Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dda/362687.5ef03b.pdf
PDF · 149.2 KB
No categories available
2Cdo/68/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 68/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho
v N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. s.r.o., so sídlom v N., proti žalovanému F. K.,
bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B., o zaplatenie 16 596,96 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25 C 229/2003, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2009 sp. zn. 5 Co 109/2008,
takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2009 sp. zn.
5 Co 109/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom (prvým v poradí) z 29. marca 2005 č.k. 25 C 229/2003-
99 v spojení s opravným uznesením z 20. apríla 2005 č.k. 25 C 229/2003-109 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 000,-- Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania
od 2. mája 2003 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd
návrh ohľadne lehoty splatnosti úroku z omeškania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 73 944,-- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne
do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobca poskytol žalovanému na základe písomnej zmluvy z 23. apríla 2003, ktorá bola
spísaná u JUDr. P. U., finančnú čiastku 500 000,-- Sk s termínom splatnosti 1. mája 2003.
Žalobca tvrdil, že žalovaný mu pôžičku v stanovený deň a ani neskôr nevrátil, poprel
pravdivosť tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičky 2. mája 2003 v priestoroch reštaurácie H..
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca preukázal, že žalovanému
požičal finančné prostriedky v sume 500 000,-- Sk a ten mu ich nevrátil. V dôsledku
omeškania žalovaného so splnením dlhu vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania od
2. mája 2003. V časti návrhu o zaplatenie úroku z omeškania za 1. máj 2003 súd preto návrh
ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného uznesením z 21. júna 2006 sp. zn.
5 Co 140/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Okresný súd v Nitre rozsudkom (druhým v poradí) z 3. apríla 2008 č.k.
25 C 229/2003-245 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 000,-- Sk s 12 %
ročným úrokom z omeškania od 2. mája 2003 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania 159 162,50 Sk k rukám jeho právnej zástupkyne, všetko do 15-tich dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Súd po doplnení dokazovania mal za preukázané, že žalobca
poskytol žalovanému pôžičku 500 000,-- Sk na základe písomnej zmluvy z 23. apríla 2003,
pričom termín splatenia dlhu bol 1. máj 2003. Medzi účastníkmi, ale aj svedkami boli
rozporné tvrdenia o tom, či žalovaný peniaze žalobcovi vrátil alebo nie. Výpovede účastníkov
a svedkov vyhodnotil súd z rôznych strán, zohľadniac osobné vzťahy účastníkov a svedkov,
časový sled udalostí a množstvo dôkazov v prospech tej či onej strany sporu. V priebehu
konania došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na spoločnosť B. s.r.o.,
o čom bol žalovaný upovedomený. Žalobca mal súhlas postupníka na vymáhanie pohľadávky
vo svojom mene na účet postupníka, preto z toho hľadiska by sa aktívna legitimácia žalobcu
nemenila a mohol byť zmenený len petit, komu je žalovaný povinný dlžnú sumu zaplatiť.
Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá na dobu 6 mesiacov s tým, že zmluvné strany
mohli dodatkom kedykoľvek túto zmluvu predlžiť. Keďže sa tak nestalo, a teda zmluva
nebola predĺžená, uplynutím 6-mesačnej doby zanikla a žalobca bol oprávnený znova
vymáhať dlžnú sumu na svoj účet. Z dokazovania vyplynul jediný záver, že žalobca (aktívne
legitimovaný) uniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovanému pôžičku poskytol. Žalovaný
naopak nepreukázal, že by pôžičku žalovanému vrátil. Okrem istiny súd priznal žalobcovi
v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 12 % úrok
z omeškania od 2. mája 2003. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. novembra 2009 sp. zn.
5 Co 109/2008 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh žalobcu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 6 793,32 € na účet jeho
právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
súd vyhovel návrhu žalobcu napriek tomu, že v spore prestal byť aktívne legitimovaný
(aktívnu legitimáciu namietal žalovaný v odvolaní). V preskúmavanej veci nebolo medzi
účastníkmi konania sporné, že žalobca ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke z 23. apríla
2003 požičal žalovanému ako dlžníkovi 500 000,-- Sk. Termín splatenia dlhu bol 1. mája
2003. Odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 16. marca 2007 je
pre jej neurčitosť a protirečivosť článku V. bod 15 veta druhá a článku V. bod 16 absolútne
neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože obsah týchto článkov je nejasný
a nemožno ani výkladom týchto článkov zistiť, čo nimi chceli účastníci tejto zmluvy
vyjadriť. Z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť platný právny úkon. Teda ak je
absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávky, potom ani následná žiadosť postupníka
zmysle § 530 ods. l Občianskeho zákonníka, ktorou požiadal postupník postupcu, aby
vymáhal postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka, nie je platná. Postupca
nemôže získať aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpeného nároku, keďže postúpenie
pohľadávky bolo absolútne neplatné. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky však
nie je rozhodujúca z hľadiska účinku splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi, ak postupca
oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Za tejto situácie, kedy dlžník nie je oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka), potom
jeho záväzok zaniká splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky
neexistuje alebo je neplatná z akéhokoľvek dôvodu. Teda ak pôvodný veriteľ už oznámil
dlžníkovi postúpenie pohľadávky, čo sa stalo aj v predmetnej veci, ten už nemôže od nového
veriteľa požadovať, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný plniť postupníkovi.
Doterajší veriteľ (postupca) stratil momentom oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi
aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie či vymáhanie nároku (predmetu postúpenia
pohľadávky) voči dlžníkovi a nový veriteľ (postupník) nadobudol nielen postupovanú
pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť
dovolania vyvodil z § 238 ods. 1 O.s.p a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne navrhol
odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že právny názor odvolacieho
súdu nemá oporu v platných právnych predpisoch. Dovolateľ sa prikláňa k názoru
odvolacieho súdu v tom, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Nestotožňuje sa
však s názorom, že v konaní nie je aktívne legitimovaný. Uviedol, že nie je možné
akceptovať prechod oprávnenia na vymáhanie pohľadávky napriek neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky a súčasne neakceptovať a teda postupcu diskriminovať v tom, že
nemôže uplatniť svoj nárok podľa ustanovenia § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K dovolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom
ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. dovolateľ nenamietal, vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p dovolacím súdom
ani zistené neboli.
Dovolací súd však zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv
a právom chránených záujmov.
Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa
v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého
dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo
pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu
je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí
dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou
účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu
i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.), pretože obsah a účel týchto procesných práv
účastníka je rozdielny. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu musí
súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Naopak, procesnú možnosť zhrnúť návrhy
a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci je súd v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p.
povinný vytvoriť účastníkovi až na záver pojednávania. V "záverečnej reči" môžu účastníci
(rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie
z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu
nielen k skutkovej stránke veci (z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež
k právnej stránke veci (môžu uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke).
"Záverečnú reč" nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho
zástupca. Podstatný obsah "záverečných rečí" treba uviesť do zápisnice o pojednávaní.
Spravidla je na "záverečnú reč" vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu
senátu, kedy účastníkov vyzve, aby predniesli "záverečné reči", a v akom poradí im udelí
slovo.
Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní z 25. novembra 2009, na ktorom
došlo aj ku konečnému rozhodnutiu vyplýva, že odvolací súd „doplnil“ dokazovanie (str. 3
zápisnice) a to opätovným oboznámením formou prečítania Zmluvy o postúpení pohľadávky
z 16. marca 2007 z prílohovej obálky na č.1. 130, Oznámenia M. K. žalovanému o postúpení
pohľadávky z 12. marca 2007, Doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy na
zaplatenie zo strany spoločnosti B. s.r.o., správy o vymáhaní pohľadávok, súhlasu
k vymáhaniu pohľadávky z 16. marca 2007, adresovaný spoločnosťou B. s.r.o. K. žalobcovi
a vyjadrenia žalobcu, resp. právnej zástupkyne z 26. júna 2007. K vykonaným dôkazom
sa žiaden účastník vyjadriť nechcel. Následne odvolací súd vyhlásil rozsudok. Obsah vyššie
uvedenej zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom svedčí o tom, že odvolací súd
v danej veci nevytvoril účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa v zmysle § 118
ods. 4 O.s.p. Týmto svojím postupom zaťažil konanie vadou spočívajúcou v odňatí možnosti
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová