Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: RNDr. T. M., nar. 30. 04.

1935, A., zastúpeného Mgr. P. K., advokátom a konateľom, AK – H., K. & P., s. r. o., V.,

proti žalovanému: V., a. s., IČO: X., M., krajská pobočka Bratislava, R., o zaplatenie 1 146

527,23 Sk s príslušenstvom, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 07. decembra 2007, č. k. -68 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2009, č. k.

100, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava V

zo 07. decembra 2007, č. k. -68 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 24. februára 2009, č. k. -100 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. -68 zo dňa 07. decembra 2007

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 314 742,57 Sk a vo zvyšku návrh zamietol.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom, ktorý bol súdu doručený

02. 04. 2007, si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 1 446 527,23 Sk z dôvodu oneskoreného

zaplatenia faktúr za lieky a zdravotnícke pomôcky zo strany právneho predchodcu žalovaného

s vyčíslením sankcie 0,1 % z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením jednotlivých

faktúr podľa Po vykonanom dokazovaní, keď ustálil, že žalobcovi

prislúcha v zmysle ust. v znení neskorších prepisov

poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z oneskorene uhradených faktúr, ktoré presne

v rozsudku špecifikoval, za obdobie nepresahujúce 3 roky spätne od podania návrhu na súd

vzhľadom na to, vyslovil, že účastníci nemali medzi sebou uzavretú zmluvu. Uviedol,

2

že ide o občiansko-právny vzťah, preto vo zvyšku z dôvodu premlčania nároku návrh

zamietol.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podal odvolanie žalobca,

v ktorom sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa a priznania zvyšnej časti nároku

žalobcu pozostávajúceho zo sumy 1 131 784,66 Sk.

V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa posúdil právny vzťah medzi

účastníkmi ako občiansko-právny s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia

s tým, že ani ust. predmetného zákona, neurčuje povahu vzťahov

medzi účastníkmi a nevylučuje aplikáciu ust. § 261 ods. 2 Obchod. Zák. Je toho názoru,

že vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa má posúdiť ako obchodno-právny na základe

aplikácie ust. § 261 ods. 2 Obchod. zák., keďže išlo o vzťah medzi podnikateľom

a verejnoprávnou inštitúciou pri zabezpečovaní verejných služieb. Navrhol preto zmeniť

rozsudok prvého stupňa tak, aby žalovaný bol povinný uhradiť zvyšnú časť nároku žalobcu

vo výške 1 131 784,66 Sk.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Poukázal

na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je založený na dosiahnutie zisku, ale jeho

predmetom je verejnoprávna činnosť. S takýmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky č. k. , ktorý uznal vzťah medzi zdravotníckym

zariadením a V. ako vzťah občiansko-právny.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. 12. 2007

č. k. -68 v napadnutej časti potvrdil a žalovanému trovy odvolacieho konania

nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi je nesporné, že nemali

uzavretú zmluvu, ktorá by odkazovala na režim , v zmysle ust.

ods. 2. V čase vzniku nároku žalobcu v roku 2003, kedy došlo zo strany žalovaného

k omeškaniu so zaplatením jednotlivých faktúr, ani jeden z účastníkov nebol podnikateľom

v zmysle vymedzenom v ust. § 2 Obchod. zák. Odvolací sú sa stotožnil s právnym posúdením

právneho vzťahu medzi účastníkmi tak, ako konštatoval súd prvého stupňa, a to že sa jedná

o občiansko-právny vzťah a teda aj podľa tohto zákona plynie premlčacia lehota,

ktorá je v danom prípade 3-ročná.

3

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti rozsudkom na základe podnetu

žalobcu mimoriadne dovolanie podľa a a navrhol

napadnuté rozsudky zrušiť, a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie

( ).

Z odôvodnenia dovolania vyplýva, že žalobca podal podnet Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia súdov. Napádanými

rozsudkami bol podľa názoru dovolateľa porušený zákon, nakoľko súd vec nesprávne právne

posúdil.

Poukázal na znenie , ,

Ďalej poukázal na znenie a o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ( ďalej len "všeobecná poisťovňa" )

ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Všeobecná poisťovňa

je právnická osoba.

Podľa § 37 citovaného zákona, poisťovňa najmä

a) vykonáva zdravotné poistenie,

b) vymáha poistné, prirážky k poistnému, poplatky z omeškania, pokuty a poplatky

za nesplnenie oznamovacej povinnosti,

c) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s právnickými osobami

a fyzickými osobami a zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so zabezpečovaním

starostlivosti o poistencov,

d) vykonáva kontrolnú a poradenskú činnosť,

e) uplatňuje náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči

tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poistencom,

f) vykonáva analýzu účelného predpisovania liekov zdravotníckymi zariadeniami vždy

do 60 dní po skončení štvrťroku.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

4

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,

je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú takisto

záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou

zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných

potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel

sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv,

z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Dovolateľ má za to, že súdy neprávne právne posúdili otázku, či sa právny vzťah

medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a V., ktorého obsahom

je nárok poskytovateľa na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a ktorý vznikol pred

1. januárom 2005, spravuje treťou časťou upravujúcou obchodno-

záväzkové vzťahy. Omyl súdov vidí nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2

a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu

na právny vzťah účastníkov ( ), namiesto správneho

ustanovenia ( ). Súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru,

keď boli toho názoru, že v čase vzniku nároku žalobcu v roku 2003, kedy došlo zo strany

žalovaného k omeškaniu so zaplatením jednotlivých faktúr ani jeden z účastníkov nebol

podnikateľom v zmysle vymedzenom v ustanovení § 2 Obchod. zák. že právny vzťah

účastníkov sa nespravuje treťou časťou následkom čoho vyhodnotil

nárok žalobcu tak, že bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalobca

bol v predmetnom čase podnikateľom – fyzickou osobou ako prevádzkovateľ verejnej lekárne

až do 31. 12. 2005. Uviedol, že právny predchodca žalovaného ako verejnoprávna inštitúcia

pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti jednoznačne realizoval verejné potreby

v oblasti zdravotného poistenia, teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania

zdravotnej starostlivosti. Zo zákonného vymedzenia úloh a z jej postavenia nijako nevyplýva

skutočnosť, že mala zdravotnú starostlivosť poskytovať osobne, ale naopak jej

verejnoprávnosť spočívala v tom, že verejné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti

zabezpečovala aj uzatváraním zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tretími

osobami, čím vykonávala zdravotné poistenia z vybratého poistného uhrádzala náklady za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Nemožno preto súhlasiť s právnym názorom súdov, že

právny predchodca žalobcu nebol podnikateľom, pretože opačný výklad pojmu

5

„zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky“ by bol v rozpore

so znením a výkladom ustanovenia § 261 ods. 2 Obchod. zák., keď vzhľadom na zistený

skutkový stav veci boli splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia. Súd mali

preto správne posúdiť vec tak, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde pred uplynutím

štvorročnej premlčacej doby a námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotiť ako

nedôvodnú.

Dovolateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ( R 74/2005 ) podľa ktorého sa na právny vzťah

medzi Z. P. a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neaplikuje, ktoré však nie možné

v konaní primerane použiť pre posúdenie konkrétnej veci v danom prípade, pretože zdravotné

zariadenie v publikovanom rozhodovaní nemalo postavenie podnikateľa, a preto nebolo

možné aplikovať na právny vzťah ustanovenia § 261 ods. 2 Obchod. zák.

Vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 243e ods. 1 v spojení

s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p považuje dovolateľ mimoriadne dovolanie za dôvodne podané

a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky označené rozsudky zrušil, a vec vrátil

Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 ) prejednal

mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané v súlade

s ust. § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p bez nariadenia pojednávania

( § 243a ods. 1 ) a zistil, že dovolanie podané v zákonnej lehote ( § 243g ) je dôvodné.

Z ust. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.

V danom prípade bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v mimoriadnom dovolaní

uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci z hľadiska premlčania nároku. Generálny prokurátor nesprávnosť vidí v tom,

že ako prvostupňový súd tak aj odvolací sa riadili nesprávne ,

pričom predmetom konania je obchodno-právny vzťah.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok

na poplatok z omeškania podľa v znení neskorších predpisov.

6

Predpokladom úspechu v konaní však nesporne je skutočnosť, aby bol nárok uplatnený

v zákonom stanovenej lehote, za predpokladu vznesenej námietky premlčania. Sporná zostala

otázka, ako bolo potrebné kvalifikovať právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania

z hľadiska použitia hmotného práva a v nadväznosti na to i dĺžky premlčacej lehoty.

Dovolací súd na základe preskúmania rozhodnutí predložených dôkazov dospel

k záveru, že v danom prípade vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

( žalobcom ) a Z. P. ( žalovaným ), je vzťahom obchodno-právnym a nie občiansko-právnym.

Právny predchodca žalovaného ako verejnoprávna inštitúcia pri uhrádzaní nákladov

zdravotnej starostlivosti realizoval verejné potreby v oblasti zdravotného poistenia,

teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalobca

bol v danom čase podnikateľom – fyzickou osobou ako prevádzkovateľ verejnej lekárne.

Vzhľadom na to boli splnené predpoklady na aplikáciu § 261 ods. 2 Obchod. zák.,

keď jedným z účastníkov právneho vzťahu bola verejnoprávna inštitúcia ( žalovaný ), druhým

účastníkom bol podnikateľ – fyzická osoba ( žalobca ) a tento právny vzťah sa týkal

zabezpečovania verejných potrieb ( poskytovanie zdravotnej starostlivosti ).

V tejto súvislosti je potrebné zmieniť aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , na ktoré poukazoval žalovaný, a podľa ktorého

je vzťah medzi zdravotníckym zariadením a Z. P., vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní

zdravotníckej starostlivosti, vzťahom občiansko-právnym. Uvedené rozhodnutie sa od daného

konkrétneho prípadu líši tým, že zdravotnícke zariadenie spomínané v danom rozhodnutí

nemalo postavenie podnikateľa ale štátnej príspevkovej organizácie, na rozdiel od žalobcu,

ktorý má postavenie podnikateľa a preto nie je možné ho v danej situácii použiť.

Odvolací súd / ale i súd prvého stupňa / pochybil, keď predmetný právny vzťah

posudzoval z hľadiska premlčania nároku podľa a nie podľa

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to, že v konaní boli preukázané

dovolateľom namietané dovolacie dôvody, rozsudok Okresného súdu Bratislava V

zo 07. decembra 2007, č. k. -68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave z 24. februára 2009, č. k. -100 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil

7

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou vzhľadom na vyššie

vyslovený právny názor dovolacieho súdu vo veci znovu rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu aj o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková