Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/17/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., investičné družstvo, so

sídlom v B., zastúpeného JUDr. A. Š., CSc., advokátom v B., proti ţalovanej S. spol. s r.o., so

sídlom v B., zastúpenej JUDr. J. G., advokátkou v B., o 358,39 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 2. septembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. septembra 2009 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 30. apríla 2008

č.k. -216 vo výroku, ktorým súd zaviazal ţalovanú na zaplatenie 8 577,-- Sk

s 10 % úrokmi z omeškania ročne od 16. februára 2003 do zaplatenia a vo výroku o trovách

konania a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 30. apríla 2008 č.k. -216

zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 8 577,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne

od 16. februára 2003 do zaplatenia. V časti týkajúcej sa sumy 2 220,-- Sk s 10 % úrokom

z omeškania ročne od 16. januára 2003 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 10 % úroku

z omeškania ročne zo sumy 10 797,-- Sk od 16. januára 2003 do 15. februára 2003 konanie

zastavil. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania

zistil, ţe ţalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území R. od

21. apríla 1992 do 26. júla 1999 a to administratívnej budovy súpisné číslo X. v podiele

2

4573/10000-in, parcely číslo X. o výmere X. mv podiele 4573/10000-in, parcely číslo X.

2

o výmere X. mv podiele 4573/10000-in. Mal za preukázané, ţe od 27. júla 1999 do 22. júla

2002 bol spoluvlastníkom administratívnej budovy súpisné číslo X. v podiele

2

in, parcely číslo X. o výmere X. mv podiele 4717/10000-in a parcely číslo X. o výmere

2

X. mv podiele 4573/10000-in. Na základe predloţeným listinných dôkazov zistil, ţe od

23. júla 2002 do 31. decembra 2002 bol ţalobca podielovým spoluvlastníkom

administratívnej budovy súpisné číslo X. v podiele 4573/10000-in, parcely číslo X. o výmere

2 2

X. mv podiele 4717/10000-in a parcely číslo X. o výmere X. mv podiele 4717/10000-in.

Ohľadom ţalovanej zistil, ţe bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom

území R. a to administratívnej budovy súpisné číslo X. od 19. februára 1993 v podiele

514/10000-in, nebola a nie je podielovou spoluvlastníčkou parcely číslo X., ani parcely číslo

X. Spoluvlastnícky podiel k jednotlivým pozemkom ţalobca získal kúpnou zmluvou

uzavretou 23. apríla 2001 s predávajúcim, spoločnosťou E.. a.s. B., do ktorej tento majetok

vloţil Fond národného majetku Slovenskej republiky. Špecifikácia privatizovaných

nehnuteľností preukazuje, ţe Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý zaloţil

spoločnosť L. a.s. B. vloţil spoluvlastnícke podiely k administratívnej budove súpisné číslo

X. ako aj pozemky parcela číslo X., parcela číslo X. a parcela číslo X., ktoré na neho prešli

a ten ich následne vloţil do majetku L. a.s. Stanovisko Fondu národného majetku Slovenskej

republiky zo 16. januára 2008 túto skutočnosť potvrdzuje. S. spol. s r.o. B. ako kupujúca

uzavrela s Fondom národného majetku Slovenskej republiky ako predávajúcim zmluvu číslo

X. o predaji podniku podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov a doplnkov z 19. februára 1993, predmetom ktorej bol

ideálny spoluvlastnícky podiel 514/10000-in na administratívnej budove číslo X.. Zmluvou

o prevode hospodárenia s národným majetkom z 27. októbra 1992 S. spol. s r.o. odovzdal

ideálny spoluvlastnícky podiel na pozemky parcela číslo X., parcela číslo X. a parcela číslo X.

do práva hospodárenia preberajúcej organizácie E.. Podanou ţalobou sa ţalobca domáhal

zaplatenia 10 797,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od 16. januára 2003 do zaplatenia

a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V súvislosti so

skutočnosťou, ţe ţalovaná je spoluvlastníčkou administratívnej budovy na D. v podiele

214/10000-in, ale nie je spoluvlastníčkou pozemkov parcely číslo X. a číslo X. a teda ich

uţíva bez právneho dôvodu. Ţalobca listom z 15. januára 2003 vyúčtoval ţalovanej z titulu

vydania bezdôvodného obohatenia 10 674,40 Sk. Listom z 31. januára 2003 upravil sumu na

10 797,-- Sk, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie za dobu od 1. mája 2001 do

31. decembra 2002. Súd dospel k záveru, ţe ţalovaná uţívaním administratívnej budovy

súpisné číslo X. v katastrálnom území R. v rozsahu jej spoluvlastníctva, ktorá stojí na cudzom

pozemku v spoluvlastníctve ţalobcu a uţívaním priľahlého pozemku parcela číslo X., cez

ktorú ţalovaná musí prechádzať do administratívnej budovy a ktorá je v spoluvlastníctve

ţalobcu, sa na úkor ţalobcu bezdôvodne obohacuje. Ţalobca vzal ţalobu späť v časti

o zaplatenie 2 220,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od 16. januára 2003 do zaplatenia

a v časti o zaplatenie 10 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 10 797,-- Sk od 16. januára

2003 do 15. februára 2003 z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Súd prvého stupňa

konanie v tejto časti zastavil podľa a O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. septembra 2009

sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci

samej. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd

sa plne stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa. Poukázal na to, ţe prvostupňový

súd vykonal dôsledné dokazovanie v predmetnej veci a ohľadom vlastníctva sporných

pozemkov vyvodil na základe vykonaných dôkazov správne vecné aj právne závery. Proti

rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania sa odvolal ţalobca. Odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania, ktorou súd prvého

stupňa konanie zastavil. Ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania ţalovanej vo výške

161,75 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktieţ zmenil rozsudok prvostupňového

súdu v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania, ktorou bolo rozhodnuté vo veci samej.

Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 503,40 € do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa pochybil

keď o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa V danom prípade bolo

potrebné postupovať podľa , keďţe došlo k zastaveniu konania v časti

týkajúcej sa 2 220,-- Sk spolu s príslušenstvom a v časti o zaplatení 10 % úrokov z omeškania

ročne zo sumy 10 797,-- Sk od 16. januára 2003 do 15. februára 2003.

Proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd zaviazal ţalovanú

na zaplatenie 8 577,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od 16. februára 2003

do zaplatenia a proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu všetkých výrokov na základe

podnetu ţalovanej podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Prípustnosť a opodstatnenosť mimoriadneho dovolania vyvodzoval z nesprávneho

právneho posúdenia ( ) a z inej vady konania, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Navrhol

rozhodnutia v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa ani súd odvolací nijako skutkovo

nevyhodnotili, či predmetné pozemky skutočne prešli na štát z majetku cirkvi po 25. februári

1948. Neuviedli, či privatizujúce subjekty mohli z uvedeného dôvodu spoluvlastnícke podiely

na týchto pozemkoch v roku 1992 nadobudnúť v tzv. veľkej privatizácii. Podľa názoru

generálneho prokurátora súdy ignorovali nosnú námietku ţalovanej, na ktorej postavila

hlavnú obranu proti ţalobou uplatnenému nároku. V odôvodneniach rozsudkov sa o prípadnej

aplikácii ustanovenia nenachádza ani len zmienka. Podľa

generálneho prokurátora sú oba rozsudky nepreskúmateľné. Generálny prokurátor ďalej

namietal, ţe konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, ak neaplikovali ustanovenie

na daný skutkový stav tak, ţe ţalovaná vykonávala bona

fide „práva nevyhnutné na výkon svojich vlastníckych práv k stavbe“.

Ţalobca sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora nestotoţnil a vo svojom

písomnom vyjadrení k nemu ţiadal, aby ho dovolací súd zamietol.

Ţalovaná vyjadrila súhlasné stanovisko s právnymi názormi generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, o ktoré sa mimoriadne dovolanie opiera. Navrhla, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov a vec

vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, ţe

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237 O.s.p, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

, t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie pred

odvolacím súdom má vadu v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je

z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , druhá veta, o podmienkach prevodu štátu na iné

osoby, v znení účinnom do 31. septembra 1995, predmetom tohto zákona takisto nie je

majetok, ktorý na štát prešiel po 25. februári 1948 z vlastníctva cirkví, rádov a kongregácií

a náboţenských spoločností.

Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne

odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany

účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené.

Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho

práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb

pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy

zodpovednosť v zmysle poţiadavky náleţitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však

nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho

názoru. Vyţaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyloţil úvahy, ktorými sa

spravoval pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov.

V prípade, ak účastník konania vyţaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných

ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a vyloţiť, prečo posúdenie veci v zmysle

návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne.

V predmetnej veci, s ohľadom na doterajšie rozhodnutia súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu, vystupuje právna otázka, a to otázka aplikácie, respektíve neaplikácie,

ustanovení o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré, podľa jeho názoru, nebolo moţné

aplikovať zo zákona vyplývajúce obmedzenia prevodu majetku štátu na iné osoby,

nevyporiadal sa s námietkou ţalovanej, ktorú presadzovala v konaní pred súdom prvého

stupňa ako aj v podanom odvolaní.

Nie je teda moţné preskúmať správnosť aplikácie právnej normy na zistený skutkový

stav v zmysle námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Hoci rozsudok

odvolacieho súdu obsahuje vlastné posúdenie veci, z jeho obsahu nie je zrejmý proces úvah,

na základe ktorých k týmto právnym záverom odvolací súd dospel a ako sa vyporiadal

s námietkami ţalovanej obsiahnutými aj v odvolaní.

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné

pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom ( ),

na ktoré je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ( ).

Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemoţno povaţovať za zákonné. Vzhľadom

na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora

Slovenskej republiky uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu,

ako aj rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie okresnému súdu ( ).

V novom konaní treba, aby sa súd prvého stupňa vyporiadal s otázkou, či sa na vec

vzťahuje, alebo nevzťahuje , pričom závery riadne, jasne a zrozumiteľne

odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová