Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b17/363983.816056.pdf
PDF · 128.24 KB
No categories available
4Obo/13/2010
Najvyšší súd 4 Obo 13/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny
Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci
ţalobkyne PhDr. E. H., B., zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou, so sídlom v B., proti
ţalovanému JUDr. T. V., B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu W. – Š. S. R., spol.
s. r. o., R., o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, na odvolanie ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi 70/2006-338 zo dňa 29. októbra 2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi 70/2006-338 zo dňa 29. októbra
2009 p o t v r d z u j e .
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa
domáhala určenia, ţe jej pohľadávky vo výške 550 000,-- Sk a 136 221,-- Sk (18 333,30 Eur
a 4 540,70 Eur), prihlásené do konkurzného konania, vedeného na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1K116/04 nie sú sporné čo do dôvodu a výšky.
Súčasne poţadovala určiť, ţe jej pohľadávka, prihlásená do predmetného konkurzu
vo výške 1 777 057,50 Sk (59 235,30 Eur) je zaradená do prvej triedy s právom na oddelené
uspokojenie, a to v prvom poradí zo speňaţenia nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva
2
č. X., katastrálne územie R., obec R., okres T., a to pozemky: parcela č. X. o výmere 171 m,
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. 250 m, zastavané plochy a nádvoria,
22
parcela č. X. o výmere 432 m, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 1 471 m,
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 370 m, zastavané plochy a nádvoria,
22
parcela X. o výmere 382 m, zastavané plochy a nádvoria, parcela č.. o výmere X. 623 m,
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 131 m, zastavané plochy a nádvoria,
22
parcela č. X. o výmere 1 118 m, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 108 m,
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 797 m, zastavané plochy a nádvoria,
22
parcela č. X. o výmere 980 m, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 202 m,
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 965 m, zastavané plochy a nádvoria,
22
parcela č. X.o výmere 356 m, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 56 m,
2
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 970 m, zastavané plochy a nádvoria,
22
parcela č. X. o výmere 11 254 m, ostatné plochy, parcela č. X. o výmere 148 m, zastavané
2
plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 40 m, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. X.
2
o výmere 16 m, zastavané plochy a nádvoria, a stavby: č. 4 na parcele č. X. – dielňa, stavba
č. 6 na parcele č. X., - maštaľ, č. 6 na parcele č. X. – dielňa, č. 6 na parcele č. X. – sklad osív,
č. 6 na parcele čX. – kotolňa, č. 6 na parcele X. – garáţ, č. 6 na parcele č. X. - váha, č. 6
na parcele č. X. – pozberovka, č. 6 na parcele X. – maštaľ a č. 14 na parcele č. X. –
vodovodná veţa.
V druhom poradí zo speňaţenia nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. X.,
2
katastrálne územie R., okres T.: pozemky - parcela č. X. o výmere 2 332 m, zastavané
2
plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere 3 096 m, zastavané plochy a nádvoria, stavby: č.
X. na parcele č. X. – administratívny budova, č. X. na parcele č. X. – skleník a č. X.
na parcele č. X. – kotolňa.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa podala ţalobu na súde dňa 12. júna 2006
na určenie pravosti a výšky pohľadávky v celkovej výške 686 221,40 Sk ako aj poradia –
nároku na oddelené uspokojenie vo výške 1 777 057, 50 Sk na základe výsledkov
prieskumného pojednávania, konaného dňa 30. júna 2006. Ţalobkyňa bola o výsledkoch
prieskumného pojednávania upovedomená súdom dňa 12. mája 2006. Ţaloba bola podaná
na súde dňa 12. júna 2006, t.j. v lehote stanovenej súdom.
Z obsahu upovedomenia o výsledkoch prieskumného pojednávania súd zistil, ţe právo
oddeleného uspokojenia pohľadávky vo výške 1 777 057,40 Sk z nehnuteľností, zapísaných
na liste vlastníctva č. X. k. ú. R. bolo správcom konkurznej podstaty uznané, čo znamená, ţe
právo oddeleného uspokojenia tejto pohľadávky v konkurznom konaní nie je sporné. Ţaloba
v tejto časti bola preto podaná bezdôvodne. Spôsob oddeleného uspokojenia jednotlivých
konkurzných veriteľov nie je moţné riešiť v rámci ţaloby o určenie pravosti pohľadávky
jedného konkurzného veriteľa a zároveň skúmať aj záloţné práva ostatných konkurzných
veriteľov, pretoţe v incidenčnom konaní je moţné rozhodovať len o práve toho ktorého
konkurzného veriteľ. Uspokojenie konkurzných veriteľov prebieha v konkurznom konaní,
a to kedykoľvek v priebehu konkurzu podľa odseku 2 § 28 zákona o konkurze a vyrovnaní
vydaním výťaţku na základe ţiadosti oddeleného veriteľa a so súhlasom konkurzného súdu,
alebo sa vysporiada v rozvrhu, ktorému predchádza vypracovanie konečnej správy a jej
schvaľovanie postupom podľa § 29 zákona o konkurze a vyrovnaní. Samotné uspokojenie
konkurzného veriteľa preto spadá do rozhodovacej činnosti konkurzného súdu.
Súd preto ţalobu v časti určenia práva oddeleného uspokojenia ako bezdôvodnú
zamietol.
V časti o určenie pravosti a výšky pohľadávky 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk
ţalobkyňa opierala ţalobu o zmluvu o pôţičke zo dňa 22. septembra 2000. Podľa tvrdení
ţalobkyne na pojednávaní konanom dňa 26. februára 2009 malo dôjsť k odovzdaniu peňazí
úpadcovi v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôţičke. Obsah zmluvy samotnej však
vznik zmluvy o pôţičke nepreukazoval. Podľa čl. 1 bod 2 zmluvy označenej ako zmluva
o pôţičke medzi ţalobkyňou ako veriteľom a úpadcom ako dlţníkom sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlţníkovi v hotovosti sumu 550 000,-- Sk do 28. septembra 2000 a sumu
136 221,40 Sk do 31. marca 2001. Dlţník sa zaviazal pôţičku splatiť do 31. mája 2001. Podľa
tvrdenia ţalobkyne v prihláške zo dňa 18. novembra 2005 pôţičkou malo byť zabezpečené
splatenie sadeníc viniča hroznorodého spoločnosti V. S., s. r. o., Š.. Takto uzatvorená zmluva
nespĺňa náleţitosti zmluvy o pôţičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďţe chýba jej
podstatná časť – reálne odovzdanie čiastky 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk pri uzavretí
zmluvy. Keby došlo k poskytnutiu čiastok 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk v čase uzatvorenia
zmluvy, t. j. 22. septembra 2000, nemohlo by dôjsť k naplneniu zmluvy, ktorá bola písomne
uzavretá dňa 22. septembra 2000, keďţe by to bolo v rozpore s jej obsahom a podstatnými
náleţitosťami. Účel poskytnutia sumy 550 000,-- Sk dňa 28. septembra 2000 podľa
príjmového pokladničného dokladu z 28. septembra 2000 vzhľadom na deklarovaný účel –
nákup tankov a hnojiva je v rozpore so ţalobkyňou uvádzaným účelom – zakúpenie sadeníc
viniča. Poskytnutie sumy 136 221,40 Sk úpadcovi a jej zavedenie do účtovníctva úpadcu
v konaní preukázané nebolo.
Ţalobkyňa poukazovala v prihláške aj v ţalobe na prejav úpadcu, ktorým bolo
odsúhlasenie pohľadávok valným zhromaţdením úpadcu, konaným dňa 5. septembra 2003.
Podľa bodu 11 zápisnice z valného zhromaţdenia úpadcu podpísanej Ing. S. R. ako
zapisovateľom a ţalobkyňou ako overovateľom boli odsúhlasené výsledky kontroly stavu
záväzkov spoločnosti W. – Š. S. R., s. r. o., tak, ţe ţalobkyňa má pohľadávku voči spoločnosti
vo výške 1 777 057,50 Sk bez jej ďalšej špecifikácie. Aj podľa výpovede svedka Ing. S. R.
na pojednávaní, konanom dňa 11. decembra 2008, valným zhromaţdením úpadcu došlo
k odsúhlaseniu dlhu voči ţalobkyni vo výške 1 777 057,50 Sk. Výška zostatku dlhu úpadcu
voči ţalobkyni ku dňu 6. septembru 2003 preto predstavovala sumu 1 777 057,50 Sk, čo bolo
potvrdené v zápisnici, podpísanej ţalobkyňou, ako aj konateľom úpadcu. Súd preto ţalobu
ako bezdôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli.
Proti rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie.
Uviedla, ţe súd prvého stupňa nereagoval na jej argumentáciu primeraným spôsobom.
Nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Svojim postupom
na pojednávaní, konanom dňa 29. októbra 2009, odňal ţalobkyni práva, dané ustanovením
§ 44 O. s. p. nahliadať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, odňal päťdňovú lehotu
na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O. s. p., znemoţnil realizáciu práv, priznaných
účastníkovi konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., porušil základné právo ţalobkyne
na súdnu ochranu, zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, obsahom ktorého je aj zákonom
upravené relevantné konanie súdov a porušil aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru 209/1992 Zb., a to
právo na spravodlivé konanie.
V časti ţaloby o určenie pravosti pohľadávok vo výške 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk
ţalobkyňa poukázala na zmluvu o pôţičke zo dňa 22. septembra 2000, ktorú podpísali
za dlţníka dvaja konatelia terajšieho úpadcu v súlade so spoločenskou zmluvou dlţníka. Ďalej
poukázala na príjmový pokladničný doklad č. 653991 zo dňa 28. septembra 2000, svedeckú
výpoveď Ing. R., faktúru č. 28/2000, vystavenú spoločnosťou V. S., s. r. o., na sumu
1 118 000,-- Sk za viničové sadenice ELITA, zápisnicu o výsluchu svedka Ing. T. R. PhD,
konateľa spoločnosti V. S., s. r. o., ako aj skutočnosť, ţe súd odmietol sprístupniť dôkaz,
ktorý vykonal z vlastnej iniciatívy, a to informácie D. Ú. T. o D. subjekte W. – Š. R., s. r. o.
V tomto kontexte, so zreteľom na postup súdu v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom
ţalobkyňa navrhovala dňa 29. októbra 2009 nepojednávať a vec odročiť na nový termín.
Napriek tomu sudkyňa pojednávala a aj vo veci rozhodla.
Na pojednávaní tieţ ţalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie o kópie dokladov
spoločnosti I. T., s. r. o., a to protokol o odovzdaní účtovných dokladov úpadcu za roky 2000
a 2001 a spracovanie účtovných dokladov úpadcu v podvojnom účtovníctve za roky 2000
a 2001, počítačové zostavy. Ďalej navrhla vypočuť svedkov súdom akceptovaných, a to J. M.,
I. B. a Ing. M. B. Z navrhovaných dôkazov by vyplynuli skutočnosti, dôleţité pre rozhodnutie
veci.
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. februára 2009 zaviazal ţalobkyňu zabezpečiť
do konania originály alebo verifikované kópie prvotných účtovných dokladov, preukazujúcich
dôvodnosť jej tvrdení, týkajúcich sa súm 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk. Rešpektovaním
uznesenia súdu ţalobkyňa poţadované doklady zabezpečila zo zahraničia, pričom
predpokladala potrebnú ochranu zo strany súdu na takýto váţny krok. Krátko po tom, ako
zabezpečila doklady zo zahraničia do miesta jej bydliska, došlo k nezákonnej domovej
prehliadke políciou OR PZ T. v konaní, ČVS ORP-226/OdV-TO-2004. K prehliadke došlo
bez jej vedomia a upovedomenia jej advokáta a bez príkazu sudcu. Na pojednávaní dňa
25. októbra 2009 uviedla, ţe od 25. marca 2009 sa v byte na N. nezdrţiava z obavy o svoju
bezpečnosť, ţivot a zdravie a na rozhodnutie o pridelení policajnej ochrany čaká mimo
bydliska od 30. marca 2009. Dôvod, pre ktorý nemohla predloţiť doklady o odovzdaní súm
550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk, v rozsudku absentuje.
S poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1
písm. f/, § 205 ods. 2 písm. c/, § 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo aby ho po doplnení dokazovania zmenil tak, ţe ţalobe v celom
rozsahu vyhovie a ţalobkyni prizná náhradu trov konania.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne povaţuje odvolanie
za zmätočné a nedôvodné, uvádzajúce skutočnosti, ktoré nesúvisia s podstatou veci.
Ţalobkyňa vo svojich podaniach uvádza súkromné problémy, zdravotný stav, policajnú
ochranu svojej osoby, na pojednávaniach uvádzala, ţe účtovná evidencia sa nachádza
v cudzine a podobné nezmysly, ktoré sú účelové a sledujú jediný cieľ – deštrukciu súdneho
konania a prieťahy. Ţalobkyňa je notorickým sťaţovateľom, pričom mala dostatok časového
priestoru preukázať svoje tvrdenia, avšak dôkazné bremeno neuniesla. Počas dvoch rokov
súdneho konania ţalobkyňa svoju neprítomnosť, okrem jediného prípadu, sústavne
ospravedlňovala, zavádzala súd, snaţila sa odročovať pojednávania za účelom predloţenia
dokladov, ktoré nemá k dispozícii, navrhovania nepodstatných dôkazov, svedkov a pod.
Skutkový stav, ktorý objasnil súd prvého stupňa na pojednávaniach vykonanými
dôkazmi, povaţuje za ustálený, na základe neho súd správne posúdil právny stav, čo aj
vyčerpávajúco odôvodnil vo svojom rozhodnutí.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je dôvodné.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K 116/04-591 zo dňa 20. septembra
2005 bol na majetok spoločnosti W. – Š. S. R., spol. s r. o., R., vyhlásený konkurz
a uznesením uvedeného súdu č. k. 1K 116/04-680 zo dňa 14. novembra 2005 bol do funkcie
správcu konkurznej podstaty ustanovený ţalovaný.
Ţalobkyňa sa ţalobou, podanou dňa 12. júna 2006, domáhala proti ţalovanému
určenia pravosti pohľadávok vo výške 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk, ako aj poradia
pohľadávky vo výške 1 777 057,50 Sk tak, ţe pre uvedenú pohľadávku poţadovala oddelené
uspokojenie s určením jeho poradia.
Podľa § 23 ods. X. zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo
poradia, môţu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Ţalobu musia podať
na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, smú sa v nej
dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom
pojednávaní. Ak nejde o vec, patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky
príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vţdy súd.
Ţalobkyňa v odvolaní poukazuje na existenciu odvolacích dôvodov, uvedených
v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ aţ f/ O. s. p. Z obsahu jej odvolania však vyplýva, ţe
namieta odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ako aj
skutočnosť, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom moţno rozumieť taký postup súdu, ktorý
účastníkovi konania znemoţnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva. V tejto súvislosti ţalobkyňa uvádza, ţe súd prvého stupňa jej neumoţnil
nahliadať do spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy, pričom nebola dodrţaná ani lehota
na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O. s. p.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobkyňa nahliadala so spisu osobne a aj
za účasti právneho zástupcu v dňoch 1. júla 2008, 29. júla 2008, 28. augusta 2008, 28. augusta
2008, 8. septembra 2008, 30. októbra 2008, 3. decembra 2008, 19. mája 2009, 21. mája 2009,
28. mája 2009, 5. augusta 2009, 17. septembra 2009, 28. septembra 2009 a 16. októbra 2009,
pričom jej bolo umoţnené vyhotovenie fotokópií. Pokiaľ ide o nazeranie do D. dokladov,
predloţených D. Ú. T. na pojednávaní, konanom dňa 29. októbra 2009, zo zápisnice
z pojednávania vyplýva, ţe súd ţalobkyňu s obsahom dokladu v potrebnom rozsahu
oboznámil. Predvolanie na pojednávanie, konané dňa 29. októbra 2009, prevzal právny
zástupca ţalobkyne dňa 21. septembra 2009, lehota podľa § 115 ods. 2 O. s. p. bola preto
dodrţaná. Odvolací súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce záver, ţe v konaní
pred súdom prvého stupňa bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom.
Rovnako neopodstatnená je aj námietka ţalobkyne, podľa ktorej súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal ňou navrhnuté dôkazy.
Účastníci konania majú povinnosť tvrdenia, t. j. povinnosť uvádzať rozhodujúce
skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov je
potrebné vykonať, rozhodne súd (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Súd nemá povinnosť vykonať všetky
navrhnuté dôkazné prostriedky.
V danom prípade je sporným tvrdenie ţalobkyne, podľa ktorého suma 1 777 057,50
Sk, ktorá jej bola konkurznom konaní uznaná, nezahŕňa aj jej dve ďalšie prihlásené
pohľadávky vo výške 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk. Oprávnenosť uvedených súm ţalobkyňa
preukazovala zmluvou o pôţičke, uzavretej s úpadcom dňa 22. septembra 2000. V konaní
však nebol predloţený ţiadny doklad, preukazujúci prevzatie uvedených súm dlţníkom,
ktorým mala byť podľa ţalobkyne spoločnosť W. - Š. S. R.
Podľa zápisnice z valného zhromaţdenia uvedenej spoločnosti konaného dňa
5. septembra 2003, ktoré prerokovalo a odsúhlasilo aj výsledky kontroly stavu záväzkov
spoločnosti voči ţalobkyni, tieto predstavovali celkovú sumu 1 777 057,50 Sk. Ţalobkyňa sa
valného zhromaţdenia, ktorého závery boli prijaté jednohlasne, zúčastnila. Účel, na ktorý bola
ţalobkyňou poskytnutá suma 550 000,-- Sk, ktorú prijala spoločnosť dňa 28. septembra 2000,
podľa príjmového pokladničného dokladu č. 653690 nezodpovedá ţalobkyňou
deklarovanému účelu v spornom prípade (zakúpenie sadeníc viniča).
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie ohľadom určenia pravosti pohľadávok
ţalobkyne v sume 550 000,-- Sk a 136 221,40 Sk v dostatočnom rozsahu, preto
neakceptovanie jej ďalších návrhov na vykonanie dokazovania nemoţno povaţovať
za neúplné zistenie skutkového stavu.
Ţalovaný na prieskumnom pojednávaní uznal právo ţalobkyne na oddelené
uspokojenie jej pohľadávky vo výške 1 777 057,40 Sk a pokiaľ ide o poradie oddeleného
uspokojenia, o tomto bude konkurzný súd rozhodovať v priebehu konkurzného konania. Súd
preto dôvodne aj v tejto časti ţalobu zamietol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli
priznané (§ 224 ods. 1, § 142 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová