Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a3d/363849.b11288.pdf
PDF · 189.03 KB
No categories available
3Toš/3/2009
Najvyšší súd 3 Toš 3/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému Ing. R. U.
a spol. v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla
Farkaša a JUDr. Jany Serbovej, pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné o odvolaniach
prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 31.
marca 2009, sp. zn. PK 1 T 5/2008, rozhodol na verejnom zasadnutí dňa 4. apríla 2011
v Bratislave
t a k t o :
I. Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu § 281 ods. 1 Tr. por. a podľa § 9 ods.
1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e u obţalovaného P. J. v celom
rozsahu a trestné stíhanie proti obţalovanému P. J. pre skutok kvalifikovaný ako pomoc k
trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorý mal spáchať tak, ţe
v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2005 v B., na ulici Š. č. X. na
pracovisku obvinený Ing. R. U., v tom čase ako príslušník PZ starší referent špecialista 2
operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v B.,
vo veci preverovania pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., s. r. o., po vzájomnej
dohode a s vedomím svojho kolegu – partnera obvineného JUDr. P. K., v tom čase rovnako
príslušník PZ – starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia, na ktorého bola predmetná
vec pod sp. zn. Č. p.: KRP-456-l/JKP-VK-2005 vedená, a po ich spoločnom zistení
podozrenia, ţe vozidlo zn. V. ev. čísla B. pochádza z trestnej činnosti, prevzal sumu 50 000
Sk (1 659,79 eur) ako úplatok za to, ţe nebudú vo veci v súvislosti s týmto osobným
motorovým vozidlom ďalej konať, ani vozidlo nezaistia, od kolegu P. C., ktorého o
odovzdanie úplatku poţiadal obvinený P. J., ktorý mal vedomosť od obvinených cez P. C., ţe
za „padíka“ je moţné s vecou „niečo robiť“ a za týmto účelom sumu 50 000 Sk (l 659,79 eur)
prevzal od J. G., ktorý bol do začiatku októbra 2005 reálnym majiteľom tohto osobného
motorového vozila, po tom čo ho kúpil od obvineného P. J., a poslal ju obvineným cez P. J.,
ktorý poţiadal o odovzdanie P. C.; pričom obvinený Ing. R. U. a JUDr. P. K. ako príslušníci
PZ si nesplnili svoje základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákon č.
73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej sluţby,
zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov s
poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a § 38a zákona č. 171/1993 Z. Z. o
policajnom zbore v platnom znení.
s a z a s t a v u j e.
II. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e
vo výroku o vine v bode 2/ u obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. a vo výroku o trestoch.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. na základe právoplatného výroku o vine v bode 1/
napadnutého rozsudku u obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. sa podľa § 160a ods. 2
s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 obţalovaným Ing. R. U.
a JUDr. P. K. u k l a d a j ú úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému vo výmere 4
(štyroch) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa obaja
obţalovaní na výkon trestu z a r a ď u j ú do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa obom obţalovaným Ing.
R. U. a JUDr. P. K. u k l a d á peňažný trest každému v sume po 1000 eur (30 126 Sk).
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 pre prípad, ţe by výkon
peňaţných trestov mohol byť úmyselne zmarený u s t a n o v u j e sa obom obţalovaným
náhradný trest odňatia slobody v trvaní po 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. s a o s l o b o d z
u j ú spod obţaloby pre skutok v bode 2/ kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu
podplácania podľa § 20, § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006,
ktorý prečin mali spáchať na tom skutkovom základe, ţe
dňa 29. marca 2006 v čase okolo 18.00 hod. v B., v priestoroch H. Ing. R. U. a JUDr.
P. K. poskytli cez sprostredkovateľa P. C. príslušníkom PZ zaradeným na Okresnom
riaditeľstve PZ B. ppráp. M. S. a nstrţm. A. M. peňaţný úplatok vo výške 10 000 Sk (331,94
eur) za to, aby títo ďalej nekonali vo veci podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti
s osobným motorovým vozidlom zn. V. evidenčného čísla B..
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 31. marca 2009, sp. zn. 1 T 5/2008,
boli obţalovaní Ing. R. U., JUDr. P. K. a P. J. uznaní vinnými v bode 1/ Ing. R. U. a JUDr. P.
K. zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra
2005 a trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa §
9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a obţalovaný P. J. zo
spáchania pomoci k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a v bode 2/ obţalovaní Ing. R. U.
a JUDr. P. K. zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
1/ v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2005 v B., na ulici Š. č. X. na
pracovisku obvinený Ing. R. U., v tom čase ako príslušník PZ starší referent špecialista 2
operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v B.,
vo veci preverovania pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., s. r. o., po vzájomnej
dohode a s vedomím svojho kolegu – partnera obvineného JUDr. P. K., v tom čase rovnako
príslušník PZ – starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia, na ktorého bola predmetná
vec pod sp. zn. Č. p.: KRP-456-l/JKP-VK-2005 vedená, a po ich spoločnom zistení
podozrenia, ţe vozidlo zn. V. ev. čísla B. pochádza z trestnej činnosti, prevzal sumu 50 000
Sk (1 659,79 eur) ako úplatok za to, ţe nebudú vo veci v súvislosti s týmto osobným
motorovým vozidlom ďalej konať, ani vozidlo nezaistia, od kolegu P. C., ktorého o
odovzdanie úplatku poţiadal obvinený P. J., ktorý mal vedomosť od obvinených cez P. C., ţe
za „padíka“ je moţné s vecou „niečo robiť“ a za týmto účelom sumu 50 000 Sk (l 659,79 eur)
prevzal od J. G., ktorý bol do začiatku októbra 2005 reálnym majiteľom tohto osobného
motorového vozila, po tom čo ho kúpil od obvineného P. J., a poslal ju obvineným cez P. J.,
ktorý poţiadal o odovzdanie P. C.; pričom obvinený Ing. R. U. a JUDr. P. K. ako príslušníci
PZ si nesplnili svoje základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákon č.
73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej sluţby,
zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov s
poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a § 38a zákona č. 171/1993 Z. Z. o
policajnom zbore v platnom znení.
2/ dňa 29. marca 2006 v čase okolo 18.00 hod. v B., v priestoroch H. Ing. R. U.
a JUDr. P. K. poskytli cez sprostredkovateľa P. C. príslušníkom PZ zaradeným na Okresnom
riaditeľstve PZ B. ppráp. M. S. a nstrţm. A. M. peňaţný úplatok vo výške 10 000 Sk (331,94
eur) za to, aby títo ďalej nekonali vo veci podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti
s osobným motorovým vozidlom zn. V. evidenčného čísla B.
Za to boli obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. podľa § 160a ods. 2 s pouţitím § 35 ods. 2
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţené úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému
samostatne vo výmere sedem rokov, pričom pre výkon trestu boli obaja obţalovaní zaradení
podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. nápravnovýchovnej
skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol obom
obţalovaným uloţený trest prepadnutia veci, a to jeden kus bankovky nominálnej hodnoty
5 000 Sk sériové číslo H. a piatich kusov bankoviek v nominálnej hodnote 1 000 Sk sériové
čísla P., P., P., P. a P. vedených na depozitnom účte Špeciálneho súdu na účely úschovy
v štátnej pokladnici.
Obţalovanému P. J. bol podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
uloţený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením pre jeho výkon podľa §
39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Hneď po vyhlásení rozsudku podali proti nemu odvolanie obţalovaní Ing. R. U.,
JUDr. P. K. a P. J. a v zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 ods. 1 Tr. por. podal
odvolanie aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky.
Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania prezentoval názor, ţe rozsudok
Špeciálneho súdu povaţuje za zákonný a správny vo výroku o vine voči všetkým trom
obţalovaným a vo výroku o treste voči obţalovanému P. J.. Odvolanie podal vo vzťahu
k výroku o treste voči obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. z dôvodu, ţe ich potrestanie len
trestom odňatia slobody, bez uloţenia peňaţného trestu povaţuje za neprimerane nízke.
Výšku uloţeného trestu odňatia slobody povaţuje za primeranú len s uloţením peňaţného
trestu, a to kaţdému z obţalovaných po 1 700 eur. Takýto trest bol obţalovaným navrhovaný
z dôvodu, ţe dokazovaním bolo preukázané, ţe konali zo zištných dôvodov, čím boli
naplnené zákonné podmienky pre uloţenie peňaţných trestov. Výšku navrhnutých peňaţných
trestov prokurátor povaţuje za primeranú vzhľadom na výšku úplatku, ktorý mali prevziať tak
ako je to uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku, ako aj vzhľadom na súčasné majetkové
pomery obţalovaných, keďţe sú obaja v súčasnej dobe zamestnaní.
Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
vo vzťahu k obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. a uloţil kaţdému z obţalovaných popri
trestoch odňatia slobody vo výmere sedem rokov aj peňaţné tresty vo výške po 1700 eur
spolu s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.
Odvolania obţalovaných navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.
Obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. v odôvodnení písomného odvolania podaného
prostredníctvom obhajcu uviedli, ţe napadnutý rozsudok, ako aj trestné konanie, ktoré mu
predchádzalo, najmä vo vzťahu ku skutku v bode 2/ povaţujú za nezákonné a v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dokumentmi v oblasti ochrany
ľudských práv a základných slobôd.
Vyjadrili názor, ţe vykonaným dokazovaním nebolo zistené, ţe sa skutok v bode 1/
napadnutého rozsudku stal a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ išlo o konanie realizované za
aktívneho konania policajných zloţiek so znakmi policajnej provokácie, pričom napriek tejto
skutočnosti, nebolo ani v tejto časti preukázané, ţe sa predmetný skutok stal.
Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ odvolatelia dôvodili, ţe prvostupňový súd sa
nezaoberal skutočnosťou či vôbec nejaký úplatok prevzali, resp. pokiaľ aj P. C. prevzal nejaké
peniaze prostredníctvom P. J. od J. G., neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe im
ich aj reálne odovzdal. Zakladať preukázanie tejto podstatnej skutkovej okolnosti len na
výpovediach P. C., zohľadňujúc jeho postavenie v trestnom konaní, povaţujú za porušenie
princípov spravodlivého procesu, pretoţe neboli verifikované ţiadnym objektívnym dôkazom.
Obţalovaní v ďalšej časti odôvodnenia odvolania uviedli, ţe nie je pravdou, ţe by si
nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z právomoci príslušníkov polície. Vo vzťahu
k motorovému vozidlu zn. V. na jeseň roku 2005 začali vykonávať šetrenie a previerky
týkajúce sa falošných certifikátov o pôvode tohto vozidla, toto šetrenie bolo oznámené ich
nadriadenému JUDr. P. V. a bol zaloţený a riadne vedený spis. V danej súvislosti poukázali
na výpoveď svedka JUDr. P. V. a svedka J. V., riaditeľa spoločnosti T., spol. s r. o. (THG).
Pokiaľ ide o výpoveď svedka P. C., túto hodnotili ako zjavne zaujatú, a ako takú ako výpoveď
nevierohodnú.
Obţalovaní v danej súvislosti poukázali na konkrétne skutkové okolnosti stretnutia
s P. C. za prítomnosti svedkov J. M. a R. K., ktorí verifikovali skutočnosti vyplývajúce z ich
výpovedí. Na stretnutie s kriminalistami z OR PZ B. v H. H. išli len s úmyslom vymeniť si
s kolegami poznatky k predmetnému vozidlu zn. V. a oznámiť im, ţe preverujú certifikáty
originality vozidla. O skutočnostiach, ktoré im tam oznámili agent polície M. S. a svedok A.
M., ţe údajne mali prevziať úplatok a ţe vozidlo bolo havarované a následne zloţené za
pomoci ďalšieho vozidla, ktoré bolo odcudzené, nemali ţiadnu vedomosť a zo stretnutia odišli
s tým, ţe namiesto nich príde P. C., ktorý zrejme mal k vozidlu relevantné informácie.
Skutočnosť, ţe boli uvedenými informáciami šokovaní vyplýva aj zo záznamu vyhotovenému
za pouţitia informačno-technických prostriedkov.
V ďalšej časti odôvodnenia obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. poukázali na výpoveď
svedka P. C., ktorého povaţujú za osobu nedôveryhodnú, a to najmä s poukazom na výpoveď
obţalovaného P. J., ktorý poprel, ţe by dostal od J. G. obálku s peniazmi, pričom z jeho
výpovedí nevyplýva ţiadna skutočnosť dokazujúca, ţe by od P. C. prevzali nejakú obálku
a uţ vôbec nie obálku s peňaţnou hotovosťou. Vyjadrili názor, ţe P. C. zmenou výpovede
sledoval len svoj subjektívny záujem vyhnúť sa vlastnému trestnému stíhaniu, čo sa mu aj
podarilo, keďţe pre usvedčujúcu výpoveď bolo mu, ako osobe spolupracujúcej s orgánmi
činnými v trestnom konaní podľa § 228 ods. 3 Tr. por., prerušené trestné stíhanie.
Nedôveryhodnosť osoby svedka C. vyplýva aj z obsahu jeho výpovedí, z prepisu zvukových
záznamov ako aj, ţe počas pôsobenia v policajnom zbore bol viackrát preverovaný inšpekciou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z dokazovania vyplýva, ţe P. C. zo strachu pred
svojim vlastným stíhaním predostrel orgánom činným v trestnom konaní a súdu určitú
konštrukciu, ktorá ich kriminalizuje.
Podľa názoru obţalovaných prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil aj výpovede
svedkov M. I. a M. Š., ktoré sú v rozpore s výpoveďou J. G.. Hodnotenie výpovedí
prvostupňovým súdom pritom nezohľadňuje skutočnosť, ţe aj svedok J. G. si svojou
výpoveďou ako osoba spolupracujúca zabezpečil v zmysle § 228 ods. 3 Tr. por. prerušenie
trestného stíhania a tým bola determinovaná aj kvalita jeho výpovede. Svedkovia popreli, ţe
by na ţiadosť J. G. čiastočne finančne prispeli na zloţenie sumy 50 000 Sk, pričom menovaný
nikdy nehovoril, ţe by mal niekomu zaplatiť takúto peňaţnú sumu. Takéto okolnosti
vyvolávajú spornosť samotnej existencie sumy 50 000 Sk. Odvolatelia v danej súvislosti
uviedli, ţe neexistuje ţiaden dôkaz o tom, ţe by od P. C. prevzali takúto finančnú hotovosť.
Agent polície M. S. potvrdil, ţe obţalovaní na stretnutí v H. H. jemu a jeho kolegovi
M. sa nezdôverili, ţe by takýto úplatok prevzali. Samotné toto stretnutie iniciovali telefonicky
práve M. S. a A. M. a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku po celý čas bol
koordinovaný uvedenými príslušníkmi polície, ktorí participovali na vytváraní jednotlivých
skutkových okolností. Peňaţné prostriedky na poskytnutie úplatku 10 000 Sk nikdy
neposkytli. Jediným usvedčujúcim dôkazom je opäť len výpoveď svedka C. Ani z prepisu
zvukového záznamu zo stretnutia v H. H. nevyplýva, ţe by M. S. a A. M. mali subjektívny
pocit, ţe toto stretnutie malo k odovzdaniu úplatku smerovať.
V ďalšej časti dôvodov odvolania obţalovaní prezentovali teoretické úvahy týkajúce
sa tzv. policajnej provokácie so záverom, ţe takéto konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a inými
medzinárodnými dokumentmi. S poukazom na časti prepisu zvukových záznamov uviedli, ţe
príslušníci polície v danom prípade sami navodili situáciu, pri ktorej bol poskytnutý úplatok,
pričom po celý čas úmyselne ovplyvňovali situáciu, aby k odovzdaniu úplatku došlo.
Ustanovenie § 117 ods. 2 Tr. por. je v časti týkajúcej sa legalizácie provokácie pri korupcii
verejného činiteľa protiústavné a v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Taktieţ aj právna úprava a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
inštitút agenta provokatéra zásadne odmietajú ako prostriedok contra legem a v tejto súvislosti
odvolatelia poukázali na niektoré konkrétne rozhodnutia uvedeného súdu.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti obţalovaní navrhli, aby odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku
a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. v spojitosti s § 285 písm. a/ Tr. por. ich spod obţaloby
oslobodil.
Obţalovaný P. J. svoje odvolanie písomne neodôvodnil.
Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotoţnil s písomne podaným
odvolaním. Uviedol, ţe výrok o vine u obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. povaţuje za správny,
ale nie tak výrok o treste u týchto obţalovaných, a preto v súlade s písomným odvolaním
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem uţ uloţených trestov odňatia slobody
uloţil obţalovaným aj peňaţný trest kaţdému po 1 700 eur a pre prípad, ţe by mohol byť
tento trest zmarený, aby im uloţil náhradné tresty odňatia slobody v trvaní po šesť mesiacov.
Odvolania obţalovaných povaţuje za nedôvodné a ako také ich navrhol zamietnuť.
V rámci konania pred odvolacím súdom, obhajca obţalovaného P. J. písomným
podaním zo dňa 8. novembra 2010 (doručeného najvyššiemu súdu dňa 10. novembra 2010)
oznámil, ţe menovaný zomrel. Táto informácia bola objektivizovaná doţiadaním na matričný
úrad mestskej časti B. – P. B. Podľa zápisu v knihe úmrtí (zväzok 20, ročník 2010, strana
2165, por. č. 109) tohto matričného úradu vyplýva, ţe P. J. dňa 24. mája 2010 zomrel.
Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné
stíhanie zastaví, ak zistí, ţe je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie
trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa §281 ods. 1 alebo 2.
Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní
zistí, ţe je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 9 ods. 1 písm. d/ Tr. por. trestné stíhanie nemoţno začať, a ak bolo uţ začaté,
nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený
za mŕtveho.
Vzhľadom na uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 320 ods.
1 písm. c/ Tr. por. odsudzujúci rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 31. marca 2009, sp.
zn. PK 1 T 5/2008, v časti týkajúcej sa obţalovaného P. J. zrušil a podľa § 281 ods. 1, § 9 ods.
1 písm. d/ Tr. por. trestné stíhanie vedené proti tomuto obţalovanému pre skutok
kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa
§ 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005
zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných Ing. R.
U. a JUDr. P. K., podľa § 317 ods. l Tr. zák. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zistil, ţe špeciálny súd rozhodol vo vzťahu k
obţalovaným, pokiaľ ide o výrok o ich vine vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého
rozsudku správne a v súlade so zákonom.
V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne
vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru
odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení
napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa skutku v bode 1/ potom prvostupňový súd vyloţil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tejto časti odôvodnenia
10 3 Toš 3/2009
rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery
prvostupňového súdu týkajúce sa bodu 1/ a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tento skutok sa stal tak, ako to
správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd.
Odvolacie námietky obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. uvádzané vo vzťahu
k tejto časti odsudzujúceho rozsudku najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe ich
obhajoba prednášaná v priebehu celého konania bola vykonaným dokazovaním jednoznačne
vyvrátená. Skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáleţitej výhody spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 160a ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a ako trestný čin zneuţívania právomoci
verejného činiteľa spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák. účinného do 31. decembra 2005, nepochybne spáchali práve obţalovaní Ing. R. U. a
JUDr. P. K. Obhajobu obţalovaných povaţoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa
za účelovú a nedôvodnú.
Obţalovaní spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu popreli, pričom na svoju
obhajobu v podstate zhodne uviedli, ţe od P. C. nikdy ţiaden úplatok neprevzali. Nie je
pravdou, ţe by ako príslušníci polície prisľúbili nečinnosť pri preverovaní pravosti
certifikátov vydaných spoločnosťou T., spol. s r. o., o pôvode osobného motorového vozidla
zn. V. evidenčného čísla B.. Naopak s jeho majiteľom I. M. sa v danej veci stretli a mali
v úmysle uskutočniť aj ďalšie stretnutie s ním, a to v priestoroch uvedenej spoločnosti.
Napokon vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť, ale aj skutočnosť, ţe majiteľ sa im javil
ako slušný človek ţijúci usporiadaným spôsobom ţivota, vyšetrovanie odloţili na neskôr. Na
jar 2006 sa o predmetné motorové vozidlo začal zaujímať ich vtedajší kolega P. C., ktorý bol
podľa ich vedomosti na predmetnom vozidle finančne zainteresovaný a ktorý prisľúbil pomoc
pri vypátraní v tom čase odcudzeného motorového vozidla zn. Š. patriaceho obţalovanému
JUDr. P. K.
11 3 Toš 3/2009
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania sa javí táto obhajoba
obţalovaných, vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku ako účelová a z hľadiska
posudzovania otázky ich viny irelevantná, pretoţe nemá ţiadnu oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a špeciálny súd sa s touto ich obhajobou v odôvodnení napadnutého
rozsudku dôsledne vysporiadal.
Vo vzťahu k posudzovanému skutku treba uviesť, ţe aj podľa názoru odvolacieho
súdu obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. preukázateľne ako starší referenti – špecialisti
operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v B. prevzali od P. C., na
ţiadosť J. G. a prostredníctvom P. J. úplatok 50 000 Sk za to, ţe budú pri vyšetrovaní pôvodu
vozidla V. nečinní.
V tejto súvislosti treba poukázať najmä na výpovede svedkov J. G., P. C., M. S., A.
M., spoluobţalovaného P. J., ako aj v trestnom spise zadokumentované listinné dôkazy, najmä
prepisy obrazových a zvukových záznamov z činnosti agenta a záznam z prepisov záznamov
telekomunikačných činností. Obsah týchto, z hľadiska procesných zákonných poţiadaviek
plne relevantných dôkazov korešponduje s obsahom výpovedí vyššie menovaných svedkov,
a to nie len v ich zásadných častiach, ale aj v podrobných jednotlivostiach.
Z týchto dôkazov jednoznačne a nepochybne vyplýva úmysel obţalovaných získať
finančný prospech vo forme úplatku za to, ţe v rámci svojej právomoci budú konať tak, aby
nevyšli najavo skutočnosti o nelegálnom pôvode vyššie uvedeného motorového vozidla.
K usvedčujúcim výpovediam svedka P. C. aj v podrobnostiach korešpondujúcimi
s výpoveďou najmä svedka J. G., ktorý uţ pri prvom osobnom kontakte s agentom polície M.
S. a policajtom svedkom A. M. identifikoval obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. ako policajtov,
ktorí od P. C. prevzali úplatok. Subjektívnu stránku podporne preukazuje spôsob konania
obţalovaných ktorí pri vykonávaní preverovacích úkonov pôvodu predmetného automobilu,
ako to vyplýva z výsledkov dokazovania, nevykonali všetky povinnosti príslušníkov polície
vyplývajúcich im z príslušných zákonných noriem.
Z pohľadu vyššie uvedených objektívne preukázaných okolností, odvolacie námietky
obţalovaných prednášané k ţalovanému skutku najmä, ţe P. C. s cieľom vyhnúť sa trestnému
stíhaniu, keď ako pôvodne obvinený účelovo zmenil svoju výpoveď, sú z hľadiska hodnotenia
12 3 Toš 3/2009
subjektívnej stránky ich konania neakceptovateľné a ako také sú v konečnom dôsledku
z hľadiska ich trestno-právnej zodpovednosti irelevantné.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe menovaní obţalovaní
v súvislosti s preverovaním pôvodu osobného motorového vozidla zn. V. nevykonali riadne
všetky potrebné úkony s odôvodnením, ţe majiteľ vozidla sa im javil ako slušný, bezúhonný
človek ako aj, ţe boli zaneprázdnení inými pracovnými povinnosťami. Stretnutie s majiteľom
M. v súvislosti s preverením vozidla sa neuskutočnilo a v ďalšej činnosti boli pasívni, a to aţ
do jarných mesiacov roku 2006, kedy sa o vozidlo začali zaujímať policajti kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva policajného zboru B. (po kontaktovaní J. G. a P. C.).
Neobstojí ani námietka obţalovaných vo vzťahu k výpovedi obţalovaného P. J., ktorý
poprel, ţe by od J. G. prevzal obálku s peniazmi. Takáto výpoveď obţalovaného, z hľadiska
jeho obavy z moţného postihu pre korupčné konanie sa javí celkom logickou. Z principiálne
rovnakého dôvodu nie je moţné spochybniť ani výpoveď J. G. na základe výpovedí svedkov
M. I. a M. Š., ktorí zhodne popreli svoj finančný príspevok na zloţenie sumy 50 000 Sk
poskytnutej ako úplatok.
V danej súvislosti treba zdôrazniť, ţe výpovede svedkov J. G. a P. C. z hľadiska
podstaty posudzovanej trestnej činnosti vo všetkých jej esenciálnych častiach, ale aj v menej
podstatných detailoch korešpondujú s obsahom zvukových záznamov zo dňa 27. marca 2006,
28. marca 2006 a 29. marca 2006 vyhotovených za pouţitia informačno-technických
prostriedkov na základe príkazu sudcu.
Z listinných dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise je zrejmé, ţe postup
orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s pouţitím informačno-technických prostriedkov
bol vykonaný zákonným postupom , tak aby mohla byť trestná činnosť riadne a v potrebnom
rozsahu zadokumentovaná. Informačno-technické prostriedky – odpočúvanie a záznam
telefonických hovorov a vyhotovovanie zvukových záznamov boli pouţité v súlade
s príslušnými ustanoveniami piatej hlavy Trestného poriadku. Treba zdôrazniť, ţe bez
pouţitého postupu by zrejme vôbec nebolo moţné trestnú činnosť daného charakteru vôbec
odhaliť a procesne správne a v potrebnom rozsahu zadokumentovať.
13 3 Toš 3/2009
V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, ţe polícia vstúpila do celej prerokúvanej
veci a iniciatívne vykonala potrebné úkony aţ po tom, keď existovala vedomosť o tom, ţe
obţalovaní sa správajú korupčne. Ich konanie, pokiaľ ide o prevzatie úplatku 50 000 Sk
nebolo determinované vopred vytvoreným scenárom polície, ale tak ako to obţalovaný Ing.
U. sám svedkovi P. C. navrhol. Podozrenie z trestnej činnosti obţalovaných bolo v tomto
štádiu celkom relevantné a zákonu zodpovedajúci postup polície bol plne na mieste. V tomto
štádiu konania išlo najmä o to, aby polícia ich konanie procesne zadokumentovala a získala
procesne pouţiteľné dôkazy v rámci dokazovania v trestnom konaní. Obţalovaní Ing. U.
a JUDr. K. konali sami iniciatívne a podľa vlastného uváţenia a konanie polície sa nestalo
súčasťou postupnosti ich konania, z ktorého sa protiprávne konanie skladá.
Z obsahu relevantných častí trestného spisu je teda zrejmé, ţe činnosť polície bola
v predmetnom prípade vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku špeciálneho
súdu vykonaná lege artis, v súlade s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zodpovedajúcimi ustanoveniami
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade nie je
moţné postup polície povaţovať za činnosť, ktorú by bolo moţné charakterizovať ako
vyprovokovanie trestnej činnosti a na tomto argumentačnom základe ju spochybniť.
Celkom iná situácia pokiaľ ide o činnosť agenta je vo vzťahu ku skutku v bode 2/
napadnutého rozsudku. V tejto jeho časti obţalovaní Ing. U. a JUDr. K. boli uznaní za
vinných, ţe prostredníctvom P. C. v priestoroch H. v B. mali odovzdať príslušníkom polície
OR PZ B. M. S. a A. M. peňaţnú sumu 10 000 Sk ako úplatok za nekonanie vo veci
podozrenia kriminálneho pôvodu uţ vyššie uvádzaného motorového vozidla V.
K tomuto skutku obţalovaní v podstate zhodne uviedli, ţe stretnutie v H.H. iniciovali
menovaní príslušníci OR PZ B., s ktorými si iba chceli vymeniť poznatky k vozidlu V. Na
informáciu od P. C., ţe mali prijať v súvislosti s vozidlom úplatok 50 000 Sk, reagovali
nahnevane. Nie je pravdou, ţe by týmto policajtom odovzdali uvádzanú finančnú sumu.
Podľa § 117 ods. 1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčenie páchateľov
zločinov, korupcie, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného
činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti moţno pouţiť agenta. Jeho pouţitie je prípustné len
vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by
14 3 Toš 3/2009
bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol
spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
Podľa § 117 ods. 2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona
a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní
ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, to
neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené
skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz
na použitie agenta nebol vydaný.
V posudzovanom prípade sa jednalo o vyšetrovanie reálneho podozrenia korupčného
konania verejných činiteľov (okrem aj iných osôb) a niet pochybností o tom, ţe jeho
odhalenie, zisťovanie a usvedčenie by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené. Najvyšší súd
nemá ţiadne pochybnosti o tom, ţe nasadenie a konanie agenta v danej veci bolo v súlade
s účelom zákona a bolo úmerné protiprávnosti konania na odhaľovaní ktorého sa zúčastňoval.
Z obsahu vykonaných dôkazov týkajúcich sa konania obţalovaných Ing. U. a JUDr. K.
v bode 2/ napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, ţe počas stretnutia dňa 29. marca
2006 v H. H., na ktorom sa čiastočne zúčastnil a iniciatívne vystupoval aj svedok P. C.,
poţiadavka na zaplatenie úplatku vyplynula práve zo správania sa a verbálnych prejavov
agenta polície M. S. a jeho kolegu A. M.... Nie bezvýznamnou okolnosťou je aj skutočnosť,
ţe oni sami boli tými osobami, ktoré toto stretnutie pri telefonickom rozhovore s
obţalovanými iniciovali, keď dňa 29. marca 2006 svedok M. S. telefonicky poţiadal
o stretnutie JUDr. U.
Z výpovedí svedka P. C. v prípravnom konaní i v štádiu hlavného pojednávania
jednoznačne vyplýva, ţe agent S. svojimi prejavmi a konaním navodzoval situáciu, z ktorej
bolo zjavné, ţe očakáva od obţalovaných zaplatenie istej finančnej sumy za nečinnosť, resp.
vykonanie takých úkonov, na základe ktorých pôvod vozidla V. nebude ďalej preverovaný.
K takémuto konaniu agenta (ako aj policajta M.) došlo v nadväznosti na stretnutie s Ing. U.
a JUDr. K., keď títo ţiadnym spôsobom neprejavili účasť na prijatí úplatku vo výške 50 000
Sk od P. C., ale naopak reagovali na takúto informáciu negatívne. Nie len spôsob
vystupovania agenta, ale aj výpoveď svedka C. je aj v tomto smere podporovaná a plne
korešponduje s prepismi zvukovej nahrávky zadokumentovanej v trestnom spise.
15 3 Toš 3/2009
Na základe uvedených dôkazov najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, ţe agent S.
iniciatívne navádzal na spáchanie trestného činu v súvislosti s odhaľovaním a usvedčovaním
korupcie verejného činiteľa. Agent uţ v tom čase mal inými osobami potvrdenú vedomosť
o tom, ţe príslušníci polície Ing. U. a JUDr. K. mali prijať od vtedajšieho kolegu P. C. úplatok
vo výške 50 000 Sk. O tejto skutočnosti sa totiţ dozvedel uţ na predchádzajúcich stretnutiach
s J. G. a P. C. a ktoré skutočnosti títo svedkovia potvrdili, v súlade so zvukovými nahrávkami
vykonanými uţ v tom čase vo veci činným agentom polície M. S.
V danej súvislosti treba zdôrazniť, ţe po túto fázu skutkového deja bolo konanie
agenta v súlade so zákonom – vyššie citovaným ustanovením § 117 ods. 2 Tr. por., keďţe
platný trestný poriadok, i keď výnimočne, ale pripúšťa aj iniciatívne navádzanie na spáchanie
trestného činu (provokáciu), a to v prípade, ak ide o korupciu verejného činiteľa, avšak len za
súčasne splnenej podmienky, ţe „zistené skutočnosti nasvedčujú, ţe páchateľ by spáchal taký
trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný“. V posudzovanom prípade,
ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný, nepochybne by vôbec nedošlo nie len ţe
k odovzdaniu sumy 10 000 Sk agentovi, ale zrejme by sa inkriminované stretnutie
s obţalovanými a následne so svedkom P. C. v H.H. vôbec neuskutočnilo.
Zo zistených skutočností na základe dokazovania je teda nepochybné, ţe štátna moc
reprezentovaná agentom polície svojim konaním a postupom v danom prípade sama osebe
vytvorila podmienky a navodila situáciu so snahou uskutočniť širšiu dokumentáciu, resp.
rozšírenie rozsahu trestnej činnosti obţalovaných. Konanie agenta polície M. S. a príslušníka
polície A. M. v danej časti nebolo síce excesom z hraníc, v ktorých sa trestné konanie
odohráva a znamenal postup lege artis (keďţe išlo o korupčnú trestnú činnosť verejných
činiteľov) a účelom jeho konania na tomto stretnutí, ako to vyplýva aj z prepisov zvukových
nahrávok jednotlivých rozhovorov, nepochybne bolo zadokumentovať korupčné konanie
obţalovaných v súvislosti s prijatím sumy 50 000 Sk (v bode1/). Súčasne je však nepochybné
, ţe ďalší trestný čin právne posúdený ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/), ak by nebol vydaný príkaz na pouţitie
agenta , by obţalovaní nespáchali.
Z uvedených dôvodov konanie obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. uvedené v bode
2/ napadnutého rozsudku nemoţno posúdiť ako trestný čin, a preto Najvyšší súd Slovenskej
16 3 Toš 3/2009
republiky napadnutý rozsudok v tejto časti vo výroku o vine zrušil a spod obţaloby ich pre
tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20, §
333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil.
Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku špeciálny súd nepochybil, keď
právne posúdil konanie obţalovaných ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej
výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
Odvolací súd na základe právoplatného výroku o vine v bode 1/ napadnutého rozsudku
potom obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. podľa § 160a ods. 2 s pouţitím § 35 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţil úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému vo výmere
štyroch rokov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny (podľa §
39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005).
Podľa § 23 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 účelom trestu je chrániť
spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej
činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobiť aj na
ostatných členov spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 pri určení druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na
moţnosť nápravy a pomery páchateľa.
Pri výmere trestu súd prihliadne aj na to, či existujú priťaţujúce alebo poľahčujúce
okolnosti, ktoré sú demonštratívne vymenované v ustanoveniach § 33 a § 34 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005.
Najvyšší súd pri ukladaní trestu obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. z hľadiska
výberu druhu trestu a jeho výmery prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti a dospel
k presvedčeniu, ţe u oboch obţalovaných splní najlepšie svoj účel trest odňatia slobody
uloţený vo výmere štyroch rokov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby
pri trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 2 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 (zákonom stanovená trestná sadzba je v danom prípade tri aţ
osem rokov trestu odňatia slobody). Podľa názoru najvyššieho súdu takýto trest má
17 3 Toš 3/2009
predpoklady splniť svoj účel nie len z hľadiska prevýchovnej poţiadavky zákona, ale aj
z hľadiska všetkých aspektov generálnej prevencie.
Obţalovaní sa konaním v bode 1/ napadnutého rozsudku okrem iného dopustili
trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody spolupáchateľstvom, pričom z
podstaty samej tohto druhu trestnej činnosti implicitne vyplýva zištná motivácia páchateľov,
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto akceptujúc odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povaţoval za potrebné uloţiť
obţalovaným aj peňaţný trest, a to kaţdému v sume 1000 eur (30 126 Sk). Výška tohto trestu
je proporcionálna výške prijatého úplatku a rovnako je úmerná aj s prihliadnutím na osobné
a majetkové pomery obţalovaných.
Súčasne pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu im obom ustanovil primeraný
náhradný trest odňatia slobody na šesť mesiacov.
S poukazom na všetky uvedené dôvody rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2011
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková