Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
69a/362118.a2164b.pdf
PDF · 271.51 KB
No categories available
3Sžo/144/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci ţalobcu: Ing. P. H., bytom S., Ţ. právne zastúpeného: JUDr. Š. S. advokátom, Advokátska kancelária V. O. Ţ. proti ţalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 816 43 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č.: 0001/2008-I/13 zo dňa 30. júna 2008, konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/142/2008-98 zo dňa 11. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 1S/142/2008-98 zo dňa 11. marca 2010 p o t v r d z u j e.
Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu
ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného číslo: 0001/2008-I/13 zo dňa 30. júna 2008, ktorým zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu , Národného inšpektorátu práce č. AK/2006/00268-AK/2007/00310nip/2008/03093 zo dňa 27.02.2008, a rozhodnutie potvrdil. Týmto rozhodnutím Národný inšpektorát práce ako orgán štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ktorý je oprávnený vydávať osvedčenie autorizovaného bezpečnos tného technika, zastavil konanie vo veci ţiadosti o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, ktorú podal ţalobca.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalovaný správne rozhodol,
ak vydal usmernenie pre Národný inšpektorát práce, ţe v konaní o vydaní osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika sa primerane aplikujú ustanovenia správneho poriadku a je toho názoru, ţe poţiadavka na predloţenie originálu doklad ov alebo úradne overených kópií dokladov je s poukazom na hodnovernosť preukazovaných skutočností opodstatnená. Predloţenie dokladu v kópii alebo len vyhlásenie ţiadateľa na preukázanie určitej skutočnosti upravuje zákon priamo v jednotlivých ustanoveniach, a predloţenie dokladu preukazujúceho splnenie kvalifikačných predpokladov v kontexte na poţiadavku predloţenia osvedčenia bezpečnostného technika ţalovaný povaţoval za doklad, ktorý sám osebe nespĺňa predpoklady ustanovenia § 39 ods. 4 záko na č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci). Absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy priamo súvisí s osvedčením bezpečnostného technika a obidva správne orgány predloţenie všetkých poţadovaných dokladov odôvodnili s poukazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Z obsahu listu ţalobcu, ktorý bol adresovaný Národnému inšpektorátu práce vyplývalo, ţe ide o odmietnutie predloţenia doklado v a on sám bol toho názoru, ţe ich predloţil tak, ako upravuje a konkretizuje ust. § 39 ods. 4 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Poţiadavka Národného inšpektorátu práce na ich doplnenie nie je v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto právny názor ţalobcu povaţoval súd za nesprávny a jeho námietku, ţe ďalšia poţiadavka na doplnenie dokladov bol a s odstupom 5 mesiacov súd vyhodnotil tak, ţe generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce v zmysle platnej legislatívy , konkrétne § 5 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., zriadil svoj poradný orgán , akreditačnú komisiu, ktorá začala svoju funkciu vykonávať a postupovala za rovnakých podmienok aj u ďalších posudzovaných ţiadostí. Čo sa týka námietky ţalobcu ohľadne vydania osvedčenia pre pána O. P. súd uviedol, ţe správne orgány posúdili obidvom a predloţené ţiadosti a je zrejmé, ţe pán P. disponuje osvedčením odborného pracovníka bezpečnosti práce z roku 1989, ktoré je v súčasnom ponímaní osvedčením bezpečnostného technika a je platné. Súd nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o ukrátení práv ţalobcu , a preto rozhodnutie povaţoval za súladné s právnymi predpismi a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý
navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania, alternatívne aby rozsudok zmenil ta k, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe vykonaného dokazovania dospel sú d k nesprávnym právnym záverom. P o preštudovaní písomného vyhotoveni a rozsudku nie je mu jasné a zrejmé, aké skutočnosti povaţoval krajský súd za preukázané a zo samotného odôvodnenia nevyplýva , akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Bez náleţitého odôvodnenia rozhodnutia nie je moţné doručené mu písomné rozhodnutie patrične preskúmať. V danej veci ţalovaný, v nadväznosti na poţiadavku
kvalifikačných predpokladov , nepovaţoval predloţenú kópiu vysvedčenia o skončení postgraduálneho štúdia za odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za vysokoškolské štúdium ako to vyţaduje § 24 ods. 3 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a samotné vysvedčenie nepovaţoval za doklad o skončení vysokoškolského vzdelania. V tejto súvislosti príslušný súd nevyuţil postup podľa § 120 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), a nevyţiadal si od Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave – Strojnícka fakulta , potvrdenie o tom, či predloţené vysvedčenie je mo ţné povaţovať za doklad o skončení vysokoškolského vzdelania v zmysle § 24 ods. 3 zákona o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci. Bez preverenia uvedenej skutočnosti nie je moţné jednoznačne vyvodiť záver o tom, či predloţený ţalobcov dokla d je dokladom potvrdzujúcim ukončenie vysokoškolského vz delania. Ďalej namietal, ţe príslušný súd sa v uvedenej právnej veci nezaoberal tou skutočnosťou, ţe ţalovaný v rozhodnutí č. 0001/2008 -I/13 zo dňa 30.06.2008 uviedol, ţe pokiaľ ide o poţiadavku preukázania odbornej praxe bezpečnostného technika, ţalobcom predloţené potvrdenie nespĺňa náleţitosti podľa § 24 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. , keďţe neobsahuje odvetvie ekonomickej činnosti, do ktorej je zamestnávateľ zaradený. Pouk ázal na to, ţe zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nadobudol účinnosť dňom 01.07.2006 a zmluvy o poskytovaní sluţieb bezpečnostného technika boli podpisované oprávnenými osobami v rokoch 2004 a 2005, t.j. pred účinnosťou tohto zákona (č. 124/2006 Z.z.). Z uzavretých zmlúv o poskytovaní sluţieb bezpečnostného technika vyplýva, ţe vykonával bezpečno stno – technické sluţby. V prípade, ţe by nevykonával činnosti, ktoré sú uvedené v týchto zmluvách, nedošlo by k ich predlţovaniu. Vzhľadom na uvedené sa tvrdenie ţalovaného o tom, ţe ţalobca nevykonával činnosti bezpečnostného technika , javí ako zavádzajúce. Potvrdenie o odbornej praxi bezpečnostného technika zo dňa 24.07.2006 bolo podpísané zástupcom spoločnosti V., a.s., na základe poverenia, ktoré bolo ud elené štatutárnym orgánom spoločnosti. Ţalovaný mal vedomosť o udelenom OKEČ a bezdôvodne poţadoval doplňovanie údajov, ktoré sú mu známe, čím nadmieru zaťaţoval samotného ţalobcu. Príslušný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil ani tú skutočnosť, ţe ţalobca sa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení od 01.05.2001 stal bezpečnostným technikom priamo zo zákona, pričom na túto skutočnosť reagoval ţivnostenský úrad, ktorý ţalobcovi dňa 10.12.2002 vydal ţivnostenský list na vykonávanie ohlasovacej ţivnosti: Bezpečnostnotechnická sluţba – vznik ţivnostenského oprávnenia: 02.01.2003.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok
krajského súdu potvrdiť z dôvodu, ţe odvolanie ţalobcu je koncipované tendenčne a v takom štýle, v akom boli doteraz podané všetky jeho opravné prostriedky („nie je zrejmé prečo...“). O tendenčnosti nasvedčujú aj citácie uvedené v odvolaní, keď sa ţalobca odvoláva na dikciu z odôvodnenia rozsudku zo str. 4 odsek 5, pričom vynecháva dve vety, ktoré vysvetľujú dôvody, a ďalej pokračuje citáciou bezprostredne ďalšej vety z odôvodnenia. Zdôraznil, ţe v predmetnom konaní ide o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgán u štátnej správy, pričom dôkazné bremeno
je na ţalobcovi. Ţalovaný predkladá súdu administratívny spis, vyjadrenie k jeho obsahu a k obsahu ţaloby, a podľa jeho názoru neprislúcha k povinnosti súdu, aby si sám z vlastnej iniciatívy zaobstarával d ôkazy. Naviac v ţalobe prijatej Krajským súdom v Bratislave dňa 05.09.2008 takýto dôkaz nebol ani navrhnutý. Na strane 3 odvolania (druhý úplný odsek) , obviňuje ţalobca (bez akéhokoľvek dôkazu) ţalovaného, ţe mal vedomosť o udelenom OKEČ. V tejto súvislosti treba konštatovať, ţe v prípade vydania osvedčenia na tak závaţný druh činnosti by samotná domnienka o čísle OKEČ nestačila. Súd v tomto konaní naviac neposudzoval či mal, alebo nemal správny orgán priznať ţalobcovi postavenie autorizovaného bezpečnostn ého technika. Súd rozhodoval o zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo zastaven é konanie z dôvodu, ţe ţalobca nepredloţil poţadované doklady. Prioritnou poţiadavkou na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika pod ľa § 39 ods. 4 zákona o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci je, ţe fyzická osoba musí mať osvedčenie bezpečnostného technika, ktoré nebolo predloţené. Inak nemoţno aplikovať uvedené ustanovenie zákona, podľa ktorého sa po splnení zákonných predpokladov vydá osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika bez vykonania skúšky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. l O.s.p.) a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. po tom, ako bolo oznámené vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcout.gov.sk , www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.)
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§219 ods. 2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či je ţalobou napadnuté
rozhodnutie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Predmetom preskúmavania v správnom súdnictve je aj postup správneho orgánu, pod ktorým sa všeobecne rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc danú mu zákonmi.
Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v § 1 ustanovuje
všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
Ţalobca v podstate namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nedostatok
dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci. Tieţ namietal, ţe ţalovaný nevyuţil postup podľa § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. pri hodnotení jeho kvalifikačných predpokladov, resp. ţe poţadoval od neho doplňovanie údajov, ktoré mu uţ boli známe.
Podľa § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci,
- autorizovaný bezpečnostný technik je bezpečnostný technik podľa § 23, ktorý
po absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe bezpečnostného technika, po získaní osvedčenia bezpečnostného technika úspešne vykonal skúšku pred skúšobnou komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce.
Žiadateľ o vykonanie skúšky a vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného
technika podá na Národný inšpektorát práce písomnú žiadosť, v ktorej uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu. K žiadosti priloží
a/ doklad o skončení úplného stredného vzdelania, úplného stredného odborného
vzdelania alebo vysokoškolského vzdelania,
b/ osvedčenie bezpečnostného technika, c/ doklad o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe, d/ správny poplatok.
Odborná prax podľa ods. 1 sa preukazuje písomným potvrdením zamestnávateľa
o výkone odborných činností a jeho dĺţke, s uvedením kódu a názvu ekonomickej činnosti podľa štatistickej kvalifikácie ekonomických činností, do ktorej je zamestnávateľ zaradený. Pri dodávateľskom spôsobe výkonu úloh bezpečnostného technika sa odborná prax preukazuje príslušnou zmluvou o výkone odborných činností s uvedením dĺţky výkonu u jednotlivých odberateľov jeho sluţieb s priradením kódu a názvu ekonomickej činnosti podľa štatistickej kvalifikácie ekonomických činností, do ktorej je zaradený odberateľ jeho sluţby.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe zákonná právna úprava
jednoznačne definuje kritériá, resp. požiadavky na vydávanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika. Posudzovanie ţiadosti a predloţených dokladov je uţ otázkou správnej aplikácie zákona.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody podaného odvolania vo vzťahu
k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotoţňuje a na doplnenie dodáva.
Z obsahu pripojeného spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny
spis ţalovaného vyplýva, ţe dňa 14.08.2006 poţiadal ţalobca o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika. K ţiadosti priloţil sprievodné doklady potvrdzujúce jeho odbornú spôsobilosť a dĺţku odbornej praxe. Podľa Národného inšpektorátu práce pripojené doklady neboli úplné, preto vyzval ţalobcu dňa 25.08.2006 na ich doplnenie o 1/ doklad o skončení úplného stredného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania alebo vysokoškolského vzdelania a tieţ o predloţenie 2/ dokladu o preukázaní dĺţky praxe s tým, ţe kópie dokladov musia byť úradne overené. Na uvedenú ţiadosť reagoval ţalobca
listom z 13.09.2006 v ktorom uviedol, ţe ak má Národný inšpektorát práce výhrady k dokladu o kvalifikácii a dokladu o preukázaní dĺţky praxe, nech sa obráti na organizáciu, ktorá uvedené doklady vydala a podľa údajov od JUDr. R. K. kópie dokladov nemusia byť úradne overené, pretoţe zákon č. 124/2006 Z.z., na základe ktorého podal svoju ţiadosť (§ 39 ods. 4) nevyţaduje overenie kópií. Pretoţe ţalobca uvedené doklady nepredloţil, Národný inšpektorát práce ho opätovne listom zo dňa 15.12.2006 poţiadal o ich doloţenie s tým, aby boli zaslané v origináloch alebo úradne overené kópie. Ďalším listom z 30.01.2007 ho vyzval aby predloţil doklady do 09.02.2007 s upozornením, ţe ak nebudú doloţené, bude jeho ţiadosť na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika povaţovaná za bezpredmetnú.
Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, predpokladom na vydanie
osvedčenia je kvalifikovaná žiadosť osoby žiadateľa, ktorá je povinná preukázať, že zákonom stanovené podmienky spĺňa. Postavenie a podmienky pre výkon funkcie autorizovaného bezpečnostného technika vymedzuje ustanovenie § 24 zákona č. 124/2006 Z.z., z ktorého okrem iného vyplýva, ţe túto funkciu môţe vykonávať len osoba, ktorej Národný inšpektorát práce vydal osvedčenie.
Na konanie, v ktorom Národný inšpektorát práce vydáva (a odoberá) osvedčenie
autorizovanému bezpečnostnému technikovi sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Národný inšpektorát práce teda v správnom konaní začatom na základe návrhu žiadateľa autoritatívne zisťuje, resp. posudzuje podanú žiadosť na vydanie osvedčenia z hľadiska splnenia všetkých zákonom stanových podmienok (§ 21 ods. 2 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súčasne Národný inšpektorát práce vydáva a odoberá osvedčenie autorizovanému bezpečnostnému technikovi (§ 6 ods. 1 písm. d/ bod zákona č. 125/2006 Z.z.).
V súlade s týmito ustanoveniami správny orgán opätovne vyzval ţalobcu
na predloţenie chýbajúcich dokladov dňa 04.01.2008 v lehote do 10 dní od doručenia ţiadosti s poučením, ţe v prípade ich nedoloţenia bude konanie zastavené. Na výzvu reagoval ţalobca listom zo dňa 16.01.2008 tak, ţe vzhľadom k ustanoveniu článku 2 ods. 2 a 3 zákona č. 460/1992 Zb. im nerozumie. Následne Národný inšpektorát práce vydal rozhodnutie o zastavení konania, ktoré v dôsledku podaného odvolania ţalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil a odvolanie zamietol.
Podľa § 39 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. osvedčenie bezpečnostného technika
vydané do 30. júna 2006 stráca platnosť 31.12.2007, ak bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 23 ods. 6.
Fyzická osoba s osvedčením bezpečnostného technika, vydaným do 30. júna 2006
môţe vykonávať činnosť autorizovaného bezpečnostného technika na základe osvedčenia vydaného Národným inšpektorátom práce aj bez vykonania skúšky podľa § 24, ak do 30. júna 2006 sústavne, najmenej 5 rokov vykonávala úlohy bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti je uvedený v prílohe č. 1, a absolvovala aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 24 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2007 (§ 39 ods. 4 citovaného zákona).
Prioritnou požiadavkou na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného
technika podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39 ods. 4 zákona je, že fyzická osoba musí
mať osvedčenie bezpečnostného technika. Inak nemoţno aplikovať uvedené ustanovenie zákona, podľa ktorého sa po splnení zákonných predpokladov vydá osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika bez vykonania skúšky a na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika sa vzťahuje § 24 ods. l zákona s poţiadavkou úspešne vykonanej skúšky pred skúšobnou komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce.
Ţiadosť ţalobcu bola posúdená v akreditačnej komisii Národného inšpektorátu práce
a na základe výsledkov posúdenia boli ţalobcovi adresované ţiadosti o doplnenie dokladov, s upozornením, ţe kópie dokladov musia byť úradne overené. Aj keď formu dokladov predkladaných v ţiadosti o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika zákon osobitne nešpecifikuje, treba zdôrazniť, ţe pojem „doklad“, ako to uvádza zákon znamená, ţe forma dokladu musí hodnoverne preukazovať určitú skutočnosť. Všeobecne sa hodnovernosť dosiahnutého vzdelania, osvedčenia a potvrdenia určitej skutočnosti preukazuje originálom dokladu, overeným odpisom alebo výpisom, úradným overením kópie dokladu alebo pri osobnom podaní žiadosti kópiou dokladu s možnosťou nahliadnuť do originálu dokladov. Bez splnenia zákonných poţiadaviek a predloţenia zákonom poţadovaných dokladov nemôţe teda orgán rozhodujúci o vydaní osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika akceptovať takéto doklady, ak sa hodnovernými dokladmi nepreukáţe splnenie poţiadaviek, alebo ak doklady neobsahujú všetky poţadované údaje.
V preskúmavanej veci aj odvolací súd dospel k záveru, ţe predloţenie ţiadaných
dokladov (absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy, ktoré priamo súvisí s osvedčením bezpečnostného technika), bolo oprávnenou poţiadavkou Národného inšpektorátu práce na ich doloţenie k ţiadosti v zmysle ust. 39 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z., a ţalobca nemôţe so ţalovaným neustále polemizovať o tom, či a aké doklady má alebo nemá predloţiť.
Neobstojí námietka ţalobcu ani v tom, ţe ak mal súd pochybnosti o vierohodnosti
dokladov, mal vyuţiť postup podľa § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. a túto pochybnosť odstrániť jeho vyţiadaním.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na osobitnú, piatu časť O.s.p. upravujúcu
správne súdnictvo a jeho ustanovenie § 250i ods. 1, podľa ktorého
- pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
V danom prípade dôkaz navrhovaný ţalobcom súd nebol povinný vykonať (čo
vyplýva z vety druhej § 250i ods. 1O.s.p.), pretoţe zákon č. 124 /2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v ustanovení § 24 ods. 1 priamo ukladá ţiadateľovi, aké doklady k ţiadosti priloţí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je rozhodnutie ţalovaného v súlade so
zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. l, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. l veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. l a 2 O.s.p. a § 250k ods. l veta prvá O.s.p. tak, ţe ich ţalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 05.apríla 2011
JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková