Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/93/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny

Ličkovej a členiek JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

žalobcu: T.S., a. s., K.B., IČO: X., zastúpený: S., s. r. o., Z.B., IČO: X. proti žalovanému:

JUDr. O.K., Z.B., správca konkurznej podstaty úpadcu S., spol. s r. o., R.L., IČO: X.,

o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009, č. k. -316, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 18. júna 2009, č. k. -316 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. nehnuteľnosti vedené Správou katastra v N. v kat. úz. N.,

zapísané na listoch vlastníctva číslo X. a X., a to parc. č. 7970/1 podľa LV č. X. v rozsahu

2

výmery podľa pôvodného LV č. X. parciel 7969/01 o výmere 660 m, 7969/2

22 2

o výmere 59 m, 7969/3 o výmere 30 ma 7969/4 o výmere 69 m, parc. č. 7971 podľa LV

2

č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV Č. X. parc. č. 7971 o výmere 289 m,

parc. č. 7973/1 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7973/1 o

2

výmere 474 m, parc. č. 7970/3 a 7970/7 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného

2

LV Č. X. parc. č. 7970/3 o výmere 387 m, par. č. 7972/1 podľa LV č. X.

2

v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7972/1 o výmere 1 801 ma par. č.

2

7972/2 o výmere 143 m, par. č.7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného

2

LV č. X. parc. č. 7970/2 o výmere 1 608 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery

2

podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7976 o výmere 110 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X. v

2

rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7977 o výmere 306 m, par. č. 7991/5

podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7978/1 o výmere 1 318

2

m, 7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7978/2 o

2

výmere 93 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X.

2

parc. č. 7 978/3 o výmere 136 m, par. č.7991/1, 7991/2, 7991/4, 7991/5, 7991/22 podľa LV

2

č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7979/1 o výmere 14 072 m, par.

č. 7991/5, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7980

2

o výmere 135 m, par. č. 7991/5 podľa LV č. X v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X.

2

parc. č. 7981 o výmere 571 m, par. č. 7991/5, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery

2

podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7982/1 o výmere 4 040 m, par. č. 7991/2 podľa LV č. X.

2

v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7990/1 o výmere 653 m,

par. č. 7991/2, 7991/5, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV

2

č. X. parc. č. 7990/2 o výmere 628 m, par č. 7991/1, 7991/2, 7991/4, 7991/5, 7991/6, 7991/7,

7991/8, 7991/21, 7991/22 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc.

2

č. 7991/1 o výmere 12 369 m, parc. č. 7991/5 a 7991/22 podľa LV č. X

2

v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/5 o výmere 1 531 m,

par. č. 7986/1, 7991/5, 7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV

2

č. X. parc. č. 7986/1 o výmere 634 m, par. č. 7987 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa

2

pôvodného LV č. X. parc. č. 7987 o výmere 94 m, par. č. 7986/4, 7991/5, 7991/12, 7991/13,

7991/14, 7991/16, 7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X.

2

parc. č. 7988/1 o výmere 1 690 m, par. č. 7991/2, 7991/5, 7991/13, 7991/14, 7991/16,

7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7990/3 o

2

výmere 2 520 m, par. č. 7991/14,7991/16,7991/20 podľa LV č. X. v rozsahu výmery podľa

pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/4 o výmere 563 m, par. č. 7991/14,7991/16,7991/19 podľa

2

LV č. X. v rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. 4144 parc. č. 7992 o výmere 294 m, par.

č. 7986/4, 7991/14, 7991/16, 7991/19 podľa LV č. X., 7991/17 podľa LV č. X. v rozsahu

2

výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/1 o výmere 1 207 m, par. č. 7991/5,

7991/13, 7991/14, 7991/16,7991/19, 7991/20 podľa LV č. X., 7991/17 podľa LV č. X., v

2

rozsahu výmery podľa pôvodného LV č. X. parc. č. 7991/3 o výmere 3 510 m(ďalej len

„nehnuteľnosti“).

Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 414,25 eur. Žalovaného zaviazal

zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,93 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde 18. decembra

2007 si žalobca uplatnil právo na vylúčenie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, pôvodne

zapísaných na LV č. X., kat. úz. N., ktorých stav mal byť obnovený novovypracovaným

geometrickým plánom č. 71/2007, zabezpečujúcim ich spätné oddelenie na podnet správcu

konkurznej podstaty. Geometrický plán nebol schválený katastrálnym úradom. Išlo o časť

nehnuteľností zapísaných na LV č. X. kat. úz. N., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy

uzatvorenej s úpadcom 15. júla 1997 a vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný dodatočne zaradil

do konkurznej podstaty ním označené nehnuteľnosti a žalobca bol súdom prvého stupňa

vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby. Išlo o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná. Uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 1998, sp. zn.

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S., spol. s r. o., za správcu konkurznej

podstaty bola ustanovená Ing. I.T.. Žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty

úpadcu uznesením z 24. októbra 2005.

V konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k časti

nehnuteľností - zapísaných v čase ich zápisu do súpisu konkurznej podstaty, v čase podania

žaloby aj v čase rozhodovania súdu na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie N., obce N.,

na základe zmluvy o kúpe nehnuteľností číslo 912/7/97 uzatvorenej 15. júla 1997

s pôvodným vlastníkom - úpadcom, a to ako časť nehnuteľností špecifikovaných v zmluve

pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie N., obce N.. Vklad

vlastníckeho práva bol katastrom nehnuteľností povolený 21. októbra 1997 pod číslom

2946/97. Uvedené nehnuteľnosti zaradil žalovaný do súpisu konkurznej podstaty z dôvodu

pochybností o platnosti uvedenej zmluvy, čo žalovaný odôvodňoval v predmetnom dodatku

č. 1 súpisu konkurznej podstaty.

Uviedol, že žalobca si právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu uplatnil

včas. Ako riadny vlastník nehnuteľností bol zároveň aktívne legitimovaný na podanie žaloby

v zmysle o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“).

Súd prvého stupňa poukázal na a uviedol, že neplatný

právny úkon nie je dovolený a nedovolenosť je daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu

odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, ak sa právny úkon prieči

dobrým mravom. Ďalej charakterizoval obsah a účel právneho úkonu, obchádzanie zákona

a dobré mravy.

Uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca v súdnom konaní domáhal,

neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ich nenadobudol úpadca

počas konkurzu. Tieto boli od 21. októbra 1997 (vkladu do katastra nehnuteľností)

vo vlastníctve žalobcu. Zákon o konkurze a vyrovnaní umožňuje podľa zapísať

do súpisu i majetok úpadcu, ku ktorému si uplatnili práva tretie osoby, resp. u ktorého

sú pochybnosti, či do konkurznej podstaty patrí. V danom prípade však do súpisu bol

v rozpore s citovaným zákonným ustanovením zaradený i cudzí majetok - majetok tretej

osoby s odôvodnením správcu konkurznej podstaty - žalovaného, že mal pochybnosti

o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého žalobca ako vlastník nadobudol majetok

s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp. zn.

a a . Nešlo o pochybnosti, či vec inak

do vlastníctva úpadcu do podstaty patrí, ale o pochybnosti o platnosti nadobudnutia cudzieho

majetku od úpadcu treťou osobou. Samotné zdôvodnenie absolútnej neplatnosti sa však malo

týkať rozporu so zákonom, a to podľa a . Uviedol,

že technický spôsob spájania jednotlivých listov zmluvy, ktorého sa

žalovaný dožadoval pri zmluvách o prevode nehnuteľností, neupravoval. Žalovaný preto

neplatnosť zmluvy opieral o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR z 3. októbra

2001, sp. zn. , podľa ktorého o. i. pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedeliteľných

príloh, akým je napr. geometrický plán, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto

jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred

jej podpísaním. Nedeklaroval, že zmluva, resp. i dodatky netvorili pred ich podpisom

technickú jednotu, deklaroval však, že po podpise zmluvy a jej dodatkov bola na komplexnej

zmluve len jedna šnúra. Súčasťou predmetnej zmluvy nebol žiadny geometrický plán,

pretože nebol potrebný, vyžadujúci jeho zošitie so zmluvou, nedeklaroval ani chýbajúcu časť

obsahu zmluvy samotnej, resp. jej dodatkov. Odkazoval na

Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), podľa ktorého

ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné

konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa

spoja s listinou všetky jej prílohy. V danom prípade však zmluva nebola spísaná u notára

podľa § 3 ods. 1 písm. a) a v zmysle § 45 až § 55 Notárskeho poriadku, ale iba vykonané

osvedčenie podpisov na zmluve a jej dodatkoch podľa § 56 ods. 1 písm. c) Notárskeho

poriadku.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny

zákon“), o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými

úradmi (ďalej len „“), Notársky poriadok. Uviedol, že

Zb. nemá žiadne ustanovenia o povinnom zošívaní osvedčovaných listín šnúrkou.

Tento spôsob zošívania je daný iba u notárskych listín vyhotovovaných notármi podľa § 44

ods. 2

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ust. vykonávacej vyhlášky č. ,

ust. § 30 ods. 2, 3, 4 katastrálneho zákona a uviedol, že uvedené zákony boli v prípade

zmluvy z 15. októbra 1997 dodržané.

Uviedol, že žalovaný napádal neplatnosť plnej moci osoby konajúcej za kupujúceho

- t. j. neplatnosť plnej moci R.B.. Zmluvu za uvedený subjekt však podpísali dve osoby, a to

jednak uvedený splnomocnený R.B., ako aj Ing. T.K. - člen predstavenstva.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu z ust. vyplýva,

že i v prípade nedostatku plnej moci - konania bez plnej moci sú v zákone výslovne

stanovené dôsledky takéhoto konania vo forme dodatočného schválenia - tzv. ratihabície.

Na takýto dodatočne schválený právny úkon sa hľadí ako na úkon platný od začiatku

(ex tunc), kedy bol zmocnencom urobený. Ak splnomocniteľ nesúhlasí s prekročením

oprávnenia splnomocnenca, tak len čo sa to dozvie, má povinnosť bez zbytočného odkladu

svoj nesúhlas oznámiť osobe, s ktorou v jeho mene splnomocnenec konal. Ak tak neurobil

vôbec alebo až po zbytočnom odklade, nastupuje (platí) nevyvrátiteľná právna domnienka,

že splnomocniteľ prekročenie splnomocnenca schválil. Pokiaľ by však splnomocniteľ tvrdil,

že svoj nesúhlas včas oznámil príslušnej osobe, túto okolnosť by musel on preukázať. Takéto

oznámenie zo strany žalobcu úpadcovi vykonané nebolo. Ak však ten, za koho sa takto

konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli, je z takého úkonu

zaviazaný ten, za koho sa konalo.

Dožadovanie sa plnenia zo strany žalovaného vykonané nebolo, pretože ako je zrejmé

z obsahu opatrenia konkurzného súdu spisovej značky z 22.12.1998, bola

predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty z tohto zostatku 11 853 600 Sk povinná

zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností vo výške 6 930 460 Sk, vyrubenú platobným výmerom

daňového úradu 14. júla 1998.

Dodatočné schválenie nemusí byť písomným prejavom a môže spočívať

i v konkludentnom správaní, resp. i v nečinnosti toho, za koho sa konalo, v danom prípade

žalobcu, resp. vykonaním ďalšieho úkonu podľa uzatvorenej zmluvy.

Žalovaným nebol deklarovaný stav, že by splnomocniteľ - žalobca dodatočne oznámil

svoj nesúhlas s plnou mocou, ktorú vystavil 27. júna 1997 pre R.B. na uzavretie predmetnej

zmluvy P.H. - člen predstavenstva spoločnosti žalobcu, resp. by sa konalo bez plnej moci, pri

výklade ktorého úkonu treba vychádzať v zmysle účelu plnomocenstva ako úmyslu

konajúcich osôb, ktorým bolo splnomocnenie na kúpu nehnuteľností v prospech žalobcu (§ 35

ods. 1 a ). Naopak, podľa

uzatvorenej zmluvy kupujúci - žalobca ďalej konal - zaplatil kúpnu cenu, nehnuteľnosti

zhodnotil a cítil sa byť zmluvou viazaný. Kúpa a predaj nehnuteľností patrila navyše v čase

uzatvorenia zmluvy k pravidelnému predmetu činnosti žalobcu. Žalovaný ďalej nedeklaroval,

že by na podpis zmluvy nebola druhá podpisujúca osoba (Ing. T.K.) oprávnená, či už v

zmysle zápisu v obchodnom registri, ale i vnútroorganizačných predpisov. Preto sa súd

prvého stupňa nestotožnil so záverom žalovaného, že zmluva je v dôsledku, či už žalovaným

tvrdenej formálnej nesprávnosti splnomocnenia neplatná. Kúpa nehnuteľností patrila k

predmetu činnosti kupujúceho a konajúci subjekt vykonal úkony, ktoré spĺňali charakter

dodatočného schválenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a žalobcovi priznal právo na ich náhradu.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalovaný odvolací dôvod uviedol podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1

písm. h), d) a f) , keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, zároveň rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v zmysle

ktorého pr ávnym dôvodom nároku na vylúčenie veci môže byť u žalobcu jeho

vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci a tento dôvod musí existovať v čase

uplatňovania nároku. Nemožno sa úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení

konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu. Je teda zrejmé, že vlastníctvo je jednou

z podmienok aktívnej legitimácie na podanie vylučovacej žaloby a evidencie vlastníctva

nehnuteľnosti na LV nie je prekážkou na zahrnutie veci do konkurznej podstaty úpadcu.

Ďalej poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a Rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2006, sp. zn. , podľa ktorých:

Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je

rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti.

Uviedol, že v zmysle ust. účinky vkladu

spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych

následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali

platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu

SR , podľa ktorého: Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium

nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, akoby

nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením

(ratihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu

neplatnosti.

Uviedol, že a bsolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani

v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností. Aj z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva,

že uzatvorenie neplatnej kúpnej zmluvy nie je prekážkou na zahrnutie veci do konkurznej

podstaty.

Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nerešpektoval Stanovisko

Najvyššieho súdu SR z 3. októbra 2001, sp. zn. , na znenie ktorého odvolateľ

poukazuje. V zmysle tohto stanoviska podľa odvolateľa je zrejmé, že Najvyšší súd SR

nemal na mysli len listiny vyhotovené notárom, ale zmluvy o prevode nehnuteľností ako

také (zmluva medzi žalobcom a úpadcom). Názor súdu prvého stupňa je v rozpore

s týmto stanoviskom.

Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa ohľadom prekročenia

plnomocenstva, konania bez plnomocenstva a následnej ratihabície právneho úkonu.

Poukázal na ust. a a uviedol, že predstavenstvo

ako štatutárny orgán spoločnosti je oprávnený konať v mene spoločnosti. Túto pôsobnosť

stanovy nemôžu zveriť do pôsobnosti iného orgánu spoločnosti. Odvolateľ poukázal

na ust. . Uviedol, že spoločnosť zaväzuje aj konanie

predstavenstva, ktorým predstavenstvo poruší interné obmedzenie oprávnenia konať

v mene spoločnosti, a to aj vtedy, ak by takéto interné obmedzenie bolo zverejnené.

Interné obmedzenie predstavenstva konať v mene spoločnosti je prípustné, nakoľko nemá

účinky voči tretím osobám, t. z., že jeho porušenie nespôsobuje neplatnosť právneho

úkonu, ale môže zakladať nárok na náhradu škody vo vzťahu k spoločnosti a konajúcej

osobe.

Odvolateľ má za to, že konanie p. H. nie je možné považovať za konanie

predstavenstva, a teda konanie p. B. nie je možné považovať za konanie v mene

žalobcu. Poukázal na ust. a ust. . Charakterizoval

absolútnu neplatnosť právneho úkonu, že pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, nastáva

priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,

nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím,

prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom

napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať

úkon, ktorý neexistuje, nemožno od takého právneho úkonu odstúpiť, nie je časovo

obmedzená. Podľa odvolateľa vada právneho úkonu - splnomocnenie udelené

p. H. p. B. spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu ako vadu, ktorú nie je možné

ratihabitovať. Bez platného splnomocnenia štatutárnym orgánom nemohol nik vykonať

platný právny úkon. Uviedol, že ratihabícia, ako je uvedená nevyvrátiteľná právna

domnienka, sa nevzťahujú na prípady, ak niekto koná za iného

bez plnomocenstva.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, zároveň uviedol, že zotrváva

na svojich faktických a právnych argumentoch uvedených v žalobe, vo vyjadrení

žalobcu a na ústnych pojednávaniach.

Uviedol, že text odvolania je zmätočný. Záver súdu prvého stupňa, že ak úpadca

pred vyhlásením konkurzu uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorú orgán katastra

zavkladoval v prospech žalobcu, tak žalovaný nemôže použiť argument absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy na preukázanie pochybností, ktoré sú v zmysle

podmienkou pre zaradenie predmetu kúpnej zmluvy do konkurznej podstaty,

je správny. Údaje z katastra nehnuteľností sú v § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona

hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by

správca konkurznej podstaty mohol ignorovať údaje z katastra nehnuteľností

a zaraďovať do konkurznej podstaty majetok tretích osôb. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Žalovaný zaradil nehnuteľnosti

do konkurznej podstaty úpadcu až po tom, čo žalobca stratil možnosť vykonať práva

konkurzného veriteľa, čo odporuje a je v rozpore s princípom právneho štátu.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že kúpna zmluva je platným titulom,

na základe ktorého žalobca zákonne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že kúpna zmluva je v rozpore

so stanoviskom Najvyššieho súdu SR z 3. októbra 2001, sp. zn. , keďže podľa

jeho názoru jednotlivé hárky kúpnej zmluvy neboli spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú

jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. Podľa žalobcu kúpna zmluva je v súlade s § 46

aj s požiadavkami predmetného stanoviska a navyše stanovisko

je v danej veci irelevantné, pretože na kúpnu zmluvu ho nemožno zákonne aplikovať

Súd prvého stupňa správne posúdil, že plmocenstvo na p. B. je platné a keby aj platné

nebolo, tak došlo k dodatočnému schváleniu vykonaných úkonov. Žalobca nesúhlasí

s názorom žalovaného, že kúpna zmluva je neplatná pre údajnú neplatnosť plnomocenstva

a pre údajnú nemožnosť ratihabície a poukazuje na svoje doterajšie argumenty. Neexistuje

žiadny právny predpis, ktorý by p. H. ako členovi predstavenstva žalobcu zakazoval

splnomocniť pána B., aby ho ako člena predstavenstva žalobcu zastupoval

pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Poukázal na , v zmysle

ktorého je možné konanie bez plnomocenstva ratihabovať, čo potvrdzuje aj odborná

literatúra, napr. Občanský zákonník. Komentář, 10. vydání, Praha C.H. Beck, 2006, str. 226,

Občanský zákonníka I. Komentář, 1. vydání Praha: C.H. Beck, 2008, str. 290.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „“) prejednal odvolanie žalobcu podľa

a § 214 ods. 2 O. s. p Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací

súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie

správnosti uvádza:

V predmetnej veci správca konkurznej podstaty - žalovaný zaradil nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že kúpna zmluva

uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom 15. júla 1997, predmetom ktorej bol prevod do súpisu

zaradených nehnuteľností vykazuje vadu, ktorá ju robí neplatnou. Na základe predmetnej

kúpnej zmluvy bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti katastrom nehnuteľností

povolený 21. októbra 1997. Ako dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy žalovaný uviedol,

že prejavy vôle účastníkov nie sú na tej istej listine v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001,

sp. zn. . Ako ďalší dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy žalovaný napádal

neplatnosť plnej moci osoby konajúcej za kupujúceho - žalobcu pri kúpe nehnuteľností.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že predmetná

kúpna zmluva je platná a nehnuteľností, o vylúčenie ktorých v danom prípade ide,

sú vo vlastníctve žalobcu. Nehnuteľnosti boli od vkladu vlastníckeho práva vykonaného

katastrom nehnuteľností k 21.10.1997 vo vlastníctve žalobcu. Z toho plynie, že predmetné

nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ich

nenadobudol úpadca počas konkurzu.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že náležitosť uvedená v § 46 ods. 2 Občianskeho

zákonníka bola dodržaná. Tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa nerešpektoval

stanovisko Najvyššieho súdu z 3. októbra 2001, sp. zn. , nie je dôvodné. Jednotlivé

hárky predmetnej zmluvy boli zošité zošívačkou a prelepené uzáverou. Na uzávere na prvej

a poslednej strane bola pečiatka notára, ktorý osvedčil pravosť podpisov na predmetnej

zmluve. Takéto zošitie zodpovedá zákonnej požiadavke, že prejavy účastníkov musia byť

na tej istej listine, nakoľko ide o technicky nedeliteľný celok. Bez poškodenia uzávery

opečiatkovanej notárom by nebolo možné predmetnú zmluvu rozdeliť na jednotlivé hárky.

Predmetné stanovisko uvádza, že spôsob zošitia bude podobný ako u listín, ktoré vo svojej

činnosti spája notár (§ 44 ods. 3 Notárskeho poriadku) alebo znalec (Vyhlášku Najvyššieho

súdu SR č. ), z tohto plynie, že nie je vylúčený aj iný spôsob zošitia

predmetných listín, tak aby tvorili technicky nedeliteľný celok. Rovnako treba uviesť,

že predmetnú zmluvu nespisoval notár, preto nie je možné priamo aplikovať uvedené

ustanovenie Notárskeho poriadku na daný prípad. v a Zákon

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam podrobnejšie neuvádzajú spôsob spojenia jednotlivých hárkov zmlúv

o prevode nehnuteľností, pokiaľ prejavy účastníkov nie sú na tej istej listine. Z uvedeného

je zrejmé, že požiadavka uvedená v je dodržaná, ak listina

- zmluva o prevode nehnuteľností - skladajúca z viacerých hárkov tvorí technicky nedeliteľný

celok.

Odvolateľ ďalej napádal neplatnosť plnej moci osoby konajúcej za žalobcu

(kupujúceho) - R.B.. Za spoločnosť T.S., a. s. v čase podpisovania predmetnej zmluvy

o prevode nehnuteľností mohli konať dvaja členovia predstavenstva. Predmetná zmluva je za

spoločnosť T.S., a. s. podpísaná Ing. T.K. a R.B.. Člen predstavenstva spoločnosti T.S., a. s.

Mr. P.H. splnomocnením z 27. júna 1997 (č. l. 245) splnomocnil R.B. na nadobúdanie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike, na všetky úkony s tým spojené

a k podpísaniu všetkých takých dokumentov na vykonanie uvedeného. Tvrdenie odvolateľa

o nezrozumiteľnosti tohto splnomocnenia, nakoľko nie je zrejmé, či má pán R.B. zastupovať

žalobcu ako spoločnosť alebo ako člena predstavenstva p. H., nie je dôvodné. Z predmetného

splnomocnenia jasne vyplýva, že p. H. splnomocnil p. B. na zastupovanie ako člen

predstavenstva spoločnosti T.S., a. s., nie na zastupovanie spoločnosti žalobcu. Vyplýva

to zo znenia ...týmto menujem pána B. svojim právoplatným zástupcom v mojej pozícii člena

predstavenstva T., ktorý je oprávnený...

Odvolací súd je toho názoru, že člen predstavenstva môže splnomocniť na konanie inú

osobu na úkony súvisiace s činnosťou člena predstavenstva. takéto

splnomocnenie nevylučuje. Stanovy spoločnosti môžu takéto konanie obmedziť, prípadne

vylúčiť, čo v danom prípade nebolo preukázané.

Neobstojí tvrdenie odvolateľa, že nemohlo dôjsť k ratihabícii právneho úkonu, pretože

ide o neplatný právny úkon. V danom prípade splnomocnenie existuje a má zákonom

stanovené náležitosti.

Bez ohľadu na uvedené súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že i v prípade

nedostatku plnej moci, došlo s poukazom na k schváleniu

predmetného právneho úkonu. Žalobca dodatočne neoznámil svoj nesúhlas, naopak, podľa

uzatvorenej zmluvy o prevode nehnuteľností ďalej konal, zaplatil kúpnu cenu, nehnuteľnosti

zhodnotil. Z toho plynie, že sa cítil byť zmluvou viazaný.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď predmetnú kúpnu

zmluvu posúdil ako platný právny úkon a uložil žalovanému nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalobcu vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny v zmysle potvrdil.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a

vzniklo úspešnému žalobcovi. Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože si ich v zmysle v stanovenej lehote nevyčíslil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová