Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e7/362876.f7aa24.pdf
PDF · 116.46 KB
No categories available
2Cdo/166/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 166/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ľ. S., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou v P., proti žalovanej V. D., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. F. B., advokátom v K., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82,
zastúpenej A. – S., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody vo výške 3 495,85 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21 C 37/2004, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2009 sp.zn.
1 Co 308/2008, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2009 sp.zn.
1 Co 308/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 30. júna 2008 č.k. 21 C 37/2004-338 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 105 316,-- Sk s 12 % úrokom z omeškania
od 19. februára 2004 do zaplatenia a trovy konania 4 968,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Taktiež uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia
54 103,-- Sk na účet právnej zástupkyne žalobcu ako aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok 5 400,-- Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to dopĺňacím rozsudkom
z 30. júla 2008 č.k. 21 C 37/2004-348. Dospel k záveru, že žalovaná z nedbanlivosti spôsobila
žalobcovi škodu tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa ustanovenia § 15
ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, keď pri
predchádzaní pravotočivou zákrutou v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, vedenie vozidla
nezvládla, dostala šmyk a prešla do protismeru, kde narazila do protiidúceho osobného
motorového vozidla zn. N., ktoré riadil žalobca. Časť vzniknutej škody v sume 107 684,-- Sk
bola žalobcovi preplatená z havarijného poistenia v poisťovni U.. Pri výpočte výšky škody, za
ktorú žalovaná zodpovedá, súd vychádzal z časovej hodnoty motorového vozidla N. EČ P., ku
dňu vzniku poistnej udalosti, kedy konaním žalovanej došlo k totálnemu zničeniu motorového
vozidla technickej hodnoty 213 000,-- Sk. V dôsledku predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy dlh žalobcu voči spoločnosti L.L., spol. s r.o., B. predstavoval 90 001,31 Sk.
Leasingová spoločnosť túto sumu zohľadnila v sume poistného plnenia poskytnutého
žalobcovi, teda o toľko menej mu zaplatila, pretože uvedenú sumu odrátala od hodnoty
zvyšku vozidla. Poisťovňa U. pri celkovej kalkulácii predpokladala, že hodnota zvyškov
motorového vozidla je 55 000,-- Sk, no leasingová spoločnosť speňažila zvyšky motorového
vozidla za 37 231,-- Sk a tento rozdiel tiež priznala žalobcovi. Na základe zisteného
skutkového stavu a uvedenej zákonnej úpravy súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 105 316,-- Sk s úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie vedľajšej účastníčky rozsudkom z 3. septembra
2009 sp.zn. 1 Co 308/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 722,88 € a vedľajšej účastníčke
179,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver o vzniku škody žalobcovi.
Žalobca bol nájomcom poškodeného motorového vozidla a to na základe leasingovej zmluvy
uzavretej so spoločnosťou L.L., s.r.o. B. dňa 18.5.2000. Táto zmluva umožnila žalobcovi ako
nájomcovi vec za úhradu užívať, no predmet leasingu zostal vo vlastníctve prenajímateľa.
Žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za
škodu – a to vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť poškodením motorového vozidla N. a mala
sa prejaviť zmenšením jeho majetkového stavu. Z leasingovej zmluvy a zo všeobecných
leasingových podmienok vyplýva, že v čase poškodenia motorového vozidla žalobca nebol
jeho vlastníkom, bol iba jeho nájomcom. Poškodením tohto motorového vozidla nemohla
žalobcovi vzniknúť škoda, lebo nenadobudol majetkovú hodnotu, ktorú by poškodením
vozidla mohol stratiť. Skutočná škoda na motorovom vozidle tak, ako ju uplatňoval žalobca
v sume 105 316,-- Sk by mu mohla vzniknúť len za predpokladu, ak by bol vlastníkom
motorového vozidla. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie podal podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p.
z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Žalobca mal za to, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná, ktorá
nepodala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, sa stotožnila so závermi tohto
rozsudku, ktorý sa vo vzťahu k nej stal právoplatný a vykonateľný. Regresná viazanosť
vedľajšej účastníčky sa nemusí dotýkať celej výšky uplatneného nároku, ale len jeho časti.
Žalobca neakceptoval záver odvolacieho súdu, že tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda
spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť. Žalobca mal právo, aby mu titulom
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy žalovaná zaplatila sumu, ktorá je predmetom
konania, pozostávajúcu z nesplatenej časti predmetu leasingu, ktorý žalobca platil
po dopravnej lehote, z odúročeného ušlého zisku, z poplatku za predčasné ukončenie
leasingovej zmluvy a z ďalších nákladov. Žaloba žalobcu bola v plnom rozsahu dôvodná.
Žalovaná a vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie
zamietnuť, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu považovali za zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je podané
opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom
konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa č.l. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníka, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221
ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia
v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim
odlišným skutkovým zisteniami, vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa
v tom smere, že žaloba žalobcu je nedôvodná, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odvolací súd vo veci meritórne rozhodol bez nariadenia
ústneho pojednávania. Nemohol teda ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvého stupňa
napriek tomu, že z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Nezabezpečil
bezprostrednosť vykonania toho-ktorého dôkazu pred svojím rozhodnutím k skutočnostiam,
ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu
z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu
vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto
posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová