Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fc5/362099.611e97.pdf
PDF · 160.79 KB
No categories available
1Cdo/193/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 193/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. P., bývajúceho
v B., 2/ JUDr. J. V. – D., T. X., B., 3/ Ing. D. R., bývajúceho v S.S., 4/ I. K., bývajúcej v B.,
T. X. a 5/ L. K., bývajúceho v Č., zastúpených JUDr. M. B., advokátom v S.S., proti
ţalovaným 1/ A.Č., bývajúcemu v S.S., 2/ M. Č., bývajúcej v S.S., 3/ A., a.s. S., D., S., 4/ M.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 6 C 242/2004, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.
marca 2009 sp. zn. 7 Co 78/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom zo 14. februára 2008 č.k. 6 C 242/2004-303
zamietol ţalobu, ktorou sa v konečnom dôsledku ţalobcovia domáhali určenia, ţe výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti – budovy (chaty) so súp. č. X, postavenej na parcele č. X., zapísanej
na L., kat. územie S., je ţalovaný 3/, a výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parciel K.X.
o výmere X. m2 a K. o výmere X. m2, zapísaných na LV č. X., kat. územie S. je ţalovaný 4/.
Zároveň sa domáhali uloţenia povinnosti ţalovanému 3/ vyplatiť ţalovanými 1/, 2/ sumu
4 000 000,-- Sk (132 776,67 Eur) s tým, ţe oni sú povinní vrátiť a odovzdať ţalovanému 3/
stavbu, ktorá je predmetom sporu, a uloţenia povinnosti ţalovanému 4/ vrátiť ţalovaným 1/,2/
sumu 66 880,-- Sk (2 200 Eur) s tým, ţe oni budú povinní vrátiť a odovzdať ţalovanému 4/
pozemky, ktoré sú predmetom sporu. Ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne ţalovaným 1/ aţ 4/ trovy konania v sume 36 249,-- Sk (1 203,24 Eur) ich
právnemu zástupcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie oprel
o ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. a odôvodnil ho tým, ţe pokiaľ ide o ţalobcu 1/, ten v čase
podania ţaloby ani v súčasnej dobe nie je akcionárom A., a.s. S. (ţalovaného 3/), nie je
obyvateľom M.S. (ţalovaného 4/), preto u neho neexistuje naliehavý právny záujem na
poţadovanom určení. Pokiaľ ide o ţalobcov 2/ aţ 5/, títo preukázali, ţe sú minoritnými
akcionármi ţalovaného 3/, ich postavenie by sa však nezmenilo, ani keby súd ţalobe vyhovel,
lebo práva a povinnosti akcionárov v akciovej spoločnosti vyplývajú z ustanovení § 176a
a nasl. Obchodného zákonníka. Jedným zo základných práv akcionára je najmä jeho podiel na
zisku spoločnosti, ktorý valné zhromaţdenie podľa výsledkov hospodárenia určí na
rozdelenie. Akcionár môţe chod spoločnosti ovplyvniť len cez vlastníctvo akcií, pričom akcia
predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na
jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú
spojené s akciou ako cenným papierom. Preto ak ţalobcovia tvrdili, ţe odpredajom
nehnuteľností došlo k zníţeniu základného imania, tak podľa § 187 ods. 1 písm. b/
Obchodného zákonníka rozhodovanie o zvýšení a zníţení základného imania patrí do
pôsobnosti valného zhromaţdenia. Pretoţe sú minoritnými akcionármi, ich postavenie by sa
ani po určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nijako nezmenilo. V súvislosti
s určením vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré predal ţalovaný 4/ súd uviedol, ţe ani jeden
zo ţalobcov nie je obyvateľom M.S., nie je členom orgánov mesta a nijakým spôsobom
nemôţe ovplyvniť rozhodovanie mesta o nakladaní so svojim majetkom. Ani v tomto prípade
postavenie ţalobcov pri vyhovení ţalobe by sa nezmenilo. O trovách konania rozhodol podľa
Krajský súd v Prešove na odvolanie všetkých účastníkov konania (ţalovaní napadli
prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o trovách konania – pozn. dovolacieho súdu)
rozsudkom z 23. marca 2009 sp. zn. 7 Co 78/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi
prvostupňového súdu. Úspešným ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
s tým, ţe si ich neuplatnili.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 5/.
Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, ţe v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ţe konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). V súvislosti s namietanou vadou konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p. dovolatelia s poukazom na čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 1 O.s.p. a nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedli, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené
ich právo ako účastníkov konania, aby ich vec súd prejednal v ich prítomnosti, a to tým, ţe
z nepochopiteľných dôvodov a v kontroverzii s predchádzajúcim názorom odvolacieho súdu
z novembra 2008, kedy povaţoval za nevyhnutné a potrebné nariadiť na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej na deň 24.11.2008 o 11:45 hod (pôvodne na deň
27.11.2008 o 11:15 hod.) pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 384/2008 Z.z. (novela O.s.p. účinná od 15.10.2008), po odročení tohto 5 minút trvajúceho
pojednávania (ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia oboch sporových strán) na neurčito
za účelom predloţenia veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o vznesenej námietke zaujatosti, po vrátení spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
po upovedomení o termíne verejného vyhlásenia rozsudku z 11.3.2009, na pojednávaní dňa
23.3.2009 odvolací súd v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov vyhlásil
a odôvodnil dovolaním napadnutý rozsudok. Pokiaľ ide o namietanú vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., dovolatelia poukázali na obsah listu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. januára 2009 sp. zn. 3 Nc 37/2008, v prílohe ktorého bol spis
vrátený Krajskému súdu v Prešove ako nesprávne predloţený na Najvyšší súd Slovenskej
republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove.
Z predmetného listu o.i. vyplýva, ţe v danej veci boli podané dve samostatné námietky
zaujatosti členov senátu 7 Co Krajského súdu v Prešove, pričom v závere listu sa konštatuje,
ţe keďţe podania ţalobcov nespĺňajú všetky zákonom stanovené náleţitosti námietky
zaujatosti, nemal krajský súd na toto podanie prihliadnuť a vec nemal predkladať
nadriadenému súdu (§ 15a ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to mal teda podľa dovolateľov
následne odvolací súd postupovať v súlade s § 43 O.s.p., ktorý tak však nekonal, čím porušil
zákon. Napriek uvedenému však dovolatelia tvrdia, ţe nimi podané námietky zaujatosti voči
sudcom odvolacieho súdu, ktorí mali vec prejednať a rozhodnúť spĺňajú všetky formálne ako
aj obsahové náleţitosti tak, ako to predpokladá § 15a O.s.p. a preto bolo povinnosťou súdu sa
vysporiadať – rozhodnúť o uplatnenej námietke zaujatosti a vydať rozhodnutie, a to buď
v súlade s § 43 O.s.p. alebo § 15a O.s.p. V tejto súvislosti ďalej uviedli, ţe prípadné
nesprávne posúdenie takejto námietky zaujatosti súdom nebráni súdu, ktorý koná o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu vo veci samej, aby dospel k záveru, ţe vo veci konal
a rozhodol vylúčený sudca. V ďalšej časti dovolania dovolatelia polemizujú s právnym
záverom oboch súdov niţšieho stupňa a predkladajú vlastné zdôvodnenie naliehavosti ich
právneho záujmu na ţalobou poţadovanom určení vlastníckeho práva.
Ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe
prípustnosť dovolania ţalobcov z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.
Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,
ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci
v prípade ţalobcov nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia uvedenému tvrdeniu ţalobcov, o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, ţe povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť
na prejednanie odvolania pojednávanie, zakotvená v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p., sa
bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných
prípadoch moţno podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom prípade odvolací súd síce rozhodoval
o odvolaní ţalobcov proti rozhodnutiu vo veci samej, ale súčasne pre povinnosť predsedu
senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, nebol splnený ani
jeden zo zákonom taxatívne vymedzených predpokladov podľa písm. a/ aţ c/ § 214 ods. 1
O.s.p. (keď skutkový stav zistený v rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
bol zrejme postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu; dôvody pre nariadenie
pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 214 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. v prejednávanej
veci neprichádzali do úvahy), postupom v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., t.j.
rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal ţalobcom moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 psím. f/ O.s.p. Na tomto názore dovolacieho súdu nemení
nič ani fakt, ţe uţ za účinnosti novelizovaného znenia § 214 O.s.p. (zákonom č. 384/2008
Z.z.), t.j. po 15.10.2008, odvolací súd najprv na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie,
ktoré však bolo nemeritórne a bolo odročené na neurčito za účelom predloţenia spisu
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vznesených námietkach zaujatosti
a následne, po vrátení spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd uţ
rozhodol o odvolaní ţalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Ustanovenie § 214
ods. 2 O.s.p. totiţ odvolaciemu súdu nezakazuje aj v iných, neţ taxatívne v § 214 ods. 1 O.s.p.
vymedzených prípadoch, nariadiť na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
pojednávanie, ale poskytuje mu iba moţnosť v týchto iných prípadoch rozhodnúť o odvolaní
aj bez nariadenia pojednávania. V týchto prípadoch teda zákonodarca ponechal voľbu výberu
spôsobu prejednania odvolania na úvahe odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o druhé tvrdenie ţalobcov, o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. g/ O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe
namiesto samosudcu rozhodoval senát, dovolací súd poukazuje na to, ţe v prejednávanej veci
konanie nie je postihnuté ani touto procesnou vadou. V tejto súvislosti dovolací súd v plnom
rozsahu poukazuje na predchádzajúci prípis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 13. januára 2009 sp. zn. 3 Nc 37/2008, ktorý vo svojom dovolaní citujú aj ţalobcovia.
Z obsahu predmetného prípisu, s ktorým bol odvolaciemu súdu vrátený spis ako nesprávne
predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky je zrejmé, ţe z dôvodu nesplnenia
zákonom stanovených náleţitostí námietky zaujatosti vznesenej tak ţalobcom 1/ ako aj
ţalobcami 2/ aţ 5/, krajský súd nemal na tieto ich podania prihliadať a vec ani nemal
predloţiť nadriadenému súdu (§ 15a ods. 3 O.s.p.). Ak z takto formulovaného stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ţalobcovia vyvodzujú povinnosť odvolacieho súdu
po vrátení spisu zachovať postup podľa § 43 O.s.p. s tým, ţe nedodrţaním tohto postupu
odvolací súd porušil zákon, s týmto názorom dovolateľov sa v danom prípade nemoţno
stotoţniť. V ustanovení § 15a ods. 3 O.s.p. sú zakotvené podstatné obsahové náleţitosti
námietky zaujatosti s tým, ţe sankciou za to, ţe podanie, ktoré nespĺňa tieto náleţitosti je, ţe
súd na takéto podanie neprihliadne a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ide teda o špeciálnu právnu úpravu, ktorá však súčasne neobsahuje osobitnú úpravu
odstraňovania obsahových nedostatkov námietky zaujatosti. Za tejto situácie (aj napriek jeho
kontraproduktívnosti vo vzťahu k zámeru sledovanom novelou úpravy postupu pri konaní
a rozhodovaní o námietkach zaujatosti) treba aj na podanie, ktorého obsahom je námietka
zaujatosti zrejme aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ tak v prejednávanej veci
odvolací súd nepostupoval pred predchádzajúcim predloţením spisu nadriadenému súdu
na rozhodnutie o námietkach zaujatosti a po vrátení spisu nadriadeným súdom s vyššie
označeným prípisom následne vo veci meritórne rozhodol, bez ďalšieho to ešte neznamená, ţe
vo veci rozhodol vylúčený sudca (vylúčení sudcovia). Totiţ, neexistencia ţiadneho
rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca
je, alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu
pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. posúdiť túto
otázku samostatne a prípadne aj inak, neţ ju posúdil súd nadriadený procesnému súdu, ktorý
vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti [(R 59/1997); časť cit.
rozhodnutia pouţili aj ţalobcovia na odôvodnenie svojho dovolania]. V danom prípade to
znamená, ţe vzhľadom na neexistenciu doposiaľ ţiadneho rozhodnutia o (ne) vylúčení
namietaného sudcu (sudcov) odvolacieho súdu z uţ vyššie uvedených dôvodov, by v rámci
dovolacieho konania bolo moţné posúdiť aj otázku existencie podmienky prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. za predpokladu, ţe v námietke boli uvedené nové
skutočnosti. Pokiaľ však dovolatelia, nepochybne poznajúc obsah citovaného prípisu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, ţe sám odvolací súd nepostupoval
podľa § 43 ods. 1 O.s.p., v rámci dovolania odkázali iba na svoje námietky zaujatosti
z 13. novembra 2008 (ţalobca 1/) a 24. novembra 2008 (ţalobcovia 2/ aţ 5/) s tvrdením, ţe
(napriek uţ skôr vyslovenému stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu
k týmto námietkam) nimi podané námietky zaujatosti spĺňajú všetky formálne aj obsahové
náleţitosti tak, ako to predpokladá § 15a O.s.p., zrejme z ktorého dôvodu námietky ani
nedoplnili o nadriadeným súdom vytýkané chýbajúce údaje, dovolací súd opakovane nemal
dôvod o takýchto námietkach rozhodovať (správnosť záverov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v prípise z 13. januára 2009 sp. zn. 3 Nc 37/2008 je nedotknutá). Jedinou novou
ţalobcami uvádzanou skutočnosťou odôvodňujúcou nimi podané námietky zaujatosti sudcov
odvolacieho súdu je, podľa dovolateľov, preukázaná kontroverznosť postupu odvolacieho
súdu pri nariaďovaní pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej. S touto námietkou sa však
dovolací súd vysporiadal uţ v rámci posudzovania otázky existencie procesnej podmienky
prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tak, ako je uvedené vyššie v odôvodnení
tohto rozhodnutia.
Pokiaľ dovolatelia svoje dovolanie ďalej odôvodnili tým, ţe konanie je postihnuté
inou (nešpecifikovanou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú
procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný
dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale
prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľmi namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. f/ a g/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcov podľa § 243 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243 ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody
pre pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová