Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Toš/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému Ing. R. U.

a spol. v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla

Farkaša a JUDr. Jany Serbovej, pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné o odvolaniach

prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

a obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 31.

marca 2009, sp. zn. PK , rozhodol na verejnom zasadnutí dňa 4. apríla 2011

v Bratislave

t a k t o :

I. Podľa z dôvodu a podľa ods.

1 písm. d/ napadnutý rozsudok s a z r u š u j e u obţalovaného P. J. v celom

rozsahu a trestné stíhanie proti obţalovanému P. J. pre skutok kvalifikovaný ako pomoc k

trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr.

zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorý mal spáchať tak, ţe

v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2005 v B., na ulici Š. č. X. na

pracovisku obvinený Ing. R. U., v tom čase ako príslušník PZ starší referent špecialista 2

operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v B.,

vo veci preverovania pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., s. r. o., po vzájomnej

dohode a s vedomím svojho kolegu – partnera obvineného JUDr. P. K., v tom čase rovnako

2

príslušník PZ – starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia, na ktorého bola predmetná

vec pod sp. zn. Č. p.: KRP-456-l/JKP-VK-2005 vedená, a po ich spoločnom zistení

podozrenia, ţe vozidlo zn. V. ev. čísla B. pochádza z trestnej činnosti, prevzal sumu 50 000

Sk (1 659,79 eur) ako úplatok za to, ţe nebudú vo veci v súvislosti s týmto osobným

motorovým vozidlom ďalej konať, ani vozidlo nezaistia, od kolegu P. C., ktorého o

odovzdanie úplatku poţiadal obvinený P. J., ktorý mal vedomosť od obvinených cez P. C., ţe

za „padíka“ je moţné s vecou „niečo robiť“ a za týmto účelom sumu 50 000 Sk (l 659,79 eur)

prevzal od J. G., ktorý bol do začiatku októbra 2005 reálnym majiteľom tohto osobného

motorového vozila, po tom čo ho kúpil od obvineného P. J., a poslal ju obvineným cez P. J.,

ktorý poţiadal o odovzdanie P. C.; pričom obvinený Ing. R. U. a JUDr. P. K. ako príslušníci

PZ si nesplnili svoje základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákon č.

73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej sluţby,

zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov s

poukazom na ustanovenia , a o

policajnom zbore v platnom znení.

s a z a s t a v u j e.

II. Podľa , napadnutý rozsudok s a z r u š u j e

vo výroku o vine v bode 2/ u obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. a vo výroku o trestoch.

Podľa na základe právoplatného výroku o vine v bode 1/

napadnutého rozsudku u obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. sa podľa § 160a ods. 2

s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 obţalovaným Ing. R. U.

a JUDr. P. K. u k l a d a j ú úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému vo výmere 4

(štyroch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa obaja

obţalovaní na výkon trestu z a r a ď u j ú do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa obom obţalovaným Ing.

R. U. a JUDr. P. K. u k l a d á peňažný trest každému v sume po 1000 eur (30 126 Sk).

3

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 pre prípad, ţe by výkon

peňaţných trestov mohol byť úmyselne zmarený u s t a n o v u j e sa obom obţalovaným

náhradný trest odňatia slobody v trvaní po 6 (šesť) mesiacov.

Podľa obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. s a o s l o b o d z

u j ú spod obţaloby pre skutok v bode 2/ kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu

podplácania podľa § 20, § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006,

ktorý prečin mali spáchať na tom skutkovom základe, ţe

dňa 29. marca 2006 v čase okolo 18.00 hod. v B., v priestoroch H. Ing. R. U. a JUDr.

P. K. poskytli cez sprostredkovateľa P. C. príslušníkom PZ zaradeným na Okresnom

riaditeľstve PZ B. ppráp. M. S. a nstrţm. A. M. peňaţný úplatok vo výške 10 000 Sk (331,94

eur) za to, aby títo ďalej nekonali vo veci podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti

s osobným motorovým vozidlom zn. V. evidenčného čísla B..

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 31. marca 2009, sp. zn. ,

boli obţalovaní Ing. R. U., JUDr. P. K. a P. J. uznaní vinnými v bode 1/ Ing. R. U. a JUDr. P.

K. zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra

2005 a trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa §

9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a obţalovaný P. J. zo

spáchania pomoci k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a v bode 2/ obţalovaní Ing. R. U.

a JUDr. P. K. zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

1/ v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2005 v B., na ulici Š. č. X. na

pracovisku obvinený Ing. R. U., v tom čase ako príslušník PZ starší referent špecialista 2

operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v B.,

vo veci preverovania pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., s. r. o., po vzájomnej

dohode a s vedomím svojho kolegu – partnera obvineného JUDr. P. K., v tom čase rovnako

príslušník PZ – starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia, na ktorého bola predmetná

4

vec pod sp. zn. Č. p.: KRP-456-l/JKP-VK-2005 vedená, a po ich spoločnom zistení

podozrenia, ţe vozidlo zn. V. ev. čísla B. pochádza z trestnej činnosti, prevzal sumu 50 000

Sk (1 659,79 eur) ako úplatok za to, ţe nebudú vo veci v súvislosti s týmto osobným

motorovým vozidlom ďalej konať, ani vozidlo nezaistia, od kolegu P. C., ktorého o

odovzdanie úplatku poţiadal obvinený P. J., ktorý mal vedomosť od obvinených cez P. C., ţe

za „padíka“ je moţné s vecou „niečo robiť“ a za týmto účelom sumu 50 000 Sk (l 659,79 eur)

prevzal od J. G., ktorý bol do začiatku októbra 2005 reálnym majiteľom tohto osobného

motorového vozila, po tom čo ho kúpil od obvineného P. J., a poslal ju obvineným cez P. J.,

ktorý poţiadal o odovzdanie P. C.; pričom obvinený Ing. R. U. a JUDr. P. K. ako príslušníci

PZ si nesplnili svoje základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákon č.

73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej sluţby,

zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov s

poukazom na ustanovenia , a o

policajnom zbore v platnom znení.

2/ dňa 29. marca 2006 v čase okolo 18.00 hod. v B., v priestoroch H. Ing. R. U.

a JUDr. P. K. poskytli cez sprostredkovateľa P. C. príslušníkom PZ zaradeným na Okresnom

riaditeľstve PZ B. ppráp. M. S. a nstrţm. A. M. peňaţný úplatok vo výške 10 000 Sk (331,94

eur) za to, aby títo ďalej nekonali vo veci podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti

s osobným motorovým vozidlom zn. V. evidenčného čísla B.

Za to boli obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. podľa § 160a ods. 2 s pouţitím § 35 ods. 2

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţené úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému

samostatne vo výmere sedem rokov, pričom pre výkon trestu boli obaja obţalovaní zaradení

podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. nápravnovýchovnej

skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol obom

obţalovaným uloţený trest prepadnutia veci, a to jeden kus bankovky nominálnej hodnoty

5 000 Sk sériové číslo H. a piatich kusov bankoviek v nominálnej hodnote 1 000 Sk sériové

čísla P., P., P., P. a P. vedených na depozitnom účte Špeciálneho súdu na účely úschovy

v štátnej pokladnici.

5

Obţalovanému P. J. bol podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

uloţený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením pre jeho výkon podľa §

39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Hneď po vyhlásení rozsudku podali proti nemu odvolanie obţalovaní Ing. R. U.,

JUDr. P. K. a P. J. a v zákonnej lehote určenej v ustanovení podal

odvolanie aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky.

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania prezentoval názor, ţe rozsudok

Špeciálneho súdu povaţuje za zákonný a správny vo výroku o vine voči všetkým trom

obţalovaným a vo výroku o treste voči obţalovanému P. J.. Odvolanie podal vo vzťahu

k výroku o treste voči obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. z dôvodu, ţe ich potrestanie len

trestom odňatia slobody, bez uloţenia peňaţného trestu povaţuje za neprimerane nízke.

Výšku uloţeného trestu odňatia slobody povaţuje za primeranú len s uloţením peňaţného

trestu, a to kaţdému z obţalovaných po 1 700 eur. Takýto trest bol obţalovaným navrhovaný

z dôvodu, ţe dokazovaním bolo preukázané, ţe konali zo zištných dôvodov, čím boli

naplnené zákonné podmienky pre uloţenie peňaţných trestov. Výšku navrhnutých peňaţných

trestov prokurátor povaţuje za primeranú vzhľadom na výšku úplatku, ktorý mali prevziať tak

ako je to uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku, ako aj vzhľadom na súčasné majetkové

pomery obţalovaných, keďţe sú obaja v súčasnej dobe zamestnaní.

Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

vo vzťahu k obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. a uloţil kaţdému z obţalovaných popri

trestoch odňatia slobody vo výmere sedem rokov aj peňaţné tresty vo výške po 1700 eur

spolu s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.

Odvolania obţalovaných navrhol podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. v odôvodnení písomného odvolania podaného

prostredníctvom obhajcu uviedli, ţe napadnutý rozsudok, ako aj trestné konanie, ktoré mu

predchádzalo, najmä vo vzťahu ku skutku v bode 2/ povaţujú za nezákonné a v rozpore

6

s ako aj medzinárodnými dokumentmi v oblasti ochrany

ľudských práv a základných slobôd.

Vyjadrili názor, ţe vykonaným dokazovaním nebolo zistené, ţe sa skutok v bode 1/

napadnutého rozsudku stal a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ išlo o konanie realizované za

aktívneho konania policajných zloţiek so znakmi policajnej provokácie, pričom napriek tejto

skutočnosti, nebolo ani v tejto časti preukázané, ţe sa predmetný skutok stal.

Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ odvolatelia dôvodili, ţe prvostupňový súd sa

nezaoberal skutočnosťou či vôbec nejaký úplatok prevzali, resp. pokiaľ aj P. C. prevzal nejaké

peniaze prostredníctvom P. J. od J. G., neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe im

ich aj reálne odovzdal. Zakladať preukázanie tejto podstatnej skutkovej okolnosti len na

výpovediach P. C., zohľadňujúc jeho postavenie v trestnom konaní, povaţujú za porušenie

princípov spravodlivého procesu, pretoţe neboli verifikované ţiadnym objektívnym dôkazom.

Obţalovaní v ďalšej časti odôvodnenia odvolania uviedli, ţe nie je pravdou, ţe by si

nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z právomoci príslušníkov polície. Vo vzťahu

k motorovému vozidlu zn. V. na jeseň roku 2005 začali vykonávať šetrenie a previerky

týkajúce sa falošných certifikátov o pôvode tohto vozidla, toto šetrenie bolo oznámené ich

nadriadenému JUDr. P. V. a bol zaloţený a riadne vedený spis. V danej súvislosti poukázali

na výpoveď svedka JUDr. P. V. a svedka J. V., riaditeľa spoločnosti T., spol. s r. o. (THG).

Pokiaľ ide o výpoveď svedka P. C., túto hodnotili ako zjavne zaujatú, a ako takú ako výpoveď

nevierohodnú.

Obţalovaní v danej súvislosti poukázali na konkrétne skutkové okolnosti stretnutia

s P. C. za prítomnosti svedkov J. M. a R. K., ktorí verifikovali skutočnosti vyplývajúce z ich

výpovedí. Na stretnutie s kriminalistami z OR PZ B. v H. H. išli len s úmyslom vymeniť si

s kolegami poznatky k predmetnému vozidlu zn. V. a oznámiť im, ţe preverujú certifikáty

originality vozidla. O skutočnostiach, ktoré im tam oznámili agent polície M. S. a svedok A.

M., ţe údajne mali prevziať úplatok a ţe vozidlo bolo havarované a následne zloţené za

pomoci ďalšieho vozidla, ktoré bolo odcudzené, nemali ţiadnu vedomosť a zo stretnutia odišli

s tým, ţe namiesto nich príde P. C., ktorý zrejme mal k vozidlu relevantné informácie.

Skutočnosť, ţe boli uvedenými informáciami šokovaní vyplýva aj zo záznamu vyhotovenému

za pouţitia informačno-technických prostriedkov.

7

V ďalšej časti odôvodnenia obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. poukázali na výpoveď

svedka P. C., ktorého povaţujú za osobu nedôveryhodnú, a to najmä s poukazom na výpoveď

obţalovaného P. J., ktorý poprel, ţe by dostal od J. G. obálku s peniazmi, pričom z jeho

výpovedí nevyplýva ţiadna skutočnosť dokazujúca, ţe by od P. C. prevzali nejakú obálku

a uţ vôbec nie obálku s peňaţnou hotovosťou. Vyjadrili názor, ţe P. C. zmenou výpovede

sledoval len svoj subjektívny záujem vyhnúť sa vlastnému trestnému stíhaniu, čo sa mu aj

podarilo, keďţe pre usvedčujúcu výpoveď bolo mu, ako osobe spolupracujúcej s orgánmi

činnými v trestnom konaní podľa , prerušené trestné stíhanie.

Nedôveryhodnosť osoby svedka C. vyplýva aj z obsahu jeho výpovedí, z prepisu zvukových

záznamov ako aj, ţe počas pôsobenia v policajnom zbore bol viackrát preverovaný inšpekciou

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z dokazovania vyplýva, ţe P. C. zo strachu pred

svojim vlastným stíhaním predostrel orgánom činným v trestnom konaní a súdu určitú

konštrukciu, ktorá ich kriminalizuje.

Podľa názoru obţalovaných prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil aj výpovede

svedkov M. I. a M. Š., ktoré sú v rozpore s výpoveďou J. G.. Hodnotenie výpovedí

prvostupňovým súdom pritom nezohľadňuje skutočnosť, ţe aj svedok J. G. si svojou

výpoveďou ako osoba spolupracujúca zabezpečil v zmysle prerušenie

trestného stíhania a tým bola determinovaná aj kvalita jeho výpovede. Svedkovia popreli, ţe

by na ţiadosť J. G. čiastočne finančne prispeli na zloţenie sumy 50 000 Sk, pričom menovaný

nikdy nehovoril, ţe by mal niekomu zaplatiť takúto peňaţnú sumu. Takéto okolnosti

vyvolávajú spornosť samotnej existencie sumy 50 000 Sk. Odvolatelia v danej súvislosti

uviedli, ţe neexistuje ţiaden dôkaz o tom, ţe by od P. C. prevzali takúto finančnú hotovosť.

Agent polície M. S. potvrdil, ţe obţalovaní na stretnutí v H. H. jemu a jeho kolegovi

M. sa nezdôverili, ţe by takýto úplatok prevzali. Samotné toto stretnutie iniciovali telefonicky

práve M. S. a A. M. a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku po celý čas bol

koordinovaný uvedenými príslušníkmi polície, ktorí participovali na vytváraní jednotlivých

skutkových okolností. Peňaţné prostriedky na poskytnutie úplatku 10 000 Sk nikdy

neposkytli. Jediným usvedčujúcim dôkazom je opäť len výpoveď svedka C. Ani z prepisu

zvukového záznamu zo stretnutia v H. H. nevyplýva, ţe by M. S. a A. M. mali subjektívny

pocit, ţe toto stretnutie malo k odovzdaniu úplatku smerovať.

8

V ďalšej časti dôvodov odvolania obţalovaní prezentovali teoretické úvahy týkajúce

sa tzv. policajnej provokácie so záverom, ţe takéto konanie je v rozpore s Slovenskej

republiky, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a inými

medzinárodnými dokumentmi. S poukazom na časti prepisu zvukových záznamov uviedli, ţe

príslušníci polície v danom prípade sami navodili situáciu, pri ktorej bol poskytnutý úplatok,

pričom po celý čas úmyselne ovplyvňovali situáciu, aby k odovzdaniu úplatku došlo.

Ustanovenie je v časti týkajúcej sa legalizácie provokácie pri korupcii

verejného činiteľa protiústavné a v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Taktieţ aj právna úprava a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

inštitút agenta provokatéra zásadne odmietajú ako prostriedok contra legem a v tejto súvislosti

odvolatelia poukázali na niektoré konkrétne rozhodnutia uvedeného súdu.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti obţalovaní navrhli, aby odvolací súd

podľa zrušil napadnutý rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku

a v zmysle v spojitosti s ich spod obţaloby

oslobodil.

Obţalovaný P. J. svoje odvolanie písomne neodôvodnil.

Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotoţnil s písomne podaným

odvolaním. Uviedol, ţe výrok o vine u obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. povaţuje za správny,

ale nie tak výrok o treste u týchto obţalovaných, a preto v súlade s písomným odvolaním

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem uţ uloţených trestov odňatia slobody

uloţil obţalovaným aj peňaţný trest kaţdému po 1 700 eur a pre prípad, ţe by mohol byť

tento trest zmarený, aby im uloţil náhradné tresty odňatia slobody v trvaní po šesť mesiacov.

Odvolania obţalovaných povaţuje za nedôvodné a ako také ich navrhol zamietnuť.

V rámci konania pred odvolacím súdom, obhajca obţalovaného P. J. písomným

podaním zo dňa 8. novembra 2010 (doručeného najvyššiemu súdu dňa 10. novembra 2010)

oznámil, ţe menovaný zomrel. Táto informácia bola objektivizovaná doţiadaním na matričný

úrad mestskej časti B. – P. B. Podľa zápisu v knihe úmrtí (zväzok 20, ročník 2010, strana

2165, por. č. 109) tohto matričného úradu vyplýva, ţe P. J. dňa 24. mája 2010 zomrel.

9

Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné

stíhanie zastaví, ak zistí, ţe je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie

trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa §281 ods. 1 alebo 2.

Podľa súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní

zistí, ţe je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa trestné stíhanie nemoţno začať, a ak bolo uţ začaté,

nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený

za mŕtveho.

Vzhľadom na uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 320 ods.

1 písm. c/ odsudzujúci rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 31. marca 2009, sp.

zn. PK , v časti týkajúcej sa obţalovaného P. J. zrušil a podľa § 281 ods. 1, § 9 ods.

1 písm. d/ trestné stíhanie vedené proti tomuto obţalovanému pre skutok

kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa

§ 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných Ing. R.

U. a JUDr. P. K., podľa § 317 ods. l Tr. zák. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zistil, ţe špeciálny súd rozhodol vo vzťahu k

obţalovaným, pokiaľ ide o výrok o ich vine vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého

rozsudku správne a v súlade so zákonom.

V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, súd vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne

vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru

odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení

napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa skutku v bode 1/ potom prvostupňový súd vyloţil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tejto časti odôvodnenia

10

rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery

prvostupňového súdu týkajúce sa bodu 1/ a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tento skutok sa stal tak, ako to

správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd.

Odvolacie námietky obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. uvádzané vo vzťahu

k tejto časti odsudzujúceho rozsudku najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe ich

obhajoba prednášaná v priebehu celého konania bola vykonaným dokazovaním jednoznačne

vyvrátená. Skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáleţitej výhody spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 160a ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a ako trestný čin zneuţívania právomoci

verejného činiteľa spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. c/ Tr.

zák. účinného do 31. decembra 2005, nepochybne spáchali práve obţalovaní Ing. R. U. a

JUDr. P. K. Obhajobu obţalovaných povaţoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa

za účelovú a nedôvodnú.

Obţalovaní spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu popreli, pričom na svoju

obhajobu v podstate zhodne uviedli, ţe od P. C. nikdy ţiaden úplatok neprevzali. Nie je

pravdou, ţe by ako príslušníci polície prisľúbili nečinnosť pri preverovaní pravosti

certifikátov vydaných spoločnosťou T., spol. s r. o., o pôvode osobného motorového vozidla

zn. V. evidenčného čísla B.. Naopak s jeho majiteľom I. M. sa v danej veci stretli a mali

v úmysle uskutočniť aj ďalšie stretnutie s ním, a to v priestoroch uvedenej spoločnosti.

Napokon vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť, ale aj skutočnosť, ţe majiteľ sa im javil

ako slušný človek ţijúci usporiadaným spôsobom ţivota, vyšetrovanie odloţili na neskôr. Na

jar 2006 sa o predmetné motorové vozidlo začal zaujímať ich vtedajší kolega P. C., ktorý bol

podľa ich vedomosti na predmetnom vozidle finančne zainteresovaný a ktorý prisľúbil pomoc

pri vypátraní v tom čase odcudzeného motorového vozidla zn. Š. patriaceho obţalovanému

JUDr. P. K.

11

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania sa javí táto obhajoba

obţalovaných, vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku ako účelová a z hľadiska

posudzovania otázky ich viny irelevantná, pretoţe nemá ţiadnu oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania a špeciálny súd sa s touto ich obhajobou v odôvodnení napadnutého

rozsudku dôsledne vysporiadal.

Vo vzťahu k posudzovanému skutku treba uviesť, ţe aj podľa názoru odvolacieho

súdu obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. preukázateľne ako starší referenti – špecialisti

operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v B. prevzali od P. C., na

ţiadosť J. G. a prostredníctvom P. J. úplatok 50 000 Sk za to, ţe budú pri vyšetrovaní pôvodu

vozidla V. nečinní.

V tejto súvislosti treba poukázať najmä na výpovede svedkov J. G., P. C., M. S., A.

M., spoluobţalovaného P. J., ako aj v trestnom spise zadokumentované listinné dôkazy, najmä

prepisy obrazových a zvukových záznamov z činnosti agenta a záznam z prepisov záznamov

telekomunikačných činností. Obsah týchto, z hľadiska procesných zákonných poţiadaviek

plne relevantných dôkazov korešponduje s obsahom výpovedí vyššie menovaných svedkov,

a to nie len v ich zásadných častiach, ale aj v podrobných jednotlivostiach.

Z týchto dôkazov jednoznačne a nepochybne vyplýva úmysel obţalovaných získať

finančný prospech vo forme úplatku za to, ţe v rámci svojej právomoci budú konať tak, aby

nevyšli najavo skutočnosti o nelegálnom pôvode vyššie uvedeného motorového vozidla.

K usvedčujúcim výpovediam svedka P. C. aj v podrobnostiach korešpondujúcimi

s výpoveďou najmä svedka J. G., ktorý uţ pri prvom osobnom kontakte s agentom polície M.

S. a policajtom svedkom A. M. identifikoval obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. ako policajtov,

ktorí od P. C. prevzali úplatok. Subjektívnu stránku podporne preukazuje spôsob konania

obţalovaných ktorí pri vykonávaní preverovacích úkonov pôvodu predmetného automobilu,

ako to vyplýva z výsledkov dokazovania, nevykonali všetky povinnosti príslušníkov polície

vyplývajúcich im z príslušných zákonných noriem.

Z pohľadu vyššie uvedených objektívne preukázaných okolností, odvolacie námietky

obţalovaných prednášané k ţalovanému skutku najmä, ţe P. C. s cieľom vyhnúť sa trestnému

stíhaniu, keď ako pôvodne obvinený účelovo zmenil svoju výpoveď, sú z hľadiska hodnotenia

12

subjektívnej stránky ich konania neakceptovateľné a ako také sú v konečnom dôsledku

z hľadiska ich trestno-právnej zodpovednosti irelevantné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe menovaní obţalovaní

v súvislosti s preverovaním pôvodu osobného motorového vozidla zn. V. nevykonali riadne

všetky potrebné úkony s odôvodnením, ţe majiteľ vozidla sa im javil ako slušný, bezúhonný

človek ako aj, ţe boli zaneprázdnení inými pracovnými povinnosťami. Stretnutie s majiteľom

M. v súvislosti s preverením vozidla sa neuskutočnilo a v ďalšej činnosti boli pasívni, a to aţ

do jarných mesiacov roku 2006, kedy sa o vozidlo začali zaujímať policajti kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva policajného zboru B. (po kontaktovaní J. G. a P. C.).

Neobstojí ani námietka obţalovaných vo vzťahu k výpovedi obţalovaného P. J., ktorý

poprel, ţe by od J. G. prevzal obálku s peniazmi. Takáto výpoveď obţalovaného, z hľadiska

jeho obavy z moţného postihu pre korupčné konanie sa javí celkom logickou. Z principiálne

rovnakého dôvodu nie je moţné spochybniť ani výpoveď J. G. na základe výpovedí svedkov

M. I. a M. Š., ktorí zhodne popreli svoj finančný príspevok na zloţenie sumy 50 000 Sk

poskytnutej ako úplatok.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, ţe výpovede svedkov J. G. a P. C. z hľadiska

podstaty posudzovanej trestnej činnosti vo všetkých jej esenciálnych častiach, ale aj v menej

podstatných detailoch korešpondujú s obsahom zvukových záznamov zo dňa 27. marca 2006,

28. marca 2006 a 29. marca 2006 vyhotovených za pouţitia informačno-technických

prostriedkov na základe príkazu sudcu.

Z listinných dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise je zrejmé, ţe postup

orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s pouţitím informačno-technických prostriedkov

bol vykonaný zákonným postupom , tak aby mohla byť trestná činnosť riadne a v potrebnom

rozsahu zadokumentovaná. Informačno-technické prostriedky – odpočúvanie a záznam

telefonických hovorov a vyhotovovanie zvukových záznamov boli pouţité v súlade

s príslušnými ustanoveniami piatej hlavy . Treba zdôrazniť, ţe bez

pouţitého postupu by zrejme vôbec nebolo moţné trestnú činnosť daného charakteru vôbec

odhaliť a procesne správne a v potrebnom rozsahu zadokumentovať.

13

V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, ţe polícia vstúpila do celej prerokúvanej

veci a iniciatívne vykonala potrebné úkony aţ po tom, keď existovala vedomosť o tom, ţe

obţalovaní sa správajú korupčne. Ich konanie, pokiaľ ide o prevzatie úplatku 50 000 Sk

nebolo determinované vopred vytvoreným scenárom polície, ale tak ako to obţalovaný Ing.

U. sám svedkovi P. C. navrhol. Podozrenie z trestnej činnosti obţalovaných bolo v tomto

štádiu celkom relevantné a zákonu zodpovedajúci postup polície bol plne na mieste. V tomto

štádiu konania išlo najmä o to, aby polícia ich konanie procesne zadokumentovala a získala

procesne pouţiteľné dôkazy v rámci dokazovania v trestnom konaní. Obţalovaní Ing. U.

a JUDr. K. konali sami iniciatívne a podľa vlastného uváţenia a konanie polície sa nestalo

súčasťou postupnosti ich konania, z ktorého sa protiprávne konanie skladá.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu je teda zrejmé, ţe činnosť polície bola

v predmetnom prípade vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku špeciálneho

súdu vykonaná lege artis, v súlade s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ako aj zodpovedajúcimi ustanoveniami

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade nie je

moţné postup polície povaţovať za činnosť, ktorú by bolo moţné charakterizovať ako

vyprovokovanie trestnej činnosti a na tomto argumentačnom základe ju spochybniť.

Celkom iná situácia pokiaľ ide o činnosť agenta je vo vzťahu ku skutku v bode 2/

napadnutého rozsudku. V tejto jeho časti obţalovaní Ing. U. a JUDr. K. boli uznaní za

vinných, ţe prostredníctvom P. C. v priestoroch H. v B. mali odovzdať príslušníkom polície

OR PZ B. M. S. a A. M. peňaţnú sumu 10 000 Sk ako úplatok za nekonanie vo veci

podozrenia kriminálneho pôvodu uţ vyššie uvádzaného motorového vozidla V.

K tomuto skutku obţalovaní v podstate zhodne uviedli, ţe stretnutie v H.H. iniciovali

menovaní príslušníci OR PZ B., s ktorými si iba chceli vymeniť poznatky k vozidlu V. Na

informáciu od P. C., ţe mali prijať v súvislosti s vozidlom úplatok 50 000 Sk, reagovali

nahnevane. Nie je pravdou, ţe by týmto policajtom odovzdali uvádzanú finančnú sumu.

Podľa na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčenie páchateľov

zločinov, korupcie, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného

činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti moţno pouţiť agenta. Jeho pouţitie je prípustné len

vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by

14

bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol

spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.

Podľa konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona

a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní

ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, to

neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené

skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz

na použitie agenta nebol vydaný.

V posudzovanom prípade sa jednalo o vyšetrovanie reálneho podozrenia korupčného

konania verejných činiteľov (okrem aj iných osôb) a niet pochybností o tom, ţe jeho

odhalenie, zisťovanie a usvedčenie by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené. Najvyšší súd

nemá ţiadne pochybnosti o tom, ţe nasadenie a konanie agenta v danej veci bolo v súlade

s účelom zákona a bolo úmerné protiprávnosti konania na odhaľovaní ktorého sa zúčastňoval.

Z obsahu vykonaných dôkazov týkajúcich sa konania obţalovaných Ing. U. a JUDr. K.

v bode 2/ napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, ţe počas stretnutia dňa 29. marca

2006 v H. H., na ktorom sa čiastočne zúčastnil a iniciatívne vystupoval aj svedok P. C.,

poţiadavka na zaplatenie úplatku vyplynula práve zo správania sa a verbálnych prejavov

agenta polície M. S. a jeho kolegu A. M.... Nie bezvýznamnou okolnosťou je aj skutočnosť,

ţe oni sami boli tými osobami, ktoré toto stretnutie pri telefonickom rozhovore s

obţalovanými iniciovali, keď dňa 29. marca 2006 svedok M. S. telefonicky poţiadal

o stretnutie JUDr. U.

Z výpovedí svedka P. C. v prípravnom konaní i v štádiu hlavného pojednávania

jednoznačne vyplýva, ţe agent S. svojimi prejavmi a konaním navodzoval situáciu, z ktorej

bolo zjavné, ţe očakáva od obţalovaných zaplatenie istej finančnej sumy za nečinnosť, resp.

vykonanie takých úkonov, na základe ktorých pôvod vozidla V. nebude ďalej preverovaný.

K takémuto konaniu agenta (ako aj policajta M.) došlo v nadväznosti na stretnutie s Ing. U.

a JUDr. K., keď títo ţiadnym spôsobom neprejavili účasť na prijatí úplatku vo výške 50 000

Sk od P. C., ale naopak reagovali na takúto informáciu negatívne. Nie len spôsob

vystupovania agenta, ale aj výpoveď svedka C. je aj v tomto smere podporovaná a plne

korešponduje s prepismi zvukovej nahrávky zadokumentovanej v trestnom spise.

15

Na základe uvedených dôkazov najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, ţe agent S.

iniciatívne navádzal na spáchanie trestného činu v súvislosti s odhaľovaním a usvedčovaním

korupcie verejného činiteľa. Agent uţ v tom čase mal inými osobami potvrdenú vedomosť

o tom, ţe príslušníci polície Ing. U. a JUDr. K. mali prijať od vtedajšieho kolegu P. C. úplatok

vo výške 50 000 Sk. O tejto skutočnosti sa totiţ dozvedel uţ na predchádzajúcich stretnutiach

s J. G. a P. C. a ktoré skutočnosti títo svedkovia potvrdili, v súlade so zvukovými nahrávkami

vykonanými uţ v tom čase vo veci činným agentom polície M. S.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, ţe po túto fázu skutkového deja bolo konanie

agenta v súlade so zákonom – vyššie citovaným ustanovením , keďţe

platný , i keď výnimočne, ale pripúšťa aj iniciatívne navádzanie na spáchanie

trestného činu (provokáciu), a to v prípade, ak ide o korupciu verejného činiteľa, avšak len za

súčasne splnenej podmienky, ţe „zistené skutočnosti nasvedčujú, ţe páchateľ by spáchal taký

trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný“. V posudzovanom prípade,

ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný, nepochybne by vôbec nedošlo nie len ţe

k odovzdaniu sumy 10 000 Sk agentovi, ale zrejme by sa inkriminované stretnutie

s obţalovanými a následne so svedkom P. C. v H.H. vôbec neuskutočnilo.

Zo zistených skutočností na základe dokazovania je teda nepochybné, ţe štátna moc

reprezentovaná agentom polície svojim konaním a postupom v danom prípade sama osebe

vytvorila podmienky a navodila situáciu so snahou uskutočniť širšiu dokumentáciu, resp.

rozšírenie rozsahu trestnej činnosti obţalovaných. Konanie agenta polície M. S. a príslušníka

polície A. M. v danej časti nebolo síce excesom z hraníc, v ktorých sa trestné konanie

odohráva a znamenal postup lege artis (keďţe išlo o korupčnú trestnú činnosť verejných

činiteľov) a účelom jeho konania na tomto stretnutí, ako to vyplýva aj z prepisov zvukových

nahrávok jednotlivých rozhovorov, nepochybne bolo zadokumentovať korupčné konanie

obţalovaných v súvislosti s prijatím sumy 50 000 Sk (v bode1/). Súčasne je však nepochybné

, ţe ďalší trestný čin právne posúdený ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa §

20 k § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/), ak by nebol vydaný príkaz na pouţitie

agenta , by obţalovaní nespáchali.

Z uvedených dôvodov konanie obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. uvedené v bode

2/ napadnutého rozsudku nemoţno posúdiť ako trestný čin, a preto Najvyšší súd Slovenskej

16

republiky napadnutý rozsudok v tejto časti vo výroku o vine zrušil a spod obţaloby ich pre

tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20, §

333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. podľa oslobodil.

Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku špeciálny súd nepochybil, keď

právne posúdil konanie obţalovaných ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej

výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

Odvolací súd na základe právoplatného výroku o vine v bode 1/ napadnutého rozsudku

potom obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. podľa § 160a ods. 2 s pouţitím § 35 ods. 1 Tr.

zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţil úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému vo výmere

štyroch rokov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny (podľa §

39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005).

Podľa § 23 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 účelom trestu je chrániť

spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej

činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobiť aj na

ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 pri určení druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na

moţnosť nápravy a pomery páchateľa.

Pri výmere trestu súd prihliadne aj na to, či existujú priťaţujúce alebo poľahčujúce

okolnosti, ktoré sú demonštratívne vymenované v ustanoveniach § 33 a § 34 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005.

Najvyšší súd pri ukladaní trestu obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. z hľadiska

výberu druhu trestu a jeho výmery prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti a dospel

k presvedčeniu, ţe u oboch obţalovaných splní najlepšie svoj účel trest odňatia slobody

uloţený vo výmere štyroch rokov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby

pri trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 2 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 (zákonom stanovená trestná sadzba je v danom prípade tri aţ

osem rokov trestu odňatia slobody). Podľa názoru najvyššieho súdu takýto trest má

17

predpoklady splniť svoj účel nie len z hľadiska prevýchovnej poţiadavky zákona, ale aj

z hľadiska všetkých aspektov generálnej prevencie.

Obţalovaní sa konaním v bode 1/ napadnutého rozsudku okrem iného dopustili

trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody spolupáchateľstvom, pričom z

podstaty samej tohto druhu trestnej činnosti implicitne vyplýva zištná motivácia páchateľov,

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto akceptujúc odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povaţoval za potrebné uloţiť

obţalovaným aj peňaţný trest, a to kaţdému v sume 1000 eur (30 126 Sk). Výška tohto trestu

je proporcionálna výške prijatého úplatku a rovnako je úmerná aj s prihliadnutím na osobné

a majetkové pomery obţalovaných.

Súčasne pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu im obom ustanovil primeraný

náhradný trest odňatia slobody na šesť mesiacov.

S poukazom na všetky uvedené dôvody rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 4. apríla 2011

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková