Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/166/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ľ. S., bývajúceho

v P., zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou v P., proti žalovanej V. D., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. F. B., advokátom v K., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej

Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82,

zastúpenej A. – S., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody vo výške 3 495,85 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2009 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 30. júna 2008 č.k. -338 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 105 316,-- Sk s 12 % úrokom z omeškania

od 19. februára 2004 do zaplatenia a trovy konania 4 968,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Taktiež uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia

54 103,-- Sk na účet právnej zástupkyne žalobcu ako aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny

poplatok 5 400,-- Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to dopĺňacím rozsudkom

z 30. júla 2008 č.k. -348. Dospel k záveru, že žalovaná z nedbanlivosti spôsobila

žalobcovi škodu tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa ustanovenia § 15

ods. 1 o premávke na pozemných komunikáciách, keď pri

predchádzaní pravotočivou zákrutou v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy

poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, vedenie vozidla

nezvládla, dostala šmyk a prešla do protismeru, kde narazila do protiidúceho osobného

2

motorového vozidla zn. N., ktoré riadil žalobca. Časť vzniknutej škody v sume 107 684,-- Sk

bola žalobcovi preplatená z havarijného poistenia v poisťovni U.. Pri výpočte výšky škody, za

ktorú žalovaná zodpovedá, súd vychádzal z časovej hodnoty motorového vozidla N. EČ P., ku

dňu vzniku poistnej udalosti, kedy konaním žalovanej došlo k totálnemu zničeniu motorového

vozidla technickej hodnoty 213 000,-- Sk. V dôsledku predčasného ukončenia leasingovej

zmluvy dlh žalobcu voči spoločnosti L.L., spol. s r.o., B. predstavoval 90 001,31 Sk.

Leasingová spoločnosť túto sumu zohľadnila v sume poistného plnenia poskytnutého

žalobcovi, teda o toľko menej mu zaplatila, pretože uvedenú sumu odrátala od hodnoty

zvyšku vozidla. Poisťovňa U. pri celkovej kalkulácii predpokladala, že hodnota zvyškov

motorového vozidla je 55 000,-- Sk, no leasingová spoločnosť speňažila zvyšky motorového

vozidla za 37 231,-- Sk a tento rozdiel tiež priznala žalobcovi. Na základe zisteného

skutkového stavu a uvedenej zákonnej úpravy súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi 105 316,-- Sk s úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia

Krajský súd v Košiciach na odvolanie vedľajšej účastníčky rozsudkom z 3. septembra

2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 722,88 € a vedľajšej účastníčke

179,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver o vzniku škody žalobcovi.

Žalobca bol nájomcom poškodeného motorového vozidla a to na základe leasingovej zmluvy

uzavretej so spoločnosťou L.L., s.r.o. B. dňa 18.5.2000. Táto zmluva umožnila žalobcovi ako

nájomcovi vec za úhradu užívať, no predmet leasingu zostal vo vlastníctve prenajímateľa.

Žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za

škodu – a to vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť poškodením motorového vozidla N. a mala

sa prejaviť zmenšením jeho majetkového stavu. Z leasingovej zmluvy a zo všeobecných

leasingových podmienok vyplýva, že v čase poškodenia motorového vozidla žalobca nebol

jeho vlastníkom, bol iba jeho nájomcom. Poškodením tohto motorového vozidla nemohla

žalobcovi vzniknúť škoda, lebo nenadobudol majetkovú hodnotu, ktorú by poškodením

vozidla mohol stratiť. Skutočná škoda na motorovom vozidle tak, ako ju uplatňoval žalobca

v sume 105 316,-- Sk by mu mohla vzniknúť len za predpokladu, ak by bol vlastníkom

motorového vozidla. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142

ods. 1 v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie podal podľa ustanovenia

z dôvodov uvedených v ustanoveniach , Žalobca mal za to, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná, ktorá

nepodala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, sa stotožnila so závermi tohto

rozsudku, ktorý sa vo vzťahu k nej stal právoplatný a vykonateľný. Regresná viazanosť

vedľajšej účastníčky sa nemusí dotýkať celej výšky uplatneného nároku, ale len jeho časti.

Žalobca neakceptoval záver odvolacieho súdu, že tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda

spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť. Žalobca mal právo, aby mu titulom

predčasného ukončenia leasingovej zmluvy žalovaná zaplatila sumu, ktorá je predmetom

konania, pozostávajúcu z nesplatenej časti predmetu leasingu, ktorý žalobca platil

po dopravnej lehote, z odúročeného ušlého zisku, z poplatku za predčasné ukončenie

leasingovej zmluvy a z ďalších nákladov. Žaloba žalobcu bola v plnom rozsahu dôvodná.

Žalovaná a vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie

zamietnuť, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu považovali za zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je podané

opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom

konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa č.l. 46 ods. 1

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníka, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (čl. ods. 1), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

6

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniami, vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa

v tom smere, že žaloba žalobcu je nedôvodná, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odvolací súd vo veci meritórne rozhodol bez nariadenia

ústneho pojednávania. Nemohol teda ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvého stupňa

napriek tomu, že z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Nezabezpečil

bezprostrednosť vykonania toho-ktorého dôkazu pred svojím rozhodnutím k skutočnostiam,

ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu

z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu

vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto

posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová