Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
139/362473.927a77.pdf
PDF · 160.6 KB
No categories available
2Sžo/130/2010
Najvyšší súd 2Sžo/130/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: P. U., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., proti
ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. KM-294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/193/2009-70 zo dňa
19. februára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4S/193/2009-70 zo dňa 19. februára 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KM-
294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
- personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 327 zo dňa 10. októbra 2006
o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky
a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplynulo, ţe krajský súd po preskúmaní dospel k záveru,
ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne právne posúdili.
Krajský súd poukázal na sluţobnú prísahu, ktorú ţalobca zloţil pri vzniku sluţobného
pomeru a ktorou sa zaradil do osobitnej kategórie osôb, ktorých konanie je pre sluţobné
pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe príslušník
Policajného zboru má účasť na plnení funkcií štátu, je prirodzené od neho očakávať,
ţe bude príkladne rešpektovať zákony tohto štátu v sluţbe aj mimo nej, tak ako sa
k tomu zaviazal.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe zákon neumoţňuje prepustenie policajta zo sluţobného pomeru
pri akomkoľvek porušení zákona, ale len pri porušení jeho povinností zvlášť hrubým
spôsobom, pričom konanie ţalobcu nemoţno kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie
zákona. Svojím konaním nikoho neohrozil a nespôsobil nikomu ţiadnu ujmu. Nevybočil
z medzí beţného slušného správania sa na verejnosti, a preto jeho konanie nemohlo
ohroziť váţnosť PZ alebo dôveru v tento zbor. Krajský súd sa touto námietkou
nezaoberal a neobjasnil, v čom bolo konanie ţalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa pridrţiaval svojho vyjadrenia k ţalobe
zo dňa 9. augusta 2007. Ţalovaný má za to, ţe dokazovanie v predmetnej veci bolo
vykonané v súlade so zákonom, pričom dôkazy preukazovali protiprávne konanie
ţalobcu, ktoré minister vnútra v rámci zákonom zverenej pôsobnosti vyhodnotil
ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy, ktorého následkom je podľa zákona
prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Ţalovaný uviedol, ţe sluţobnú
prísahu bolo potrebné vnímať aj v súvislosti s interným predpisom, rozkazom
č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, v znení
rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie pod zvýšenou
disciplínou vo vzťahu k poţívaniu alkoholu, a aký je následok jej porušenia. Ţalobca
vedel o prijatých prísnejších opatreniach na zamedzenie viesť motorové vozidlá
pod vplyvom alkoholu a bol uzrozumený s následkami, ak sa u neho počas vedenia
motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja
ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
k záveru, ţe odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 6. apríla 2011
podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho
preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým
bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – personálny
rozkaz ministra vnútra SR o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka
Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, podľa ktorého policajt sa pre pustí
zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby. Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo ţalovaným
posúdené konanie ţalobcu, keď dňa 18. Augusta 2006 o 10.00 hod. mimo výkonu štátnej
sluţby viedol po účelovej komunikácii medzi lesným porastom svoje osobné motor ové
vozidlo zn. Škoda 120L, ev. č. T., kde pri vjazde na hlavnú cestu III. triedy nedal
prednosť v jazde P. H., ktorý viedol traktor zn. Zetor, ev. č. S. v smere P. – L.,
v dôsledku čoho došlo k zráţke. Po vykonaní dychovej skúšky na alkohol bola u ţalobcu
v čase o 11.50 hod. zistená hodnota 0,23 mg/l (0,48 promile) alkoholu v jeho dychu.
Odvolacou námietkou ţalobcu bolo, ţe uvedené konanie nemoţno kvalifikovať
ako zvlášť hrubé porušenie zákona, keďţe svojím konaním nikoho neohrozil
a nespôsobil nikomu ţiadnu ujmu. Ţalobca zároveň namietal, ţe krajský súd neobjasnil,
v čom bolo konanie ţalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy.
Z obsahu sluţobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona
vyplýva, ţe policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily
a schopnosti vynaloţí na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok,
a to aj s nasadením vlastného ţivota; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa § 47 zákona sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi
a pokynmi nadriadených.
Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako
aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol
s nimi riadne oboznámený, v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa konania,
ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
dodrţiavať sluţobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona).
Najvyšší súd nepovaţuje za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe krajský súd
neobjasnil, v čom bolo jeho konanie zvlášť hrubým porušením prísahy. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel najvyšší súd k záveru, ţe krajský súd sa v odôvodnení
rozsudku s uvedenou námietkou dostatočne presvedčivo vysporiadal, keď v konaní
ţalobcu videl tak závaţné a hrubé porušenie sluţobnej prísahy, ktoré odôvodňuje
prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e)
zákona. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalobca vedením motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu dopustil závaţného protiprávneho konania, ktoré ţalovaný oprávnene
kvalifikoval ako hrubé porušenie prísahy. Za uvedené konanie by bol postihnutý kaţdý
beţný občan tohto štátu, a to práve prostredníctvom príslušníka policajného zboru, ktorý
okrem iného dohliada aj nad dodrţiavaním všeobecne záväzných právnych pre dpisov
na úseku cestnej dopravy. Tým skôr je nevyhnutne potrebné, aby samotní príslušníci
policajného zboru, ktorí sú „predlţenou rukou štátu“ pri postihovaní iných vodičov
za dopravné priestupky, dôsledne dodrţiavali relevantné právne predpisy. Nemoţno
súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe svojím konaním nikoho neohrozil a nevybočil z medzí
beţného slušného správania sa na verejnosti. Alkohol za volantom je z hľadiska
moţných následkov takým všeobecne nebezpečným javom, ktorý nemoţno v ţiadnom
prípade tolerovať, tobôţ nie u policajta. Verejnosť oprávnene očakáva, ţe príslušníci
policajného zboru budú sami rešpektovať zákony, ktorých dodrţiavanie kontrolujú,
a preto moţno konanie ţalobcu kvalifikovať ako spôsobilé narušiť váţnosť polica jného
zboru a dôveru v neho. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe ţalovaný
postupoval v súlade so zákonom, keď konanie ţalobcu vyhodnotil ako zvlášť hrubé
porušenie sluţobnej prísahy a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu
dôleţitých záujmov štátnej sluţby, a preto rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného
pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom
ţalovaného a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona
a zákonom chránených záujmov ţalobcu, tento názor povaţoval aj odvolací súd z vyššie
zmienených dôvodov za správny.
Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotoţnil s právnym
posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p s pouţitím § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi nepriznal
ich náhradu, pretoţe nebol v konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov
zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 6. apríla 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová