Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/130/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: P. U., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., proti

ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. KM-294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -70 zo dňa

19. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -70 zo dňa 19. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KM-

294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie

- personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 327 zo dňa 10. októbra 2006

o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192

ods. 1 písm. e) o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky

a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplynulo, ţe krajský súd po preskúmaní dospel k záveru,

ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne právne posúdili.

Krajský súd poukázal na sluţobnú prísahu, ktorú ţalobca zloţil pri vzniku sluţobného

pomeru a ktorou sa zaradil do osobitnej kategórie osôb, ktorých konanie je pre sluţobné

pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe príslušník

Policajného zboru má účasť na plnení funkcií štátu, je prirodzené od neho očakávať,

ţe bude príkladne rešpektovať zákony tohto štátu v sluţbe aj mimo nej, tak ako sa

k tomu zaviazal.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe zákon neumoţňuje prepustenie policajta zo sluţobného pomeru

pri akomkoľvek porušení zákona, ale len pri porušení jeho povinností zvlášť hrubým

spôsobom, pričom konanie ţalobcu nemoţno kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie

zákona. Svojím konaním nikoho neohrozil a nespôsobil nikomu ţiadnu ujmu. Nevybočil

z medzí beţného slušného správania sa na verejnosti, a preto jeho konanie nemohlo

ohroziť váţnosť PZ alebo dôveru v tento zbor. Krajský súd sa touto námietkou

nezaoberal a neobjasnil, v čom bolo konanie ţalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa pridrţiaval svojho vyjadrenia k ţalobe

zo dňa 9. augusta 2007. Ţalovaný má za to, ţe dokazovanie v predmetnej veci bolo

vykonané v súlade so zákonom, pričom dôkazy preukazovali protiprávne konanie

ţalobcu, ktoré minister vnútra v rámci zákonom zverenej pôsobnosti vyhodnotil

ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy, ktorého následkom je podľa zákona

prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Ţalovaný uviedol, ţe sluţobnú

prísahu bolo potrebné vnímať aj v súvislosti s interným predpisom, rozkazom

č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, v znení

rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie pod zvýšenou

disciplínou vo vzťahu k poţívaniu alkoholu, a aký je následok jej porušenia. Ţalobca

vedel o prijatých prísnejších opatreniach na zamedzenie viesť motorové vozidlá

pod vplyvom alkoholu a bol uzrozumený s následkami, ak sa u neho počas vedenia

motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

ods.2 a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

k záveru, ţe odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 6. apríla 2011

podľa a v spojení s veta prvá .

Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho

preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým

bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – personálny

rozkaz ministra vnútra SR o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka

Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, podľa ktorého policajt sa pre pustí

zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých

záujmov štátnej sluţby. Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo ţalovaným

posúdené konanie ţalobcu, keď dňa 18. Augusta 2006 o 10.00 hod. mimo výkonu štátnej

sluţby viedol po účelovej komunikácii medzi lesným porastom svoje osobné motor ové

vozidlo zn. Škoda 120L, ev. č. T., kde pri vjazde na hlavnú cestu III. triedy nedal

prednosť v jazde P. H., ktorý viedol traktor zn. Zetor, ev. č. S. v smere P. – L.,

v dôsledku čoho došlo k zráţke. Po vykonaní dychovej skúšky na alkohol bola u ţalobcu

v čase o 11.50 hod. zistená hodnota 0,23 mg/l (0,48 promile) alkoholu v jeho dychu.

Odvolacou námietkou ţalobcu bolo, ţe uvedené konanie nemoţno kvalifikovať

ako zvlášť hrubé porušenie zákona, keďţe svojím konaním nikoho neohrozil

a nespôsobil nikomu ţiadnu ujmu. Ţalobca zároveň namietal, ţe krajský súd neobjasnil,

v čom bolo konanie ţalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy.

Z obsahu sluţobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona

vyplýva, ţe policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily

a schopnosti vynaloţí na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok,

a to aj s nasadením vlastného ţivota; riadi sa , ústavnými zákonmi, zákonmi

a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 47 zákona sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení

povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi

a pokynmi nadriadených.

Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ,

ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako

aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol

s nimi riadne oboznámený, v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa konania,

ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

dodrţiavať sluţobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona).

Najvyšší súd nepovaţuje za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe krajský súd

neobjasnil, v čom bolo jeho konanie zvlášť hrubým porušením prísahy. Po preskúmaní

napadnutého rozsudku dospel najvyšší súd k záveru, ţe krajský súd sa v odôvodnení

rozsudku s uvedenou námietkou dostatočne presvedčivo vysporiadal, keď v konaní

ţalobcu videl tak závaţné a hrubé porušenie sluţobnej prísahy, ktoré odôvodňuje

prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e)

zákona. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalobca vedením motorového vozidla pod

vplyvom alkoholu dopustil závaţného protiprávneho konania, ktoré ţalovaný oprávnene

kvalifikoval ako hrubé porušenie prísahy. Za uvedené konanie by bol postihnutý kaţdý

beţný občan tohto štátu, a to práve prostredníctvom príslušníka policajného zboru, ktorý

okrem iného dohliada aj nad dodrţiavaním všeobecne záväzných právnych pre dpisov

na úseku cestnej dopravy. Tým skôr je nevyhnutne potrebné, aby samotní príslušníci

policajného zboru, ktorí sú „predlţenou rukou štátu“ pri postihovaní iných vodičov

za dopravné priestupky, dôsledne dodrţiavali relevantné právne predpisy. Nemoţno

súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe svojím konaním nikoho neohrozil a nevybočil z medzí

beţného slušného správania sa na verejnosti. Alkohol za volantom je z hľadiska

moţných následkov takým všeobecne nebezpečným javom, ktorý nemoţno v ţiadnom

prípade tolerovať, tobôţ nie u policajta. Verejnosť oprávnene očakáva, ţe príslušníci

policajného zboru budú sami rešpektovať zákony, ktorých dodrţiavanie kontrolujú,

a preto moţno konanie ţalobcu kvalifikovať ako spôsobilé narušiť váţnosť polica jného

zboru a dôveru v neho. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe ţalovaný

postupoval v súlade so zákonom, keď konanie ţalobcu vyhodnotil ako zvlášť hrubé

porušenie sluţobnej prísahy a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu

dôleţitých záujmov štátnej sluţby, a preto rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného

pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom

ţalovaného a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona

a zákonom chránených záujmov ţalobcu, tento názor povaţoval aj odvolací súd z vyššie

zmienených dôvodov za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotoţnil s právnym

posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania

podľa

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení

a O.s.p s pouţitím tak, ţe ţalobcovi nepriznal

ich náhradu, pretoţe nebol v konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov

zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. apríla 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová