Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/99/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.I., s. r. o., B.Ž., IČO: X.,

zast. JUDr. A.S., advokátkou so sídlom D.Ž. proti žalovanému: B.G., nar. X., S.Ch.S.,

o 7 578,80 eur (228 319 Sk) s prísl. ,na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 24. júna 2010, č. k. -350, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2010, č. k.

-350 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. júna 2010, č. k. -350 žalobu

zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 378,91 eur na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou došlou

prvostupňovému súdu 16. októbra 2003 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

náhradu škody 7 578,80 eur (228 319 Sk) s prísl. a trovy konania.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 18. januára 2005, č. k. -132 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 228 319 Sk so 14-percentným úrokom z omeškania

od 23. septembra 2003 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 48 854,80 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 15. novembra 2006, č. k. -171 tak,

že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalsie

konanie. Dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu, bolo nedoručenie žaloby do vlastných rúk žalovanému a pojednávanie

bez riadne preukázaného doručenia predvolania na pojenávanie žalovanému.

Prvostupňový súd preto v novom konaní odstránil mu vytýkané vady, pričom

pri svojom rozhodovaní vychádzal z doteraz vykonaného dokazovania, ktoré doplnil

o výsluch svedkov L.S., Ing. K.H., Ing. P.M., B.K., V.L., Ing. M.M., Z.C., R.M., ako aj

písomnými dôkazmi e-mailovej správy zo 14. februára 2007, adresovanej konateľom žalobcu

Ing. D.K. zo spoločnosti B., s. r. o., z ktorej prvostupňový súd mal preukázané, že zákazník

žalobcu bol spokojný s poskytovanými službami žalobcu, ktoré zabezpečoval žalovaný,

a preto využil ponuku získanú na základe informácie žalovaného.

Prvostupňový súd sa nestotožnil s tým, že by žalovaný žalobcovi spôsobil škodu

v sume 152 213 Sk, ako je stanovená v znaleckom posudku, ani so sumou primeraného

zadosťučinenia obsiahnutou v tomto posudku. Pre objektívnosť, podľa názoru súdu prvého

stupňa, malo dôjsť k prepočtu výkonov, ktoré pre žalobcu vykonával žalovaný za určité

časové obdobie, s porovnaním týchto výkonov s ostatnými pracovníkmi žalobcu.

Pri poskytovaní služieb je na tom-ktorom odberateľovi, ako je spokojný s vykonanou prácou,

ktorú mu garantuje konkrétny zamestnanec prostredníctvom zamestnávateľa. Ak žalovaný

oznámil napr. Ing. K., že končí svoj pracovný pomer u žalobcu a bude poskytovať tieto colno-

deklaračné služby u iného zamestnávateľa, z tohto zistenia ešte nie je preukázané,

že na základe tohto oznámenia automaticky odišiel od žalobcu jeho zákazník.

Podľa názoru prvostupňového súdu žalobca nepreukázal, čo v rámci obchodného

tajomstva považoval medzi poznatky a informácie o spôsobe a systéme práce za tak

originálne a jedinečné, že aplikácia tohto spôsobu a systému práce so zákazníkmi

pri vybavovaní colných deklarácií je iná a zaslúžili si tento postup práce ochranu v rámci

obchodného tajomstva.

Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

ust. tak, že ich náhradu priznal úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca

a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je v rozpore so zisteným skutkovým

a právnym stavom, pretože nezohľadňuje skutkové okolnosti preukázané v konaní a právne

vyhodnotenie nevychádza zo zisteného skutkového stavu a napadnutý rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nevyplýva, že žalovaný ako vedúci

pobočky žalobcu v Bratislave, ktorá mala 3 zamestnancov, inicioval prechod k svojmu

novému zamestnávateľovi, ktorý pôsobil konkurenčne k spoločnosti žalobcu, aj svojej

podriadenej zamestnankyne B.K., oslovoval klientov žalobcu a ponúkal im spoluprácu

u svojho nového zamestnávateľa, v konkurečnej spoločnosti svojho nového zamestnávateľa

mal na starosti novo zriaďovanú pobočku v Bratislave, aby prosperovala a bola mu

podriadená bývalá zamestnankyňa žalobcu B.K..

Žalovaný vedome nepreberal zásielky a nezúčastňoval sa pojednávaní, na rozdiel

od žalobcu, ktorí sa riadne zúčastnili všetkých pojednávaní, ktoré boli odročené

bez prejednania veci. Rovnako predvolaní svedkovia sa riadne zúčastnili všetkých

pojednávaní, ktoré boli odročené bez prejednania veci. Žalobca listom z 12. mája 2008

požiadal o opravu zápisnice z pojednávania z 13. marca 2008, v ktorej je omylom pri písaní

uvedené, že žalovaný a právna zástupkyňa svoju neúčasť ospravedlnili, pričom podľa

informácie súdu danej na pojednávaní žalovaný a právna zástupkyňa svoju neúčasť

neospravedlnili a súd uviedol, že im bude uložená poriadková pokuta. Táto však uložená

nebola.

Odvolateľ má za to, že vykonaným dokazovaním a dôkazmi bola preukázaná

opodstatnenosť žalobného návrhu v celom rozsahu. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku

nevyhodnotil výpovede svedkov v ich celistvosti, uvádza len tie výťahy z výpovedí, ktoré

svedčia rozhodnutiu súdu, vyjadruje názor na metodiku znaleckého posudku predloženého

v konaní, nenariadil znalecké dokazovanie napriek návrhom žalobcu, uvádza skutočnosti,

ktoré neboli v konaní tvrdené ani dokazované (služobný telefón žalovaného, ktorý údajne

žalobca nežiadal vrátiť), uviedol, že obchodné tajomstvo žalobcu spočívalo v postupe prác,

pričom predmetom obchodného tajemstva, tak ako bolo tvrdené a preukázané v konaní

(pracovný poriadok žalobcu, pracovná zmluva žalovaného, písomné upozornenia žalobcu

adresované žalovanému, znalecký posudok), je zoznam klientov a znalosť cenových ponúk.

Prvostupňový súd sa stotožnil s tým, že je v poriadku, keď žalovaný platený z peňazí

žalobcu oslovoval klientov žalobcu, aby prešli k jeho budúcemu zamestnávateľovi,

že žalovaný ako zamestnanec žalobcu oslovil svoju podriadenú, aby išla pracovať

ku konkurencii, že žalovaný služobným autom za peniaze žalobcu navštívil p. K., aby ho

prehovoril na odchod od firmy žalobcu ku konkurencii, že žalovaný zlikvidoval pobočku

žalobcu v čase, keď od žalobcu poberal mzdu, pričom žalobca si voči žalovanému vždy

dôsledne plnil všetky povinnosti zamestnávateľa. Akceptovanie praktík žalovaného súdom

je dôkazom nevymožiteľnosti práva a neúnosných podmienok na podnikanie.

Následne odvolateľ rozoberá výsluchy svedkov a má názor, že žiaden zo svedkov

nepovedal, že ho žalovaný neoslovil, pozná telefón žalovaného a oslovil žalovaného na jeho

súkromnom telefóne s požiadavkou na poskytnutie služieb. Ďalej poukazuje žalobca

na e-mailovú správu z 19. februára 2007 Ing. D.K., ktorá v úplnom znení vyznieva inak, ako

ju tlmočil prvostupňový súd. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal svoje tvrdenia, že je

nevierohodná argumentácia žalovaného o tom, že ho sami obchodní partneri oslovili

na mobilnom telefóne. Používanie služobného telefónu žalovaným od novembra 2004 žalobca

preukázal (inventúrnym súpisom a pod.).

Ďalej odvolateľ poukázal na znalecký posudok znalkyne Ing. M.M.

a má za to, že žalobca preukázal protiprávne konanie žalovaného v celom rozsahu.

Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu podľa ust. bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a treba mu

vyhovieť.

Prvostupňový súd síce postupoval v intenciách odvolacieho súdu, keď doručil žalobu

a predvolanie na pojednávanie žalovanému. Taktiež doplnil dokazovanie výsluchom svedkov

a listinnými dôkazmi, ale z takto doplneného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery.

Predmetom sporu je porušenie žalovaným práva žalobcu k jeho právu na obchodné

tajomstvo, pričom žalovaný sa v dodatku č. 2 z 1. apríla 2002 k pracovnej zmluve č. 62/1999

zaviazal dodžiavať obchodné tajomstvo žalobcu a zachovávať mlčanlivosť o všetkých

poznatkoch a informáciách, ktoré získa v pracovnom pomere u žalobcu, a to po dobu počas

trvania pracovného pomeru a následne dva roky po skončení pracovného pomeru u žalobcu.

Žalovaný s tým súhlasil. Podľa ust. , predmetom práv patriacich

k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti

obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú

alebo aspoň potencionálnu materiálnu, alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných

obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ

zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Pvostupňový súd mal za to, že žalobca nepreukázal, čo v rámci obchodného tajomstva

považoval medzi poznatky a informácie o spôsobe a systéme práce za tak originálne

a jedinečné, že aplikácia tohto spôsobu a systému práce so zákazníkmi pri vybavovaní

colných deklarácií je iná a zaslúži si tento postup práce ochranu v rámci obchodného

tajomstva.

Prvostupňový súd opomenul na skutočnosť, že obchodným tajomstvom môžu byť

pripravované cenové ponuky, akcie na získanie zákazníkov alebo kľúčových obchodných

partnerov, analýza trhu, zoznamy obchodných partnerov, pre ktorých podnikateľ vykonáva

svoje obchodné služby, atď.

Teda žalobca netvrdil, že systém práce - colné deklarácie - sú v jeho poskytovaných

službách iné, tak originálne a jedinečné, že si tento postup zaslúži ochranu v rámci

obchodného tajomstva. Preto odvolací súd s takouto interpretáciou obchodného tajomstva

zo strany prvostupňového súdu nemôže súhlasiť a postup súdu prvého stupňa nebol v súlade

s ust. a nasl. , kedže nepochopil, že obchodným tajomstvom

môže byť aj zoznam jeho klientov.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu - odvolateľa, že svedecké výpovede

svedkov neboli zo strany prvostupňového súdu vyhodnotené vo všetkých súvislostiach

komplexne, že vyhodnotenie súdom prvého stupňa je jednostranné a s predmetom sporu

nesúvisí, kedže záver, že práca žalovaného bola dobrá a Ing. K. bol s prácou žalovaného

spokojný, a preto využil túto ponuku, by mala význam, keď by predmetom sporu bolo

hodnotenie žalovaného ako pracovníka žalobcu. Predmetom sporu je však porušenie

obchodného tajomstva zo strany žalovaného. Túto základnú otázku súd prvého stupňa

vzhľadom na dôkazy produkované v konaní pred súdom prvého stupňa opomínal a vôbec

neskúmal.

Prvostupňový súd však spochybnil metodiku, s akou bol vypracovaný znalecký

posudok, čo súdu neprináleží, keďže, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods. 1

). Súd prvého stupňa ničím nepreukázal, že by takéto znalosti mal, a preto odvolací súd

nemohol akceptovať spochybňovanie metodiky znalca súdom prvého stupňa.

Ak mal prvostupňový súd pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, mal dať vyhotoviť

nový znalecký posudok iným znalcom. To však neurobil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z ust. § 17 a nasl. Obchodného

zákonníka, , ako i , konštatoval, že prvostupňový súd

sa týmito ustanovenia neriadil a vydal rozhodnutie, z ktorého nie je zrejmé, akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy (znalecké dokazovanie

znaleckým posudkom) a prečo vec právne posúdil tak, ako ju posúdil.

Za týchto okolností v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na potvrdenie

napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa ust.

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom

smere a vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 31. marca 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová