Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-32-2021.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X., XXXX XX O., o zaplatenie 2.717,03 EUR a prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/242/2020-71 zo dňa 16.06.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 1.055 EUR. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a . IV. Z a m i e t a návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava na pribratie do konania podľa § 95 CSP.
2. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 2.717,03 EUR titulom nesplatného spotrebiteľského úveru poskytnutého zo strany jeho právneho predchodcu. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila si žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2019. Žalovaná mailom podala súdu žiadosť o zmier na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá vznikla z dôvodu zhoršenia jej finančnej situácie. Uhradenie celej čiastky nie je v jej možnostiach a preto žiada o poskytnutie splátkového kalendára. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 26.06.2013 uzatvorila so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere v predmete poskytnutia spotrebného úveru vo výške 2.800,- EUR s uvedením výšky úrokovej sadzby 18,90 %, výšky splátky 56,05 €, termínu splatnosti splátok vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, splatnosti prvej splátky 15.08.2013, konečnej doby splatnosti 15.07.2023, počtu splátok 120, RPMN 20,93 %, priemernej hodnoty RPMN 16,27 %, celkovej čiastky spojenej s úverom 6.384,11 EUR v eurách vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN. Žalobca uviedol, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 3.126,77 EUR, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 618,32 EUR, poplatky 470,48 EUR, úrok 2.032,34 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,13 EUR. Predmetnou žalobou si tak uplatňuje nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 2.181,18 EUR, poplatkov vo výške 3,16 EUR, riadneho úroku vo výške 1.052,08 € a úroku z omeškania vo výške 29,60 € a 157,42 €.
3. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že právny predchodca posúdil úveryschopnosť klienta z deklarovaného príjmu vo výške 310,- EUR, nákladov na domácnosť vo výške 210,- € a existujúcich záväzkov 43,- EUR. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu v súvislosti s overením bonity žalovanej pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o jej rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške príjmu, ako aj výške celkového objemu jej výdavkov došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej bolo potrebné posúdiť konanie právneho predchodcu žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností, overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Právny predchodca žalobcu pre porušenie odbornej starostlivosti v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., nebol teda oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť a zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. (právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončil platne). Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie predmetnú žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky z dôvodu nepreukázania jej platného postúpenia v zmysle ustanovenia § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1.055,- EUR titulom úhrad realizovaných žalovanou po podaní žaloby žalovanou ešte pred pojednávaním vo veci samej, preto súd prvej inštancie konanie v uvedenej časti zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP.
4. Proti rozsudku vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v súlade s § 365 písm. b), f) a h) CSP. Uviedol, že v konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu vykonal skúmanie bonity žalovanej v registroch, v dôsledku čoho postupoval právny predchodca žalobcu v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou. Žalobca považoval za preukázané, že neboli splnené podmienky hrubého porušenia povinnosti, nakoľko si právny predchodca žalobcu preukázateľne a nesporne svoju povinnosť preveriť dlžníka v registroch splnil. Taktiež žalobca uviedol, že právny predchodca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky ako aj postúpiť pohľadávku na žalobcu, pričom splnenie podmienok postúpenia podľa osobitných predpisov žalobca preukázal listinnými dôkazmi ako aj skutkovými tvrdeniami. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalobcu nie sú opodstatnené.
7. Z vykonaného dokazovania vyplýva a nebolo sporné že, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 26.06.2013 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 a nasledujúcich zák. č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) , na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.800 EUR s uvedením výšky úrokovej sadzby, výšky splátky a dátumu splatnosti splátok, počtu splátok, termínu konečnej splatnosti úveru, RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN.
8. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
9. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta právnym predchodcom žalobcu. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal jeho právny predchodca, a že si splnil povinnosti plynúce pre neho, resp. vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).
11. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné, aká bola finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
12. Skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného príjmu, výdavkov na živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a podobne, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovanej, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.
13. Právny predchodca žalobcu teda nemohol pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko nekonal s odbornou starostlivosťou. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní(z dôvodovej správy k uvedenému zákonu týkajúcej sa predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná.
14. Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu konal v rozpore s
ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca teda nie je v prejednávanej veci aktívne vecne legitimovaný.
15. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu bolo potrebné žalobu zamietnuť.
16. V rámci edukácie pre žalobcu s dôrazom na význam skúmania bonity odvolací súd dáva do pozornosti Rozsudok Súdneho Dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 vo veci C-303/20, Ultimo PortfolioInvestment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti: Prokuratura Okręgowa w Kielcach, ) ktorým rozhodol takto: Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.
17. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387ods. 1 CSP.
18. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).