Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. M. B.,

súdneho exekútora, Exekútorský úrad so sídlom vo S., proti odporkyni S. a. s. , so sídlom

v B., o 17 071, 71€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

21. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 16. decembra 2009 č. k. – 46

návrh navrhovateľa na zaplatenie 17 071,71 € titulom odmeny exekútora ( § 196 Exekučného

poriadku ) zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania

1 024 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru o nedostatku aktívnej

(vecnej) legitimácie navrhovateľa v konaní . Uviedol, že v exekučnom konaní oprávneného

G. s. r. o. B. proti povinnému L.F. pre vymoženie istiny 123 641,28 € s príslušenstvom

( EX 604/2005 ) ,navrhovateľ ako súdny exekútor po splnení procesných podmienok vydal

exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného.

Odporkyňa, u ktorej bol účet povinného vedený, exekučný príkaz, doručený jej 10. 6. 2008,

nezrealizovala. Preto navrhovateľ svoj nárok na odmenu exekútora v zmysle § 200 ods. 3

Exekučného poriadku (uplatňovaný voči odporkyni) vyvodzoval z ustanovenia § 103

Exekučného poriadku, podľa ktorého ak banka ( odporkyňa ) nepostupuje tak, ako jej to

ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97,§ 98 a § 99 môže sa oprávnený na súde domáhať,

aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne a to aj

vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov. Ustanovenie § 37 ods. 1

Exekučného poriadku však priznáva exekútorovi postavenie účastníka konania len v tej časti

exekučného konania, v ktorej exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie. Pokiaľ by aj

odporkyňa ( banka ) nepostupovala v súlade s ustanoveniami § 95 až 99 Exekučného

poriadku, právo domáhať sa zaplatenia peňažnej čiastky ( zahŕňa okrem trov exekúcie aj

samotnú vymáhanú pohľadávku ), na ktorú má oprávnený právo ( pri správnom postupe

odporkyne ) patrí výlučne oprávnenému a nie exekútorovi. (§ 103 Exekučného poriadku).

Napokon oprávnený ( aktívne legitimovaný subjekt ) sa voči odporkyni, ktorá nepostupovala

v súlade s Exekučným poriadkom ( § 103 ) aj svojho nároku v samostatnom konaní domáha.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 21. apríla 2010

sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 29. novembra 2010 ( čl. 95 )

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( , ) potvrdil a

odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil so

záverom prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.

Uviedol, že v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je oprávnený účastníkom exekučného

konania , pričom súdny exekútor je takýmto účastníkom len pri rozhodovaní súdu o trovách

exekúcie. Osoba oprávneného je tak odlišná od osoby súdneho exekútora, keď Exekučný

poriadok v žiadnom štádiu exekučného konania neoznačuje osobu súdneho exekútora

pojmom oprávnený. Nakoľko § 103 Exekučného poriadku upravuje možnosť domáhať sa

zaplatenia sumy proti banke len pre oprávneného, súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na uplatnenie si uvedeného nároku. Pre jednoznačnosť procesného postavenia osôb

oprávneného a súdneho exekútora nemožno uvedené ustanovenie aplikovať na možnosť

súdneho exekútora domáhať sa uvedeného nároku ani analogicky. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

( úspešnej odporkyni trovy nevznikli ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci a inú ( nešpecifikovanú ) vadu konania , ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( , ). Podľa jeho názoru aj keď Exekučný

poriadok ako oprávnený subjekt na podanie poddlžníckej žaloby uvádza iba oprávneného,

takéto právo prináleží aj súdnemu exekútorovi. Bolo by nelogické, ak by napr. subjekty, ktoré

neplnia to, čo im ukladá zákon, zaplatili iba pohľadávku oprávneného a neuhradili by trovy

exekúcie. V prípade, že povinný nemá iný majetok, exekútor by nikdy nemohol vymôcť trovy

exekúcie a subjekt, ktorý by nerešpektoval vydané exekučné príkazy súdneho exekútora

nemal žiadnu hrozbu sankcie ( napr. aj v hrozbe podania poddlžníckej žaloby ). Je teda

nelogické, aby ten, kto nerešpektuje výkon verejnej moci neniesol za to dôsledky a to aj vo

forme poddlžníckej žaloby. Preto mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu

v zákonných ustanoveniach ( ani vo výroku o trovách konania ), vychádza z nesprávnych

skutkových zistení, z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) , ktorý má právnické

vzdelanie ( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie

je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad

týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.3, 4. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom ). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

ustanovení dovolateľ netvrdil a nezistil ju ani dovolací súd.

Navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci a je postihnuté inou nešpecifikovanou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( , ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny ( náležitý )

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia navrhovateľa boli opodstatnené,

ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd ( ne)použil správny právny predpis a či ho ( ne )správne interpretoval alebo či

zo skutkových záverov vyvodil ( ne )správne právne závery prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. To isté sa

týka aj tzv. inej vady konania, ktorú napokon navrhovateľ ani nešpecifikoval.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia . Preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa v súlade s

v spojení s odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné. Pritom (riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania),

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni dovolací súd nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal, pretože si ich náhradu

neuplatnila ( v spojení s , a

§ 151 ods. 1 O .s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta