Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/174/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci ţalobcu G. P., S. - P. - C., so sídlom v B., proti ţalovanému C. A., bývajúcemu

v B., zastúpenému JUDr. Z. K., advokátkou, so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15.4.2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca si uplatnil v konaní nárok na náhradu škody z dôvodu, ţe ţalovaný porušil

svoju právnu povinnosť z nájomnej zmluvy tým, ţe mu nevrátil prenajaté osobné motorové

vozidlo včas a v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie

v dôsledku poškodenia predmetu nájmu dopravnou nehodou spôsobenou ţalovaným.

Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) v poradí druhým rozsudkom

z 30.9.2009 č.k. -318, po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 3.4.2008 sp. zn. z dôvodu vykonania

dokazovania k výške škody, zamietol ţalobu a vyslovil, ţe o náhrade trov konania účastníkov

a trov štátu rozhodne samostatným uznesením. Právne posúdiac výsledky vykonaného

dokazovania podľa a dospel k záveru, ţe ţalobca

nepreukázal výšku ţalovaným mu spôsobenej škody na osobnom motorovom vozidle

dopravnou nehodou. K uvedenému záveru dospel na základe skutočností, ţe ţalobca

nepreukázal nad všetku pochybnosť pouţitie náhradných súčiastok vydaných z vlastného

skladu na opravu ţalovaným poškodeného vozidla a tieţ výšky ich kúpnych cien ním

tvrdených.

Krajský súd v Bratislave o odvolaní ţalobcu rozsudkom z 15.4.2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v zmysle tak, ţe uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 118,14 eur so 17,6 % úrokom z omeškania

od 17.4.1999 do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. Spôsobenú škodu v súlade

s ustanoveniami a a a povaţoval

totálnou škodou, vzhľadom ku ktorej skutočnosti pre výpočet jej náhrady vychádzal

z porovnania hodnoty vozidla pred poškodením s jeho hodnotou po poškodení. Dospel

k záveru, ţe po odpočítaní hodnoty pouţiteľných zvyškov vozidla, stanovenej znalcom

Ing. D. J. výškou 12 598,-- Sk, od všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením

102 369,-- Sk, výška škody predstavuje 89 771,-- Sk. Po odpočítaní poistného plnenia

56 086,-- Sk je výška škody 33 685,-- Sk, t.j. 1 118,14 eur. Stanovenie všeobecnej ceny

poškodeného osobného motorového vozidla podľa znaleckého posudku Ing. D. J. odôvodnil

jeho podaním v roku 2003, o tri roky skôr neţ znalec Ing. E. N., porovnateľnou výškou

všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením (Ing. J. - 102 369,-- Sk a Ing. N. -

102 099,-- Sk) a tým, ţe nebolo moţné vziať do úvahy časovú hodnotu vozidla po oprave,

stanovenú Ing. N. výškou 69 358,-- Sk, pretoţe ţalovaný škodca zodpovedá za poškodenie

veci a nie za výsledok opravy, z ktorého dôvodu nemoţno porovnať všeobecnú hodnotu

predmetného vozidla pred poškodením s jeho hodnotou po oprave. Vyslovil, ţe škodou nie sú

celkové náklady na opravu vozidla, pretoţe by sa muselo prihliadnuť k zhodnoteniu vozidla

v dôsledku opravy, o ktoré by sa náhrada škody zníţila, pričom výsledok by bol rovnaký ako

pri metóde porovnania hodnoty vozidla pred a po poškodení. Prisúdené príslušenstvo

odôvodnil ustanovením a jeho výšku

nariadenia vlády č. , keď vychádzal z toho, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania

uplynutím prvého dňa po doručení ţaloby, t.j. 17.4.1999 ( ).

3

Proti rozsudku odvolacieho súdu, výroku o prisúdení 1 118,14 eur so 17,6 % úrokom

z omeškania od 17.4.1999 do zaplatenia, podal dovolanie ţalovaný. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť v rozsahu zrušenia na ďalšie

konanie. Namietal, ţe odvolací súd sa nevysporiadal so všeobecnou hodnotou vozidla

ustálenou v odbornom posudku č. X. Ing. M. Z. výškou 78 595,-- Sk. Nesprávne postupoval

pri stanovení výšky škody vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla 102 369,-- Sk,

vyplývajúcej zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. D. J., od ktorej odpočítal hodnotu

pouţiteľných zvyškov vozidla 12 598,-- Sk a od takto ustálenej výšky škody 89 771,-- Sk

odpočítal poisťovňou poskytnuté plnenie 56 086,-- Sk, a výslednú sumu 33 685,-- Sk, t. j.

1118,14 eur prisúdil ţalobcovi. Nezohľadnil však ţalovaným uţ poskytnuté plnenie ţalobcovi

titulom zálohy na opravu vo výške 10 225,-- Sk v dvoch čiastkach, 2 500,-- Sk a 7 725,-- Sk,

ktoré nespochybnil ani ţalobca a vyplývajú tieţ z výpoţičnej zmluvy (2 500,-- Sk) a

výpovede ţalobcu na pojednávaní 19.10.2005. Podľa dovolateľa rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza zo skutkového zistenia nemajúceho v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a zároveň spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Ţalobca sa písomne k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ O.s p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených

vád v konaní dovolací súd nezistil a dovolateľ ich ani nenamietal.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe dovolanie odôvodňuje dovolacím

dôvodom podľa , t. j. nesprávnym právnym posúdením veci

odvolacím súdom.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môţe spočívať v tom, ţe súd vec posúdil podľa

nesprávneho právneho predpisu, alebo ţe správne pouţitý právny predpis nesprávne vyloţil,

prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu právnu

normu a či ju správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým

dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t.j. ak

na takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva.

Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd stanovil nesprávne výšku náhrady škody

porovnávacou metódou všeobecnej hodnoty poškodenej veci (osobného motorového vozidla)

pred poškodením a po poškodení, od ktorého výsledku odpočítal hodnotu pouţiteľných

zvyškov a poistného plnenia. Namietal tieţ nezapočítanie ním uţ poskytnutého plnenia

vo výške 339,41 eur (10 225,-- Sk) titulom zálohy na opravu.

Zo skutkových zistení, účastníkmi nenamietaných, vyplynulo, ţe škoda ţalobcovi

vznikla porušením právnej povinnosti ţalovaným, vyplývajúcej z ustanovenia § 682

tým, ţe ţalovaný predmet nájmu nevrátil ţalobcovi včas a v stave

v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. V dôsledku porušenia právnej

povinnosti dopravnou nehodou spôsobenou ţalovaným bol poškodený predmet nájmu -

osobné motorové vozidlo do miery vyhodnotenej poisťovňou totálnou škodou. Spornou

zostalo stanovenie výšky náhrady škody.

Podľa kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

V danej veci je jednoznačné, ţe ţalovaný si od ţalobcu prenajal automobil na dobu

určitú. Základnou povinnosťou nájomcu je po skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi

v stave, v akom bola v čase vzniku nájmu (prevzatia predmetu nájmu), s prihliadnutím

na obvyklé opotrebovanie. Túto povinnosť ţalovaný nesplnil a nebol schopný ju splniť ani

dodatočne, pretoţe v dobe, kedy mal vec v nájme, bola poškodená dopravnou nehodou ním

spôsobenou. Ţalovaný voči ţalobcovi je zodpovedný za ujmu, vzniknutú tým, ţe mu jeho vec

nevrátil v stave spôsobilom prevádzky. Porušenie právnej povinnosti ţalovaným spočíva

v tom, akým spôsobom sa staral o predmet nájmu (ochrana), t.j. v plnení špeciálnej

prevenčnej povinnosti ohľadom prenajatej veci podľa .

V príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla ţalobcovi škoda, pretoţe jeho majetkový

stav sa zníţil o hodnotu poškodenia funkčnosti prevádzkyschopnosti automobilu. Porušenie

právnej povinnosti ţalovaným ani nebolo sporné.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účinného v čase vzniku

škody, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený poţiada a ak je to moţné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

6

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza

z ceny v dobe poškodenia.

Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať

k spravodlivému výsledku. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom

spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky

aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.

V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia, priznávajúceho poškodenému právo

na náhradu škody, zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma.

V kaţdom individuálnom prípade je preto treba starostlivo porovnať majetkový stav

poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, pričom rozsah

náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaloţených prostriedkov

nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu.

S ohľadom na moţný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľne

nutné zvaţovať i účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaloţených na uvedenie poškodenej

veci do pôvodného stavu.

Za škodu sa v právnej teórii aj praxi povaţuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.

Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie

majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaloţiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Bez

ohľadu na to, ţe v znení účinnom od 1.1.1992 (po novele uskutočnenej

) uprednostňuje náhradu v peniazoch pred tzv. naturálnou reštitúciou

(uvedením do predošlého stavu), sú aj naďalej uplatniteľné závery, ktoré k definícii škody

formuluje stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR , publikované pod č. 55 v Zbierke

súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971, pretoţe ak sa vyjadruje škoda porovnaním

majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch

musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nutnú k obnove pôvodného

majetkového stavu. Pri škode vzniknutej na veci pouţitej a čiastočne opotrebovanej potom

musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia,

pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka

zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (v opačnom

prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by

opotrebované súčasti boli nahradené súčasťami novými).

Z uvedeného výkladu vyplýva, ţe ustanovenie

nerieši len otázku obsahu náhrady škody (hradí sa zásadne len skutočná škoda), ale

v súvislosti s úpravou spôsobu náhrady tejto škody obsahuje vlastne i pokyn pre riešenie

rozsahu náhrady škody. Ak totiţ stavia na prvé miesto úhradu škody v peniazoch a uvedenie

do predošlého stavu len vtedy, ak o to poškodený poţiada a zároveň aj za splnenia moţnosti

a účelnosti uvedenia do predošlého stavu, je treba vychádzať z toho, ţe náklady na uvedenie

do predošlého stavu určujú aj rozsah náhrady. Prípadná peňaţná náhrada musí preto

zodpovedať nákladom, ktorých by bolo treba na uvedenie do pôvodného stavu za splnenia

podmienky účelnosti a nevyhnutnosti.

Správnosť uvedeného záveru je zrejmá aj s ohľadom na to, ţe niet zákonného podkladu

a dôvodu pre zvýhodnenie škodcu či poškodeného podľa toho, aký spôsob náhrady bude

v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy. Rozsah náhrady škody nemôţe byť ovplyvnený

jej spôsobom a pri stanovení výšky škody je preto treba zásadne vychádzať z nákladov (ich

ceny) na uvedenie do pôvodného stavu.

Skutočnou škodou na veci je teda ujma, ktorá znamená zníţenie hodnoty veci

v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením, a pri určení jej výšky sa zásadne

vychádza z ceny v dobe poškodenia. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré je treba vynaloţiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody

nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu. Je moţné vychádzať

z porovnania hodnoty veci, akú mala v dobe poškodenia, oproti stavu po poškodení

s prihliadnutím k rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Zásadne teda prichádzajú

do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňaţnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď

porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení,

alebo náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu

pred poškodením. Výšku peňaţnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie do pôvodného

stavu, je preto treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach

nesúvisiacich so škodnou udalosťou. Opravou sa sleduje taká zmena poškodenej veci, ktorá

vedie k nadobudnutiu pôvodných vlastností, ktoré mala pred vznikom škody.

V danej veci ţalobca v dôsledku poškodenia motorového vozidla úplne stratil

moţnosť jeho ďalšieho vyuţívania na beţný účel - prepravu osôb a osobných vecí, jeho

skutočnú škodu v zmysle (ujmu v jeho majetkovej sfére)

nepredstavuje celá hodnota rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motorového

vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať

na zreteľ, ţe zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného

vozidla) majú objektívne vţdy majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky ktorej nie je

rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v individuálnom prípade ten - ktorý

poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naloţiť s touto hodnotou). Pokiaľ preto odvolací

súd pri určení výšky škody vychádzal z hodnoty veci - osobného motorového vozidla

pred poškodením, stanovenej znalcom výškou 102 369,-- Sk, od ktorej odpočítal 12 598,-- Sk,

vyjadrujúcu hodnotu predajných zvyškov poškodeného motorového vozidla, postupoval

správne. Správne postupoval aj v ďalšom výpočte, keď odpočítal od uvedeným spôsobom

stanovenej výšky škody poisťovňou ţalobcovi poskytnuté plnenie vo výške 56 086,-- Sk.

Správne odvolací súd postupoval, ak nezapočítal do výslednej výšky náhrady škody

dovolateľom namietanú zálohu 10 225,-- Sk, ktorú uţ správne započítal v konaní sám ţalobca

tým, ţe vzal v tejto časti ţalobu späť (viď č.l. 21 spisu), čím prejavil svoju vôľu o tejto časti

ţaloby nerozhodnúť meritórne.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba povaţovať za správne.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Úspešný účastník nepodal v dovolacom konaní návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

), preto mu dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Bc. Patrícia Špacírová

9