení spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

po upovedomení o termíne verejného vyhlásenia rozsudku z 11.3.2009, na pojednávaní dňa

23.3.2009 odvolací súd v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov vyhlásil

a odôvodnil dovolaním napadnutý rozsudok. Pokiaľ ide o namietanú vadu konania v zmysle

ustanovenia , dovolatelia poukázali na obsah listu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13. januára 2009 sp. zn. , v prílohe ktorého bol spis

vrátený Krajskému súdu v Prešove ako nesprávne predloţený na Najvyšší súd Slovenskej

republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove.

Z predmetného listu o.i. vyplýva, ţe v danej veci boli podané dve samostatné námietky

zaujatosti členov senátu 7 Co Krajského súdu v Prešove, pričom v závere listu sa konštatuje,

ţe keďţe podania ţalobcov nespĺňajú všetky zákonom stanovené náleţitosti námietky

zaujatosti, nemal krajský súd na toto podanie prihliadnuť a vec nemal predkladať

nadriadenému súdu ( ). Vzhľadom na to mal teda podľa dovolateľov

následne odvolací súd postupovať v súlade s , ktorý tak však nekonal, čím porušil

zákon. Napriek uvedenému však dovolatelia tvrdia, ţe nimi podané námietky zaujatosti voči

sudcom odvolacieho súdu, ktorí mali vec prejednať a rozhodnúť spĺňajú všetky formálne ako

aj obsahové náleţitosti tak, ako to predpokladá a preto bolo povinnosťou súdu sa

vysporiadať – rozhodnúť o uplatnenej námietke zaujatosti a vydať rozhodnutie, a to buď

v súlade s alebo V tejto súvislosti ďalej uviedli, ţe prípadné

nesprávne posúdenie takejto námietky zaujatosti súdom nebráni súdu, ktorý koná o opravnom

prostriedku podanom proti rozhodnutiu vo veci samej, aby dospel k záveru, ţe vo veci konal

a rozhodol vylúčený sudca. V ďalšej časti dovolania dovolatelia polemizujú s právnym

záverom oboch súdov niţšieho stupňa a predkladajú vlastné zdôvodnenie naliehavosti ich

právneho záujmu na ţalobou poţadovanom určení vlastníckeho práva.

Ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ), je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania ţalobcov z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci

v prípade ţalobcov nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedenému tvrdeniu ţalobcov, o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa

treba uviesť, ţe povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť

na prejednanie odvolania pojednávanie, zakotvená v ustanovení , sa

bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných

prípadoch moţno podľa ustanovenia o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom prípade odvolací súd síce rozhodoval

o odvolaní ţalobcov proti rozhodnutiu vo veci samej, ale súčasne pre povinnosť predsedu

senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, nebol splnený ani

jeden zo zákonom taxatívne vymedzených predpokladov podľa písm. a/ aţ c/ § 214 ods. 1

(keď skutkový stav zistený v rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

bol zrejme postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu; dôvody pre nariadenie

pojednávania na prejednanie odvolania podľa a v prejednávanej

veci neprichádzali do úvahy), postupom v súlade s ustanovením , t.j.

rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal ţalobcom moţnosť

konať pred súdom v zmysle psím. f/ Na tomto názore dovolacieho súdu nemení

nič ani fakt, ţe uţ za účinnosti novelizovaného znenia (

Z.z.), t.j. po 15.10.2008, odvolací súd najprv na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie,

ktoré však bolo nemeritórne a bolo odročené na neurčito za účelom predloţenia spisu

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vznesených námietkach zaujatosti

a následne, po vrátení spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd uţ

rozhodol o odvolaní ţalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Ustanovenie § 214

ods. 2 totiţ odvolaciemu súdu nezakazuje aj v iných, neţ taxatívne v

vymedzených prípadoch, nariadiť na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

pojednávanie, ale poskytuje mu iba moţnosť v týchto iných prípadoch rozhodnúť o odvolaní

aj bez nariadenia pojednávania. V týchto prípadoch teda zákonodarca ponechal voľbu výberu

spôsobu prejednania odvolania na úvahe odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie ţalobcov, o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa

, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát, dovolací súd poukazuje na to, ţe v prejednávanej veci

konanie nie je postihnuté ani touto procesnou vadou. V tejto súvislosti dovolací súd v plnom

rozsahu poukazuje na predchádzajúci prípis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 13. januára 2009 sp. zn. , ktorý vo svojom dovolaní citujú aj ţalobcovia.

Z obsahu predmetného prípisu, s ktorým bol odvolaciemu súdu vrátený spis ako nesprávne

predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky je zrejmé, ţe z dôvodu nesplnenia

zákonom stanovených náleţitostí námietky zaujatosti vznesenej tak ţalobcom 1/ ako aj

ţalobcami 2/ aţ 5/, krajský súd nemal na tieto ich podania prihliadať a vec ani nemal

predloţiť nadriadenému súdu ( ). Ak z takto formulovaného stanoviska

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ţalobcovia vyvodzujú povinnosť odvolacieho súdu

po vrátení spisu zachovať postup podľa s tým, ţe nedodrţaním tohto postupu

odvolací súd porušil zákon, s týmto názorom dovolateľov sa v danom prípade nemoţno

stotoţniť. V ustanovení sú zakotvené podstatné obsahové náleţitosti

námietky zaujatosti s tým, ţe sankciou za to, ţe podanie, ktoré nespĺňa tieto náleţitosti je, ţe

súd na takéto podanie neprihliadne a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ide teda o špeciálnu právnu úpravu, ktorá však súčasne neobsahuje osobitnú úpravu

odstraňovania obsahových nedostatkov námietky zaujatosti. Za tejto situácie (aj napriek jeho

kontraproduktívnosti vo vzťahu k zámeru sledovanom novelou úpravy postupu pri konaní

a rozhodovaní o námietkach zaujatosti) treba aj na podanie, ktorého obsahom je námietka

zaujatosti zrejme aplikovať ustanovenie Pokiaľ tak v prejednávanej veci

odvolací súd nepostupoval pred predchádzajúcim predloţením spisu nadriadenému súdu

na rozhodnutie o námietkach zaujatosti a po vrátení spisu nadriadeným súdom s vyššie

označeným prípisom následne vo veci meritórne rozhodol, bez ďalšieho to ešte neznamená, ţe

vo veci rozhodol vylúčený sudca (vylúčení sudcovia). Totiţ, neexistencia ţiadneho

rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca

je, alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu

pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle posúdiť túto

otázku samostatne a prípadne aj inak, neţ ju posúdil súd nadriadený procesnému súdu, ktorý

vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti [(R 59/1997); časť cit.

rozhodnutia pouţili aj ţalobcovia na odôvodnenie svojho dovolania]. V danom prípade to

znamená, ţe vzhľadom na neexistenciu doposiaľ ţiadneho rozhodnutia o (ne) vylúčení

namietaného sudcu (sudcov) odvolacieho súdu z uţ vyššie uvedených dôvodov, by v rámci

dovolacieho konania bolo moţné posúdiť aj otázku existencie podmienky prípustnosti

dovolania v zmysle za predpokladu, ţe v námietke boli uvedené nové

skutočnosti. Pokiaľ však dovolatelia, nepochybne poznajúc obsah citovaného prípisu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, ţe sám odvolací súd nepostupoval

podľa , v rámci dovolania odkázali iba na svoje námietky zaujatosti

z 13. novembra 2008 (ţalobca 1/) a 24. novembra 2008 (ţalobcovia 2/ aţ 5/) s tvrdením, ţe

(napriek uţ skôr vyslovenému stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu

k týmto námietkam) nimi podané námietky zaujatosti spĺňajú všetky formálne aj obsahové

náleţitosti tak, ako to predpokladá , zrejme z ktorého dôvodu námietky ani

nedoplnili o nadriadeným súdom vytýkané chýbajúce údaje, dovolací súd opakovane nemal

dôvod o takýchto námietkach rozhodovať (správnosť záverov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v prípise z 13. januára 2009 sp. zn. je nedotknutá). Jedinou novou

ţalobcami uvádzanou skutočnosťou odôvodňujúcou nimi podané námietky zaujatosti sudcov

odvolacieho súdu je, podľa dovolateľov, preukázaná kontroverznosť postupu odvolacieho

súdu pri nariaďovaní pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej. S touto námietkou sa však

dovolací súd vysporiadal uţ v rámci posudzovania otázky existencie procesnej podmienky

prípustnosti dovolania v zmysle tak, ako je uvedené vyššie v odôvodnení

tohto rozhodnutia.

Pokiaľ dovolatelia svoje dovolanie ďalej odôvodnili tým, ţe konanie je postihnuté

inou (nešpecifikovanou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú

procesnú vadu ( ) povaţuje za prípustný

dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je

8

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľmi namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. f/ a g/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcov podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre pouţitie

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová