Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/68/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho

v N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. s.r.o., so sídlom v N., proti žalovanému F. K.,

bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B., o zaplatenie 16 596,96 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2009 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom (prvým v poradí) z 29. marca 2005 č.k. 25 C 229/2003-

99 v spojení s opravným uznesením z 20. apríla 2005 č.k. -109 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 000,-- Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania

od 2. mája 2003 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd

návrh ohľadne lehoty splatnosti úroku z omeškania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 73 944,-- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne

do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

žalobca poskytol žalovanému na základe písomnej zmluvy z 23. apríla 2003, ktorá bola

spísaná u JUDr. P. U., finančnú čiastku 500 000,-- Sk s termínom splatnosti 1. mája 2003.

Žalobca tvrdil, že žalovaný mu pôžičku v stanovený deň a ani neskôr nevrátil, poprel

pravdivosť tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičky 2. mája 2003 v priestoroch reštaurácie H..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca preukázal, že žalovanému

požičal finančné prostriedky v sume 500 000,-- Sk a ten mu ich nevrátil. V dôsledku

omeškania žalovaného so splnením dlhu vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania od

2

2. mája 2003. V časti návrhu o zaplatenie úroku z omeškania za 1. máj 2003 súd preto návrh

ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného uznesením z 21. júna 2006 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Okresný súd v Nitre rozsudkom (druhým v poradí) z 3. apríla 2008 č.k.

-245 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 000,-- Sk s 12 %

ročným úrokom z omeškania od 2. mája 2003 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania 159 162,50 Sk k rukám jeho právnej zástupkyne, všetko do 15-tich dní

od právoplatnosti rozhodnutia. Súd po doplnení dokazovania mal za preukázané, že žalobca

poskytol žalovanému pôžičku 500 000,-- Sk na základe písomnej zmluvy z 23. apríla 2003,

pričom termín splatenia dlhu bol 1. máj 2003. Medzi účastníkmi, ale aj svedkami boli

rozporné tvrdenia o tom, či žalovaný peniaze žalobcovi vrátil alebo nie. Výpovede účastníkov

a svedkov vyhodnotil súd z rôznych strán, zohľadniac osobné vzťahy účastníkov a svedkov,

časový sled udalostí a množstvo dôkazov v prospech tej či onej strany sporu. V priebehu

konania došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na spoločnosť B. s.r.o.,

o čom bol žalovaný upovedomený. Žalobca mal súhlas postupníka na vymáhanie pohľadávky

vo svojom mene na účet postupníka, preto z toho hľadiska by sa aktívna legitimácia žalobcu

nemenila a mohol byť zmenený len petit, komu je žalovaný povinný dlžnú sumu zaplatiť.

Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá na dobu 6 mesiacov s tým, že zmluvné strany

mohli dodatkom kedykoľvek túto zmluvu predlžiť. Keďže sa tak nestalo, a teda zmluva

nebola predĺžená, uplynutím 6-mesačnej doby zanikla a žalobca bol oprávnený znova

vymáhať dlžnú sumu na svoj účet. Z dokazovania vyplynul jediný záver, že žalobca (aktívne

legitimovaný) uniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovanému pôžičku poskytol. Žalovaný

naopak nepreukázal, že by pôžičku žalovanému vrátil. Okrem istiny súd priznal žalobcovi

v zmysle 12 % úrok

z omeškania od 2. mája 2003. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. novembra 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh žalobcu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 6 793,32 € na účet jeho

3

právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

súd vyhovel návrhu žalobcu napriek tomu, že v spore prestal byť aktívne legitimovaný

(aktívnu legitimáciu namietal žalovaný v odvolaní). V preskúmavanej veci nebolo medzi

účastníkmi konania sporné, že žalobca ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke z 23. apríla

2003 požičal žalovanému ako dlžníkovi 500 000,-- Sk. Termín splatenia dlhu bol 1. mája

2003. Odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 16. marca 2007 je

pre jej neurčitosť a protirečivosť článku V. bod 15 veta druhá a článku V. bod 16 absolútne

neplatná v zmysle , pretože obsah týchto článkov je nejasný

a nemožno ani výkladom týchto článkov zistiť, čo nimi chceli účastníci tejto zmluvy

vyjadriť. Z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť platný právny úkon. Teda ak je

absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávky, potom ani následná žiadosť postupníka

zmysle ods. l , ktorou požiadal postupník postupcu, aby

vymáhal postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka, nie je platná. Postupca

nemôže získať aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpeného nároku, keďže postúpenie

pohľadávky bolo absolútne neplatné. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky však

nie je rozhodujúca z hľadiska účinku splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi, ak postupca

oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Za tejto situácie, kedy dlžník nie je oprávnený

dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení ( ), potom

jeho záväzok zaniká splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky

neexistuje alebo je neplatná z akéhokoľvek dôvodu. Teda ak pôvodný veriteľ už oznámil

dlžníkovi postúpenie pohľadávky, čo sa stalo aj v predmetnej veci, ten už nemôže od nového

veriteľa požadovať, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný plniť postupníkovi.

Doterajší veriteľ (postupca) stratil momentom oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi

aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie či vymáhanie nároku (predmetu postúpenia

pohľadávky) voči dlžníkovi a nový veriteľ (postupník) nadobudol nielen postupovanú

pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. O trovách konania

rozhodol súd podľa , a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť

dovolania vyvodil z jeho dôvodnosť z

Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne navrhol

odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že právny názor odvolacieho

súdu nemá oporu v platných právnych predpisoch. Dovolateľ sa prikláňa k názoru

odvolacieho súdu v tom, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Nestotožňuje sa

však s názorom, že v konaní nie je aktívne legitimovaný. Uviedol, že nie je možné

akceptovať prechod oprávnenia na vymáhanie pohľadávky napriek neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky a súčasne neakceptovať a teda postupcu diskriminovať v tom, že

nemôže uplatniť svoj nárok podľa ustanovenia .

K dovolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/

dovolateľ nenamietal, vady v zmysle až e/, O.s.p dovolacím súdom

ani zistené neboli.

Dovolací súd však zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou

v zmysle

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv

a právom chránených záujmov.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa

v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého

dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo

pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu

je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí

dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou

účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci ( ), pretože obsah a účel týchto procesných práv

účastníka je rozdielny. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu musí

súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Naopak, procesnú možnosť zhrnúť návrhy

a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci je súd v zmysle

povinný vytvoriť účastníkovi až na záver pojednávania. V "záverečnej reči" môžu účastníci

(rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie

z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu

nielen k skutkovej stránke veci (z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež

k právnej stránke veci (môžu uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke).

"Záverečnú reč" nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho

6

zástupca. Podstatný obsah "záverečných rečí" treba uviesť do zápisnice o pojednávaní.

Spravidla je na "záverečnú reč" vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu

senátu, kedy účastníkov vyzve, aby predniesli "záverečné reči", a v akom poradí im udelí

slovo.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní z 25. novembra 2009, na ktorom

došlo aj ku konečnému rozhodnutiu vyplýva, že odvolací súd „doplnil“ dokazovanie (str. 3

zápisnice) a to opätovným oboznámením formou prečítania Zmluvy o postúpení pohľadávky

z 16. marca 2007 z prílohovej obálky na č.1. 130, Oznámenia M. K. žalovanému o postúpení

pohľadávky z 12. marca 2007, Doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy na

zaplatenie zo strany spoločnosti B. s.r.o., správy o vymáhaní pohľadávok, súhlasu

k vymáhaniu pohľadávky z 16. marca 2007, adresovaný spoločnosťou B. s.r.o. K. žalobcovi

a vyjadrenia žalobcu, resp. právnej zástupkyne z 26. júna 2007. K vykonaným dôkazom

sa žiaden účastník vyjadriť nechcel. Následne odvolací súd vyhlásil rozsudok. Obsah vyššie

uvedenej zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom svedčí o tom, že odvolací súd

v danej veci nevytvoril účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa v zmysle § 118

ods. 4 Týmto svojím postupom zaťažil konanie vadou spočívajúcou v odňatí možnosti

konať pred súdom ( ).

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová