Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/6/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvinenej D. G. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

na neverejnom zasadnutí 31. marca 2011 v Bratislave o návrhu predsedu senátu Krajského

súdu v Košiciach na odňatie a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obvinenej D. G. vedená na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. , sa odníma Krajskému súdu v Košiciach a p r i k a z u j e

sa Krajskému súdu v Prešove.

O d ô v o d n e n i e

Na Okresnom súde Košice II. sa vedie proti obvinenej D. G. trestné konanie

na podklade obžaloby okresného prokurátora, ktorú podal na okresnom súde dňa

11. marca 2011 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorej

trestnej činnosti sa mala dopustiť na skutkovom základe, že

v K. na ul. Š., ako oprávnená osoba splnomocnená majiteľom účtu G. G.

v podpisovom vzore na nakladanie s prostriedkami na účte č. X. vedenom v S., vykonala

v dňoch 8. septembra 2008 a 9. septembra 2008 výber finančných prostriedkov v celkovej

výške 900 000 Sk (29 874,53 €), pričom 100 000 Sk (3 319,40 €) použila v súlade s ústnou

dohodou s G. G. a výber zvyšnej sumy 800 000 Sk (26 555,14 €) vykonala

bez vedomia a súhlasu majiteľa G. G. a tieto si prisvojila a až po upozornení

zo strany poškodeného vrátila sumu 140 000 Sk (4 647,15 €) na účet otcovi poškodeného

J. G. a zvyšnú sumu doposiaľ nevrátila, čím spôsobila G. G. škodu 600 000 Sk (21 907,99 €).

Trestná vec bola pomocou technických prostriedkov pridelená pod sp. zn. ,

na vybavenie do oddelenia samosudcu JUDr. Daniely Blažovskej, ktorá v písomnom

vyjadrení z 15. marca 2011 oznámila svoju zaujatosť v prejednávanej veci. Ako dôvod svojej

zaujatosti uviedla, že obvinenú D. G., ktorá je zamestnankyňou Krajského súdu v Košiciach

už viac rokov osobne pozná. Vo veci sa cíti zaujatá pre pomer k obvinenej, preto

vykonávaním úkonov z jej strany by bola narušená nestrannosť trestného konania. .

Trestná vec obvinenej bola 18. marca 2011 predložená Krajskému súdu v Košiciach

na rozhodnutie o vylúčení samosudkyne okresného súdu, pričom na krajskom súde sa vedie

pod sp. zn. .

Predseda senátu krajského súdu, ktorému bola vec pridelená, predložil 25. marca 2011

spisový materiál Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s návrhom na odňatie a prikázanie

veci s poukazom na vyjadrenia sudcov trestnoprávneho kolégia krajského súdu.

Z predložených vyjadrení (č.l. 233-234) vyplýva, že všetci sudcovia pôsobiaci na tomto úseku

obvinenú už viac rokov osobne poznajú, nakoľko ide o súdnu tajomníčku, ktorá pôsobí na ich

súde, pričom s menovanou prichádzajú denne do styku. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

zistil, že v posudzovanej veci sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegáciu veci inému

súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia , nakoľko bol

pre takýto postup preukázaný dôležitý dôvod.

V posudzovanej veci niet sporu o tom, že podľa ustanovení a

je vecne i miestne príslušným súdom na prerokovanie veci Okresný súd Košice II., z čoho

vychádzal i okresný prokurátor, keď na tomto súde podal na obvinenú obžalobu.

Bezprostredne nadriadeným tomuto súdu je Krajský súd v Košiciach.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi

( ) a je výnimočným opatrením. Uvedený inštitút

možno aplikovať iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Platná právna

úprava pritom bližšie nedefinuje pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť

o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto

výnimočného opatrenia na zmenu príslušnosti súdu musí byť porovnateľná s významom

ústavného princípu neodňateľnosti zákonnému sudcovi.

Súdna prax za dôležité dôvody považuje také, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenia jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie,

avšak zákonné a spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie veci. Za dôležité dôvody v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie

takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností

o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov

príslušného súdu vrátane predsedu i podpredsedu z rozhodovania.

Z ustanovenia vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený

orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom

k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom

ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,

švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.

Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda

i sudcu, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov

činných v trestnom konaní. Preto je nevyhnutné zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal

sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie uvedenému okruhu osôb taký vzťah,

ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať nestranne. V tejto

súvislosti treba pripomenúť, že pojem nestrannosť súdu má dva aspekty. Nestačí, že samotný

sudca sa subjektívne necíti byť zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania alebo k veci

samotnej. Subjektívna nestrannosť sudcu sa totiž prezumuje, až kým nie je preukázaný opak.

Na druhej strane objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho

stanoviska sudcu ale podľa objektívnych skutočností. Sudca môže subjektívne rozhodovať

absolútne nestranne, napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným

pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút, či funkcie, ktoré zastával. Z čoho vyplýva,

že nestrannosť sudcu sa musí objektívne javiť aj v očiach verejnosti a najmä strán trestného

konania a predovšetkým obvineného.

V posudzovanej veci najvyšší súd nemá dôvod pochybovať o tom, že sudcovia

trestného kolégia krajského súdu sa subjektívne cítia byť zaujatí, nakoľko obvinenú veľmi

dobre poznajú, keďže táto pracuje na krajskom súde. Treba si uvedomiť, že vyššie citované

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti [viď zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť,

že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Z uvedeného vyplýva, že obvinená prichádza každodenne do styku s uvedenými sudcami,

preto by nebolo vhodné, aby v jej trestnej veci rozhodovali sudcovia tohto krajského súdu.

Takéto rozhodnutie by oprávnene, či už v očiach obvinenej, poškodených a najmä verejnosti

mohlo vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu.

Zistiac uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že v posudzovanej veci sú dané závažné dôvody k tomu, aby predmetná trestná vec bola

podľa odňatá príslušnému Krajskému súdu v Košiciach a prikázaná

na rozhodnutie inému vecne príslušnému súdu. Uvedeným postupom sa podľa názoru

najvyššieho súdu zabezpečí potrebná objektívnosť a nestrannosť konajúceho súdu.

V neposlednej miere sa uvedeným postupom predíde prípadným námietkam zo strany

obvinenej, prípadne poškodeného, ktorá skutočnosť môže v konečnom dôsledku viesť

ku skorému ukončeniu celého trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu

predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach vyhovel, odňal trestnú vec obvinenej tomuto

súdu a vec prikázal na prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove, ktorý

v konečnom dôsledku rozhodne o vylúčení sudkyne v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová