Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
61c/385171.f38b74.pdf
PDF · 143.54 KB
No categories available
5Obo/93/2009
Najvyšší súd 5 Obo 93/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny
Ličkovej a členiek JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci
žalobcu: T.S., a. s., K.B., IČO: X., zastúpený: S., s. r. o., Z.B., IČO: X. proti žalovanému:
JUDr. O.K., Z.B., správca konkurznej podstaty úpadcu S., spol. s r. o., R.L., IČO: X.,
o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009, č. k. 6 Cbi 38/2007-316, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 18. júna 2009, č. k. 6 Cbi 38/2007-316 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 4K 130/98 nehnuteľnosti vedené Správou katastra v N. v kat. úz. N.,
zapísané na listoch vlastníctva číslo X. a X., a to parc. č. 7970/1 podľa LV č. X. v rozsahu
2
výmery podľa pôvodného LV č. X. parciel 7969/01 o výmere 660 m, 7969/2
22 2
o výmere 59 m, 7969/3 o výmere 30 ma 7969/4 o výmere 69 m, parc. č. 7971 podľa LV
2
č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV Č. X. parc. č. 7971 o výmere 289 m,
parc. č. 7973/1 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7973/1 o
2
výmere 474 m, parc. č. 7970/3 a 7970/7 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného
2
LV Č. X. parc. č. 7970/3 o výmere 387 m, par. č. 7972/1 podľa LV č. X.
2
v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7972/1 o výmere 1 801 ma par. č.
2
7972/2 o výmere 143 m, par. č.7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného
2
LV č. X. parc. č. 7970/2 o výmere 1 608 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery
2
podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7976 o výmere 110 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X. v
2
rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7977 o výmere 306 m, par. č. 7991/5
podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7978/1 o výmere 1 318
2
m, 7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7978/2 o
2
výmere 93 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X.
2
parc. č. 7 978/3 o výmere 136 m, par. č.7991/1, 7991/2, 7991/4, 7991/5, 7991/22 podľa LV
2
č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7979/1 o výmere 14 072 m, par.
č. 7991/5, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7980
2
o výmere 135 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X.
2
parc. č. 7981 o výmere 571 m, par. č. 7991/5, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery
2
podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7982/1 o výmere 4 040 m, par. č. 7991/2 podľa LV č. X.
2
v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7990/1 o výmere 653 m,
par. č. 7991/2, 7991/5, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV
2
č. X. parc. č. 7990/2 o výmere 628 m, par č. 7991/1, 7991/2, 7991/4, 7991/5, 7991/6, 7991/7,
7991/8, 7991/21, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc.
2
č. 7991/1 o výmere 12 369 m, parc. č. 7991/5 a 7991/22 podľa LV č. X
2
v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/5 o výmere 1 531 m,
par. č. 7986/1, 7991/5, 7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV
2
č. X. parc. č. 7986/1 o výmere 634 m, par. č. 7987 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa
2
pôvodného LV č. X. parc. č. 7987 o výmere 94 m, par. č. 7986/4, 7991/5, 7991/12, 7991/13,
7991/14, 7991/16, 7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X.
2
parc. č. 7988/1 o výmere 1 690 m, par. č. 7991/2, 7991/5, 7991/13, 7991/14, 7991/16,
7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7990/3 o
2
výmere 2 520 m, par. č. 7991/14,7991/16,7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa
pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/4 o výmere 563 m, par. č. 7991/14,7991/16,7991/19 podľa
2
LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. 4144 parc. č. 7992 o výmere 294 m, par.
č. 7986/4, 7991/14, 7991/16, 7991/19 podľa LV č. X., 7991/17 podľa LV č. X. v rozsahu
2
výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/1 o výmere 1 207 m, par. č. 7991/5,
7991/13, 7991/14, 7991/16,7991/19, 7991/20 podľa LV č. X., 7991/17 podľa LV č. X., v
2
rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/3 o výmere 3 510 m(ďalej len
„nehnuteľnosti“).
Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 414,25 eur. Žalovaného zaviazal
zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,93 eur.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde 18. decembra
2007 si žalobca uplatnil právo na vylúčenie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, pôvodne
zapísaných na LV č. X., kat. úz. N., ktorých stav mal byť obnovený novovypracovaným
geometrickým plánom č. 71/2007, zabezpečujúcim ich spätné oddelenie na podnet správcu
konkurznej podstaty. Geometrický plán nebol schválený katastrálnym úradom. Išlo o časť
nehnuteľností zapísaných na LV č. X. kat. úz. N., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy
uzatvorenej s úpadcom 15. júla 1997 a vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný dodatočne zaradil
do konkurznej podstaty ním označené nehnuteľnosti a žalobca bol súdom prvého stupňa
vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby. Išlo o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 1998, sp. zn.
4K 130/98 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S., spol. s r. o., za správcu konkurznej
podstaty bola ustanovená Ing. I.T.. Žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty
úpadcu uznesením z 24. októbra 2005.
V konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k časti
nehnuteľností - zapísaných v čase ich zápisu do súpisu konkurznej podstaty, v čase podania
žaloby aj v čase rozhodovania súdu na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie N., obce N.,
na základe zmluvy o kúpe nehnuteľností číslo 912/7/97 uzatvorenej 15. júla 1997
s pôvodným vlastníkom - úpadcom, a to ako časť nehnuteľností špecifikovaných v zmluve
pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie N., obce N.. Vklad
vlastníckeho práva bol katastrom nehnuteľností povolený 21. októbra 1997 pod číslom
2946/97. Uvedené nehnuteľnosti zaradil žalovaný do súpisu konkurznej podstaty z dôvodu
pochybností o platnosti uvedenej zmluvy, čo žalovaný odôvodňoval v predmetnom dodatku
č. 1 súpisu konkurznej podstaty.
Uviedol, že žalobca si právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu uplatnil
včas. Ako riadny vlastník nehnuteľností bol zároveň aktívne legitimovaný na podanie žaloby
v zmysle § 19 ods. 1 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“).
Súd prvého stupňa poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že neplatný
právny úkon nie je dovolený a nedovolenosť je daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu
odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, ak sa právny úkon prieči
dobrým mravom. Ďalej charakterizoval obsah a účel právneho úkonu, obchádzanie zákona
a dobré mravy.
Uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca v súdnom konaní domáhal,
neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ich nenadobudol úpadca
počas konkurzu. Tieto boli od 21. októbra 1997 (vkladu do katastra nehnuteľností)
vo vlastníctve žalobcu. Zákon o konkurze a vyrovnaní umožňuje podľa § 18 ZKV zapísať
do súpisu i majetok úpadcu, ku ktorému si uplatnili práva tretie osoby, resp. u ktorého
sú pochybnosti, či do konkurznej podstaty patrí. V danom prípade však do súpisu bol
v rozpore s citovaným zákonným ustanovením zaradený i cudzí majetok - majetok tretej
osoby s odôvodnením správcu konkurznej podstaty - žalovaného, že mal pochybnosti
o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého žalobca ako vlastník nadobudol majetok
s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp. zn.
Cpj 33/01 a § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Nešlo o pochybnosti, či vec inak
do vlastníctva úpadcu do podstaty patrí, ale o pochybnosti o platnosti nadobudnutia cudzieho
majetku od úpadcu treťou osobou. Samotné zdôvodnenie absolútnej neplatnosti sa však malo
týkať rozporu so zákonom, a to podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že Občiansky zákonník technický spôsob spájania jednotlivých listov zmluvy, ktorého sa
žalovaný dožadoval pri zmluvách o prevode nehnuteľností, neupravoval. Žalovaný preto
neplatnosť zmluvy opieral o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR z 3. októbra
2001, sp. zn. Cpj 33/01, podľa ktorého o. i. pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedeliteľných
príloh, akým je napr. geometrický plán, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto
jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred
jej podpísaním. Nedeklaroval, že zmluva, resp. i dodatky netvorili pred ich podpisom
technickú jednotu, deklaroval však, že po podpise zmluvy a jej dodatkov bola na komplexnej
zmluve len jedna šnúra. Súčasťou predmetnej zmluvy nebol žiadny geometrický plán,
pretože nebol potrebný, vyžadujúci jeho zošitie so zmluvou, nedeklaroval ani chýbajúcu časť
obsahu zmluvy samotnej, resp. jej dodatkov. Odkazoval na § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), podľa ktorého
ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné
konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa
spoja s listinou všetky jej prílohy. V danom prípade však zmluva nebola spísaná u notára
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a v zmysle § 45 až § 55 Notárskeho poriadku, ale iba vykonané
osvedčenie podpisov na zmluve a jej dodatkoch podľa § 56 ods. 1 písm. c) Notárskeho
poriadku.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na § 42 ods. 3 Zákona č. 162/1995 o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny
zákon“), zákon č. 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými
úradmi (ďalej len „Zákon č. 15/1993 Zb.“), Notársky poriadok. Uviedol, že Zákon č. 15/1993
Zb. nemá žiadne ustanovenia o povinnom zošívaní osvedčovaných listín šnúrkou.
Tento spôsob zošívania je daný iba u notárskych listín vyhotovovaných notármi podľa § 44
ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ust. § 6 vykonávacej vyhlášky č. 79/1996 Z. z.,
ust. § 30 ods. 2, 3, 4 katastrálneho zákona a uviedol, že uvedené zákony boli v prípade
zmluvy z 15. októbra 1997 dodržané.
Uviedol, že žalovaný napádal neplatnosť plnej moci osoby konajúcej za kupujúceho
- t. j. neplatnosť plnej moci R.B.. Zmluvu za uvedený subjekt však podpísali dve osoby, a to
jednak uvedený splnomocnený R.B., ako aj Ing. T.K. - člen predstavenstva.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu z ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že i v prípade nedostatku plnej moci - konania bez plnej moci sú v zákone výslovne
stanovené dôsledky takéhoto konania vo forme dodatočného schválenia - tzv. ratihabície.
Na takýto dodatočne schválený právny úkon sa hľadí ako na úkon platný od začiatku
(ex tunc), kedy bol zmocnencom urobený. Ak splnomocniteľ nesúhlasí s prekročením
oprávnenia splnomocnenca, tak len čo sa to dozvie, má povinnosť bez zbytočného odkladu
svoj nesúhlas oznámiť osobe, s ktorou v jeho mene splnomocnenec konal. Ak tak neurobil
vôbec alebo až po zbytočnom odklade, nastupuje (platí) nevyvrátiteľná právna domnienka,
že splnomocniteľ prekročenie splnomocnenca schválil. Pokiaľ by však splnomocniteľ tvrdil,
že svoj nesúhlas včas oznámil príslušnej osobe, túto okolnosť by musel on preukázať. Takéto
oznámenie zo strany žalobcu úpadcovi vykonané nebolo. Ak však ten, za koho sa takto
konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli, je z takého úkonu
zaviazaný ten, za koho sa konalo.
Dožadovanie sa plnenia zo strany žalovaného vykonané nebolo, pretože ako je zrejmé
z obsahu opatrenia konkurzného súdu spisovej značky 4K 130/98 z 22.12.1998, bola
predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty z tohto zostatku 11 853 600 Sk povinná
zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností vo výške 6 930 460 Sk, vyrubenú platobným výmerom
daňového úradu 14. júla 1998.
Dodatočné schválenie nemusí byť písomným prejavom a môže spočívať
i v konkludentnom správaní, resp. i v nečinnosti toho, za koho sa konalo, v danom prípade
žalobcu, resp. vykonaním ďalšieho úkonu podľa uzatvorenej zmluvy.
Žalovaným nebol deklarovaný stav, že by splnomocniteľ - žalobca dodatočne oznámil
svoj nesúhlas s plnou mocou, ktorú vystavil 27. júna 1997 pre R.B. na uzavretie predmetnej
zmluvy P.H. - člen predstavenstva spoločnosti žalobcu, resp. by sa konalo bez plnej moci, pri
výklade ktorého úkonu treba vychádzať v zmysle účelu plnomocenstva ako úmyslu
konajúcich osôb, ktorým bolo splnomocnenie na kúpu nehnuteľností v prospech žalobcu (§ 35
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka). Naopak, podľa
uzatvorenej zmluvy kupujúci - žalobca ďalej konal - zaplatil kúpnu cenu, nehnuteľnosti
zhodnotil a cítil sa byť zmluvou viazaný. Kúpa a predaj nehnuteľností patrila navyše v čase
uzatvorenia zmluvy k pravidelnému predmetu činnosti žalobcu. Žalovaný ďalej nedeklaroval,
že by na podpis zmluvy nebola druhá podpisujúca osoba (Ing. T.K.) oprávnená, či už v
zmysle zápisu v obchodnom registri, ale i vnútroorganizačných predpisov. Preto sa súd
prvého stupňa nestotožnil so záverom žalovaného, že zmluva je v dôsledku, či už žalovaným
tvrdenej formálnej nesprávnosti splnomocnenia neplatná. Kúpa nehnuteľností patrila k
predmetu činnosti kupujúceho a konajúci subjekt vykonal úkony, ktoré spĺňali charakter
dodatočného schválenia.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a žalobcovi priznal právo na ich náhradu.
Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalovaný odvolací dôvod uviedol podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. h), d) a f) O. s. p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, zároveň rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 91/2004, v zmysle
ktorého pr ávnym dôvodom nároku na vylúčenie veci môže byť u žalobcu jeho
vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci a tento dôvod musí existovať v čase
uplatňovania nároku. Nemožno sa úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení
konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu. Je teda zrejmé, že vlastníctvo je jednou
z podmienok aktívnej legitimácie na podanie vylučovacej žaloby a evidencie vlastníctva
nehnuteľnosti na LV nie je prekážkou na zahrnutie veci do konkurznej podstaty úpadcu.
Ďalej poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 124/2003 a Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2006, sp. zn. 2 Cdo 184/2005, podľa ktorých:
Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je
rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti.
Uviedol, že v zmysle ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinky vkladu
spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych
následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali
platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR 1 Cdo 96/95, podľa ktorého: Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium
nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, akoby
nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením
(ratihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti.
Uviedol, že a bsolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani
v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Aj z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva,
že uzatvorenie neplatnej kúpnej zmluvy nie je prekážkou na zahrnutie veci do konkurznej
podstaty.
Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nerešpektoval Stanovisko
Najvyššieho súdu SR z 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01, na znenie ktorého odvolateľ
poukazuje. V zmysle tohto stanoviska podľa odvolateľa je zrejmé, že Najvyšší súd SR
nemal na mysli len listiny vyhotovené notárom, ale zmluvy o prevode nehnuteľností ako
také (zmluva medzi žalobcom a úpadcom). Názor súdu prvého stupňa je v rozpore
s týmto stanoviskom.
Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa ohľadom prekročenia
plnomocenstva, konania bez plnomocenstva a následnej ratihabície právneho úkonu.
Poukázal na ust. § 191 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že predstavenstvo
ako štatutárny orgán spoločnosti je oprávnený konať v mene spoločnosti. Túto pôsobnosť
stanovy nemôžu zveriť do pôsobnosti iného orgánu spoločnosti. Odvolateľ poukázal
na ust. § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uviedol, že spoločnosť zaväzuje aj konanie
predstavenstva, ktorým predstavenstvo poruší interné obmedzenie oprávnenia konať
v mene spoločnosti, a to aj vtedy, ak by takéto interné obmedzenie bolo zverejnené.
Interné obmedzenie predstavenstva konať v mene spoločnosti je prípustné, nakoľko nemá
účinky voči tretím osobám, t. z., že jeho porušenie nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu, ale môže zakladať nárok na náhradu škody vo vzťahu k spoločnosti a konajúcej
osobe.
Odvolateľ má za to, že konanie p. H. nie je možné považovať za konanie
predstavenstva, a teda konanie p. B. nie je možné považovať za konanie v mene
žalobcu. Poukázal na ust. § 39 a ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Charakterizoval
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, že pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, nastáva
priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,
nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím,
prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom
napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať
úkon, ktorý neexistuje, nemožno od takého právneho úkonu odstúpiť, nie je časovo
obmedzená. Podľa odvolateľa vada právneho úkonu - splnomocnenie udelené
p. H. p. B. spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu ako vadu, ktorú nie je možné
ratihabitovať. Bez platného splnomocnenia štatutárnym orgánom nemohol nik vykonať
platný právny úkon. Uviedol, že ratihabícia, ako je uvedená nevyvrátiteľná právna
domnienka, sa nevzťahujú na prípady, ak niekto koná za iného
bez plnomocenstva.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, zároveň uviedol, že zotrváva
na svojich faktických a právnych argumentoch uvedených v žalobe, vo vyjadrení
žalobcu a na ústnych pojednávaniach.
Uviedol, že text odvolania je zmätočný. Záver súdu prvého stupňa, že ak úpadca
pred vyhlásením konkurzu uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorú orgán katastra
zavkladoval v prospech žalobcu, tak žalovaný nemôže použiť argument absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy na preukázanie pochybností, ktoré sú v zmysle § 19 ZKV
podmienkou pre zaradenie predmetu kúpnej zmluvy do konkurznej podstaty,
je správny. Údaje z katastra nehnuteľností sú v § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona
hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by
správca konkurznej podstaty mohol ignorovať údaje z katastra nehnuteľností
a zaraďovať do konkurznej podstaty majetok tretích osôb. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obo 10/2008. Žalovaný zaradil nehnuteľnosti
do konkurznej podstaty úpadcu až po tom, čo žalobca stratil možnosť vykonať práva
konkurzného veriteľa, čo odporuje ZKV a je v rozpore s princípom právneho štátu.
Súd prvého stupňa správne posúdil, že kúpna zmluva je platným titulom,
na základe ktorého žalobca zákonne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že kúpna zmluva je v rozpore
so stanoviskom Najvyššieho súdu SR z 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01, keďže podľa
jeho názoru jednotlivé hárky kúpnej zmluvy neboli spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú
jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. Podľa žalobcu kúpna zmluva je v súlade s § 46
Občianskeho zákonníka aj s požiadavkami predmetného stanoviska a navyše stanovisko
je v danej veci irelevantné, pretože na kúpnu zmluvu ho nemožno zákonne aplikovať
Súd prvého stupňa správne posúdil, že plmocenstvo na p. B. je platné a keby aj platné
nebolo, tak došlo k dodatočnému schváleniu vykonaných úkonov. Žalobca nesúhlasí
s názorom žalovaného, že kúpna zmluva je neplatná pre údajnú neplatnosť plnomocenstva
a pre údajnú nemožnosť ratihabície a poukazuje na svoje doterajšie argumenty. Neexistuje
žiadny právny predpis, ktorý by p. H. ako členovi predstavenstva žalobcu zakazoval
splnomocniť pána B., aby ho ako člena predstavenstva žalobcu zastupoval
pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Poukázal na § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého je možné konanie bez plnomocenstva ratihabovať, čo potvrdzuje aj odborná
literatúra, napr. Občanský zákonník. Komentář, 10. vydání, Praha C.H. Beck, 2006, str. 226,
Občanský zákonníka I. Komentář, 1. vydání Praha: C.H. Beck, 2008, str. 290.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 O. s. p Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie
správnosti uvádza:
V predmetnej veci správca konkurznej podstaty - žalovaný zaradil nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom 15. júla 1997, predmetom ktorej bol prevod do súpisu
zaradených nehnuteľností vykazuje vadu, ktorá ju robí neplatnou. Na základe predmetnej
kúpnej zmluvy bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti katastrom nehnuteľností
povolený 21. októbra 1997. Ako dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy žalovaný uviedol,
že prejavy vôle účastníkov nie sú na tej istej listine v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001,
sp. zn. Cpj 33/01. Ako ďalší dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy žalovaný napádal
neplatnosť plnej moci osoby konajúcej za kupujúceho - žalobcu pri kúpe nehnuteľností.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že predmetná
kúpna zmluva je platná a nehnuteľností, o vylúčenie ktorých v danom prípade ide,
sú vo vlastníctve žalobcu. Nehnuteľnosti boli od vkladu vlastníckeho práva vykonaného
katastrom nehnuteľností k 21.10.1997 vo vlastníctve žalobcu. Z toho plynie, že predmetné
nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ich
nenadobudol úpadca počas konkurzu.
Súd prvého stupňa správne posúdil, že náležitosť uvedená v § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka bola dodržaná. Tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa nerešpektoval
stanovisko Najvyššieho súdu z 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01, nie je dôvodné. Jednotlivé
hárky predmetnej zmluvy boli zošité zošívačkou a prelepené uzáverou. Na uzávere na prvej
a poslednej strane bola pečiatka notára, ktorý osvedčil pravosť podpisov na predmetnej
zmluve. Takéto zošitie zodpovedá zákonnej požiadavke, že prejavy účastníkov musia byť
na tej istej listine, nakoľko ide o technicky nedeliteľný celok. Bez poškodenia uzávery
opečiatkovanej notárom by nebolo možné predmetnú zmluvu rozdeliť na jednotlivé hárky.
Predmetné stanovisko uvádza, že spôsob zošitia bude podobný ako u listín, ktoré vo svojej
činnosti spája notár (§ 44 ods. 3 Notárskeho poriadku) alebo znalec (Vyhlášku Najvyššieho
súdu SR č. 263/1996 Z. z.), z tohto plynie, že nie je vylúčený aj iný spôsob zošitia
predmetných listín, tak aby tvorili technicky nedeliteľný celok. Rovnako treba uviesť,
že predmetnú zmluvu nespisoval notár, preto nie je možné priamo aplikovať uvedené
ustanovenie Notárskeho poriadku na daný prípad. Občiansky zákonník v § 46 ods. 2 a Zákon
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam podrobnejšie neuvádzajú spôsob spojenia jednotlivých hárkov zmlúv
o prevode nehnuteľností, pokiaľ prejavy účastníkov nie sú na tej istej listine. Z uvedeného
je zrejmé, že požiadavka uvedená v § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dodržaná, ak listina
- zmluva o prevode nehnuteľností - skladajúca z viacerých hárkov tvorí technicky nedeliteľný
celok.
Odvolateľ ďalej napádal neplatnosť plnej moci osoby konajúcej za žalobcu
(kupujúceho) - R.B.. Za spoločnosť T.S., a. s. v čase podpisovania predmetnej zmluvy
o prevode nehnuteľností mohli konať dvaja členovia predstavenstva. Predmetná zmluva je za
spoločnosť T.S., a. s. podpísaná Ing. T.K. a R.B.. Člen predstavenstva spoločnosti T.S., a. s.
Mr. P.H. splnomocnením z 27. júna 1997 (č. l. 245) splnomocnil R.B. na nadobúdanie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike, na všetky úkony s tým spojené
a k podpísaniu všetkých takých dokumentov na vykonanie uvedeného. Tvrdenie odvolateľa
o nezrozumiteľnosti tohto splnomocnenia, nakoľko nie je zrejmé, či má pán R.B. zastupovať
žalobcu ako spoločnosť alebo ako člena predstavenstva p. H., nie je dôvodné. Z predmetného
splnomocnenia jasne vyplýva, že p. H. splnomocnil p. B. na zastupovanie ako člen
predstavenstva spoločnosti T.S., a. s., nie na zastupovanie spoločnosti žalobcu. Vyplýva
to zo znenia ...týmto menujem pána B. svojim právoplatným zástupcom v mojej pozícii člena
predstavenstva T., ktorý je oprávnený...
Odvolací súd je toho názoru, že člen predstavenstva môže splnomocniť na konanie inú
osobu na úkony súvisiace s činnosťou člena predstavenstva. Obchodný zákonník takéto
splnomocnenie nevylučuje. Stanovy spoločnosti môžu takéto konanie obmedziť, prípadne
vylúčiť, čo v danom prípade nebolo preukázané.
Neobstojí tvrdenie odvolateľa, že nemohlo dôjsť k ratihabícii právneho úkonu, pretože
ide o neplatný právny úkon. V danom prípade splnomocnenie existuje a má zákonom
stanovené náležitosti.
Bez ohľadu na uvedené súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že i v prípade
nedostatku plnej moci, došlo s poukazom na § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka k schváleniu
predmetného právneho úkonu. Žalobca dodatočne neoznámil svoj nesúhlas, naopak, podľa
uzatvorenej zmluvy o prevode nehnuteľností ďalej konal, zaplatil kúpnu cenu, nehnuteľnosti
zhodnotil. Z toho plynie, že sa cítil byť zmluvou viazaný.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď predmetnú kúpnu
zmluvu posúdil ako platný právny úkon a uložil žalovanému nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 O. s. p.
vzniklo úspešnému žalobcovi. Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ich v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. v stanovenej lehote nevyčíslil.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Darina Ličková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová