Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/218/2003

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. T. P., P., proti

žalovanému Doc. JUDr. J. P. CSc., Š. správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s., M., IČO:

X., o zaplatenie 2 323,57 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. mája 2003 č. k. -32, takto

rozhodol:

Späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a , rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-32 zo dňa 19. mája 2003 v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 70 000,– Sk s 12% ročným úrokom z omeškania od 21. 03. 2002 do zaplatenia

a o povinnosti nahradiť trovy konania v sume 3 500,-- Sk z r u š u j e a konanie

z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19. 05. 2003, č. k. -32 rozhodol

tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70 000,-- Sk s 12% ročným

úrokom z omeškania od 21. 03. 2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume

3 500,-- Sk. Konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 20. 12. 2001 účastníci konania

uzavreli zmluvu o tichom spoločenstve podľa ust. a nasl. ,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažný vklad v sume 70 000,-- Sk. V čl. III

bod 1 dohodli podiel tichého spoločníka na zisku vo výške 33% ročne z vkladu. V bode 2 čl.

III sa dohodlo, že tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strate z podnikateľskej

činnosti podnikateľa. Podľa čl. IV bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 20. 03. 2002. Súd

konštatoval, že vylúčenie tichého spoločníka podieľať sa na prípadnej strate podnikateľa nie

je v rozpore so zákonom, a preto takáto dohoda nie je neplatnou a nerobí neplatnou ani

zmluvu o tichom spoločenstve. Ust. upravuje určenie

podielu na výsledku podnikania a toto ustanovenie sa stalo kogentným ustanovením až

po 01. 01. 2002, t. j. po uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve, a preto platnosť zmluvy nie je

možné posudzovať podľa právneho stavu po uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve. Preto

žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 70 000,-- Sk titulom vrátenia vkladu. Zmluva

o tichom spoločenstve bola uzavretá na dobu určitú, a to do 20. 03. 2002, preto dňom

21. 03. 2002 bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi jeho vklad v sume 70 000,-- Sk.

Nesplnením tejto povinnosti sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže v zmluve nebola

dohodnutá výška úroku z omeškania, je žalovaný povinný zaplatiť úrok vo výške o 1%

vyššej, než je úrok, za ktorý banky v čase uzavretia zmluvy poskytovali úvery. Z prehľadov

úrokových sadzieb predložených žalobcom súd zistil, že v rozhodnom období boli úvery

poskytované za úroky cca 11% ročne, preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania

vo výške 12% ročne, a to od 21. 03. 2002 do zaplatenia. Žalobca v žalobe uplatnil právo

na úrok z omeškania vo výške 18% ročne, preto súd prvého stupňa nárok nad 12% považoval

za neoprávnený. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žalobe bolo vyhovené, podal odvolanie

žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Odvolateľ má za to, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

vôbec nezaoberal skutočnosťami uvádzanými v písomnom vyjadrení žalovaného, ale uvádzal

skutočnosti, ktoré žalovaný vôbec nenamietal. Odvolateľ zdôraznil, že sa dovolával

absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o tichom spoločenstve z dôvodu chýbajúcej

podstatnej náležitosti tejto pomenovanej zmluvy. Podľa odvolateľa nie je možné, aby výška

podielu tichého spoločníka bola stanovená opakujúcou sa dávkou stanovenou pevnou

percentuálnou sadzbou z poskytnutého vkladu bez ohľadu na výsledok podnikania

podnikateľa tak, ako je to uvedené v čl. III ods. 1 predmetnej zmluvy. Je preto nepochybné, že

takéto zmluvné dojednanie o úprave vymedzenia podielu na výsledku podnikania svojím

obsahom a účelom odporuje zákonnej úprave zmluvy o tichom spoločenstve, a preto je

v zmysle ust. absolútne neplatné a v spojitosti s ust.

je absolútne neplatná zmluva o tichom spoločenstve v celom rozsahu.

Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2004, č. k. -43 bol

na majetok žalovaného S., a. s., M., vyhlásený konkurz. V dôsledku tejto skutočnosti sa

odvolacie konanie v zmysle ust. o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, prerušilo.

Podaním zo dňa 13. 02. 2011, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa

16. 02. 2011, žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a navrhol nepriznať žiadnemu

z účastníkov trovy konania podľa ust.

Správca konkurznej podstaty, s ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky pokračoval

v konaní ako so žalovaným, proti späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania

nevzniesol žiadne pripomienky.

Podľa ustanovenia , ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už

rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd

rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým

nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa

a konanie zastaví.

V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa , a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok vo výroku uvedenej

časti zrušil a konanie zastavil.

O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. c/ tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 5. apríla 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segčová