Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)c03/362558.f25ed4.pdf
PDF · 162.78 KB
No categories available
6Cdo/174/2010
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Ivana Machyniaka
v právnej veci ţalobcu G. P., S. - P. - C., so sídlom v B., proti ţalovanému C. A., bývajúcemu
v B., zastúpenému JUDr. Z. K., advokátkou, so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11 C 263/1996 o dovolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15.4.2010 sp. zn. 6 Co 68/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca si uplatnil v konaní nárok na náhradu škody z dôvodu, ţe ţalovaný porušil
svoju právnu povinnosť z nájomnej zmluvy tým, ţe mu nevrátil prenajaté osobné motorové
vozidlo včas a v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie
v dôsledku poškodenia predmetu nájmu dopravnou nehodou spôsobenou ţalovaným.
Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) v poradí druhým rozsudkom
z 30.9.2009 č.k. 11 C 263/1996-318, po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 3.4.2008 sp. zn. 6 Co 101/2007 z dôvodu vykonania
dokazovania k výške škody, zamietol ţalobu a vyslovil, ţe o náhrade trov konania účastníkov
a trov štátu rozhodne samostatným uznesením. Právne posúdiac výsledky vykonaného
dokazovania podľa § 420 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe ţalobca
nepreukázal výšku ţalovaným mu spôsobenej škody na osobnom motorovom vozidle
dopravnou nehodou. K uvedenému záveru dospel na základe skutočností, ţe ţalobca
nepreukázal nad všetku pochybnosť pouţitie náhradných súčiastok vydaných z vlastného
skladu na opravu ţalovaným poškodeného vozidla a tieţ výšky ich kúpnych cien ním
tvrdených.
Krajský súd v Bratislave o odvolaní ţalobcu rozsudkom z 15.4.2010 sp. zn.
6 Co 68/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, ţe uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 118,14 eur so 17,6 % úrokom z omeškania
od 17.4.1999 do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. Spôsobenú škodu v súlade
s ustanoveniami § 420 ods. 1 a 2 a § 442 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka povaţoval
totálnou škodou, vzhľadom ku ktorej skutočnosti pre výpočet jej náhrady vychádzal
z porovnania hodnoty vozidla pred poškodením s jeho hodnotou po poškodení. Dospel
k záveru, ţe po odpočítaní hodnoty pouţiteľných zvyškov vozidla, stanovenej znalcom
Ing. D. J. výškou 12 598,-- Sk, od všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením
102 369,-- Sk, výška škody predstavuje 89 771,-- Sk. Po odpočítaní poistného plnenia
56 086,-- Sk je výška škody 33 685,-- Sk, t.j. 1 118,14 eur. Stanovenie všeobecnej ceny
poškodeného osobného motorového vozidla podľa znaleckého posudku Ing. D. J. odôvodnil
jeho podaním v roku 2003, o tri roky skôr neţ znalec Ing. E. N., porovnateľnou výškou
všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením (Ing. J. - 102 369,-- Sk a Ing. N. -
102 099,-- Sk) a tým, ţe nebolo moţné vziať do úvahy časovú hodnotu vozidla po oprave,
stanovenú Ing. N. výškou 69 358,-- Sk, pretoţe ţalovaný škodca zodpovedá za poškodenie
veci a nie za výsledok opravy, z ktorého dôvodu nemoţno porovnať všeobecnú hodnotu
predmetného vozidla pred poškodením s jeho hodnotou po oprave. Vyslovil, ţe škodou nie sú
celkové náklady na opravu vozidla, pretoţe by sa muselo prihliadnuť k zhodnoteniu vozidla
v dôsledku opravy, o ktoré by sa náhrada škody zníţila, pričom výsledok by bol rovnaký ako
pri metóde porovnania hodnoty vozidla pred a po poškodení. Prisúdené príslušenstvo
odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho výšku § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď vychádzal z toho, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania
uplynutím prvého dňa po doručení ţaloby, t.j. 17.4.1999 (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Proti rozsudku odvolacieho súdu, výroku o prisúdení 1 118,14 eur so 17,6 % úrokom
z omeškania od 17.4.1999 do zaplatenia, podal dovolanie ţalovaný. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie. Namietal, ţe odvolací súd sa nevysporiadal so všeobecnou hodnotou vozidla
ustálenou v odbornom posudku č. X. Ing. M. Z. výškou 78 595,-- Sk. Nesprávne postupoval
pri stanovení výšky škody vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla 102 369,-- Sk,
vyplývajúcej zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. D. J., od ktorej odpočítal hodnotu
pouţiteľných zvyškov vozidla 12 598,-- Sk a od takto ustálenej výšky škody 89 771,-- Sk
odpočítal poisťovňou poskytnuté plnenie 56 086,-- Sk, a výslednú sumu 33 685,-- Sk, t. j.
1118,14 eur prisúdil ţalobcovi. Nezohľadnil však ţalovaným uţ poskytnuté plnenie ţalobcovi
titulom zálohy na opravu vo výške 10 225,-- Sk v dvoch čiastkach, 2 500,-- Sk a 7 725,-- Sk,
ktoré nespochybnil ani ţalobca a vyplývajú tieţ z výpoţičnej zmluvy (2 500,-- Sk) a
výpovede ţalobcu na pojednávaní 19.10.2005. Podľa dovolateľa rozhodnutie odvolacieho
súdu vychádza zo skutkového zistenia nemajúceho v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní a zároveň spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Ţalobca sa písomne k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným
dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených
v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p.,
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len
na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených
vád v konaní dovolací súd nezistil a dovolateľ ich ani nenamietal.
Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe dovolanie odôvodňuje dovolacím
dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci
odvolacím súdom.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môţe spočívať v tom, ţe súd vec posúdil podľa
nesprávneho právneho predpisu, alebo ţe správne pouţitý právny predpis nesprávne vyloţil,
prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym
posúdením veci je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu právnu
normu a či ju správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým
dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t.j. ak
na takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva.
Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd stanovil nesprávne výšku náhrady škody
porovnávacou metódou všeobecnej hodnoty poškodenej veci (osobného motorového vozidla)
pred poškodením a po poškodení, od ktorého výsledku odpočítal hodnotu pouţiteľných
zvyškov a poistného plnenia. Namietal tieţ nezapočítanie ním uţ poskytnutého plnenia
vo výške 339,41 eur (10 225,-- Sk) titulom zálohy na opravu.
Zo skutkových zistení, účastníkmi nenamietaných, vyplynulo, ţe škoda ţalobcovi
vznikla porušením právnej povinnosti ţalovaným, vyplývajúcej z ustanovenia § 682
Občianskeho zákonníka tým, ţe ţalovaný predmet nájmu nevrátil ţalobcovi včas a v stave
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. V dôsledku porušenia právnej
povinnosti dopravnou nehodou spôsobenou ţalovaným bol poškodený predmet nájmu -
osobné motorové vozidlo do miery vyhodnotenej poisťovňou totálnou škodou. Spornou
zostalo stanovenie výšky náhrady škody.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
V danej veci je jednoznačné, ţe ţalovaný si od ţalobcu prenajal automobil na dobu
určitú. Základnou povinnosťou nájomcu je po skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi
v stave, v akom bola v čase vzniku nájmu (prevzatia predmetu nájmu), s prihliadnutím
na obvyklé opotrebovanie. Túto povinnosť ţalovaný nesplnil a nebol schopný ju splniť ani
dodatočne, pretoţe v dobe, kedy mal vec v nájme, bola poškodená dopravnou nehodou ním
spôsobenou. Ţalovaný voči ţalobcovi je zodpovedný za ujmu, vzniknutú tým, ţe mu jeho vec
nevrátil v stave spôsobilom prevádzky. Porušenie právnej povinnosti ţalovaným spočíva
v tom, akým spôsobom sa staral o predmet nájmu (ochrana), t.j. v plnení špeciálnej
prevenčnej povinnosti ohľadom prenajatej veci podľa § 670 Občianskeho zákonníka.
V príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla ţalobcovi škoda, pretoţe jeho majetkový
stav sa zníţil o hodnotu poškodenia funkčnosti prevádzkyschopnosti automobilu. Porušenie
právnej povinnosti ţalovaným ani nebolo sporné.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účinného v čase vzniku
škody, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený poţiada a ak je to moţné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza
z ceny v dobe poškodenia.
Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať
k spravodlivému výsledku. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky
aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.
V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia, priznávajúceho poškodenému právo
na náhradu škody, zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma.
V kaţdom individuálnom prípade je preto treba starostlivo porovnať majetkový stav
poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, pričom rozsah
náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaloţených prostriedkov
nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu.
S ohľadom na moţný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľne
nutné zvaţovať i účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaloţených na uvedenie poškodenej
veci do pôvodného stavu.
Za škodu sa v právnej teórii aj praxi povaţuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.
Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaloţiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Bez
ohľadu na to, ţe Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.1992 (po novele uskutočnenej
zákonom č. 509/1991 Zb.) uprednostňuje náhradu v peniazoch pred tzv. naturálnou reštitúciou
(uvedením do predošlého stavu), sú aj naďalej uplatniteľné závery, ktoré k definícii škody
formuluje stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70, publikované pod č. 55 v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971, pretoţe ak sa vyjadruje škoda porovnaním
majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch
musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nutnú k obnove pôvodného
majetkového stavu. Pri škode vzniknutej na veci pouţitej a čiastočne opotrebovanej potom
musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia,
pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka
zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (v opačnom
prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by
opotrebované súčasti boli nahradené súčasťami novými).
Z uvedeného výkladu vyplýva, ţe ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nerieši len otázku obsahu náhrady škody (hradí sa zásadne len skutočná škoda), ale
v súvislosti s úpravou spôsobu náhrady tejto škody obsahuje vlastne i pokyn pre riešenie
rozsahu náhrady škody. Ak totiţ stavia na prvé miesto úhradu škody v peniazoch a uvedenie
do predošlého stavu len vtedy, ak o to poškodený poţiada a zároveň aj za splnenia moţnosti
a účelnosti uvedenia do predošlého stavu, je treba vychádzať z toho, ţe náklady na uvedenie
do predošlého stavu určujú aj rozsah náhrady. Prípadná peňaţná náhrada musí preto
zodpovedať nákladom, ktorých by bolo treba na uvedenie do pôvodného stavu za splnenia
podmienky účelnosti a nevyhnutnosti.
Správnosť uvedeného záveru je zrejmá aj s ohľadom na to, ţe niet zákonného podkladu
a dôvodu pre zvýhodnenie škodcu či poškodeného podľa toho, aký spôsob náhrady bude
v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy. Rozsah náhrady škody nemôţe byť ovplyvnený
jej spôsobom a pri stanovení výšky škody je preto treba zásadne vychádzať z nákladov (ich
ceny) na uvedenie do pôvodného stavu.
Skutočnou škodou na veci je teda ujma, ktorá znamená zníţenie hodnoty veci
v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením, a pri určení jej výšky sa zásadne
vychádza z ceny v dobe poškodenia. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je treba vynaloţiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody
nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu. Je moţné vychádzať
z porovnania hodnoty veci, akú mala v dobe poškodenia, oproti stavu po poškodení
s prihliadnutím k rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Zásadne teda prichádzajú
do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňaţnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď
porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení,
alebo náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu
pred poškodením. Výšku peňaţnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie do pôvodného
stavu, je preto treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach
nesúvisiacich so škodnou udalosťou. Opravou sa sleduje taká zmena poškodenej veci, ktorá
vedie k nadobudnutiu pôvodných vlastností, ktoré mala pred vznikom škody.
V danej veci ţalobca v dôsledku poškodenia motorového vozidla úplne stratil
moţnosť jeho ďalšieho vyuţívania na beţný účel - prepravu osôb a osobných vecí, jeho
skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ujmu v jeho majetkovej sfére)
nepredstavuje celá hodnota rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motorového
vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať
na zreteľ, ţe zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného
vozidla) majú objektívne vţdy majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky ktorej nie je
rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v individuálnom prípade ten - ktorý
poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naloţiť s touto hodnotou). Pokiaľ preto odvolací
súd pri určení výšky škody vychádzal z hodnoty veci - osobného motorového vozidla
pred poškodením, stanovenej znalcom výškou 102 369,-- Sk, od ktorej odpočítal 12 598,-- Sk,
vyjadrujúcu hodnotu predajných zvyškov poškodeného motorového vozidla, postupoval
správne. Správne postupoval aj v ďalšom výpočte, keď odpočítal od uvedeným spôsobom
stanovenej výšky škody poisťovňou ţalobcovi poskytnuté plnenie vo výške 56 086,-- Sk.
Správne odvolací súd postupoval, ak nezapočítal do výslednej výšky náhrady škody
dovolateľom namietanú zálohu 10 225,-- Sk, ktorú uţ správne započítal v konaní sám ţalobca
tým, ţe vzal v tejto časti ţalobu späť (viď č.l. 21 spisu), čím prejavil svoju vôľu o tejto časti
ţaloby nerozhodnúť meritórne.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím
súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba povaţovať za správne.
V dovolacom konaní (procesne) úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník nepodal v dovolacom konaní návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.), preto mu dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. apríla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bc. Patrícia Špacírová